v b e r

racan.sk

slo 1/2014
ZDARMA
pre Rau,
Krasany
aVchodn;
vber z
www.racan.sk

Zobsahu

Foto: Duan Vesel

Ak budem vidie podporu ud,

viem s aj do prvej lnie
Rozhovor so znmym blogerom, obianskym aktivistom a miestnym poslancom
M Bratislava Raa Michalom Drotovnom (krten).
? U pred rokom 2010 si bol znmy ako
obiansky aktivista abloger. o a do verejnho priestoru priviedlo? S akmi plnmi
aciemi si do neho vstupoval?
U od obdobia tzv. meiarizmu som sa aktv
ne zaujmal o veci verejn, bolo teda priro
dzen, e som sa tomu zaal viac venova aj
poas tdia na vysokej kole. Okomunlne
tmy vRai som sa zaal viac zaujma kon
com volebnho obdobia Pavla Bielika a n
stupom Jna Zvonra ajeho hlasovacieho
valca. Do deja som bol definitvne vtiahnut
sdnym sporom voi Zvonrovi, ktor mi
zakzal verejn zhromadenie proti plyt
vaniu s obecnmi peniazmi v roku 2009. Je
smutn, e vtedy sa ani ma, ani ud okolo
materskho centra Rik nikto z poslancov
verejne nezastal.
? Me bliie objasni dvody ostrej kritiky najprv starostu Pavla Bielika, neskr
jeho nstupcu Jna Zvonra?
D sa to jednoducho zhrn do pojmu aro
gancia moci. Nebol som spokojn, kam sa
Raa uber ae m vemi zl meno po celom
Slovensku.
? o stlo za tvojm rozhodnutm uchdza sa v komunlnych vobch 2010 vo
veku 29 rokov spolu srovesnkmi Miloom
Jotom a Lenkou Antalovou Plavuchovou
omandt miestneho poslanca?

Zkladnou motivciou bolo to, aby starosta

Zvonr nebol znovuzvolen. Nakoko si mys
lm, e je dleit nielen nieo kritizova, ale
hlavne ponknu alternatvu programov aj
personlnu tak som sa rozhodol s do prvej
lnie akandidova na poslanca vRai. Myslm,
e rovnak motivcia bola aj v prpade Len
ky a Miloa. Spolone s Mriom Khandlom
tvorme vemi dobre spolupracujcu skupinu.
Ponuky na kandidatru v komunlnych vo
bch som mal aj vrokoch 2002 a2006, vroku
2010 som sa do tretice rozhodol do toho s.
? V roku 2010 si bol jednm z autorov
volebnho programu pravicovej koalcie
(SDK-DS, KDH, SaS, OKS). o sa koalcii
atebe osobne za 3 apol roka podarilo presadi auskutoni? o nie apreo?
N program sa nm myslm, napriek tomu,
e naa kandidtka na starostku nebola zvole
n, dar plni vemi dobre. Sta spomen, e
sme miesto priority starostu opravova miest
ny rad rozhodli, e najprv sa bud opravova
koly aklky, vrozpote na rok 2013 som a
pozmeovacm nvrhom docielil navenie
peaz na opravu Z Hubenho. Podarilo sa
nakoniec aj zverejovanie materilov azpisnc
zkomisi MZ na webe, vrazne via komuni
kcia sobanmi, veci ako oprava plochy pred Z
Tbilisk, transparentnejie hospodrenie, via
kontrola samosprvy, VZN obytoch, zchrana

Ak budem vidie podporu ud...

1
Zasa vinohrady: ako postupova alej? 3
Zmena pozemkov na Hagarovej...
4
Voda je problm, ale nielen to...
5
Pomte zachrni Krasany
6
Plaveck bazn v Rai Na Pntoch
7
Z Vajnor cez Jur do Rae po cyklotrase 8
Zal slva vinohradnckych domekov 9
Ako sa slvili mjov sviatky...
10
Pavciii!!!
12
N dzedinek povdali..
13
N otec Tomo Sedramac bol Chorvt 14
RAA chronolgia historickch udalost 15
Cesta do Ameriky
16
Ven itatelia, ponkame Vm al v
ber lnkov, ktor obyvatelia Rae, Krasan
a Vchodnho uverejuj na portli raan.
sk. Na portl Vs srdene pozvame ako i
tateov aj ako spolutvorcov obsahu.
Z rozhovoru s poslancom MZ M. Dro
tovnom a z lnkov obyvateov sa dozviete
otom, o Raanov te aj trpi, o oakvali
od zvolench zstupcov a o oakvaj od
tch, ktorch si zvolia na jese. V sle nj
dete aj zaujmav lnky o blzkej aj vzdiale
nejej histrii Rae.
V Rai elme vekmu tlaku investorov
a developerov. Budce tyri roky rozhodn,
i mu podahneme a Raa sa zmen na puzz
le nesrodch betnovch sdlisk, alebo i si
vaka uvlivmu zemnmu rozvoju zacho
v historick a krajinn tvr, stane sa moder
nou vinohradnckou mestskou asou hlav
nho mesta s neopakovatenm geniom loci
a naalej zostane dobrm miestom pre ivot.
Blia sa komunlne voby. V zkulis sa
u tvoria volebn zoskupenia a koalcie, roz
bieha sa kampa. Investorom ide o stmili
nov projekty, a tak sa d oakva, e vRai
bud vek peniaze medilnym vonm t
lom zpasi o nae hlasy. Nie vetko, o po
subuj, bude svt pravda. Zrno od pliev si
budeme musie oddeli sami.

Miro ibrany
www.racan.sk

Viac lnkov
ainformci
njdete na
www.racan.sk

racan.sk

v b e r

h
armonogramu elektriiek vlete 2011 amnoho
inho. Pripravujeme odpoet azhodnotenie pl
nenia programu. Ja osobne robm odpoet mo
jej prce na blogu kad rok (2011, 2012, 2013).
? Poslanci si vyntili vznik medilnej rady,
stal si sa jednm zjej lenov. Napriek tomu
Raiansky vber aRaiansky magazn funguj ako PR nstroje starostu Pilinskho za
peniaze daovch poplatnkov. Tento stav
poslancom vyhovuje? Nie je zlyhanm ich
kontrolnej funkcie?
Medilna rada sa tento rok ete nestretla, p
vodne vznikla ete za pna Hinta asnaili sme
sa tam aj spnmi Gustvom Murnom, Cyrilom
Sekerkom aJozefom Bratinom navrhn rzne
vylepenia pri komunikcii sobyvatemi (napr.
nvrh na videoblog i viu interaktivitu).
Vsasnosti je vak medilna rada nefunkn.
primne poviem, e Raiansky magazn u v
bec nesledujem, Raiansky vber sa sna na ne
jakej rovni dra pani ulkov, ale m to ve
mi zloit. ia, vo vine prpadov sa obecn
mdia vdy stan nejakm PR nstrojom, preto
je dleit otvori ich el azmysel vdnenej in
ternetovej dobe. Mloktor politik na Slovensku
m vak odvahu s do nezvislho loklneho
mdia. Toto sa vbec netka iba Rae.
? V roku 2012 si vypracoval rozsiahly Nvrh k posilneniu transparentnosti a otvorenosti M Bratislava Raa. Nvrh po
dlhch prieahoch nenaiel podporu. Znamen to, e vtransparentnosti aotvorenosti
M aMZ niet vRai o zlepova?
Umiestnenie v rebrku Transparency je sce
lepie ako za starostu Zvonra, ale stle je to ne
lichotiv 61. miesto zo 100. Transparentnos nie
je to, o prikazuje zkon dodriavanie zkona
mus by samozrejmosou. Transparentnos je
vy level dobre to pochopili naprklad vali
alebo Martine. Dleit s napr. verejn ma
jetkov priznania starostu aj poslancov, etick
kdex zamestnancov, zverejovanie materilov
azpisnc (o sa vprpade Miestnej rady vRai
stle nedeje). Komunikcia sobyvatemi nie je
mon vzmysle toto ideme robi, ale je po
trebn komunikova vzmysle toto plnujeme
urobi, o si otom myslte?
? Komunikcia s obyvatemi v zmysle
toto plnujeme urobi, o si o tom myslte? sa v tomto volebnom obdob nepresadila napriek znanm finannm iastkam
vylenenm v rozpote M pre medilne
oddelenie M apre spolonos Media Raa
s.r.o. Preo?
Tu ide o komunikciu s obyvatemi pred za
atm zmeru. Prkladom me by amfiteter
najprv bolo treba zaa komunikova otom,
o tam udia chc ma, ako toto dleit oddy
chov miesto chc vlastne vyuva aa potom
spracova projekty aprojektov dokumentciu.
Anie naopak. Lebo takto s udia op posta
ven pred hotov vec arozhoduj obrazne po
vedan iba ofarbe fasdy. Poda ma by mali
by minimlne raz za rok verejn zhromade
nia obyvateov, kde by sa diskutovalo oalom
smerovan Rae. Presta jednoducho rozma
iba v nejakom tvorronom volebnom cykle.
Nastavi vziu aprocesy tak, aby fungovali bez
ohadu na to, kto je starosta alebo starostka.
? V Rai sa roztrhlo vrece snezmyselnmi
developerskmi projektmi. Najaktnejie
hrozby (zahustenie Raany Rosso, vstavba
vlokalite Ohavy aDoln Pekn) sa poda-

Stretnutie blogerov z Eurpy v trasburgu 2014

rilo odvrti, no tlak developerov na Rau

trv. o sa mus zmeni, aby sa obyvatelia
M Raa nemuseli stle b najhorieho?
Najdleitejie je by vdy v strehu a dobre
pozna vetky procesy. Developeri bud stle
prichdza so svojimi nezmyselnmi vekoob
jemovmi sdliskami. Treba to vdy zastavi
u vzrodku. Lebo ak prdu buldozry, tak u
bude neskoro. Nejde tu ozablokovanie akej
kovek vstavby, obec sa mus rozvja ale
tak, aby to bolo vprospech sasnch obyva
teov, nespsobovalo to problmy a projekty
boli udsk, s kvalitnmi verejnmi priestor
mi, mnostvom zelene a podobne. Jednou
z najvch vziev nasledujcich rokov je
zachovanie genius loci Rae.
? Pri sasnom rozloen politickch sl
azujmov vM Raa bude naalej eli tlaku
snepredvdatenmi nsledkami pre kvalitu
ivotnho prostredia. Oo mu obyvatelia
naej M oprie ndej na zmenu klepiemu?
Najdleitejia zo vetkho je kontrola oby
vatemi a ich zujem o veci verejn. Vemi
pozitvne vnmam to, e obianske aktivity
vRai zaali vemi rs audia si u nedaj len
tak skka po hlave. Verm, e zvaz zdrav
rozum a nezmyslen developersk projekty
neprejd. Kad lovek, o m moc, sa me
zvli, preto op opakujem dleit je, aby
samosprva bola pod lupou. Funguje to tak
v USA, Dnsku, Holandsku at. verm, e
to bude niekedy fungova aj uns. Treba tomu
da as anevzdva sa.
? S rozsiahlou vstavbou vRai svis postupn likvidcia vinc. Ak m predstavu
orieen tohto problmu?
Myslm, e treba spravi v Rai definitv
nu iaru, kde maj by vinohrady a kde nie.
Zachova vinohrady tam, kde tvoria vrazn
krajinotvorn prvok, kde je kvalitn pda,
kompatibiln celky, dobr natoenie na sve
tov strany. Idelne by bolo uri definitvne
plochy avyhlsi ich za obecn chrnen ze
mie, kde by prioritn funkcia vinohradu bola
zachovan. Na druhej strane, ak sa niekto
star ovinohrady, tak by mal ma prvo vtej
oblasti aj i preto treba uri oblasti vino
hradov ajasn pravidl, ktor by umoovali
vstavbu rodinnho domu pre vlastnka obr
banho vinohradu. Nieo ako usadlos vin
rov. Dleit je vak konene zaa diskusiu
svziou na dlh obdobie. Samotn deklarcie
vinice nezachrnia. Treba vemone pod
porova ud, ktor maj zujem pokraova
v tomto neahkom remesle a dorba kva
litn vna.
? Obanov Rae zaujmajcich sa o innos starostu, M aMZ mono spota na
prstoch dvoch rk. Nie je to aj tm, e volen zstupcovia sobyvatemi a na pr vnimiek takmer nekomunikuj?

. 1 / 2014
Zujem sa ned urobi umelo, myslm si, e sme
na dobrej ceste atomu pomha aj t genera
n zmena. Vdnenej dobe internetu u sme sa
posunuli niekde inde. Pozitvom je aj obianska
urnalistika, blogy a socilne siete. A dleit
je aj povedomie obyvateov oich monostiach
napr. brni sa voi developerom. Stretvam sa
svea umi amono by si bol prekvapen, ko
ko znich sa zaujma overejn veci len nie s
aktvni tak na internete. Formu aspsob komu
nikcie poslancov sumi verm, e zhodnotia
obania vo vobch. Musia sa vak viac zaujma
oud, o kandiduj nevoli iba poda zvyku
i politickej strany. Alebo tie nevoli iba poda
priezviska o je vprpade raianskych tradi
nch mien asi naim pecifikom.
? Stle viac obyvateov Rae, Krasan aVchodnho a povauje za protipl aalternatvu k Petrovi Pilinskmu. Uvauje o kandidatre na starostu? Za akch podmienok
asakou vziou?
Nemyslm si, e som nejak protipl. To by
evokovalo iernobiely svet. Mm na niektor
veci ako developeri, otvorenos radu i pr
ca v terne in pohad ako starosta. Sasn
situ ia vzastupitestve je tak, e prvkrt je
c
tam relna kontrola starostu o je aj vpro
spech starostu. Jeho psobenie aj vaka tomu
je neporovnatene lepie ako starostu Zvon
ra. On sm vak, myslm, nedoceuje pozi
tvny vplyv naej kontroly. Je vak potrebn,
nech sa kad obyvate a obyvateka Rae
zamysl, i sa za posledn tyri roky zlepilo
parkovanie, i je Raa bezpenejia pre deti,
i je tu viac monost ako trvi von as, i
sa d jednoduchie jazdi na bicykli alebo i
maj obyvatelia lep servis v oblasti veko
kapacitnch kontajnerov. Ja si myslm, e nie.
Tie si myslm, e starosta by mal poveda
jasn postoj voi nezmyselnm developer
skm projektom v Krasanoch, v Rai aj na
Vchodnom. Verm, e udia ako Milo Jot,
Lenka Antalov Plavuchov i Mrio Khandl
bud nasledovan almi aspolone sa nm
podar dokoni generan vmenu, ktor za
poala vroku 2010. Lebo prca vsamosprve
je tmov vec a nie vec solitrov. Ak budem
vidie podporu ud, tak viem osobne s so
zdvihnutou vlajkou aj do prvej lnie.
? Ako sa generan, morlny ahodnotov
konflikt prejavuje v komunlnej politike
vRai? o m by jeho vsledkom?
Zkladom by mala by maximlna otvorenos
apriateskos radu, aktvna diskusia sumi,
prinanie modernch rieen vo verejnom
priestore, zlepovanie kvality ivota ud ai
votnho prostredia. Politika ako sluba anie
ako boj omoc. Politik by sa mal skr prezen
tova svojim ivotom a tm, o urobil, ako
mnostvom bilbordov alebo politickch strn
za menom. V odpovedi vyie som naznail
ud, ktor poda ma s nositelia tejto zmeny.
Adfam, e sa tam njde aj miesto pre ma.
Vsledkom m by v prvom rade to, aby sa
udia vedeli sdverou obraca na svoju samo
sprvu. Pretoe otom je samosprva azastu
pitesk demokracia.

