DUBNICK TECHNOLOG ICK IN TITT V DUBNICI NAD VHOM

Pestnska starostlivos v kontexte nhradnej rodinnej starostlivosti

BAKALRSKA PRCA

2013 Monika Michaloviov

DUBNICK TECHNOLOG ICK IN TITT V DUBNICI NAD VHOM

Pestnska starostlivos v kontexte nhradnej rodinnej starostlivosti

BAKALRSKA PRCA

tudijn program: tudijn odbor: Vedci prce:

Uitestvo praktickej prpravy 1.1.2 Uitestvo profesijnch predmetov a praktickej prpravy PhDr. Eva Cisarikov

Dubnica nad Vhom 201 3

Monika Michaloviov

Dubnick technologick intitt v Dubnici nad Vhom Dubnica Institute of Technology in Dubnica nad Vhom
Dukelsk tvr 1404/613, 018 41 Dubnica nad Vhom Slovakia TEL./FAX: +421-42-4424123 http://www.dti.sk

ZADANIE BAKALRSKEJ PRCE

Meno a priezvisko tudenta: Monika Michaloviov Nzov bakalrskej prce: Pestnska starostlivos v kontexte nhradnej rodinnej starostlivosti

Akademick rok: 2012 /2013 Rmcov obsah: 1. Charakteristika a svisiace pojmy 2. Nhradn rodinn starostlivos a jej formy 3. Intitt pestnskej starostlivosti

Vedci bakalrskej prce: PhDr. Eva Cisarikov

RNDr. Karol Korintu prorektor pre vzdelvanie a marketing poveren vkonom funkcie rektora

estn prehlsenie

estne prehlasujem, e bakalrsku prcu som vypracovala samostatne s pouitm odbornej literatry uvedenej na konci prce .

V Dubnici nad Vhom da 15. 4. 2013

............................................... Monika Michaloviov

Poakovanie
Touto cestou akujem PhDr. Eve Cisarikovej za odborn dohad nad prcou, dobr rady a cenn pripomienky, ktor mi poskytla poas spracovania bakalrskej prce.

ABSTRAKT
Michaloviov Monika: PESTNSKA STAROSTLIVOS V KONTEXTE NHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI. [Bakalrska prca] - Dubnick technologick intitt v Dubnici nad Vhom. - Vedci bakalrskej prce: PhDr. Eva Cisarikov Stupe odbornej kvalifikcie: Bakalr tudijnho odboru uitestvo profesijnch predmetov a praktickej prpravy. - Dubnica nad Vhom 2013, 54 s.

Cieom naej bakalrskej prce je pribli problematiku nhradnej starostlivosti so zameranm na pestnsku starostlivos. Prca je rozdelen do troch kapitol. V prvej kapitole sa venujeme charakteristike a svisiacim pojmom. V druhej kapitole bliie rozpracvame nhradn starostlivos a jej formy. V tretej kapitole podrobne opisujeme intitt pestnskej starostlivosti. V prci sme sa snaili osvetli problematiku pestnskej starostlivosti ako formy nhradnej rodinnej vchovy. Priblili sme histriu, podmienky vyatia det a vetky podrobnosti k tejto problematike. Bakalrskou prcou sme chceli poukza nato, e rodina je vemi dleit pre zdrav vvin det. V prpade, e nie je mon ivot v biologickej rodine prichdza do vahy pestnska starostlivos , ktor je najpodobnejia ivotu v benej fungujcej rodine.

Kov slov: rodina, diea, pestnska starostlivos, nhradn rodinn starostlivos, pestn.

ABSTRACT
Michaloviov Monika: FOSTER CARE IN THE CONTEXT OF ALTERNATIVE FAMILY CARE. [Bachelor thesis] Institute of Tehnology in Dubnica. Bachelor thesis supervisor: PhDr. Eva Cisarikov. Qualitfication level: Bachelor of study program teaching vocational subjects and practical training. Dubnica nad Vhom 2013, 54 p.

The aim of our thesis is to clarify substitute care issues, focusing on foster care. The thesis is divided into three chapters. First chapter is devoted to characteristics and related concepts. Second chapter further elaborates substitute care and its forms. Third chapter closely analyzes the Institute of foster care. Thesis sheds light on foster care issues as a form of surrogate parenting. It brings closer history, conditions for exclusions of children and all the details to this issue. Thesis points out that the family is very important for healthy development of children. If biological parents for some reason can not raise their children, than foster care is the best option, which is most similar to life in the normal functioning family.

Key words: family, child, foster care, substitute family care, fosterer.

OBSAH
VOD..................................................................................................................................................... 9 1. CHARAKTERISTIKA A SVISIACE POJMY .................................................................. 11

1.1 1.2
2.

Charakteristika pestnskej starostlivosti a svisiacich pojmov ....................................... 11 Sasn stav teoretickho rozpracovania problematiky .................................................. 14
NHRADN RODINN STAROSTLIVOS A JEJ FORMY ........................................... 16

2.1 2.2 2.3 2.4 2.5

3.

