Slovák na pozícii európskeho šéfa nadnárodnej technologickej firmy obchodovanej na Nasdaqu je rarita. Napriek tomu Ivan Hruška, ktorý velí biznisu firmy Ness Technologies na starom kontinente, považuje svoj kariérny rast za jednoduchý.
Keďže firma si za strategické teritórium vybrala strednú a východnú Európu, bolo podľa neho prirodzené vybrať človeka so znalosťou tohto regiónu. Absolvent košickej Technickej univerzity pred nástupom do Nessu pôsobil v softvérovej firme Scala Business Solutions, kde zodpovedal za predaj v 18 krajinách.
Pripúšťa, že súčasná funkcia mu lichotí, ale nezabúda na striedmosť: „Dnes ste hero a zajtra môžete byť zero. Každý kvartál sa modlíte, aby ste splnili ciele a mali dostatočný prísun príležitostí na ďalšie obdobie“.
Mal leví podiel na tom, že sa Ness rozhodol zriadiť technologické centrum v jeho rodných Košiciach. Okrem toho stál za vlaňajšou akvizíciou slovenskej IT firmy Delta E.S., ktorá má naštartovať biznis Nessu na Slovensku. Vládu kritizuje za neplnenie sľubov a slabú podporu investícií do vývojových a servisných centier, ktoré končia v susedných krajinách.
Ku košickému centru ste dostali prísľub štátnej pomoci, ktorej sa konkurenti nedočkali. Nie je to neférové zvýhodnenie?
Nedočkali sme sa jej zatiaľ ani my, hoci na veci pracujeme viac ako rok. Všetko sa začalo v polovici roku 2004, keď na Slovensko prišla izraelská delegácia s ministrom hospodárstva a podnikateľmi, medzi ktorými bol aj viceprezident Nessu pre rozvoj biznisu. Bývalý minister hospodárstva Rusko vtedy vyhlásil, že by privítal zaujímavé investície. A manažér Nessu zareagoval, že jeho kolega Slovák ich presviedča, aby otvorili vývojové centrum v Košiciach, ale zvažujú aj českú Ostravu. Pán Rusko okamžite povedal, že ak padne voľba na Košice, štát túto aktivitu podporí.
Podporu aj konkretizoval?
Malo ísť o podporu do výšky 50 percent nákladov na dva roky. A keď vyšiel von, bez dohody s nami na tlačovke vyhlásil, že Ness sa rozhodol vytvoriť v Košiciach tristo pracovných miest. Pričom my sme hovorili, že o tom uvažujeme. Môj šéf skoro odpadol. Prišiel za mnou a pýtal sa, ako sa také niečo môže stať.
Neodrádzal ho takýto prístup?
Odrádzal a stálo ma enormné úsilie presvedčiť ho, aby sme do toho išli.
Bola medzi prisľúbenou podporou aj štátna zákazka?
Nie, pán Rusko ani nikto z jeho ľudí nám žiadnu štátnu zákazku neponúkal ani nesľúbil. My sme v rámci rokovaní s rezortom hospodárstva, keď postupne znížili pôvodne prisľúbenú podporu o tretinu, navrhli, aby centrum podporili tým, že ho zapoja do vývoja aplikácií pre štátnu správu. No pán Rusko to striktne odmietol, povedal, že všetko musí prebehnúť cez verejný tender.
Prečo ste zatiaľ nič nedostali?
Ešte počas ministrovania pána Ruska prebehla séria mítingov, kde mi úradníci, až na pár výnimiek, ukazovali, ako to nejde. Napokon, keď Ruska odvolali, som zastupujúcemu ministrovi Miklošovi napísal osobný list, v ktorom som mu celú situáciu vysvetlil a požiadal ho o jasné stanovisko k tomu, či platí memorandum, ktoré sme podpísali s ministrom slovenskej vlády. Nejde o záväzný, ale podľa mňa vážny dokument.
Neskôr som podobný list napísal aj novému ministrovi Malchárkovi. Ani jeden z nich neodpovedal. Jediná reakcia prišla od zastupujúcej šéfky agentúry SARIO. Vraj sa zmenili pravidlá a na základe nich si mám vyplniť dotazník. No ak nezainvestujeme aspoň 30 alebo 40 miliónov, je malá pravdepodobnosť, že niečo dostaneme.
Nevytkol vám šéf, že ste do toho vôbec išli?