? akujem za rozhovor aprajem priazniv

vietor do plachiet tvojich plnov a predsavzat.
Zhovral sa Miro ibrany
(cel rozhovor je na http://obcan.racan.sk)

. 1 / 2014

Michal Drotovn (1981)

je znmy bloger a ob
iansky aktivista, od
roku 2010 miestny po
slanec alen Komisie v
stavby, regionlneho roz
voja, dopravy, ivotnho
prostredia a verejnho
poriadku, Komisie mandtovej a Komisie
pre kolstvo, kultru aport Miestneho za
stupitestva (MZ) vM Bratislava Raa.

Beh Devn Bratislava 2014

Je absolventom politolgie na Filozo

fickej fakulte TU v Trnave (2007), odboru
georafia verejn sprva na Prrodove
g
deckej fakulte UK vBratislave (2007) aod
boru prvo a medzinrodn obchod na
Prvnickej fakulte Masarykovej univerzity
v Brne (2011). Do mja 2012 pracoval na
pozcii prednostu Obvodnho radu ivot
nho prostredia vBratislave, aktulne psob
vsamosprve voblasti ivotnho prostredia.
Zaujma sa o veci verejn, psob v mimo
vldnom sektore (Mensa), publikuje v rz
nych periodikch ana svojom blogu, za sriu
lnkov ohausbtoch aivotnom prostred
v Bratislave bol nominovan na ocenenie
Novinrska cena 2012.

Medzinrodn stretnutie EMAG 2013

ako cyklosprievodca nemecko-vdskej skupiny

Jeho programovmi prioritami s trans

parentnos, slunos, otvoren a efektvny
miestny rad, rozvoj cestovnho ruchu,
zachovanie a rozvoj kultrneho dedistva
Rae. Presadzuje projekt bezbarirovch
chodnkov a budov, alternatvnu dopravu
a priamu diskusiu s obanmi. V posled
nom obdob sa kriticky venuje aj nezmys
lenm vekoobjemnovm developerskm
projektom avzii pre rozvoj Rae.
Je lenom hereckho sboru Vajnorsk
ochotncke divadlo, venuje sa cyklistike
avytrvalostnmu behu.

Predstavenie Predmanelsk komdia vo Vajnoroch

Zasa vinohrady:
ako postupova alej?
Som roden Raan, prak
ticky cel ivot som preil
v Rai a v zkom vzahu
kviniu avinohradom.
Doteraz obrbam azve
aujem vinohrad z man
elkinej strany tak, ako to
kedysi robili moji predko
via otec, dedo igenercie pred nimi, teda
ako dobr gazda. Zle mi na tom, aby sa
jednak zachovala tradcia, ale aby sa vyuila
aj jedinen pda na svahoch Malch Karpt
pre pestovanie najm Frankovky modrej, ale
aj alch vhodnch odrd rvy vinnej.
Preto ma naozaj vemi trpi, ako sa za
chovali niektor Raania, alebo tie Ra
ania k naej dedovozni, teda k vinohra
dom. Histria naich vinohradov je najm
v poslednch 60 rokoch dos pohnut. Za
iatkom 50-ych rokov dolo k nsilnej ko
lektivizcii a vinohrady preli do uvania
Jednotnho ronckeho drustva (JRD).
Vvoj dospel ktomu, e tradin vedenie
na hlavu sa ukzalo ako nerentabiln avy
tlaila ho takzvan drtenka, ktor sa dala
lepie obrba strojmi. Aby drustvo mohlo
tento spsob zavies muselo zmeni vprvom
rade nevhodn tradin orientciu vinohra
dov na svahoch zdola nahor, ktor spsobova
la splavovanie ornice pri prudkch daoch.
Preto rekultivovali mnoh hony na terasy,
riadky rozrili aotoili o90 stupov, vytvo
rili nov oporn kontrukciu pre vini dr
tenku avysadili nov vini. Bola to zslun
aktivita, ktor nikto nespochybuje. Asnaj
vou pravdepodobnosou by vinohrady udr
iavali aobnovovali takto cel desaroia, keby
do toho neprila zamatov revolcia, ktor
zrazu vytvorila stav, e vinohrady bude treba
alebo vrti pvodnm vlastnkom, alebo si ich
od vlastnkov prenaja.
O vrten vinohrady sa gazda, teda JRD
a nsledncke organizcie prestali stara
a starostlivos o ne samozrejme prela na
majiteov. Prenajat vinohrady zskali vtom
okamihu prenajmatea, ale nie dobrho
gazdu, pretoe tento gazda ich zaal len vy
uva, ale nie udriava, tak ako je to zvy
kom u dobrho gazdu. Prenajmatelia ich
len obrbali a brali rodu, ale neudriavali
drtenku, nedosdzali vyschnut i znien

racan.sk

v b e r

viniov kry. Tak sa stalo, e nastal as, ke

zisky zvinohradu u neboli zaujmav avi
nohrad u bol len na archu. Vtedy njom
ca, u ako premenovan firma Villa Vino
Raa jednoducho jednostranne vypovedala
njomn zmluvu avrtila doslova vypun
drovan vinohrad vlastnkovi, ktor m
teraz na krku doslova p a v budcnosti
alie starosti.
To sa stalo aj svinohradom mojej rodi
ny. Je jasn, e takto spustnut vinohrad u
nem vznam obrba, pretoe je to nad sily
zamestnanho loveka alebo starieho d
chodcu. Atie preto, e je to drah aneren
tabiln, s starosti sodpredajom dopestova
nho hrozna at. Ale je tie vemi finanne
nkladn vinohrad obnovi, take ani tto
monos neprichdza pre vinu vlastnkov
do vahy.
In monos je necha na KSUPe ofici
lne vykrtn vinohrad zregistra vinohra
dov (ak je registrovan), ale to riei situ
ciu a vtedy, ke pozemkov alesn odbor
Okresnho radu dovol preklasifikova vi
nohrad na trval trvne porasty. No po od
shlasen tejto zmeny sa me objavi al
problm, a to, e ten ist rad me (m?,
mus?) nariadi vyklovanie zvykov vino
hradu, o je tie finanne nron. Problm
by bol aj vtedy, ak by bol vinohrad preklasi
fikovan na ostatn plochy, pretoe vlastnk
by platil ovea vyiu da ako je da za orn
pdu (ivinohrad). Astara sa opozemok, i
je to ostatn plocha i trval trvny porast je
al problm na dlh roky.
Sm teda neviem, o by bolo vtakomto
prpade lepie, apreto sa obraciam na md
rejch a kompetentnejch ud s prosbou,
aby poradili mne, ale aj ostatnm takto po
stihnutm, ako postupova alej. Astle sa
bojm, e za neobrbanie i neudriavanie
pozemku vriadnom stave mi tak i tak hro
z (v budcnosti) nejak pokuta, hoci vbec
nie som zodpovedn za relny stav vinohra
du azodpovedn() je ten resp. t organiz
cia, kto nechal vinohrad spustn.
Pretoe je ns takto postihnutch majite
ov zniench vinohradov isto viac, bolo by
vhodn apotrebn, aby sme sa vetci takto
postihnut spojili anieo stm urobili. Nie
som prvnik, apreto by som ja aasi aj ostat
n vemi privtali kad dobr radu.
Michal Kritofi
(cel lnok je na http://michal-kristofic.racan.sk)

Foto: Duan Vesel

racan.sk

v b e r

. 1 / 2014
A mesiace beia. Preiel marec, priiel
aprl. Avizovan dva mesiace preli bez akej
kovek zmeny i vbec informcie, na akej
rovni sa rokovania nachdzaj. iadne nov
informcie nm nedokzal da ani starosta.

Zmena pozemkov na Hagarovej

ako to v skutonosti je
S pozitvnymi novinkami o zmene pozem
kov na Hagarovej ulici sa v priebehu aprla
roztrhlo vrece. Po vemi dlhej dobe ticha aa
ivho naptia sa v pondelok 21.04. objavil
lnok na internetovom portli dennka Sme
s nzvom subujcim happy end: Vstavbu
z Hagarovej v Rai investor zrejme presunie. Vzpt v piatok 25. 04. vyiel lnok
na www.pluska.sk s podobnm pozitvnym
nadpisom: Pozemok na Hagarovej chc vymeni. Raa rokuje smestom ainvestorom.
Mohlo by sa zda, e n boj ozmenu aza
stavenie stavebnho zmeru by mohol skoni
onm naznaenm happy endom. Skutonos
je vak celkom in.
Ticho. Ticho od stavebnho radu M
Raa, ticho od miestneho zastupitestva M
izastupitestva hlavnho mesta Bratislava, ti
cho od starostu M Petra Pilinskho iprim
tora Bratislavy Milana Ftnika. Vetci spom
nan s vo veci zmienenej zmeny pozemkov
kompetentn kona. A podozriv ticho, ktor
nhle preruil vo tvrtok nov in investora.
Ale skr ne ktomu prdeme, predstavme si
jednotliv orgny, ktor s inn vtejto oe
metnej zleitosti.
Stavebn rad M Raa m kompeten
cie stavebn zmer zamietnu a nevyda sta
vebn povolenie, na o sme u mnohokrt
poukazovali na viacerch frach miestneho
imestskho zastupitestva.
Miestne zastupitestvo M Raa m pr
vomoc schvli zmenu pozemkov, ktor s
vo vlastnctve mestskej asti. Rovnako tak poslanci mestskho zastupitestva maj prvo
moc schvli zmenu pozemkov, ktor s vo
vlastnctve mesta.
Starosta M Raa Peter Pilinsk m pr
vomoc stavebn zmer zamietnu a nepod
psa stavebn povolenie. Zrove bol ako
starosta mestskej asti spolu s primtorom
hlavnho mesta Milanom Ftnikom pove
ren azaviazan znenm petcie, ktor prijalo
mestsk zastupitestvo vseptembri 2013, ko
na vo vecizmeny pozemkov.
Strun zznam opriebehu mestskho za
stupitestva vseptembri 2013 ste si mohli pre
ta v asopise raan.sk vber 1/2013. Tak

tie oom vtedy psal dennk Sme vtlaenej

ielektronickej forme.
Po septembrovom mimoriadnom spe
chu naej petcie nastalo po pr tdoch
ticho. Okrem sporadickch odpoved sta
rostu na nae dotazy, sa naa komunikcia
postupne celkom obmedzila. Preto sme sa
v decembri minulho roku snaili spoji
priamo sprimtorom. Podarilo sa nm to a
v januri, v rmci otvorench dver prim
tora. Primtor vtedy ubezpeil petiiarov, e
vdanej veci sa rokovalo sinvestorom, e in
vestor je naklonen zmene, ae teraz si in
vestor mus preskma stavebn monosti na
danch pozemkoch. Zrove ns primtor
ubezpeil, e to je vecou maximlne dvoch
mesiacov, kedy sa vetky strany dohodn
adjde khlasovaniu na pde mestskho za
stupitestva, selom schvlenia dohodnutej
zmeny.
Kbliacemu sa februru sme vak iadne
informcie oposune vrokovaniach nezskali.
Starosta nm nevedel poskytn iadne nov
informcie, zatia o naopak stavebn rad
M Raa ns informoval opostupujcom ko

nan ostavebn povolenie. Op sme odbor

nmi i prvnymi argumentmi pripomienko
vali nov projektov dokumentciu investora,
poukazovali na pochybenia voi sprvnemu
vedeniu konan i voi zkonom. Tentoraz
sme vak tie podali viacero iadost opoza
stavenie ako na stavebn rad, tak aj priamo
na starostu Petra Pilinskho. Ten ich bohuia
vetky postpil stavebnmu radu.

Apotom, zaiatkom aprla, sa to spustilo.

Poda zpisnice z miestneho zastupitestva
M Raa z 01.04. starosta Peter Pilinsk na
otzku poslankyne ako prebieha komunik
cia s investorom ohadne vmeny pozemku
na Hagarovej ulici? odpovedal: ... Investor
a vlastnci pozemku s naklonen k vmene
pozemku, momentlne prebiehaj rokovania
... Da 7. aprla 2014 sa kon stretnutie upri
mtora hlavnho mesta SR.
Take poda slov starostu sa 07.04. konalo
stretnutie za prtomnosti investora, starostu
aprimtora.
Vpondelok 21.04. avpiatok 25.04. vych
dzaj lnky na internetovch portloch pu
ce opravdepodobne spenej zmene.
Vo tvrtok 24.04. investor intaluje tabu
le na parkovacch miestach, ktor s sas
ou jeho pozemku, s tmto znenm: Zkaz
vstupu a vjazdu na skromn pozemok
bez predchdzajceho psomnho shlasu
vlastnka pozemku. V prpade poruenia
zkazu, vlastnk skromnho pozemku
vyuije vetky dostupn prva na ochranu
svojho majetku.
Za stierami ut zaparkovanch na par
kovacch miestach, ktor zasahuj do pred
metnho pozemku, bol takto odkaz: Pouvanm cudzieho majetku sa nezkonne
obohacujete, za o bude majite majetku od
Vs vymha adekvtne finann vyrovnanie.
Take ak 07. 04. prebehlo rokovanie
a 24. 04. investor intaluje jednoznan in
forman tabule loveku sa natska otzka
KDE SA STALA CHYBA?
Okamite sme sa spojili so starostom, aby
sme ho o.i. informovali onovej innosti in
vestora a zrove sa ho optali PREO?.
Starosta ns vak bohuia z dvodu obme
dzench asovch monost len strune in
formoval ostagncii celej veci avzrastajcom
nechutenstve investora. Dokonca naznail, e
investor sa na danom stretnut u primtora
nakoniec nenachdzal a e strca trpezlivos
kvli prieahom.
Take takto je ku dnenmu du skuton stav zmeny pozemkov na Hagarovej.
Tmto lnkom chceme, ako lenovia pe
tinho vboru, obyvatelia Rae a Bratisla
vy, op oslovi vetky kompetentn orgny.
Tento raz vak cez hlas mdi, kee iadosti
a priama komunikcia nem iaden dopad
na ich innos. A hoci s zstupcovia mesta
a mestskej asti, ako i poslanci oboch zastu
pitestiev, volen prve nami obanmi, ktor
teraz volaj po spravodlivosti ainoch vpro
spech obanov slovo vye 3 800 obanov
Bratislavy podpsanch pod petciou, z kto
rch je vina zmestskej asti Raa, nedok
e zavi aprim zodpovedn osoby za pol
roka dospie kukenej dohode.
Ing.Dana rvayov
(cel lnok a sasn stav priestoru
medzi bytovkami na Hagarovej ulici je
na http://dana-arvayova.racan.sk

. 1 / 2014

Voda, voda je
problm, ale nielen
to je problm...
Obyvatelia by mali vedie, e cel sdlisko Pri
ajbch spravuje 5 sprvcovskch spolonost.
Najsilnejie je asi Bytov drustvo BA 3,
ktor sa sna cel situciu zvlda, a to na
priek tomu, e spravuje na sdlisku len 4
domy. Ostatn sprvcovsk spolonosti nero
bia prakticky ni. Aj toto je na zamyslenie. Ha
varijn sluba Peter Rigo, ktor najala BD BA
III rieila u niekokokrt cel sdlisko, ale ani
oni nevedia urobi zzrak, nakoko cel vodo
vodn sie je vo vemi zlom technickom sta
ve. Ke ako-tak opravia jeden sek, ochvu
to praskne na inom mieste. Aj ke a teraz
sa Bratislavsk vodrensk spolonos, a. s.
rozhodla prevzia tieto zanedban vodovodn
siete, cel preberanie je technicky apapierovo
nron na as. Aas je to, o nemme.
Vo tvrtok 13. marca praskla voda na inom
mieste.
Kto zase bude plati tieto nklady???
Snam sa informova obyvateov aspo
touto cestou. Nklady na opravy sa zvyuj.
Obyvatelia odmietaj plati nklady na opravy
aja ich plne chpem. Roky boli vetky opravy
len rozpotan na jednotliv domcnosti. Ni
kdy nm nik nepomohol rozsekn tento stav.
Za opravu vroku 2014 boli vyslen nklady
na prcu za 13 000, avoda za 36 900, .
Na sdlisku neije elita nroda atakto sumy
s u nad udsk sily to preplca. o ns je po
vodovodnch rrach niekde na pozemkoch

Som Bratislavanka
Som bratislavanka adlh
roky som vyrastala prak
ticky vstrede mesta, veda
krsneho parku na Raian
skom mte. Preto som ve
mi trpela na sdlisku ajby,
kam som sa pred 25 rok
mi odsahovala s rodinou
avychovvala svoje dve deti. Toto miesto bolo
astle je odlenen od M Bratislava Raa
aprakticky aj od mesta ako takho.

