Richard Budín

<p>Hoci je vyštudovaný lesník a&nbsp;v&nbsp;tomto odbore odpracoval celých 43&nbsp;rokov, k&nbsp;pastierstvu pričuchol pri svojom starom otcovi. Keď mu ešte ako chlapcovi daroval dva liate zvonce – takzvané spiežovce a&nbsp;štyri plechové, zrodila sa netradičná vášeň pretrvávajúca už neuveriteľných šesť desaťročí. <em>„Vždy hovorím, že ovce podobne ako kravy, kone alebo dokonca svine musia mať zvonec. A&nbsp;tie zvonce majú srdce, čiže sú živé. Keď ma nimi môj starký nainfikoval, spočiatku mi ani nenapadlo, že vytvorím takéto múzeum. Chcel som však zachrániť pamiatku na&nbsp;našich pastierov, lebo zvonce začali vykupovať turisti a&nbsp;onedlho by sa roztratili po&nbsp;svete. Preto som ich začal zbierať,“</em> spomína na&nbsp;časy, keď vôbec nemusel rozmýšľať, čo s&nbsp;voľnými peniazmi.</p>
<h3>Nenapraviteľný fanatik</h3>
<p>Kým z&nbsp;výplaty dával mame či žene, zo zárobku z&nbsp;brigád nedal nikomu ani korunu. <em>„Všetko išlo na&nbsp;zvonce. Mama mi vždy hovorila – mal by si si dať hlavu preveriť. Taký som bol fanatik,“</em> víta nás Mikuláš Gigac vo svojom kráľovstve pri šumiackom cintoríne. Ani jeden z&nbsp;približne dvetisíc zvoncov, tvoriacich zrejme najväčšiu zbierku svojho druhu na&nbsp;Slovensku, nevyrobil sám. Mnohé však kompletizoval – prišil pracku, založil srdiečko. Múzeum vytvorené v&nbsp;manželkinom rodičovskom dome dýcha neopísateľnou autenticitou. V&nbsp;jednej miestnosti majú svoje miesto spiežovce s&nbsp;krásnym zvonivým a&nbsp;dlhým tónom, druhá patrí plechovým zvoncom. Chýbať samozrejme nemôže ani šesť pamätných kúskov od&nbsp;starého otca, ktoré Mikuláš Gigac bez váhania označuje za&nbsp;najvzácnejšie, nepredajné a&nbsp;nevymeniteľné.&nbsp;</p>

<h3>Z&nbsp;Jelšavy aj z&nbsp;Maďarska</h3>
<p>O&nbsp;každom spiežovci či zvonci má napísané, skadiaľ pochádza, od&nbsp;koho a&nbsp;za&nbsp;koľko ho získal, aké zviera ho nosilo. Každý exponát tak píše svoj vlastný príbeh. Plechové zvonce pochádzajú najčastejšie z&nbsp;Jelšavy, kde bola svojho času jediná výrobňa v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku. Zásobila Liptov, Spiš, Horehronie, Gemer, Oravu či Kysuce. Tón spiežovcov sa niesol celým juhom Slovenska, a&nbsp;to z&nbsp;prozaického dôvodu. <em>„Vyrábali ich totiž Rusíni v&nbsp;maďarskom Kecskeméte. Ku každému veľkému liatemu zvonu, ktorý predali, zvykli dávať zadarmo päť až desať malých spiežovcov. Po&nbsp;vojne ich bolo veľmi málo, lebo liatina sa používala na&nbsp;výrobu zbraní. Maďarskí žandári ich niekedy chodili zbierať aj po&nbsp;salašoch,“</em> vracia sa Mikuláš Gigac do&nbsp;obdoba, keď aj ozdoby na&nbsp;krku dobytka zažívali svoje temno.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Sen o&nbsp;väčších priestoroch</h3>
<p>Keďže v&nbsp;súčasných priestoroch je kapacitne limitovaný, zďaleka nie všetky zvonce a&nbsp;spiežovce môžu byť vystavené na&nbsp;obdiv oku verejnosti. Tvorcu múzea to mrzí, a&nbsp;tak sníva o&nbsp;väčšej expozícii, kam by sa pomestili všetky jeho kovové „deti“. Jedným dychom však dodáva, že túto víziu už nedotiahne. Zaujímavou súčasťou jeho zbierky sú aj zvonce zo sveta, aj keď napríklad drevenú ozdobu slona, ktorú dostal Mikuláš Gigac od&nbsp;bratrancovej dcéry až z&nbsp;austrálskeho Sydney, by možno bolo vhodnejšie nazvať klopadlom. Najviac zahraničných kúskov získal počas svojho 25-ročného účinkovania vo folklórnom súbore Šumiačan, počas festivalov menil zvonce so zahraničnými účastníkmi. <em>„Vo vtedajšom juhoslovanskom Záhrebe sa mi takto podarilo vymeniť až 72 slovenských zvoncov za&nbsp;cudzie,“</em> pochváli sa. Okrem iného nájdete v&nbsp;šumiackej drevenici aj pomerne nenápadný zvonec pre svine. Ich pastieri sa volali gondáši.</p>