Nie. Ale myslím, že iba preto, lebo vie, že mi to je veľmi nepríjemné. My to centrum vybudujeme aj bez štátnej pomoci. No ide o principiálnu otázku. Pre mňa je väčší problém ako peniaze to, že podpísané dokumenty sa neberú vážne a že sa menia pravidlá hry počas procesu. Ak by niekto na začiatku povedal, že dostaneme podporu, ak urobíme 40-miliónovú investíciu, tak to územie nebudeme zvažovať. My nekupujeme objekty. Pozrite sa na IT investície v Česku. DHL, IBM, Logica a ďalšie firmy vytvárajú v technologických centrách tisíce pracovných miest. Čo bráni tomu, aby boli na Slovensku?
Nehrozí, že by ste po tom všetkom košické centrum presťahovali do Ostravy?
Aj keď nám vláda nič nedá, budeme naďalej košické centrum budovať. Ale počet ľudí a rýchlosť rozbehu by mohli mať inú krivku, keby štát plnil prísľuby. Takto to bude trvať dlhšie a rastová krivka nie je taká strmá. V prípade, že naplníme stav v Košiciach, budeme zvažovať ďalšiu alternatívu a jedna z nich je Ostrava. Mimochodom, od českej vlády máme stále ponuku, ktorá nám garantuje rovnakú podporu, ako sme mali dohodnutú s pánom Ruskom.
Máte vykalkulované, koľko vhodných absolventov vyjde ročne z košických škôl? Tri košické vysoké školy pre nás môžu vygenerovať ročne zhruba dve stovky ľudí.
To nie je veľa, v Košiciach sú alebo sa tam chystajú aj ďalšie technologické firmy.
Áno, ale treba to vnímať regionálne. V okolí Košíc sú aj ďalšie mestá a veľa mladých ľudí odtiaľ študuje v Bratislave. Niektorí sa chcú vrátiť domov, čo je ďalší zdroj. Okrem toho, U.S. Steel má podľa mňa na IT oddelení nadbytok ľudí, neverím, že tento stav dlhodobo udržia. Ďalšia príležitosť sú ľudia z Ukrajiny, ktorí môžu takisto pokojne pracovať v Košiciach. Navyše, boli by ste prekvapení, koľko Košičanov je ochotných vrátiť sa z Prahy a Bratislavy domov, ak dostanú zaujímavú pracovnú príležitosť.
Spolu s Deltou ste kúpili aj firmu Aliatic, ktorá prenajíma IT odborníkov do zahraničia. Nebudú vám v košickom centre chýbať?
Ak by akvizície boli jednoduché, robil by ich neustále každý. Akvizičný rast má svoje za aj proti. Vznikajú aj nesúlady, ale Aliatic ním nie je. Poviem príklad. Náš telekomunikačný biznis sme začali budovať pred štyrmi rokmi tým, že sme v ČR dodávali vyškolených ľudí pre Oskar a Eurotel. Dva roky nám trvalo, pokým sme sa z dodávateľa odborníkov prepracovali do pozície strategického partnera v oblasti integrácie. Firmám, ktoré potrebujú rýchlo zohnať kvalitné ľudské zdroje pre projekty, ich dodáme, ony spoznajú prostredie a časom sa možno prepracujeme k realizácii projektov.
Ivan Hruška (40), prezident Ness Europe, pochádza z Košíc, kde vyštudoval Technickú univerzitu. Neskôr zastával pozíciu CAD manažéra v štátnom podniku Východoslovenské lesy. V roku 1989 sa stal spoluzakladateľom spoločnosti Rasax, ktorú riadil osem rokov. Koncom 90. rokov pôsobil v softvérovej firme Scala Business Solutions, kde zodpovedal za predaj v 18 krajinách. Potom nastúpil na pozíciu viceprezidenta pre obchod a marketing firmy APP, ktorú pohltil Ness Technologies. Cez pozíciu výkonného riaditeľa spoločnosti pre strednú a východnú Európu zasadol v apríli 2004 do kresla celoeurópskeho šéfa firmy.
Takže stratégia prenajímania ľudí v IT biznise nemá budúcnosť?
Firmy, ktoré chcú iba dodávať hlavy a nebudú sa zaoberať riadením projektov, nezavedú metodológiu riadenia IT procesu, budú mať z dlhodobého hľadiska problém. Aj Aliatic pochopil, že by na trhu asi sám neprežil. Preto sa už skôr spojil s Deltou, aby nepredával iba ľudí, ale robil aj systémovú integráciu. A tieto synergické efekty využívame aj v rámci Nessu. Ide o výborný medzistupeň medzi systémovo-integrátorskou prácou, čiže dodávaním kompletných projektov, a medzi outsourcovaním správy IT. To do seba perfektne zapadá.
Prečo sa Nessu na Slovensku nedarilo?