Zabudnut miesto...
ale to me by aj vhoda!

Ke som sa pred asom zamala, o by

pomohlo tomu, aby sa mne a mojej rodine
lepie ilo, mala som len dve monosti, od
sahova sa, alebo priloi ruku kdielu apo
mc upravi svoje okolie. Vybrala som sa
tou aou cestou. Nemala som iadne amb
cie politick, mj zujem osdlisko bol isto
praktick, chcela som lepiu kvalitu ivota,
istotu a poriadok. Poukza na nedostatky
apomc ich riei. Netuila som, koko n
mahy astresu budem ma pri rieen probl
mov okolo sdliska aak ak bude posun
veci knprave.

5
ttneho podniku vlikvidcii! My predsa pla
tme to, o spotrebujeme. Asksil by niekto
vodu neuhradi?
Napriek tomu sme sa snaili informova
vetky dotknut intitcie, poslancov, starostu,
iadali, prosili, aby sa to rieilo. Na sdlisku je
ale toko problmov, e skutone nevieme, o
riei skr. Poiadali sme M Bratislava Raa,
aby dal zamera ininierske siete na celom sd
lisku azapsal vecn bremen do katastra. Od
leta povame, e sa to riei, malo to by do
konca roka ateraz to zase nie je pripraven.

Tak ak pomoc vlastne dostvame?

Vetky problmy, o na sdlisku s, sa

sname riei my obyvatelia svojpomocne.
Informovali sme na miestnom zastupitestve
mnohokrt o zfalej situcii. Presadzovali
sme do investinch akci r. 2014 (bod . 2
prloha) nau poiadavku, nenechali sme to
len tak, osobne sme boli na M vRai presa
dzova uprednostky nae poiadavky. Ako to
dopadlo? Nijako, nik
neprejavil vu nieo
riei. Ve nao!
Poslanci za Vchod
n tieto nae poia
davky spracovali asta
rosta ns informoval,
e nik z nich takto
poiadavku nepredlo
il, take sa s tm nik
nezapodieval. Verejne
sme na miestnom za
stupitestve iadali, aby
starosta informoval na
mestskom zastupite
stve (Magistrt hlavn
ho mesta Bratislavy),
ako na tom sdlisko Pri
Prakticky dennodenne sa venujem pr
hodn sdlisku, bu pem listy, maily, dojed
nvam stretnutia a neustle komunikujem
s umi zo sdliska, ktor aktvne spolupra
cuj. Informujem o nedostatkoch, hadm
rieenie knprave. Uvedomujem si, e infor
mcie na ajby chodia len sporadicky, nie je
tu iadna informan tabua, kde by sa udia
dotali, o sa riei, ako sa postupuje. Zostva
to len na uoch, bu sa ma osobne sptaj,
alebo t aktvnej si pretaj oban.sk, ra
an.sk alebo Dagmar Gelingerov.raan.sk.

o ma posledn dobu fakt poteilo???

Asi telefonick rozhovor sriaditekou mater

skej klky na ajbch, ktor sa vyjadrila ve
mi pozitvne kprci ns ajbrov, kmojej ak
tivite ataktie vemi pekne hovorila otomto
ksku zeme. Tento postoj si vemi vim, na
koko je to lovek sdlhoronmi sksenosa
mi. Ale takch ud je na sdlisku viac, rno
stretvam pskra (nepoznm jeho meno,
len meno psa), ktor bva nealeko nho
sdliska aaby bol uiton, kad de na svo
jej prechdzke pozbiera mnostvo odpadkov
atak sa sna skrli nae sdlisko. Poznm
pani, ktor a s chirurgickou presnosou
upravuje zhradu okolo svojho domu.
no, aj ke si plne uvedomujem nedostat
ky sdliska (hlavne zl doprava, iadne ban

racan.sk

v b e r
ajbch je. Doteraz sa o ns nik nedozvedel.
Tieto informcie pem ja, ale tento nzor zdie
a mnoho ud na sdlisku.
Ctime sa ako odpad, ktor nik nespra
vuje, ako keby sme nepatrili pod iadnu M
vBratislave. My obyvatelia nenesieme iadnu
zodpovednos za neuteen stav na sdlisku,
my sme dostali podnikov byty (na pozem
koch podniku), alebo ttne byty (pozemok
ttu) aza to, e sa zmenou zriadenia vetko
delimitovalo na pozemok nejakho ttneho
podniku vlikvidcii, za to my ako meme??
Ako sa stalo, e vodovodn sie nie je odovzda
n do majetku alebo do sprvy niekoho??? Ako
je mon, e sa parkovisk dostali do skrom
nch rk? Ako je mon, e prstupov cesta je
v skromnch rukch? Ako je mon, e ko
munikcie tie nie s odovzdan do sprvy???
Dvno sa to malo vyriei vprospech oby
vateov.
Dagmar Gelingerov
(lnok je na http://dagmar-gelingerova.racan.sk)

komaty, mlo obchodov), je tu aj vea pozi

tvneho. Cel sdlisko je mal, vetci sa viac i
menej poznme, vetky domy s vdostato
nej vzdialenosti od seba, urite tu nie je tak
hustota ako vinch mestskch astiach (Dlh
Diely, Petralka), vetky domy s novo zatep
len, farebne odlen, kad dom sa vynovu
je, okolie sa upravuje ao je vemi podstatn,
vkadom dome je uren lovek, o sa odan
dom star. Aje to vidie! Rodiny, ktor maj
mal deti, maj klku prakticky pod oknami.
Je tu detsk ihrisko. Aj ke je znmy problm
s parkovanm, stle je tu dostatok miesta na
parkovanie, je tu vea monost portova von
ku, prakticky pr metrov je poovn revr, ne
aleko s Mal Karpaty. Ja tvrdm e vetko
je v uoch, my vetci musme priloi ruku
k dielu a postara sa o to, aby sa nm lepie
ilo. Nik to za ns neurob.
Moja priorita je, aby sdlisko ajby bolo
sas M Bratislava Raa, ale nie len pa
pierovo, ale aby problmy ud boli vypout
a v konenom dsledku aj rieen. Budem
bojova oto, aby ns ajbrov bolo pou na
zastupitestvch, aby sa konene zodpovedn
radnci zaoberali sdliskom ako takm ane
prehliadali ho.
Dagmar Gelingerov
(lnok je na http://dagmar-gelingerova.racan.sk)

racan.sk

v b e r

. 1 / 2014

Preo je dleit by aktvnym obanom?

Niekto mdry vemi dvno povedal, e kto za
svoju slobodu nebojuje, tak ten si ju ani ne
zasli. Vposlednej dobe m alej, tm viac
sledujem nstup apatie a sahovanie sa ud
za dvere svojho bytu ako za normalizcie.
Je vak dleit si uvedomi, e rezigncia
je prve to, o mocn tohto sveta potrebuj.
Najlep oban je pre nich tak, ktor dr
sta akrok.
Naastie si vak komunitn a obiansky
ivot nachdza cez rzne aktivity priestor na
rast aj u ns a je dleit, aby sme sa vetci
snaili by aktvnymi obanmi. Aby sme ne
akali nieo od inch, ale priloili ruku kdie
lu. Vek veci mvaj mal zaiatky a nieke
dy sta na vod naprklad vysadi kvety do
zanedbanch betnovch repnkov pred
vchodom do domu. Alebo pomc sobecnou
zhradkou, namaovanm hracch prvkov na
ihrisku alebo sledova manie verejnch fi
nanci akls otzky. Na druhej strane je mi
jasn, e ak sa niekto onieo poksi avenuje
tomu svoj von as aasto aj vlastn financie,
avsledok sa nejako nedostavuje, tak postup
ne asto rezignuje. Na toto je najlep spsob
zdruovanie sa, otuovanie aposilovanie vy
trvalosti. Ahlavne berte veci shumorom, to
pomha najviac.
Dobrm a inpirujcim prkladom je
The High Line vNew Yorku, kedy pr akti
vistov postupne presvedilo vedenie mesta
a obyvateov a vybudovali svetoznmy park

vo vzduchu na kontrukcii bvalej elezni

nej prpojky. Tie zanali od nuly astretli sa
snezujmom aodmietnutm. Vytrvali ateraz
z toho zskali nielen majitelia nehnutenosti
vokol (ktorch cena rastie, pretoe blzkos
parku je vdy obrovsk pridan hodnota), ale
aj turisti acel mesto. Mlokto tie vie, e 3/4
nkladov prevdzky Central Parku je financo
vanch zdarov aprspevkov obyvateov. Nie
kedy sta tak mlo, aby sa spravili vek veci
prekona svoju lenivos.
Ak sa teda rozhodnete, e nie je dobr se
die za pecou atreba sa obiansky aktivizova,
ponkam strun nvod zhrnut do dvans
tich bodov. Drm palce!
1. njdite si sfru, ktor vs bude napa ac
tite sa vnej ako doma;
2. zistite, i podobn aktivita nie je vo vaom
okol (netreba vyma vymyslen);
3. ak sa d, zdruujte sa pomha to kpresa
dzovaniu cieov;
4. nezabudnite na debu prce ak ahte
sm ako k, skr hroz vyhorenie;
5. zdieajte sksenosti sostatnmi;
6. pracujte efektvne smdiami ainternetom
(blogy, Facebook, masmdia);
7. nevzdvajte sa pri prvom nespechu i od
mietnut;
8. ak potrebujete poradi, obrte sa na pecia
lizovan zdruenia (napr. Via Iuris, Aliancia
Fair-Play, Transparency International);

Pomte zachrni Krasany

Krasany s jedinen oblas zhradn
mesteko, ktor treba zachova. Aktulne sa
do 30.4. d pripomienkova zaiatok proce
su obstarvania zemnho plnu zny. Bude
dobr, ak pole pripomienky o najviac ud.
Ja som zaslal tieto pripomienky:

Na zklade vzvy uverejnenej na webovom sdle radu Vm zasielam nasledovn

pripomienky kzaatiu obstarvania zemn
ho plnu zny Krasany:

1. v prvom rade poadujem, aby zkladnou

premisou a ideou zaregulovania predmet
nho zemia bolo zachovanie architekto
nicko-urbanistickej koncepcie pvodnho
sdliska Krasany ako zhradnho meste
ka sdoplnkovou funkciou portu voblasti
portovho arelu na ernockho ulici.
2. je nevyhnutnosou zabrni zahusovaniu
danho zemia, nakoko stavanie domov
v prielukach a medzi domami by zname
nalo znienie urbanistickho konceptu,
vrazn znenia kvality bvania a tie
kvality ivotnho prostredia.
3. navrhujem zaregulova predmetn stabi
lizovan zemie tak, aby na om nebolo
mon stava obytn apolyfunkn budovy.
4. za zkladn problm zemia povauje
me prevaujci funkn kd 101, ktor
umouje viac ako tvorpodlan zstav
bu obytnho zemia dan zemie je sce
vprevanej miere veden ako stabilizova
n obytn zemie, iadam vak drazn
regulciu v zmysle usmernenia textovej
asti zemnho plnu mesta Bratislavy,
kde sa ostabilizovanom zem hovor, e:
mertkom a limitom pre nov vstavbu
v stabilizovanom zem je najm charak
teristick obraz a proporcie konkrtneho
zemia ... Ak nov nvrh nerepektuje
charakteristick princpy ... avna do z
stavby neprijaten kontrast resp. nemer
n zaaenie pozemku, nie je mon takto
stavbu vstabilizovanom zem umiestni.

9. ak potrebujete financie na projekt, nebojte

sa one poiada cez rzne granty aspon
zorov, monost je viac ako si myslte
(obec, Ekopolis, Nadcia Pontis at.);
10. tete sa aj zdrobnch spechov posunie
vs to alej;
11. robte veci pre inch anie pre seba;
12. nezabdajte, e vdy sa njde viac ud,
ktor vedia ako sa to ned, inpirujte sa
tmi zvynmi optimistami.
Prezentcia, ktor som mal k tejto tme
voktbri na pozvanie Mensa Slovensko, je na
drive.google.com.
Michal Drotovn
www.drotovan.sk
(lnok je na http://michal-drotovan.racan.sk)
Sledujte fb-strnku Michala Drotovna
www.facebook.com/michal.drotovan

5. v prpade, ak nebude mon zaregulova

predmetn zemie ako zemie so zacho
vanm sasnm urbanisticko-architek
tonickm rzom a charakterom (zkaz
zahusovania, ochrana zelene a verejnho
priestoru obyvateov), tak poadujem zaa
obstarva urbanistick tdiu predmetnej
oblasti ako podklad na zmenu zemnho
plnu a funknho kdu 101 na kd 102
malopodlan bytov zstavba vstabili
zovanom zem.
6. poadujem, aby M Bratislava Raa pre
verila monos vyhlsenia zastavanej asti
zemia (od Hlinickej po ernockho) za
pamiatkov znu pre jej jedinen urba
nisticko-architektonick charakter.
7. iadam, aby sa konalo verejn zhroma
denie k predmetnej tme s vedenm M
aobyvatemi Krasan.
8. poadujem v danej regulcii zachova
maximlne mnostvo zelene, verejnch
priestorov apriestorov na oddych aport.
9. funkn zemie portovho arelu na
ernockho ulici (kd 401) poadujem
zaregulova tak, aby v danom zem ne
bolo mon stava polyfunkn budovy
ani iadne budovy nesvisiace priamo so
portom.
10.
funkn zemie regulovan kdom 201
a 202 (obianska vybavenos) poadujem
zachova iba vrozsahu existujcich stavieb
(koly, klky, obchody apod.).
Michal Drotovn
www.drotovan.sk
(lnok je na http://michal-drotovan.racan.sk)