<h3>Prekvapenie na&nbsp;motorke</h3>
<p>Keďže počas koronakrízy bolo múzeum rok zavreté, o&nbsp;to viac turistov ho najmä v&nbsp;prázdninovom období oblieha. Poklady slovenského kultúrneho dedičstva už videli návštevníci z&nbsp;38 krajín zapísaní v&nbsp;ôsmich kronikách. Nechýbali medzi nimi ani traja slovenskí prezidenti Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a&nbsp;Zuzana Čaputová, ktorá ku Gigacovcom zavítala minulý rok počas turistiky na&nbsp;Kráľovu hoľu. Pán Mikuláš na&nbsp;to spomína ako na&nbsp;vcelku veselú príhodu. <em>„Prišiel vtedy planý čas, a&nbsp;tak sa jej sprievod plánoval pobrať do&nbsp;múzea. Ja som vtedy akurát išiel na&nbsp;motorke po&nbsp;manželku, ktorá pásla ovce. Zastavili ma lesníci a&nbsp;hovoria – choď nazad, ide ku tebe prezidentka. Spočiatku mi napadlo, že si robia žarty, ale naozaj tak bolo,“</em> dodáva.</p>
<p>O&nbsp;tom, že bola hlava štátu z&nbsp;návštevy múzea nadšená, svedčia aj jej neskoršie slová zverejnené na&nbsp;sociálnej sieti. Okrem poďakovania dodala, že v&nbsp;osobe Mikuláša Gigaca stretla živý a&nbsp;autentický folklór v&nbsp;jeho najčistejšej a&nbsp;najúprimnejšej podobe. On sám sa pritom vidí v&nbsp;oveľa skromnejšom svetle. <em>„Mám predovšetkým radosť, že múzeom takto reprezentujem Šumiac po&nbsp;celom svete aj medzi významnými ľuďmi. Osobne netúžim po&nbsp;sláve, veď človek sám osebe nič neznamená,“</em> mávne rukou.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Dve knihy múdrostí</h3>
<p>Ako rodák spod Kráľovej hole je hrdý na&nbsp;to, že je Šumiačan a&nbsp;Rusín, respektíve Rusnák podľa domáceho nárečia. Keďže si ctí miestne tradície, vydal knihu Múdrosti starých Šumiačanov, do&nbsp;ktorej mu kedysi diktoval aj starý otec. Momentálne pripravuje ďalšiu s&nbsp;podobným obsahom a&nbsp;názvom Od&nbsp;kolísky po&nbsp;hrob. Verí, že v&nbsp;jeho celoživotnom poslaní budú pokračovať aj jeho potomkovia. Syn je pastierom pri dobytku a&nbsp;dcéra Lívia vedúcou lekárne v&nbsp;Revúcej, v&nbsp;Šumiaci však rada trávi voľný čas. Bolo to tak aj počas našej návštevy, keď nám najskôr porozprávala o&nbsp;miestnych krojoch a&nbsp;potom spoločne s&nbsp;otcom zanôtili na&nbsp;harmonike a&nbsp;spiežovcoch. O&nbsp;folklór sa intenzívne zaujímajú aj vnučky Mikuláša Gigaca Barbora a&nbsp;Stela, takže o&nbsp;pokračovateľov rodinnej tradície zrejme nebude núdza.</p>

Koncert z pastvín: Poklad Mikuláša Gigaca už obdivovali traja prezidenti a turisti z 38 krajín

Výber pre vás

Koncert z pastvín: Poklad Mikuláša Gigaca už obdivovali traja prezidenti a turisti z 38 krajín

Súvisiace články

Výber pre vás