Za posledné tri roky sme vymenili troch obchodných manažérov a ani jednému z nich sa nepodarilo biznis vybudovať. Získali sme nejaké projekty, ale treba priznať, že išlo iba o malé úspechy. Slovenský trh IT je taký vyvinutý, že budovať firmu z nuly je veľmi ťažké, skoro nemožné. Trh sa globalizuje a väčšinu biznisu si delia pätnásti, dvadsiati kľúčoví hráči. Keď príde neznáma firma s malým zastúpením, nemá šancu získať toľko zaujímavého biznisu, aby sa dostala do top päťky.
Takže akvizícia bola jediná možnosť...
Mali sme dve možnosti. Po prvé, zavrieť slovenský office a vstúpiť do inej krajiny a po druhé, hľadať zaujímavú príležitosť na akvizíciu, ktorá by nám umožnila rásť. Po prieskume trhu a predbežných rozhovoroch sme dospeli k záveru, že sa oplatí ísť do akvizície.
Nakoľko pri tomto rozhodnutí zavážilo, že európsky šéf Nessu je Slovák?
Nebolo to rozhodujúce, ale pravda je, že ak mám riadiť biznis v Európe, som rád, ak máme zastúpenie aj na Slovensku. No kľúčové bolo, že trh poznám a aj moji kolegovia v európskej centrále majú so slovenským trhom dobré skúsenosti. Zdalo sa nám jednoduchšie urobiť akvizíciu na Slovensku ako v inej krajine.
Prečo ste vybrali Deltu?
Obzerali sme sa po hráčovi, ktorý je v niektorej oblasti lídrom. Radšej chceme byť veľká ryba v menšom rybníku ako malá ryba vo veľkom. Pre nás bola zaujímavá pozícia Delty v utilitách, kde máme silné postavenie v Česku. Okrem toho sme potrebovali firmu s rozumnou profitabilitou. Ness sa obchoduje na Nasdaqu, takže sme riadení hlavne cez ziskovosť. Tretím kritériom bolo, aby medzi manažmentmi fungovala ľudská chémia. Musíme cítiť, že ľudia dokážu spolupracovať. Mohli sme kúpiť iného hráča, ktorý mal ešte lepšie postavenie ako Delta, ale nezafungovala tam chémia.
Segment utilít je na jednej strane lukratívny, ale vzhľadom na reštrukturalizáciu a zmenu vlastníckych vzťahov aj rizikový...
Vždy keď idete do akvizície firmy, ktorá má gro tržieb z jedného sektora, je to rizikové. Nie sme blázni ani hazardéri. Keby sme Deltu kupovali iba pre postavenie v utilitách a neverili by sme, že môžeme expandovať do iných teritórií, tak by sme do toho nešli. O Delte sa napríklad veľmi nehovorí ako o dodávateľovi pre lízingové spoločnosti, odkiaľ je iba krok k bankám. No ak sa pýtate na to, či máme garanciu, že budeme o dva či tri roky robiť biznis v Slovenských elektrárňach, tak nemáme. Biznis nie je o garanciách, je o rozumnej miere rizika a hľadaní príležitostí. Ja vidím privatizáciu ako našu príležitosť.
Aká bude budúcnosť produktov, ktoré vyvinula Delta?
V niektorých oblastiach sa produkty Nessu a Delty prekrývajú. Máme napríklad podobný softvér pre teplárne a plánujeme tieto produkty spojiť a vytvoriť z nich jedno riešenie s lepšou funkcionalitou. Ja to vidím ako realistický plán, pretože majú rovnaký technologický základ. Niektoré produkty časom vytlačia štandardné riešenia. Napríklad energetický sektor v Európe funguje v súčasnosti väčšinou na softvéri SAP. Sme realisti a uvedomujeme si, že aj ďalší energetickí hráči, vrátane Slovenských elektrární, sa postupne tomuto trendu prispôsobia. No existujú i špecializované riešenia, ktoré prinášajú pridanú hodnotu a majú šancu prežiť aj z dlhodobého hľadiska. Napríklad softvér Delty pre lízingovky. Ide o unikátne riešenie, ktoré chceme zachovať a ďalej rozvíjať.
To znamená, že by sa produkt mohol uplatniť aj na zahraničných trhoch?
Áno. Dohodli sme sa, že urobíme vnútorné predstavenie produktu pre ostatné pobočky Nessu a krajiny, ktoré prejavia o riešenie záujem, podporíme.
Čo bráni, aby sa slovenský softvér presadil v zahraničí?
Nevidím žiadne bariéry. IT je jeden z najliberalizovanejších trhov, v ktorom hrajú významnú úlohu krajiny typu India či Čína. Také predpoklady, že kvalitný softvér sa môže robiť iba v Spojených štátoch, sú dávno pasé. Jedinou prekážkou sme my sami. Nepružnosť, neschopnosť ľudí myslieť, ako sa hovorí v angličtine, „out of the box“.
Prečo sa na Slovensku nedarí naštartovať e-government?