. 1 / 2014

Plaveck bazn vRai Na pntoch

Tma portovania sa oraz viac ozva nielen medzi mladmi umi. Hadaj sa nov investori, nov plochy na vstavbu portovch arelov.
Vpredchdzajcom volebnom obdob sa vea baznovch vpust je 19. Stropn kontrukcia
hovorilo ozmere obnovi prevdzku bazna okolo baznu je monolitick elezobetnov
na Strednej odbornej kole hotelovch sluieb trmov kontrukcia smonolitickmi doska
aobchodu Na pntoch 9 vBratislave Raa. mi. Okn s oceov azdvojen. Rozmery baVyzeralo to celkom ndejne najm po spo zna 25m x 12,5 m x 1,65m 1,25 m.
Posledn zznam
lonej obhliadke s predsedom BSK Freom.
na tabuli v bazne je
Vetkm nm bolo jasn, e bazn by nielen
zo da 23. 9. 2003,
prispel kportovaniu iakov averejnosti, ale
teplota vzduchu 27C,
by aj prispel k atraktivite koly. Jeho rekon
teplota vody 26,5 C.
trukciu sa mi podarilo zapracova do Ak
Odvtedy stoj voda
nho plnu BSK v Programe hospodrskeho
v bazne. Steny jem
a socilneho rozvoja kraja, avak k reaizcii
l
ne zarstli machom,
sa nepristpilo.
ale bez straty jedinej
Bazn je odstaven u viac ako 10 rokov.
kvapky vody prie
Dovtedy bol vyuvan na plaveck kurzy
i trningy portovcov. Bol materskm ba sakom sa dr bazn v podstate v poriadku.
znom plaveckho klubu ORCA, konali sa Pvodn technolgiu by bolo potrebn vy
vom rzne sae vrtane svetovho pohra meni za efektvnejiu aspornejiu. Pravde
vplutvovom plvan. Slil aj verejnosti, naj- podobne vporiadku je aj vzduchov ventil
cia akrenie. Vmenu by si vyadovali okn
m zVajnor, Rendezu aRae.
a keramick dlaba okolo bazna. Bazn je
kontruovan ako nadzemn stavba, ku kto
rej by sa dala pristava aj letn terasa na sl
nenej, junej strane objektu. Ku komplexu
patria aj alie von priestory, ktor by sa
dali postupne upravi naprklad na wellness
akolsk pracovisko pre praktick vyuovanie
odbornch predmetov voblasti sluieb aces
tovnho ruchu. Prevdzka bazna bola vraj
stratov. Nklady boli cca 50000 avnosy
30000 . Pre spen argumentciu efektvnosti vyuvania baznu budeme potrebova
pomc kole snpadmi pre maximlne vyuitie, aby sa prevdzkov strata nevytvrala.
Verm, e v tomto volebnom obdob zs
kam podporu medzi poslancami BSK, aby
sme bazn op uviedli do prevdzky. Budem
vak potrebova spoluprcu pri presadzova
n tejto mylienky. Tmto lnkom sa preto
obraciam na vs aj s prosbou o obiansku
podporu zmeru. m v zujem prejav
me, tm bude via anca zmer obhji ako
celospoloensk objednvku. Mono bude
potrebn aj zozbieranie podpisov.
Mnoh sa ma ptate, ako bazn vyzer
a ak m parametre. Podarilo sa mi zska
podrobnejie informcie. Plaveck bazn bol
otvoren asi v roku 1991 a postaven na z
klade projektovej dokumentcie zroku 1984. Je pravdepodobn, e dnen technolgie s
Pre zujemcov uvdzam zopr technickch aleko efektvnejie, ale aj tak podstatn bude
skuton zujem o plvanie nielen zo strany
detailov zprojektovej dokumentcie.
Bazn bol postaven v rmci komplexu portovcov, ale aj okolitch kl averejnosti.
portoviska pre ely vtedajieho odborn Uvtala by som nejak inpircie na pravidel
ho uilia potravinrskeho. Investorom bol n vyuvanie bazna. Pomohli by aj nejak
Zdroj PR Bratislava. Objekty portoviska fotografie zdoby, ke bazn fungoval. Konali
(telocvia, bazn a atne ) s zaloen na sa tam rzne preteky avcviky. Ak by ste neja
monolitickch betnovch ptkch. Zbern k nali, polite mi ich, prosm, na mail, alebo
ndr pod baznom je zaloen na ptkch mi zavolajte aja ich oskenujem.
Vlete pripravujeme rozpoet upy na rok
a zkladovch psoch z prostho betnu.
Objekt plaveckho baznu je kombinovanej 2015 ana alie dva roky. m bude n hlas
kontrukcie. Przemie objektu je rieen ako silnej, tm skr sa nm podar tento zmer
monolitick elezobetnov skelet, vktorom do rozpotu presadi. Vkrtkom ase pripra
je rieen monolitick zbern ndr baznu. vm petin hrok, ktor by sme adresovali
Voda sa do baznu dostva cestou recirku Zastupitestvu BSK. Umiestnim ho sem aj na
lanho systmu a cez zariadenie na pravu Facebook.
RNDr. Anna Zemanov
vody advkovanm chemikli. Spsob odbe
poslankya ZBSK za Rau aVajnory
ru vody zbaznu je vertiklny ahorizontlny
(lnok je na http://anna-zemanova.racan.sk)
zdna, kde je vylen prisatie loveka. Poet

racan.sk

v b e r

M mi neinnosou
spsobuje ujmu
Vystpenie na rokovan MZ M Bratislava Raa da 18. februra 2014
Ven panie poslankyne,
ven pni poslanci,
pri vstavbe chaty v lokalite Saurisle,
na parcele veda mojej vinice, dochdza
k zsahom do mjho pozemku, pretoe
Stavebn rad M Bratislava Raa ani
po opakovanch upozorneniach asanos
tiach na neinnos jeho pracovnkov nepri
ntil suseda-stavebnka dodra podmien
ky stavebnho povolenia avurenej lehote
postavi na jeho pozemku plot. Stavebn
rad sa kzodpovednosti za tento stav ne
hlsi.
Zuvedench dvodov problm, pretrv
vajci u viac ne rok, predkladm verejne
na miestnom zastupitestve M a iadam
Vs aprslun tvary M ojeho posde
nie a vyrieenie. Podrobn opis objasu
jci podstatu a stav problmu je prlohou
mjho vystpenia, do Vaich poslaneckch
schrnok som ho doruil vera 17. februra
2014. Tu len zhrniem svoj pohad na cel
zleitos:
K zsahom do mjho pozemku doch
dza opakovane a rieenie sa vleie dlh
mesiace. Pracovnci M nedbali na moje
podnety a upozornenia, neplnili suby ani
lehoty, sused-stavebnk dodnes nesplnil
podmienky uloen vstavebnom povolen
astavebn rad sa tomu stavu neinne pri
zer. Hl. kontrolr napriek tomu nenaiel
na innosti pracovnkov stavebnho radu
iadne pochybenie aM ma presvieda, e
ide osusedsk spor aodpora mi riei ho
na polcii ana sde...
Som presveden, e 1) sa nejedn
o spor medzi mnou a susedom-staveb
nkom, 2) zsahy do mjho pozemku s
dsledkom pomalho, neprofesionlne
a alibistickho postupu pracovnkov sta
vebnho radu M a3)M nechrni moje
prva a svojou neinnosou mi spsobuje
majetkov aj nemajetkov ujmu.
iadam poslancov, aby 1) zaviazali ve
denie M a stavebnho radu napravi
tento nezkonn stav a2)moje vystpenie
vrtane prlohy zahrnuli do zpisnice zro
kovania MZ.
Benedikt itn
(lnok je na http://obcan.racan.sk)

Pridajte sa k nm na Facebooku raan.sk

www.facebook.com/racan.sk
a Priatelia Rae
www.facebook.com/groups/priateliarace/
Sledujte na webe portl raan.sk
www.racan.sk

racan.sk

v b e r

Z Vajnor cez Jur

do Rae na bicykli
po cyklotrase
Cyklotrasy ns spjaj, obec
sobcou, regin sreginom, Vajnory
sWolfstahlom.
Cesta k spechu bva niekedy kukat a t
nist, ale bva korunovan spechom, tak
by sa asi dala hodnoti prprava projektu
cyklotrasy JURAVA. Ve po rokoch nma
hy a prekok, je to skvel sprva a pocit
zadosuinenia nielen pre ns Vajnorkov,
Raanov aJuranov avlastne vetkch Brati
slavanov aaj pre vetkch ud, ktorm bude
cyklotrasa sli.
Ministerstvo pdohospodrstva arozvoja
vidieka SR schvlilo v januri 2014 zdrue
niu JURAVA dotciu 617 493 eur na vybudo
vanie plynulej Malokarpatsko-rskej cyklo
magistrly medzi mestskmi asami Raa
a Vajnory a mestom Svt Jur. Dka cyk
lotrasy je ctyhodnch takmer 28 kilomet
rov. Zdruenie JURAVA aktulne zastupuje
Jozef Mrik za zkej avznamnej spoluprce
spani Ing. Marianou Fiamovou prednost
kou radu za mesto Svt Jur as pnom Ing.
Mriom Schwabom, poradcom starostu za
M Vajnory. Ukonenie prc na cyklotrase
sa oakva u koncom tohto roka.
Projekt zaal psa svoju histriu u vroku
2007, kedy mestsk as Vajnory bola ldrom
tvorby prvho projektu cyklotrasy, po vzore
i za pomoci obce Gols (Raksko) a hlavne
vaka financim zoperanho programu In
tereg III vytvorila nvrh projektu cyklotrasy.
Na jeho tvorbe sa podieala aj mestsk as
Raa aj mesto Svt Jur. Aktvny portovec
a inicitor cyklotrasy JURAVA starosta Jn
Mrva spresvedenm hovor: Ve cyklotra
sy s na to, aby spjali obec sobcou aregin
s reginom, no technickou reou s to l
niov verejnoprospen stavby, ktor prech
dzaj plynule z obce do obce, ale hlavnou
mylienkou je spjanie ud. Preto Vajnory
iniciovali vznik zdruenia vroku 2009, ktor
hne v tomto roku podalo iados o Nen
vratn finann prspevok z fondov E, no
tesne pred podanm iadosti vtedaj starosta
Rae p. Zvonr odstpil zfungovania zdru
enia a cel prcu dokonili dvaja partneri
Vajnory aSvt Jur.
iados bola nakoniec spene podan
a prela vetkmi hodnotiacimi kolami, av
ak hoci bol projekt vyhodnoten bez chb,
oficilne stanovisko ministerstva bolo, e nie
je dostatok financi pre dan vzvu z Ope
ranho programu Bratislavsk kraj. Spolu
prca pokraovala aj po komunlnych vo
bch v roku 2010, kedy mestsk as Raa
optovne pristpila do zdruenia.
V roku 2011 JURAVA prepracovala pro
jekt, ktor bol podan na jar roku 2012.
Druh podanie v roku 2012 bolo bohuia
nespen pre obtrukcie samotnho mi
nisterstva, ktor vtedy viackrt posvalo
termny nielen uzvierky, ale aj vyhodno

8
tenia podanch projektov.
Nasledovali predasn par
lamentn voby, zmeny na
riadiacich postoch v tte.
Mono by mala verejnos
pozna aj tak zaujmav
informciu, e negatvne
stanovisko sme dostali pre
nepodpsan zmluvy od
Slovenskho pozemkovho
fondu na prenjmy pozem
kov pod cyklotrasou, ktor
sme vas nedostali prve
kvli spomnanm politic
km zmenm na Slovensku.
Nebol vymenovan tatutr
SPF, atak nemal kto podp
sa zmluvy.
Starosta Jn Mrva sener
giou sebe vlastnou, napriek skepse tvrdil, e
vzdva sa netreba a napriek prekkam, sa
treba poksi uspie s projektom aj do tre
tice. Energick duch Vajnorskho starostu
vspoluprci so starostom Rae P. Pilinskm
aprimtorom Svtho Jura A. Achbergerom
mal nakoniec elan spech. Okrem obsiah
lej projektovej dokumentcie vtedy JURAVA
predloila aj vsledky verejnho obstarva
nia na dodvatea prc, kde sa jej podarilo
zni pvodn rozpotov cenu projektu
z1 080 000 eur na sasn sumu, ie takmer
o40 %, o bola jedna zspene zvldnutch
loh poradcu starostu Vajnor M. Schwaba.
Nron bolo vysporiadanie njomnch
zmlv k pozemkom leiacim na trase cyk
lotrasy, ve ide ozmes rol, vinohradov, s
kromnch pozemkov, i zastavanch zem
v intravilne obc alebo zemie prrodnej
rezervcie okolo kanla r apod.
Na tvorbe projektu sa podiealo ete nie
koko dleitch ud, ktorm je potrebn
poakova, a to v prvom rade projeknej
kancelrii DIC na ele sIng. Fedorom Zver
kom, za trpezlivos pri mnohonsobnom
prepracovvan dokumentcie, na zklade
poiadaviek riadiaceho orgnu isamotnho
vvoja projektu, alej pracovnkom radu
v Svtom Juri, pani Metkeovej a kolektvu,
spolonosti Synergies, ktor vznamne po
mhala pri komunikcii sministerstvom p
dohospodrstva ahlavne spsanm projektu
na podanie vzvy projektu v programoch
fondov E, a v neposlednom rade zamest
nancom stavebnho radu vo Vajnoroch,
pani Ing. Klauovej apnovi Ing. Svtkovi za
ich precznu prcu pri vypracovan staveb
nho povolenia azskavan rznych shlasov
od sprvcov komunikci i rznych prslu
nch orgnov, dodva Ing. Schwab.
Ako bude vyzera cyklotrasa vo Vajno
roch? Vajnorsk okruh bude tvori pribli
ne 1/3 zcelkovej trasy cyklotrasy, ato sme
rom do Jura popri rskom kanli a cestou
popri Jurskej ceste sp okruhom do Vajnor.
V zrekontruovanom Parku pod Lipami,
ktor otvorme tento rok, bude aj oddychov
zna pre cyklistov. VParku pod Lipami bud
fitnes prvky anapojenie na cyklotrasu otvor
monosti aktvneho odpoinku pre cel ro
diny, o je podstata cyklotrasy, aby spjala
ud.
My Vajnorci sme hrd na svoj titul dedi
ny vmeste as hrdosou si udriavame svoje

. 1 / 2014

tradcie, ktor mme podobn snaimi part

nermi vRai aSvtom Jure. Pre Vajnory s
charakteristick nielen vinohradnctvo, ro
nctvo alebo folklr, ale aj siln viera apra
covitos. Preto poda starostu Jna Mrvu
Vajnorci a vetci nvtevnci cyklotrasy
ocenia monos aktvne relaxova na bicyk
li, koruliach, chdzou alebo behom, i len
prechdzkou na erstvom vzduchu. Na cyk
lotrase si njdu to svoje teda vetci od rodn
s demi, mldee, i aktvnych portovcov.
Vo Vajnoroch sa teme aj na budce napo
jenie cyklotrasy na Vrakuu a k Malmu
Dunaju aodtia kDunaju do Rakska acez
Cyklomost Slobody v Devnskej Novej Vsi
nasp. ZVajnor na bicykli sa tak dostaneme
cez spojen brehy Dunaja po medzinrodnej
cyklotrase Eurovelo 6 a do naej druobnej
obce Wolfstahl vRaksku aaj alej. Spojen
Eurpa bez hranc tak dostva ten prav vz
nam aj pre Vajnorkov.
A ete aktulny stav projektu s podp
san zmluvy s ministerstvom, je ukonen
proces verejnho obstarvania a rovnako je
podpsan aj zmluva s vazom VO firmou
Strabag, ktor ponkla najniiu cenu rea
lizcie. Da 11.4.2014 bolo podpsan u aj
prevzatie staveniska pod kontrolou spolo
nosti IDM-ba s.r.o., ktor bude vykonva
stavebn dozor stavby, take prce mu za
a . Prv stavebn pravy s naplnovan
vtermne od 5. mja, ato na hrdzi rskeho
kanla vsmere od Vajnr. Vdvojtdovch
intervaloch asamozrejme vprpade potreby
aj astejie sa bud uskutoova kontroln
dni za asti projektanta iostatnch zainte
resovanch osb.
D sa poveda, e prce u vlastne zaa
li, kee 12. aprla sa na podnet aktivistov
pod vedenm Mata Ferenka uskutonila
prv istiaca akcia vbudcom cyklo seku
Raa Sv. Jur, kde bolo najvie mnostvo
rznych mench i vch odpadkov a po
pneumatiky.
Zdruenie obc Jurava nesp na vavrnoch
apopri realizcii prvej spolonej cyklotrasy
u projektuje apripravuje al sek jej na
pojenia smerom do Vrakune. V budcom
prspevku prinesieme podrobnejie inform
cie ako imapku plnovanej cykotrasy.
Mrio Schwab
poradca starostu M Bratislava-Vajnory
(lnok je na http://obcan.racan.sk)

. 1 / 2014

Pr poznmok
knavrhovanej
portovej hale vRai
Na vod chcem poveda, e nvrh na vybudo
vanie multifunknch portovch hl vKras
anoch vemi vtam averm, e pome zvi
portovanie hlavne det amldee vRai. Sm
som dlhoron aktvny portovec a vtam
kad aktivitu smerujcu k odtrhnutiu det
od potaov.
Bol som u na dvoch prezentcich troch
navrhnutch projektov obe trvali cca 3 ho
diny, take viem pribline 6 hodn rznych
informci. Boli to ideov zmery, s ktormi
sa v tejto fze d ete hba, preto aj takto
verejne otvram monosti na diskusiu a po
lemiku. Budem rd, ak napete svoj nzor aj
vdiskusii.
Najprv pracovne rozdeme projekty
projekt . 1 Multikomp (zameranie na tenis,
PGA SK), projekt . 2 Veportov arel det
amldee (Kapu aspol., LINOX), projekt . 3
portovo-relaxan komplex Raa (Viovsk
a spol., LBG Arna a ProTennis Academy).
Poradie projektov je tak, ako boli odprezen
tovan vporad na prezentcii vNKD. Kad
z tchto projektov m svoje plusy a mnusy,
nakoko vak saia medzi sebou, tak bude
dobr, aby v druhom kole predstavili nvrh
rieenia niekokch zkladnch otzok, kto
r vyvstali (netreba zabda, e mestsk as
sa na investcii podiea vloenm pozemku
vhodnote niekokch milinov ).
1. i s investori ochotn nejakch spsobom
zapracova sasn bikrosov arel (napr.
nevybudovanm parkoviska ale podzem
nch gari)?
2. i s ochotn investori nejakm spsobom
spolupracova sFK Raa pri vytvoren tr
ningovej plochy?
3. koko verejne prstupnch priestorov po
nechaj pre verejnos?
Poda ma by mal vyhra projekt, ktor sa
najlepie vysporiada s horeuvedenmi otz
kami. Ete raz, netreba zabda, e mestsk
as resp. mesto dva do hry pozemok vhod
note niekokch milinov a kee s traja
zujemcovia, tak mu medzi sebou sai
onajlepie rieenie.

racan.sk

v b e r

Napem ete vemi strune mj nzor na

projekty vsasnom znen:

Projekt . 1:

plusy: podzemn parkovisko, zapracovanie

kombinovanho kpaliska splavrou, dobr
projekt pre tenistov;
mnusy: vek mnostvo tenisovch kurtov
ostatn projekty maj tie kurty ale nie vtakej
miere potreba orientcie na vie mnostvo
portov, nevyjasnen financovanie, bolo by po
trebn viac zelene, architektonicky dopracova.

Projekt . 2:

plusy: zahrnutie najvieho mnostva por

tov na zimn aj letn seznu, verejn beeck
drha, portovo-regeneran centrum, kon
krtna predstava oklubovej innosti, zapraco
vanie Raianskeho potoku do projektu;
mnusy: nevyjasnen financovanie, nadzem
n parkovisko, pre niekoho je mnusom aj
nezapracovanie plavrne (na druhej strane
vRai s aktulne viacer nefunkn plavr
ne, ktor treba zaa riei), via miera zasta
vanosti, bolo by potrebn viac zelene.

Projekt . 3:

plusy: vizulne architektonicky najkraj n

vrh, vek mnostvo zelene, vybudovanie
ucelenho komplexu, jasn finann garant,
projekt vyzeral najekologickej, skejtpark;
mnusy: projekt pokrva menie mnostvo
portov plavre aj zimn plocha m ob
medzen vyuitie navrhovan multifunkn
plocha je iba doplnkom projektu a relatvne
mal (ned sa vyui plnohodnote vzime pri
nzkej teplote), nejasnosti okolo dvojpodlanej
ubytovne (na obrzku erven objekt), parko
visk nad zemou, nejasn lokalizcia skejparku.
Teraz sa teda ide do druhho kola a uvi
dme o ponknu investori, bolo by dobr,
ak by projekty boli zverejnen kompletne aj
na webe, aby ich mohli vetci lepie vidie
a zhodnoti. Na webovom portli pna Bed
naria boli zverejnen nejak nkresy s do
stupn v lnku na www.racaweb.sk.
Projekty s to zaujmav, vaka vetkm,
ktor na nich pracovali, verm, e sa spolone
v kombincii starosta poslanci obania
podar vybra najlep projekt.
Mgr. Michal Drotovn
www.drotovan.sk
(lnok je na http://michal-drotovan.racan.sk)

Zal slva
vinohradnckych
domekov
... s malik aopusten, maj iba pr met
rov tvorcovch a nachdzaj sa na sva
hoch raianskych avajnorskch vinc. Ich
zal slva sa ned prehliadnu. Niektor
s na pokraji zrtenia, in slia ako sme
tisko. Iba zopr je ako-tak udriavanch
pri ivote. Mry ztehl, i kamea s ale
napriek zubu asu pevn aneporuen.
Urite neslili iba ako prstreok pred
nepriaznivm poasm. Dvni majitelia
v nich museli trvi dos asu, pritom sa
kocha a pracova vo svojich milovanch
vinohradoch.
V inch ttoch by boli dvno zrekon
truovan, aak by onich nikto nejavil zu
jem slili by ako mzeum.
koda, e ke sa narodia nae pravn
at, u tam nebud, i... ?
Gabriela Slivov
(lnok je na http://gabriela-slivova.racan.sk)

Piese nho kraja

Dobroslava Luknrov

Pust domek zal slva.

Iba vietor, iba trva
dnes nava tvojim snom
Po robotch, vnnom moku,
po kopoch, speve, kriku
ostal iba distichon
Mrna stopa v starch koch
u ju nikto nehad
V ktoch domku, v pavuinch
v niotnos sa rozpad
Kde je piese? Kam sa skryla,
aj smutn, aj bujar
Ech, vinohrad!
Pola slva statonho vinra?
Pola, pola ako vietor
dvna drina, lopota
V novch riadkoch vinohradov
kvitne in robota
Pospevuje pam kraja
piesne mlad, sniv:
O vnku, o v naej Rai stle kvas, ije.

racan.sk

10

. 1 / 2014

v b e r

Ako sa slvili
mjov sviatky
vnaej farnosti
Vmji tomto prekrsnom mesiaci zasvte
nom Panne Mrii, kedy sa prebdza prroda
zo svojho zimnho spnku bolo vminulos
ti v naej farnosti mnostvo sviatkov, ktor
stmeovali farnos.
Okrem tradinch litni k cte Panny
Mrie spievanch pred omou, sa udia stre
tvali aj pri alch slvnostiach, ktor mali
svoje tradcie austlen poriadok. Dnes, ke
si nevieme njs as, aby sme si vypouli zau
jmaj prednku, alebo okrem nedele, aspo
raz vtdni sa zastnili na svtej omi, m
eme len asn, koko asu trvili spolone
pri modlitbch, i oslavch a slvnostnch
sprievodoch. Nechce sa mi veri, e by boli
sasom na tom lepie ako my. Rovnako str
vili cel de vprci (i ke odlinej), mali svoje
domce povinnosti, no farnos ila ovea du
chovnejm ivotom. Ve poste sami.

3. mj Sviatok sv. Filipa

aJakuba, mladieho,
patrnov kostola hody

Hody to je sviatok patrna farskho kostola.

Uns vRai mme dvoch. Preto sa oRaa
noch zvyklo hovorieva, e maj nielen Jaku
ba, ale aj filipa, e s teda nielen mdri, ale
aj ikovn.
Od vzniku nho farskho kostola eviduje
me vjeho histrii zasvtenie viacerm patr
nom Vetkm svtm iPanne Mrii. Zasv
tenie dnenm patrnom apotolom svtm
Filipovi a Jakubovi sa uskutonilo 1. mja
1844, kedy sa poda vtedajieho cirkevnho
kalendra oslavoval sviatok tchto apotolov.
Vtento de bol toti vRme v6.storo po
staven kostol Svtch dvanstich apotolov
aneskr do boli vten ist de prenesen os
tatky sv. apotolov Filipa (z Carihradu) aJa
kuba (zCarihradu alebo Jeruzalema).

Procesia Boie telo, jn 1968

Hody sa slvili v nedeu po sviatku sv.

apotolov Filipa aJakuba. Poda novho litur
gickho kalendra sviatok tchto apotolov
pripad na 3.mja. Vaka oslavm svetsk
ho sviatku prce sa cirkevn hodov tradcia
vRai takmer vytratila adnen hody s ia,
viac pohanskm, ako kresanskm sviatkom.
Pvodne mal tento sviatok celkom in
charakter. Na hody sa farnos osobitne pripra
vovala. Upratovali sa domy, dvory, ulice. No
upratovalo sa aj vo vntri. Vsobotu sa konala
spolon spove, po nej sa upratal a vyzdobil
kvetmi azelenmi girlandami so stuhami kostol
apriestranstvo pred nm. Neden rno sa za
nalo vyhrvanm dychovky, ktor potom asisto
vala aj pri svtej omi. Slvnostn svt oma sa
konala vo farskom kostole za prtomnosti celej
farnosti, hlavne jej muskej asti. eny, tie vi
nou chodievali vtento de na mal, apotom
chystali obed pre cel rodinu apoetnch host.
udia sa obliekli do tradinch slvnost
nch krojov. lenovia vetkch spolkov zasa
do svojich rovnoiat. Tto si priniesli do kos
tola aj svoje spolkov zstavy. Okrem nich sa
na hrubej omi zastovali aj vznamn
rodci, hostia a cel zastupitestvo na ele
s richtrom (dnenm starostom). Pred ol
trom Sv. Jna Nepomuckho boli pre nich
vyhraden miesta v prednch laviciach. Po
poludn boli v kostole litnie. A po nich sa
zaala svetsk slvnos. Na jej zaiatku sa
konal futbalov zpas. Neskr sa k nemu
pridali aj cyklistick preteky. Po portovch
podujatiach sa vetci obyvatelia Rae stretli
na dnenej Detvianskej ulici, kde boli rozosta
van stnky shodovmi atrakciami. Slvnos
sa konila hodovmi zbavami.

Vieme dnes nieo onaich patrnoch?

Svt Filip, apotol amuenk

Sv. Filip a sv. Jakub, okno vo farskom kostole

Vznam jeho mena mono odvodi zgrckych

slov philos + hipos t. j. milovnk kon. il
v1.storo po Kristovi azomrel okolo roku 62.
Pochdzal z galilejskej Betsaidy a patril
medzi prvch uenkov, ktorch si povolal
Pn Jei. Zanechal svoju rodinu i domov
a nasledoval Majstra. Rozprval o om aj
Natanaelovi (neskorie apotol Bartolomej),
ktorho si Pn tie povolal. Zevanjelia poda
Jna alej vieme, e prve na Filipa sa obrtil
Pn Jei sprosbou, nech zoenie pokrm pre

viac ako 5000 ud, hoci vedel, e sprav zzrak

avetkch nasti. Pri poslednej veeri, ke sa
Pn Jei lil s apotolmi, ho Filip poprosil,
aby im ukzal Otca. Vtedy mu Pn skoro a
vytavo povedal: Filip, tok as som svami
anepozn ma?! Kto vid ma, vid Otca.
Po nanebovstpen Pna Jeia svt Filip
hlsal radostn zves vMalej zii, vasti na
zvanej Frgia (dnen stredozpadn Turec
ko). Zomrel muenckou smrou aje pocho
van vmeste Hierapolis.
Svt Filip bva znzorovan s krom
vruke na znak svojej muenckej smrti.

Apotol Jakub mlad

Jeho meno pochdza z hebrejskho jazyka

aznamen Jakagbh druhoroden, dria
ci sa za nohu alebo Jaaqob Boh ochrau
je. il taktie v1.storo po Kristovi azomrel
asi vrovnakom roku ako svt Filip.
Poda viacerch prameov bol apotol Ja
kub synom Alfeja a Mrie, ktor mohla by
sestrou Panny Mrie alebo sestrou jej encha
svtho Jozefa. Mal brata Jdu Tadea, ktor
sa tie stal uenkom Pna Jeia. Obaja bratia
boli teda Jeho blzkymi pokrvnmi. Svt Ja
kub mlad bol svedkom zmtvychvstania ina
nebovstpenia Pna. Vzaiatkoch kresanstva
si ho veriaci ctili hlavne pre jeho spravodlivos,
skromnos anbonos. Aj preto bol zvolen za
prvho jeruzalemskho biskupa a okolo roku
50 zvolal prv jeruzalemsk koncil. Poda tra
dcie je autorom listu, ktor m meno po om.
Svt Pavol oom hovor ako oopore Cirkvi.
Zomrel muenckou smrou, no predtm, ako
ho umuili, pred vetkmi vyhlsil, e Kristus
je Bom Synom. Potom ho ukameovali akto
si ho udrel tkskou palicou tak, e dokonal.
Jeho pozostatky boli uloen vjeruzalemskom
chrme aas znich sa preniesla do Rma, do
chrmu Svtch apotolov.
V umen bva apotol Jakub mlad zobraze
n ako biskup, astejie vak stkskou palicou.

4. mj Sviatok sv. Florina

sviatok raianskej farnosti

Svt Florin bol rmskym plukovnkom

v meste Lauriacum blzko terajieho Linca.
Vroku 303 ho cisr Dioklecin zbavil radu,
lebo sa nechcel klaa cudzm modlm. Ne
skr ho nechal potupne zbi amui anapo
kon ho popravil zhodenm do rieky Ene.

. 1 / 2014

Socha sv. Florina

Svtho Florina mali obyvatelia Rae vo

vekej cte. Zhistrie naej obce vieme, e Rau
viackrt postihli vek poiare. Pri jednom
znich vroku 1732 zhorelo 93domov azahynulo
7obyvateov. Ohe sa vraj zastavil na mieste, kde
dnes stoj socha svtho Flori a (ul. Pri vino
n
hradoch). Vprevencii pred poiarmi sa obec
zaviazala uctieva tohto svtca, aby osobitnm
prhovorom uchrnil Rau pred poiarom.
Vtento de sa konala vo farskom kosto
le svt oma pod vyloenm najsvtejej
Sviatosti Oltrnej za prtomnosti lenov ha
siskho spolku vslvnostnch uniformch.
Poas ome kaz posvtil spolkov zstavu.
Po omi sa vydala procesia za sprievodu ha
siskej dychovky ku soche svtho Florina.
Pred sochou sa konala krtka pobonos
a procesia sa ukonila poehnanm vo far
skom kostole.

16. mja sviatok Sv. Jna

Nepomuckho

Socha tohto svtca (ktor donedvna stla

odloen pri stene farskho kostola avs
asnosti sa retauruje), stvala kedysi na hlav
nom nmest (dnes Nmestie A. Hlinku).
Cez nmestie pretekal potok a sochy tohto
svtca sa zcty kjeho muenckej smrti zvy
ajne stavali vblzkosti vodnch tokov, alebo
na mostoch nad nimi. Na vigliu, veer pred
sviatkom sv. Jna Nepomuckho sa konala
pobonos pri soche sv.Jna snslednm po
ehnanm vErddyovskej kaplnke (na mieste
dnenho Obecnho domu). Na sviatok sv.
Jna sa vo farskom kostole konala svt oma
pod vyloenm Najsvtejej sviatosti Oltr
nej pri bonom oltri sv. Jna Nepomuck
ho, po ktorej nasledovala procesia k soche
sv. Jna. Po krtkej pobonosti sa sprievod
vrtil do farskho kostola, kde bola slvnos
ukonen poehnanm.