Informatizácia je veľmi citlivá vec. Je o dátach, o moci, o vplyve. Viete, ako sa Izraelu podarilo vybudovať fungujúci e-government? Rozhodli sa, že na všetky rezorty nasadia plošne SAP. Ide o jedinú inštaláciu, na ktorú sú všetci napojení. No ak urobíte takúto zákazku, každé ministerstvo tomu chce veliť. V Česku vytvorili ministerstvo informatiky, ale stalo sa z neho bábkové divadlo, pretože rezort nikto nerešpektuje. V Izraeli si uvedomili, že najsilnejšiu pozíciu má minister financií, pretože drží peniaze. Preto zverili informatizáciu jemu a funguje to aj na ostatných ministerstvách. Majú napríklad bezpapierové súdnictvo aj elektronické zdravotné karty prístupné cez internet.
Očakávate v informatizácii spoločnosti tento rok zásadnú zmenu?
Ktokoľvek na Slovensku vyhrá voľby a bude chcieť pri kormidle vydržať, bude musieť uvažovať o tom, ako informatizáciu čo najrýchlejšie rozbehnúť. Lebo zaostávame a treba urobiť veľa radikálnych krokov. Musí ísť nabok, kto vyhrá, treba robiť tendre, a to čo najrýchlejšie.
Ale nie priamym zadaním...
Dajme nabok, či za tendrami je korupcia alebo nie. Najväčší problém je v tom, že firma, ktorá nevyhrá, urobí všetko pre to, aby to konkurencii aspoň prekazila. A je to nikdy sa nekončiaci príbeh, v ktorom sa dejú rôzne veci poza chrbát.
Internetový portál katastra nehnuteľností, ktorý Ness vyvinul, verejnosť nevníma pozitívne. Nekazí vám to ako dodávateľovi imidž?
Nie, za tento projekt získali dve ocenenia od nezávislých komisií a odbornej verejnosti. Ja sa pýtam: bolo to lepšie pred dvoma rokmi?
Ide o to, že sa to dá urobiť aj lepšie...
Súhlasím, nesúvisí to však s kvalitou vývojárskej práce, ale s výškou rozpočtu. Na porovnanie, katastrálny systém v Českej republike stál jednu miliardu korún. Môžete sa tam ísť pozrieť, v akom je stave. Nevyvíjali sme tam len internetový portál, ale predovšetkým základný systém katastra, ktorý dnes slúži ako dátová základňa pre všetky nadstavby. V cene nebol zahrnutý ďalší projekt, digitalizácia máp. A práve kvalita základného systému a miera digitalizácie máp sú pre efektívne fungovanie portálu kľúčové. Na Slovensku sme dodali len internetový portál, ktorý stál desať miliónov korún. 80 percent katastrálnych máp je v súčasnosti iba v papierovej podobe, takže portál väčšinou nevie zobraziť vybrané územie. Alebo neposkytne údaje, lebo potrebné dáta mu nevie poskytnúť ani základný systém. Pre predstavu, iba digitalizácia máp je projektom na desať rokov.
Pohltením Delty ste akvizičnú iniciatívu na Slovensku skončili?
Nie. V súčasnosti sme v štádiu konsolidácie Delty a to ešte chvíľu potrvá. Zároveň sa bdelo okolo seba rozhliadame. Neočakávam, že sa niečo zásadné stane najbližšieho pol roka, ale radi by sme ešte jednu akvizíciu urobili. Podobne ako pri Delte, malo by ísť o firmu s rozumnou profitabilitou, dobrým manažmentom a poprednou pozíciou v určitom segmente. Rovnaké plány máme aj v ČR.
Bude to stačiť na konkurovanie veľkým hráčom typu HP, Siemens či Logica, ktorí valcujú trh vo väčšine európskych krajín?
Za posledné dva roky sme v Európe narástli päťnásobne. Poviem otvorene, mňa toto baví. Ja nikdy nebudem spokojný s teplým flekom v zabehanej firme, ktorá rastie trojpercentným tempom.
Z malých čísel sa rastie ľahšie...
Spýtajte sa o dva roky. Ja viem, aké máme ciele. Keď ich nedosiahnem, tak tu nebudem, ale ak sa ma budete mať možnosť spýtať, tak nemám obavy. Pripúšťam, nebude to ľahké. Mám pocit, že ľudia v slovenskom IT biznise si hovoria – naša záhradka je malá, tak si ju rozdeľme, veľmi jeden druhému nezasahujme do územia a hlavne nech nepríde niekto nový, kto nám skomplikuje život. No vo svete je to inak. Hranice záhradiek sa pravidelne menia, jedni prichádzajú, iní odchádzajú.
Foto - Vlado Benko