Krov dni

racan.sk

11

Tri prosebn dni (pondelok, utorok a streda)

pred sviatkom Nanebovstpenia Pna sa slvili
ako krov, alebo prosebn dni. Svoje meno
dostali od toho, e pri procesich vtieto dni sa
na ele sprievodu niesol kr, akoby sm Kris
tus, prostrednctvom ktorho meme dfa
vo vypoutie naich modlitieb, viedol sprie
vod. Krov dni zaviedol vroku 468 sv.Ma
mertus, viennsky biskup. V tom ase postihli

Franczsko vek pohromy zemetrasenia,

nkazy, vek drahota a hlad. Sv. Mamertus
bol presveden, e je to trest Bo adomnieval
sa, e odvrti toto zlo je mon len prosbami
kOtcovi milosrdenstva, ktor nikdy nezavrhu
je prosby kajcnikov. Prosebn dni sa rchlo
rozrili aod roku 804 boli zaveden vhlavnom
meste kresanstva Rme ppeom Levom I.
U ns vRai sa vtieto dni konali procesie
na tri rozlin miesta. Vpondelok, po rannej
svtej omi sa konala procesia s krom na
cintorn ku kaplnke najsvtejej Trojice, ktor
stla pri hlavnej ceste zBratislavy do Svtho
Jura. Po modlitbch pri kaplnke sa sprievod
vrtil do kostola, kde sa pobonos ukonila
poehnanm. V utorok sa sprievod s krom
vydal ku kaplnke svtej Anny, ktor dodnes
stoj na konci ulice Pri vinohradoch (na Dol
nom konci). V stredu sa na vod obradov
ilo skrom ku Erddyovskej kaplnke, kde sa
konala svt oma amodlitby. Sprievod sa po
tom vrtil do farskho kostola, kde sa Krov
dni ukonili slvnostnm spevom Teba Boha
chvlime apoehnanm.

Sviatok Boieho Tela

Tento sviatok zasvten cte Oltrnej

sviatosti (Najsvtejieho tela akrvi Kristovej)
bol zaveden vroku 1246. Ak bola Vek Noc
skoro, aj tento sviatok sa slvil vmji (slvi sa
vdruh tvrtok po Turcach Zoslan Ducha
Svtho). Spoiatku nadvzoval na starodv
ny zvyk bra so sebou eucharistick chlieb ako
zruku ochrany pred nebezpeenstvom. Svia
tok bol uznan ppeom Urbanom IV., ale
jeho oslava sa konala iba vo vntri kostola. A
ppe JnXXII. nariadil, aby sa vtento sviatok
niesla Oltrna sviatos ulicami.
VRai sa na sviatok Boieho Tela pripra
vovala cel farnos. Ulice, po ktorch kral
sprievod boli vyzametan a posypan mate
rinou dkou, domy upratan a vyzdoben
kvetmi, obrazmi a sochami Boskho Srdca
Jeiovho. Dievat a eny zbierali lupienky
kvetov amldenci vyzdobovali domy aoltre
zelenmi vetvikami. Sprievod mal svoj ust
len poriadok. Vo Farskom vestnku z roku
1929 sa pe, e napred ili vdvojrade kolsk
deti, potom mldenci amui, za nimi dieva
t aeny, vprostriedku krali orli (lenovia
spolku), potom nasledovala socha Boskho
srdca, za ou kresansk robotnci, potom
prpor Boskho srdca, remeselncka jedno
ta, rueniarsky spolok, hasisk zbor, socha
Lurdskej Panny Mrie, za touto ila hudba,
nasledovan marinskou druinou, za nimi
krali prvoprijmajce dievatk, ktor sy
pali lupienky kvetov pred Najsvtejiu oltr
nu sviatos. Oltre boli na tyroch miestach
u pna revrnika, pri soche sv. Florina,
vkaplnke sv.Anny na konci ul.Pri vinohra
doch apri soche sv.Jna Nepomuckho.
Vetky spolky niesli vsprievode svoje z
stavy aokrem toho vybran mldenci amui
niesli kostoln zstavy, sochu Boskho Srdca
asamozrejme baldachn. Na poriadok aorga
nizciu sprievodu dohliadala usporiadatesk
sluba, ktor tvorili dobrovon lenovia spol
ku legionrov ahasiov.
Mria Hatalov
(lnok je na http://maria-hatalova.racan.sk)
Foto udovt Havlovi

v b e r

Pozotria

as Rae pod cestou . 502 od elezninej stanice, pod Pchovskou cestou

aitnou ulicou.
Vroku 1840, ke zaala premvka konskej
eleznice zBratislavy (Pozsony) do Trnavy,
bola tam vybudovan stanica pre prepria
hanie kon, ktor ahali vlak. Vlak prem
val vtom ase dvakrt za de. Pri krajinskej
ceste do Bratislavy (Pozsony) sa nachdzal
Plfyovsk majer so zjazdovm (ubyto
vacm) hostincom s nzvom U zelenho
stromu. Nealeko stl vek strom topo
ete v 70. rokoch minulho storoia. Ne
skr tento hostinec bol pomenovan poda
udalosti znmej vpovestiach, ako hostinec
PEKLO. Pvodn objekty hostinca, ako
aj prepriahacie stajne pre kone, ktor aha
li vlak, boli pri rozirovan cesty .502 (do
sasnho stavu) zbran. Mohutnejia
vstavba v tejto asti nastala po prechode
konskej eleznici na parn premvku, ako
aj rozirovanm elezninej trate smerom
na Vajnory a budovanm Zriaovacie
ho ndraia RENDEZU a prpojkou
na hlavn stanicu. Tto as Rae Rai
dorfu svoj rozmach vstavby pod nzvom
Pozotria nabrala vrokoch po I.svetovej
vojne, najm v30. rokoch minulho storo
ia. Ke sa staval nov kostol na cintorne
(1936 1937), nov as Raidorfu mala
u takmer 300 domov. Zoho vznikol n
zov Pozotria nepodarilo sa nm rozl
ti.
udovt Havlovi
(cel lnok http://ludovit-havlovic.racan.sk)

Sledujte na webe portl

raan.sk www.racan.sk

racan.sk

12
v b e r

Pavc!!
Objavila som ho pri vean prdla na dvore.
Pavuina mala priemer skoro tritvrte metra.
Usilovn pracant, kontatujem, dobr prca.
Dvam sa atipujem, kde asi zanal, ke je te
raz vstrede? Som celkom blzuko, no igno
ruje ma astle je vpohybe. Vetrk povieva so
siekou, rchlo si idem pre fok nech si ho
zvenm, km mu ju nepretrhne. Cestou som
si spomenula na pre ma mil zitok svnu
kou achcem sa snm preto podeli.
V jednom tdni v piatok pred Vekou
nocou som varila hrkov polievku, grana
dr apodaril sa mi tak hlpy ksok. Na ci
buku sa mi vysypalo viac mletej papriky ako
obvykle. Sn to vnatm nebude vadi, h
tam. Staria u chodievala domov neskr po
vyuovan sama apo prostredn som chodila
okolo obeda ja.
V rodine sme mali vemi ak obdobie.
Dlhiu dobu bola uzavret, repektovali sme
ju, no asom sa barira troka uvonila apo
as cesty zo koly sa postupne rozhovorila.
Nezodpovedanho bolo vea. Kad de mala
pre ma pripraven otzky. Neboli jednodu
ch. Niekedy chcela vedie, preo je na sve
te toko chudobnch ud, preo je toko det
v deckoch, ak vznam m pre ns Vek
noc....
O vekej noci asi premala dlh as, lebo
vtento de sa knej otzkou vrtila.
Preo musel ten Jei vlastne zomrie
apredsa mal tak astie, e dostal op ancu
kivotu? Istee je to nron tma ipre do
spelch, ale ona mala na to svoj dvod. Chcela
vedie nieo o klinickej smrti a rzne preo,
preo, preo...??? Ahlavne preo ich tatko, n
syn, pri autonehode takto ancu nedostal???
Bolo to vemi ak vysvetova osemro
nej hlvke. Ila pri mne dlho tichuko, zahbe
n do mojich odpoved.
Precitla a nad tanierom s granadrom:
Fha, babka, tento sa ti ale vydaril, nezd
sa ti dajak prioranov? Tak sa mi dnes
podaril, prep, nm s dedkom chutil, sn
zachut aj tebe.
Poas jedenia ma prekvapila plne proza
ickou otzkou: Babka, vizbe mme pavka,

vemi sa ho bojm. Skrvam sa veer pred nm

pod papln, nevie ako na to, aby som sa ho
nebla? Spomenula som si na mj zitok
spavkmi zdetstva. Viem. Mus si ho pred
stavova ako priatea, nieo o om aj vedie,
ak je usilovn, koko prce vykon, pokm

vyrob celkom pekn sie, aby sa mu do nej

nachytali muky anezahynul od hladu, ke je
u tak stvoren. No ake si ho bude predsta
vova ako priatea, predsa sa ho nebude b,
alebo ho nebodaj zabja. Sta ho opatrne na
bra na zmetk, necha vonku na terase aon si
u porad. Ty si mysl, e toto mi pome?
Neveriacky sa na ma zahadela. No, uma
to funguje. Moja star mama mi to takto vy
svetlila, ke som bola tak vek ako ty aod
vtedy sa pavkov nebojm. T radu teraz odo
vzdvam tebe, pjdem stebou, vynesieme ho
spolu? Odmietla.
Krtiac hlvkou amrmlajc nieo popod
nos, odchdzala domov na poschodie. Asi jej
nelo do hlavy, ak hlpos som jej povedala.
Vnuka sa ktej tme u nevrtila aja som na
pavka pri starostiach zabudla.

. 1 / 2014
Poas letnch przdnin la so strkom
atetou kempova kMalmu Dunaju. Nasledu
jci pondelok po vkende mi pri obede zaala
radostne hovori svoj zitok.
Vie, bolo mi treba niekam s. Teta mi
ukzala cestiku k malej drevenej bdke ne
aleko vlese. Tak som la. Dvere sa dali dos
ako otvori, no ke sa mi to nakoniec poda
rilo, babk, nevie si predstavi, koko tam
na ma akalo priatev. Slnieko svietilo
dovntra aja som zblzka videla tie prekrs
ne siete. Doma v izbe sme mali iba jednho
vekho, ale tu ich bol od malikch a po
najvch a, a. Jeden znich sa zaal sp
a po tenukej nitke skoro popred mojm
nosom. Podliezla som, aby som mu ju nezni
ila adlho, dlho som vtej bdke pobudla, a
na ma teta zavolala, kde toko trm. Babka,
mala si pravdu, zafungovalo to aj uma, pa
vkov sa u nebojm.
Ke som mala pred sebou jej roziaren
tvriku pri rozprvan tohto zitku, spome
nula som si na ten mj.
Mala som tie osem amoja prhoda sa odv
jala vprv de przdnin na gazdovskom dvore
ustarch rodiov na Zhor takto. Bolo mi tie
treba niekam s. Otvorila som dvere na bdke
azaala vrieska oratu: Star mamink, star mamink. Ozlomkrky pribehla dolu dvo
rom ku mne prestraen, o sa mi stalo. Pro
Boha, co je, co reve, poksaou a eco? Der a,
lebo co? Lakua sem sa, e sas negde propadua!
(Naakala som sa, e si sa niekde prepadla.) S
tu pavc, revem, dupkm na mieste
aprstom na nich ukazujem.
No ona, zaala sa mi pokojnm hlasom
prihovra: No podzvaj sa, kolko kamardu
tu na tebja ek, onehdaj sem ich ometaua,
aj vpnem ecko do iska vyliua a tot
rybinko moja kolko st tu narobili, ale s
frik. Enem si ich dobre poprehldaj, jedna s
pjeknej ne druh akolko much si do nich nachytali, ak proto s tak stvoren, aby sa snima
ivili. Aspo a tu nebud otravovat. Snd sa
tch kamardu nebude bt? Fil mm robotu
ve chlvje, neskrej ich spouem ometeme.
Jej re ma upokojila amj strach sa pri pre
zeran siet zmenil na obdiv. Neskr sme ich
spolu opatrne brezovou metlou povymetali
zkadho kta, no im sa vtej bdke tak pilo,
e sa nezakli brezovej metly. Onedlho zaali
op po ktoch usilovne pracova a bolo ich
tam tie a, a. Mne u vbec nevadili azazda
lo sa mi, e mi tam chvku aj chbali. Mdra
ienka bola moja star maminka, takto ma zba
vila strachu, sn aj mne sa to podarilo.
Prostredn vnuka bude ma ochva dvad
sa apavky vizbe iste riei dnes po svojom.
Viera Sajkov
(lnok je na http://viera-sajkova.racan.sk)

Pridajte sa k nm na Facebooku raan.sk

www.facebook.com/racan.sk
a Priatelia Rae
www.facebook.com/groups/priateliarace/
Sledujte na webe portl raan.sk
www.racan.sk

. 1 / 2014

racan.sk

13

v b e r

N dzedinek povdali, e aj my sme byli Nemci

Sga rodu Luknrovcov (2. as dokonenie)
V roku 1553 pozostvala Raa zdvoch obc
amala dvoch richtrov. Kad obec mala 15
port, t. j. 60 domov. Obec, kde sa nachdzal
ikatolcky kostol, teraj horn koniec, pat
rila pod devnske panstvo. Obec na dolnom
konci patrila rodine grfa Farkaa.
Niekedy pred rokom 1580 sa stal zeme
pnom hornho konca grf Siegfried Kolo
nitsch. Tak, ako mnoh in zemani, stal sa
luternom av roku 1580 povolal sem prv
ho luternskeho kazatea Reisa. Pvodne
katolcky kostol zhabal pre evanjelick cir
kev a vetci jeho poddan sa museli, poda
teritorilneho prva Koho zem, toho vie
ra, sta luternmi, i chceli alebo nechceli.
Okrem toho mali prsne zakzan eni sa
s Chorvtkami, aby nhodou z evanjelickej
cirkvi nezdupkali.
Sluby boie ako i vyuovanie v evanje
lickej kole sa konali v nemeckom jazyku.
Pvodn nemeck prisahovalci zaali sa ui
spisovn neminu miesto bavorskho alebo
baden-wrtemberskho nreia.
Barira medzi hornm adolnm koncom
sa tmto ete viac zvila.
Pre svoju potrebu si grf Kolonitsch vy
budoval veda svojej krie, na dnenom
Hlinkovom nmest vmieste obecnho ra
du, kaplnku. Vrokoch 1590 1606 stala sa
evanjelick cirkev v Raitorfe aj matko
-cirkvou Bratislavy, kde evanjelici vtej dobe
nemali svoj kostol. Na slubch boch sa z
astovali achtici aslobodn magnti.
V niektorch literrnych prameoch sa
uvdza, e grf Kolonitsch v tej dobe poz
val do Raitorfa alch nemeckch pri
sahovalcov, aby posilnil nemeck vplyv
v tejto asti obce. Potvrdenie tohto nzoru
som zatia nikde neobjavil ataktie nie som
presveden, e by sa tu nasahovali nejak
Chorvti, ktor do Raitorfa prili vtej dobe
vdvoch vlnch vrokoch 1550 a1580.
V roku 1606 protektor evanjelickej cirkvi
grf Kolonitsch zomrel.
V tom istom roku oenil sa grf Keglevi
sdcrou grfa Btoryho, majitea devnskeho
panstva astal sa raitorfskm zemepnom.
Bol katolk a zaal usilova o rekatolizciu
dediny. Existenciu evanjelickej cirkvi v Ra
itorfe zachrnilo uzkonenie nboenskej
rovnoprvnosti, ktor schvlil uhorsk snem
vroku 1608.
Koncom 16. storoia zomrel zemepn
dolnho konca grf Farka apreto, e nemal
potomkov, jeho majetok pripadol krovnej.
Katolcky kostol prevzala katolcka cirkev a
vroku 1629. Jednou zmonch prin bolo
Bethlenovo povstanie. V rokoch 1623 a
1626 obsadil Bethlen cel Slovensko. Nevie
me, kde sa poas takmer pdesiatich rokov
katolci krstili asobili.
Bola to vemi ak doba pre poddanch,
lebo ich domy a skromn majetok zniili
arozkradli vojaci.
Urit upokojenie situcie nastalo po
roku 1635, ke Raitorf adevnske panstvo

prevzal palatn Palfy z Erddu. Evanjelick

kazate bol vroku 1634 zobce vypovedan.
Zstupca starostu ho odviedol na hranicu
obce akopol ho vneslunom slovnom sprie
vode do zadnej asti tela.
Ete stle nebolo pohrm dos, v roku
1679 vypukol vobci mor azaalo sa Tkly
ho povstanie za pomoci Turkov, ktor znii
li vetko, o bolo obnoven. Neastia stle
nebolo dos a v roku 1703 vypuklo Rkoc
zyho povstanie atrvalo a do roku 1711. Pre
Raitorf a jeho vinice to znamenalo pln
pohromu.
Nastala vek bieda adva roky potom ete
trvala morov epidmia.
Na koniec neastnho obdobia naej
dediny musme uvies poiar, ktor sa stal
v roku l732. Pri om zhorelo na hornom
konci 93 domov a katolcka fara. Z fary sa
nepodarilo ni zachrni, zhorela matrika,
ktor sa zaala psa od roku 1629 ain dle
it psomnosti.
Tmto vznikla informan medzera,
apreto sa pri naich vahch odolnom kon
ci budeme mc spolieha len na matriku
veden od roku 1733, u uveden urbarilne
tabuky z roku 1768 a knihu evanjelickho
farra Polevkovicsa zroku 1885.
Ke pripustme, e na hornom konci
v roku 1606 ili len poddan nemeckej n
rodnosti, je potrebn uvies, e ich evanjelic
k kola stle, a do konca 2. svetovej vojny,
dobre fungovala a pomhala udriava ne
meck povedomie avzdelanie.
Urit migrcia katolkov na horn ko
niec po tom, ako sa stal zemepnom Rai
torfa grf Keglevi, mohla postupne nasta,
ale stle tam pretrvvala nemeck evanjelic
k vina.
Na dolnom konci bola situcia plne in.
Ist je, e aj na dolnom konci ili Nemci.
Boli to tieto rody:
Beutelhauser, Brychta, Hauskrecht, Hoff
ner, Kandl, Knebl, Kodner, Kompauer, Kram
pl, Luckner, Mhlfelder, Prokesch, Reima,
Schebela, Schreiber, Schuhnagel, Urbrecht,
Wallner, Wieger, Wrfel, Zich. Priezvisk
tchto rodov s ete dnes vSRN aktulne.
Ned sa dokza, ktor rody tu boli hne
pri prchode Nemcov do Raitorfa. Potom
kovia viny uvedench rodov, okrem troch
(Schreiber, Schuhnagel aUrbrecht ) vBrati
slave alebo vjej okol doteraz stle ij.
Je pravdepodobn, e tu u pri zakladan
obce ili iniektor slovensk rody. Ich priez
visk vak nie s znme. Nie je vylen, e
to mohli by aj niektor zrodov, uvedench
vurbarilnych tabukch zroku 1768:
Baura, Bak, Bord, Brat, Branovsk,
Brunovsk, Bystrick, Cibulka, k, Dusk,
Doruka, Hlavenka, Homolka, Horn, Hrdlika, Chmelnk, Chmelr, Fiala, Janulk,
Klenr, Kol, Kr, Kratochva, Krik,
Kuba, Kubek, Kurina, Lednr, Mu, Pri
krva, Prochzka, Ruika, Slanina, Slovek, Slovk, Vaculk,Vareka, Veselsk, it-

Jn Luknr

n. Rody napsan tunm psmom s ete

vsasnosti vRai aktulne.
Ako som u uviedol, vrokoch 1550 a1580
prili do Raitorfa Chorvti.
V urbarilnych tabukch zroku 1768 s
uveden tieto rody:
Adamovi, Andraovi, Beni, Bednari, Beladi, Benkovi, Dindi, Domani,
urovi, Frani, Halinkovi, Havlovi,
Hergovi, Ivani, Joji, Jurikovi, Kraj
rovi, Kundi, Palinkovi, Polakovi, Pal
kovi, Pavlovi, Tomani, Turkovi, Vai,
Vankovi. Rody napsan tunm psmom s
ete vsasnosti vRai aktulne.
Neviem zatia dokza, i vetky uveden
rody prili do naej obce do roku 1580, lebo
som sa tm nezapodieval.
Prchodom Chorvtov do Rae nastala na
dolnom konci prevaha Slovanov.
o vak bolo dleit pre al vvoj po
pulcie je, e sa zaali Slovci iNemci eni
so zrejme fenmi Chorvtkami a Chorvti
so Slovenkami aNemkami. Nie je mon vy
li ani to, e sa Nemci u dvno predtm
enili so Slovenkami a Slovci s Nemkami.
Dokza sa to vak d len po roku 1733, ke
sa zaala na katolckej fare psa nov matri
ka. Takto sme sa my, potomkovia katolckych
Slovkov, Chorvtov aNemcov, stali pokrv
nmi bratmi asestrami skr, ako sa to mono
bude stva vEurpskej nii.
Neviem o tom, e by na dolnom konci
bolo medzi obyvatemi nejak naptie ane
pokoje.
Poddan, ako som u uviedol, mali mno
ho inch problmov a museli si navzjom
pomha, aby preili vetky tie pohromy.
Poda uhorskho prva ani neboli obanmi,
mali len povinnosti drie na svojich veko
monch pnov.
Katolci dlho nemali iadnu kolu a ke
konene vznikla, tak sa tam mali ui maar
inu, ktorej nerozumeli. V kostole sa ujalo
zpadoslovensk nreie, a tak vetci hovo
rme dnes bozvunou sloveninou. Preto
sa neposmievajme naim predkom ako spolu
hovorili, nie je to jednoduch naui sa dobre
cudziu re. Trv to niekedy vemi dlho.
Som u vemi star lovek, ale rd by som sa
doil objektvneho pohadu na vvoj zloenia
obyvateov naej Rae poda nrodnosti.
Jn Luknr
(cel lnok njdete nahttp://jan-luknar.racan.sk)

racan.sk

14

. 1 / 2014

v b e r

N otec Tomo Sedramac bol Chorvt

N otec Tomo Sedramac bol Chorvt. Narodil
sa v roku 1865 v obci Severin, okres Bjelovar,
blzko chorvtsko-maarskch hranc. Star
otec tam mal mln, byl mlynr. Otec bol jeho
jedin syn. Ke mu zomrela maminka, star
otec sa znovu oenil as druhou enou mal zase
len jednoho chlapca, volal sa Jovo. Ztoho sa stal
pravoslvny pop. Otec odiiel zo Severina do
Viedne, tam mal potom kaviarniku.

Mama, Ani, Milnek

Naa maminka Frantika Brabcov byla

zase z eskomoravskej vysoiny, z Tebe.
Tam mme korene, ale tch u je mlo. Mama
sa narodila v roku 1895 ako najmladia zo
siedmich det, medzi ou anajstarm bratom
bolo 20 rokov. Star brat Alois aza nm star
ia sestra Marie odili do Viedne a pritiahli
tam ee za Raksko-Uhorska aj mamu.
Tam ekde tata videl mamu obsluhovat
apilo sa mu, jak bola ikovn. Tak jej za
al dvorit aaj ked bol o30 rokov star, bola
zteho svadba.
Tata bol teda prav Chorvt, mama Mo
ravka, take my sme Chorvti Moravan.
Otec chodieval asto zViedne do Piean.
Kraj okolo Raitorfa sa mu zdal jak unich,
v Chorvtsku. Tata si tu vyhliadol miesto
aiel kupovat. Vroku 1919 kpil podla realit
nej kancelrie cel majer, od hradskej a po
ndraie. Volalo sa to Peklo. Bol tam enk
a brek budovy a byty a v tch breskch
domoch bvali Svobodovci, Zemanovci, M
uovci... Jak konili t bresk domy, za tm
bol vinohrad a dole po ndra...
Tata ten majer, to Peklo, kpil od nejakho
pna Alexa Brychtu. Bol to zjazdov hosti
nec, tam sa kone prepriahali, boli tam mata
le. Za to cel Peklo dal tata 60 tisc, o vtedy
bolo velmi vela peaz. No a tak sa v 1919
mama statem dosahovali sem.
S naima zViedne prili aj teta Marie, ma
mina o 10 rokov staria sestra, naa krstn
mama, se svojm muem. Strek byl ve Vied
ni eleznirem. Volal sa Matou Svadbk, bol
t Moravk, pochdzal zHluku.
Teta se strkem chvlu bvali u naich
vPekle. Potom si elezniri postavili Mrzo
v kolniu, Mrzdorf. tt im na to dal pe
ze aoni to splcali.
V 1921 sa v Pekle na enku narodil Mil
nek. Ja sem sa narodila v1923, u n na enku.

Milnek je krsten Milo, ale tata nechcel Milo

a, oni chceli Milana. Apn farr nechcel teho
Milana dat, take Mikul, no as tm ani tata
ani mama neshlasili, tak mu dali meno Milo.
Ja som sa dozvedela, e mm brata Miloa, a
som mala ale 15 rokov. My sme mu vetci kali
Milnku, n? Mama, teta, vetci len Milnku,
take pre ns bol Milnek amne to plne ud
ne zneje, ked bych mu j mala povedat Milo.
No anevm, ale za nejak as, ja som bola
decko, ked si to vyprvali mama statem, e?
ten pn Brychta e doel na to, e neboli t
peze kolkovan. Tata tvrdil, e boli, ale
nekriepil sa, tak musel poloviku toho Pek
la predat. Predal t as se enkem, lebo on
nechcel vtem enku byt. On doel zViedne,
pnsky pn, atuto mal robit enkra? Aboli
tu Polkovci a tak, take tata to nechcel,
predal t poloviku Khandlovcom at sa tam
teda nasahovali.
V 1925, 1926 bol vPekle tak aj 10-rov
dvor atam bolo vye 60 det. Muovci, tch
bolo asi deset, Zemanovci, Vtkovci, tam boli
Pita, Berta, o je v Mederi, potom Gabika,
o je na Rendezi, my sme ji rkali Elen, aee
jedna tam bola, tum Aneka. Iviiovci, tch
bolo t ale deset, Svobodovci, Veselsk boli
traja. Iviiovci bvali tam, kde potom bvali
Wenzlovci. Potom tam bvali Polkovci, Jar
ko, Lojzo, Tno, ten bol tak star jak j. UPo
lk bvali Kuerovci avedla boli Krtilovci,
rodiia Aranky Kuerovej, potom bola Anika
a Hermna a Karol. Pani Kuerov bola naj
staria abola velmi dobr krajrka.
Mama statem sa doma rozprvali nemec
ky amaminka stetu na ns esky ana dvo
ri sme vyprvali raansky. N tata ovldal
chorvtsky, srbsky, nemecky aj maarsky.
Slovensky len tolko: Dety, tak robte, aby ste
mohli kludno spvat.
Rodiia mali v Bratislave kaviarniku na
Potovej, o u teda neni, u to zbrali. Ked
mal Milnek asi sedem rok a ja p, mama
statem sa rozili. Tata odiiel sosemnstro
nou slukou do Trnavy, tam mal zase kaviar
niku. Ma si vzala teta Marie, ja sem vlastne
vyrastala unej vtem Mrzdorfe.
Jedenst rok sem bola utety, od est do
sedemnst, za o som jej velmi van, lebo
som u nej mala krsne detstvo. Bvali sme
vtem Mrzdorfje aokn sme mali na Rau,
to bolo przdne. Teraz sobota po obede, ila
skupina, spievali krsne slovensky, za nima
ila skupina, spievali nemecky, prela skupina,
ili Maari, spievali maarsky. Nikdy nebolo
iadneho, e ty si ten alebo ty si ten.

Peklo, 1939

Tomo Sedramac

A v 1939, ke zali Nemci nosit tie bie

le ponoky, krtke gate a zali sa vyahovat
v Rai, u to zaalo. Slovci si drali svoje,
Nemci si drali svoje, take tam u sa nedalo.
Hanba priznat, e ja som nikdy nebola
v Chorvtsku. Z otcovej rodiny som nikoho
nepoznala, s nikm som sa nestretla. Aj sta
rho otca, mlynra zBjelovaru, som poznala
len z rozprvania. Otcovho brata Jova, toho
popa, cez vojnu, v1941 alebo 1942, popravili
ustaovci.
Otec furt sluboval, e a bude po vojne, e
ns tam zobere. No otec zomrel v1944, atak
som si po vojne povedala, e musm t rodinu
vyptrat. Tak som tam cez erven kr psa
la a skutene mi sesternica aj odpsala. Bola
uiteka u na dchodku. No potom sa tie
krajiny nejak rozdvojili, t boli komunistick
at neboli komunistick, take absoltne sme
si nemohli psat atm cel moje prbuzenstvo
zmizlo.
Mama sa vydala, a ked tata v1944 zomrel.
Jej druh mu bol ianik, velmi dobr lo
vek. Volal sa Jan Chlupsa abol roden Prak.
Smamu bvali vBratislave, ili do kaviarniky
na Potovej, zPotovej ili na Uhersk.
Khandlovci mali Peklo dovtedy, ne im to
zettnili. Potom tam ee bol ten Rj nebo jak
sa to volalo, take asi dovtedy ee chvlu to
Vlado vdel apotom u zteho spravili aj bufet
aoni do teho u nemali o rozprvat.
V Pekle sme bvali do 1971., potom nm
to vzali na t cestu. T autostrda ide priamo
cez nau splou. No azato ja som p rokov
nemohla st dole, vobec som nechodila dole,
tak ma srdce bolelo. Lebo ak obidvaja sme
sa tam narodili amama tam mala pekn byt,
Milnek tam mal pekn byt aj tie.
Mama mala zelen zkal aoslepla, nechala
sem si ju uma. Tvrdila amoem povedat,
e ila dobre, nech to zaklepem e nejlep
bylo za Frantika Josefa.
Rohlk stl jeden krejcar, naa mama
vyprvala.
Mami, na to vyprvjate, ked u to
nen, n?
U sem ju nedala ani do nemocnice, umre
la uns doma v 1984 roku.
Na detstvo, brata Miloa, Peklo a Raj
spomnala Ani Tapkov,
rod. Sedramacov
(lnok je na http://milos-sedramac.racan.sk)

. 1 / 2014

racan.sk

15

v b e r

RAA chronolgia historickch udalost (2. as)

1550 U v roku 1550 sa spomna kola pri
fare ajej sprvca Jn Wucke. kola pretrvvala
aj v17. a18. storo.
V dobe reformcie prili do Raidorfu al
nemeck kolonisti, ktor posilnili svojich kraja
nov z13. storoia. Nemeck menina bola pri
vilegovan pozvajcim zemepnom asloven
sk obyvatestvo bolo zatlaen do zadia.
Do Rae prili prv Chorvti na 35 vozoch.
Boli katolci a pravdepodobne sa usadili na
dolnom konci.
1553 Raa pozostvala z dvoch obc. Mala
dvoch richtrov.
1557 Ke Turci v roku 1557 dobyli hrad
Kostajnicu, leiaci na rieke Une, ktor
bola hraninou pevnosou medzi Bosnou
a Chorvtskom, z obsadench zem odch
dza srbsk achorvtska achta as ou ioby
vatestvo. Ako sa spomna v Pamtnej knihe
obce Raidorf, napsal jezuitsk historik
Jn Segedy toto: Zo Slavnie sa vysahovali
mnoh sedliaci do Uhorska jedni vdsledku
hladu, in zo strachu pred Turkom... Niektor
nali toite iv Bratislavskej stolici. Do oko
lia Bratislavy prichdzali najviac vysahovalci
zChorvtska.
1558 Z roku 1558 sa zachoval obraz malej
peate zo sigly sinicilami WS. Pod nimi
vrenesannom tle je skren kop amo
tyka.
Listina, ktorou vydal kr Ferdinand admoniciu acertifikciu na strnku Kritofa Ampruster preceptora krovskch dchodkov, oproti
Michalovi andorovi de Gyula, pre nsilie uinen vraidorfskch vinohradoch.
1560 Kr Ferdinand vydal nov donciu
vprospech Michala, syna Ignca Farkaa Be
snskeho.
1561 Listina, ktorou Michal Farka Besnsky
oslobodil bratislavskho meana Jna Fistera
ajeho potomkov od platenia vinohradnckeho
mta, zvinc vraidorfskom chotre leiacich.
Kanonick vizitcia v roku 1561 vykonan
zprkazu arcibiskupa Mikula Olha konta
tuje, e vtedaj farr ebastin udruje kostol
acintorn vdobrom stave.
1564 V druhej polovici 16. storoia dostala
Raa viacer vsady abola poven na mes
teko. V tomto obdob kr Maximilin I.
(1564 1576), ktor podporoval evanjelikov
amnohch obdaroval vysokmi radmi, si za
svojho poradcu vyvolil grfa Siegfrieda Kolo
nicha (Kolonia), rytiera zlatej ostrohy ada
roval mu majetky vRai. Grf Siegfried Ko
loni sa tak stal raidorfskm zemepnom.
Grf Siegfried Koloni bol zemepnom
Bthoryovskej asti Rae pravdepodobne u
od roku 1564. Bol zanieten lutern a vetci
jeho poddan sa stali luternmi. Veda svojej
krie nechal vybudova kaplnku.
1565 Ako vyplva zhistorickch listn zo 16.
storoia, viedli Farkaovci ast spory. Rok
1565 richtrska certifikcia oproti Michalovi Farkaovi Besnskemu v prospech Simona
Kayra de Salmis, pretoe udia spomnanho
Farkaa nasilu odobrali jeho vinohrady vRaidorfe.
1567 Bratislavsk kapitula urobila prehliadku
raidorfskho chotra, o om bola spsan
zpisnica.

V tomto roku op Michal Farka zadral vno

Simonovi Kayrovi uroden v raidorfskch
viniciach apreto proti Farkaovi vydal citciu
cisr akr Maxmilin II.
1580 Grf Koloni bol prsny evanjelik. Pod
protektortom grfa Kolonia bola zaloen
evanjelick cirkevn obec. Prvm kazateom
sa stal Reis. Sluby boie sa konali vnemec
kom jazyku. Druhm kazateom bol Urban
Hoppe aposlednm do r. 1629 Rudolf Mller.
Vr. 15901606 prichdzali na sluby boie
do Rae aj evanjelici zBratislavy.
Do Rae aenkvc prili al Chorvti, boli
azostali naalej katolkmi. Pravdepodobne sa
usadili na dolnom konci.
V kronike farskho kostola sv. Filipa aJakuba
na Alstrovej ulici, na str. 394 sa pe, e za re
formcie zabrali katolcky kostol evanjelici ak
prvm duchovnm patril od roku 1580 reve
rend Ondrej Reis.
Grf Siefgried Koloni bol evanjelikom a za
dvornho kazatea si pozval Ondreja Reisa
(1580 1606) do kaplnky, ktor bola sasou
krie astala sa tak prvm evanjelickm chr
mom vRai.
1583 Bthoryovci dali svoju as obce vroku
1583 do zlohu kastelnovi devnskeho hradu
Michalovi Bayovi, ktor sa tak stal majiteom
asti obce Raa. Obec mala dvoch zemepnov,
preto mala aj dvoch richtrov. Jedna as obce
patrila Michalovi Bayovi adruh Frantikovi
Farkaovi.
1590 Vase od roku 1590 po viedensk mier
roku 1606 chodili do Rae na sluby Boie ak
Veeri Pnovej aj evanjelici zBratislavy.
1596 V listine z roku 1596 njdeme rozkaz
kra Rudolfa, aby po smrti Frantika Farkaa
jeho majetok pripadol krovskmu fiskusovi.
Kr takto rozhodol preto, e Frantiek Farka
stle vyvolval spory kvli viniciam.
Farkaovsk register vinohradnckeho mta.
Vea listn sa tka Farkaovcov, ktor rozpta
vali ast spory, pri niektorch musel zasiah
nu sm kr.
V poslednej listine zo 16. storoia je rozkaz
kra Rudolfa tkajci sa jednej krie ak nej
prislchajcemu vinohradu vRaidorfe.
1600 Vlistinch zo 17. storoia sa spomnaj
men vinc ako pigel, Gefang, Hoffenghart,
Fongh, Paschlinger, Liremak, Hofweingar
ten, Weispeter, Roov, Solnajder, Pongrcz.
V jednej listine sa spomnaj vinice pigl
Orchleben aDnaunik.
V starch zpisoch sa spomna kria Milosrd
nch bratov, ktor stla vulinej iare u v17.
storo.
1604 Bokayovo povstanie. Obsadenie Slo
venska. Zaali psobi jezuiti, ktor zakladali
koly apracovali na rekatolizcii.
1605 Erb Rae je na peatidle z roku 1605.
Predstavuje dva levy, ktor prednmi konati
nami dria korunu skrom.
1606 Grf Koloni zomrel v roku 1606 ako
70-ron po uzavretom viedenskom mieri. Po
jeho smrti stratili raidorfsk evanjelici svoj
ho ochrancu. Roku 1606 sa Raa stva majet
kom Jna Keglevia, ktor pochdzal zo starej
chorvtskej rodiny, a jeho manelky Zuzany
Bayovej, dcry Michala Baya. Bol katolk aza
ala sa rekatolizcia vobci.

1608 Na uhorskom sneme sa uzkonila n

boensk rovnoprvnos. Vtej dobe zaali na
Slovensku psobi jezuiti, ktor zakladali koly
apracovali na rekatolizcii.
1610 Do Bratislavy povolali evanjelickho
kazatea Ondreja Reisa. Po om nastpil ako
duchovn Urban Hospitius, ktor mal vizit
ciu vroku 1613. Potom bol kazateom vRai
Rudolf Mller. Raianski evanjelici boli ne
meckej nrodnosti. Vtej dobe platilo Cuius
regio, eius religio koho zem, toho nboen
stvo apoda feudlnej zsady museli poddan
prija vierovyznanie zemepna.
1620 Zaalo Bethlenovo povstanie.
1623 Vr. 1623 a1626 bolo obsaden cel Slo
vensko.
14. 06. 1629 Po Jnovi Kegleviovi sa stal
pnom Raidorfu grf Frantiek Keglevi de
Buzin, ktor 14. jna 1629 vrtil farsk kostol
katolkom. Erb rodov znak Kegleviov
cov sa dostal aj do obecnej peate. Kostol bol
opravovan azasvtili ho sv. Leonardovi; pod
a inej verzie Panne Mrii.
17. 06. 1629 Prvm katolckym kazom po
navrten kostola bol Tom Biela, kanonik
Dmu sv. Martina vBratislave, pvodom Slo
vk. Na raiansku faru nastpil 17. jna 1629
apsobil tu p rokov. Od jeho nstupu je ve
den zoznam kazov psobiacich vRai a po
sasnos.
1635 Roku 1635 zskava Rau idevnske pan
stvo palatn Plffy zErddu. alej tu mali ma
jetky Trkovci, paulni zMarinky atrnavsk
jezuiti. Plffyovsk rod malackej lnie si udr
al toto vlastnctvo a do prvej pozemkovej
reformy.
1637 V zznamoch farskej kroniky sa uv
dza, e sporn otzky tkajce sa kostola sa
dorieili a vroku 1637, ke dal zemepn grf
Frantiek Keglevi vyhna vtedajieho evanje
lickho kazatea Rudolfa Mllera zobce.
1637 Zroku 1637 sa zachovala listina, citcia
palatna Esterhzyho na strnku Jna Gyulay
proti Jnovi Drakoviovi pre zemansk porciu
Farkaovsk v Raidorfe. alou zachovanou listinou je komposionlny mandt Jna
Drugheta z Homanej, krajinskho richtra,
na strnku tefana Schepfela pre dom Michala
Schepfle vmesteku Raidorfe.
1647 Z roku 1647 pochdza rozkaz krajinskho richtra Jna Plffyho dan bratislavskej
kapitule, aby na strnku Jna Drakovia palatna, proti raidorfskm obyvateom, ktor mu
vozy astatok zajali azretovali, investignciu
uinila.
1650 Dom nachdzajci sa za sochou sv. Flo
rina pochdza zpolovice 17. storoia anebol
iadnym z poiarov zasiahnut. Je to jeden
znajstarch zachovanch domov. Nie je vak
zapsan vzozname pamiatkovch objektov.
1650 Kaplnka sv. Anny vznikla v svislosti
s budovanm novho cintorna v tchto as
tiach chotra. Rok jej postavenia nepoznme.
Predpoklad sa vak, e pochdza z druhej
polovice 17. storoia.
Spracovali udovt Havlovi aJn Luknr
podrobnosti vi udovt Havlovi: RAA
Zdejn apamiatok obce
http://www.martinus.sk/?uItem=120868

racan.sk

16
v b e r

Udalosti asksenosti nacesty Americkej! (2/4)

Skrtkim ivotopisom, o som vidzel asksil, Ked sem iel doAmeriky.

. 1 / 2014
lebo sme boli vprostred Ocena, atam Woda
dicky hraje! Aked sme u dokali rna Sobo
ti, more vdi vic avic vlni hdzalo avtri
vivfe bolo grcaia dost. Aked u prichdzalo
polede, u mi nebolo ecko jedno, hlava sa
mi toila a zle mi bolo. Br sem bol hladn,
len trochu polvky sem jedel atak niemn
jablko sem si kpil, bolo celkom zelen akise
l, apohrek piva. Apo obede sem iel zas na
palubu, atam sem sa viprval zloncmonmi.
Z vajzgrba bolo jich 17, najvc mlad mui
aslobodn, as pajtuna boli 2. Jeden bol star
ho Foltna Sin, jeho Otec nm ekedi hrval,
a jeden z roindola, ten mi viprval udalos
i o Marky Stojkovi, o na naej Fri sli.
Atak sa nm as mal do mora venosi.
Slnko u zapdalo a noc u nm nastala
a ekolko mint sme sa viprvali a potom
sme ili do teho smradu. Welmi zl msto sem
mal, prve sem mal postel pri pumpi, o ahne
vodu do stroju Lonho. To mi hrkotalo cel
noci jako star Dunajsk Mln. Aked u svita
lo, u sem bol na palube asem vdicky akal
vchod Sluneka, istej vodi vichdzalo ans
na tej irokej vodi osvicovalo. Atakto sem si

I. Dojeli sme do Mesta Hvre,

do prstavu morskho
Asi opl 11-tej hodini 19ho augusta sme sa
pohli zWieda asme jeli Prez mnoho tunel.
Ked sme dojeli do Bselu, bolo to rno o10tej
hodini 21ho augusta. Atu vBsel sme boli a
do veera 6 hodin apotom sme sa pohli prez
Franczko. Aked sme dojeli do Mesta Hvre
(Francia), do prstavu morskho, u bolo asi
tri hodini odpoleda, bolo to vptek.
N Kvartr bol tokov dom, izba irok
asi 12 metr, adlha asi 30 metr amenie
izbi boli tam 2, o eni adievence osobite
spali. Ana prvm poschodiu boli najvic pol
sk a Rusnsk idia. pln tri di sme tam
strvili, bol to ivot trpk, obzltne pre ma.
Penez mal som mlo, popravit sem si nemo
hel, nu len sem tak zamraen sem a tam
chodzil. Mal sem jednu Koelu ajedni Gae,
ato sem mal obleen.

ril nektori, ajako tadi ustavine koe jazili,

na nohu mu stpil ko. Sadnl si az velkm
plaom sa vizval. Aked sa vizl, vidzel sem,
e mal malek aj vedlaj prst anrt tak kr
om rozmladen. Chudk velmi lamentoval
aostal tam sedet, pokm neprili prenho. Ami
sme sa ponhlali na Lo, abi nm neodjela,
ale ns nepustili ter.
Kadho prehldali, esli m Britvu alebo
Revolver. Trvalo to asi pol druhej hodini, a
sme sa dostali do fu. A obet nm nedali,
aneptal sa ns nigdo, esli sme hladn. J sem
kufra nemal, len paprov katulu, atam sem
mal paprik, asi tvrt kila, achleba som mal
te ee zWieda. Nu o sem mal, to sem si
zajedel.
V prstave Le Havre strvil Jozef cel tri
dni. Poas nich navtvil kostol s kohtom na
veovom pici apodrobne opsal priebeh ome,
doky, vktorch sa opravovali vek zaocenskej
parnky a eriavy na ne nakladall batoinu
a prepravovan tovar, pozoroval ivot na trhoviskch arunch uliciach. Vetko si pozorne vmal, porovnval stm, o poznal doma
aukladal si do pamti.

III. Boli sme vprostred Ocena,

atam Woda dicky hraje!
Asi o10tej hodini rno ns vipustili stoho
naeho bitova. Ponev ns bolo asi 800, Lud
sa tiskli a kad chcel bt napredku. A jeden
Mlad mldenec, rodk sPetu, volajak ho s

A po plnoci o2 hoinch, zarkel, a sa

ten f zatrsel, asme sa pohli sprstavu asme
aj jeli. Teda u bol nstup de 25. august.
A ked sa rozednvalo, vili sme na palubu
asme sa ohldali, de s brehi aPrstav, ale u
ai zmnki nebolo otem. Atak nm cesta ub
vala! Sptka na sobotu mali sme trpk noc,

nerz vzdchnl Ach Boe, ak si mocn, ked

si tak zzrae Svet zdokonalil. Nu takto
sme preili bdno a mrztno na tem Mori,
aked bolo u naveer, prilo mi na misel, e
zas sa jeden de pomine asa igdi nenavri.
Ao ekolko mint Sluneko nm zas zach
dzalo do tej istej vodiky.
trapy morskej choroby Jozefovi saovala nemravnos cestujcich - Turkov, Bulharov
a Grkov, Talianov a Arabov. Ke nmornci
priniesli chlieb, driapali do tanierov, traja-tyria ho rozchytali, nabrali si viac ako im bolo
treba, a potom ho pod stl hdzali a ostatn
nemali ni. Avemi nemresn boli pri jedle, aj
ke videli, e nadarmo to ber do seba, predsa
len rali jak svie. Apotom nejeden iiel od
stola, brskde to vydvil abolo tam smradu! a
si Jozef myslel, e tam zahynie...
Zpisky Jozefa Luknra (1870 1945)
Udalosti asksenosti nacesty Americkej!
http://jozef-luknar.racan.sk/2012/03/
cesta-do-ameriky-1913.html

raan.sk vber obasnk obianskeho portlu www.racan.sk. EV 4761/13, ISSN 1339-2069. ZDARMA. 2. ronk, jn 2014. Vydavate: OZ raan.sk,

83106 Bratislava, Albnska 5A. IO 42183863. Redakcia: Boris Krolk, Jana Hrdlikov, Miro ibrany, 44649432, e-mail: racan.sk@gmail.com,
www.racan.sk. Zaobsah lnkov zodpovedaj autori. Zdroje financovania: vlastn prostriedky OZ raan.sk, 2% dane FO aPO, dobrovon dary obyvateov
(Tatrabanka, . . 2923885926/1100).