Nhradn osobn starostlivos ............................................................................................ 17 Pestnska starostlivos ........................................................................................................ 19 Detsk domovy .................................................................................................................... 19 Osvojenie ( adopcia ) ........................................................................................................... 22 Prspevky na podporu nhradnej starostlivosti .................................................................. 25
INTITT PESTNSKEJ STAROSTLIVOSTI................................................................. 29

3.1 3.2 3.3 3.4 3.4.1 3.4.2 3.5 3.6

Priny odobratia det z rodiny ........................................................................................... 30 Histria pestnskej starostlivosti ........................................................................................ 33 Vznik pestnskej starostlivosti ............................................................................................ 34 Formy pestnskej starostlivosti ........................................................................................... 37 Individulne pestnstvo ...................................................................................................... 37 Skupinov pestnstvo .......................................................................................................... 38 Znik pestnskej starostlivosti ............................................................................................ 40 Zabezpeenie nhradnej starostlivosti ................................................................................ 41

ZVER................................................................................................................................................. 46 POUIT LITERATRA .................................................................................................................. 48 PRLOHY ............................................................................................................................................ 50

VOD
Kvalitu nho ivota vo vekej miere ovplyvujeme vlastnm zmanm a konanm. ivot nm na jednej strane prina pekn chvle, na druhej strane pripravuje prekky. Nikto na svete nem vetko. udia hadaj rieenia, ako zaisti svoje potreby a zrove, o si mono neuvedomuj pomu tm, ktor to potrebuj. Myslme deti, ktor nemaj to astie i v biologickej rodine. Uchyujeme sa k rznym rieeniam ako tento problm vyriei. Mme monos adopcie, pestnskej starostlivosti, i v sasnosti najastejie rieenie a to profesionlne rodiovstvo. K spracovaniu danej tmy bol n osobn zujem vnikn hlbie do problematiky a zska poznatky o pestnskej starostlivosti, nhradnej rodiovskej starostlivosti a nimi zverench deoch. Je to tma zaujmav, ale zrove vemi hkliv na spracovanie vzhadom k deom, ktor nemali to astie, e mu i so svojimi biologickmi rodimi . Tak ako v minulosti aj v sasnosti sa stva, e deti prichdzaj o svojich rodiov a nsledne s zveren do stavnej starostlivosti. Spolonos sa preto sna njs o najlepie rieenia, ktor najviac vyhovuj a prospievaj deom a zabezpeili im tak pocit pravho domova. Njs nvody ako pracova a vychovva deti, ktor mme v pestnskej starostlivosti nie je tak jednoznan a ahk ako si mono niektor udia mu myslie. Svoje biologick deti vychovvame tzv. ,,automaticky, ale deti nm zveren s trocha,, in, vyaduj viac trpezlivosti a pochopenia. Pestni, ktor sa rozhodn dan prcu vykonva si musia vemi dobre zvi, o vetko stratia, ale hlavne o zskaj ak si vezm diea do pestnskej starostlivosti . Pestnska starostlivos prina mnoh skalia, ktor nebud ahk pre pestnov ani pre deti. Nhradn rodi by sa nemal b spoluprce s odbornkmi psycholgmi, pecilnymi pedaggmi, i inmi pestnmi, a to nielen pre potreby det, ale hlavne pre svoje vlastn pri rznych vzniknutch situcich. Ak chc pestni vychovva zveren deti, mali by sa naui prei kad de s radosou zo ivota, rno vstva s radostnm oakvanm o nm de prinesie, neprehliada okamihy poteenia i pozitvnych skutonost, ktor nm ivot prina, taktie s vakou prijma aj prekky i problmy a nachdzali v nich zdroje a monosti osobnostnho i profesionlneho rastu. Pestnska starostlivos je jedna z monost ako me diea vyrasta vo vyrovnanej rodine, ktor je pre jeho vvin a vvoj najvhodnejia a poskytuje mu dostatok bezpeia

a podpory, ktorej sa mu v biologickej rodine asto nedostalo. Pestn mu poskytuje vetko, o dieau chbalo, i u lsku, porozumenie, pomoc ale aj materilne zabezpeenie. Za vhodu mono poklada finann podporu poskytovan ttom pre pestnov a pestnske rodiny, ktor sa rozhodn pre prijatie dieaa do takejto formy nhradnej r odinnej starostlivosti a umonia mu tak vyrasta v o najprirodzenejch podmienkach. Deti z problmovch rodn tak maj nadej, e vyrast v rodine hoci nie ich biologickej a preij tak plnohodnotn ivot ako maj ostatn deti, ktor vyrastaj so svojimi rodimi. Cieom bakalrskej prce bolo pribli pozitva a negatva nhradnej rodinnej starostlivosti, pozornos sme venovali najm pestnskej starostlivosti a deom, ktor s do tejto starostlivosti zveren. Predmetom bakalrskej prce je nhradn rodinn starostlivos, objektom s pestni, ktor pracuj s demi im zverenmi. V prci sme vyuili metdu tdia odbornej literatry .

10

1. CHARAKTERISTIKA A SVISIACE POJMY

Pre lepie pochopenie problematiky sme povaovali za potrebn pribli vznam niektorch zkladnch pojmov, ktor budeme v prci astejie pouva. Ide naprklad o pojem rodina, ktor predstavuje najdleitejiu socilnu zloku spolonosti a dva mladm uom zklad do ivota, ktor sa neskr odzrkadl pri zakladan ich vlastnej rodiny. Vea ud si neuvedomuje dsledky nesprvnej vchovy, ktor me v budcnosti vies k alkoholizmu, drogovej zvislosti, vandalizmu, krdeiam a podobne. Je dleite prpadne problmy zachyti hne na zaiatku, aby sa predilo uvdzanm situcim a problmom z dvodu vekej nronosti neskorej npravy. Existuj prpady, v ktorch sa aj napriek vynaloenmu siliu nedosiahol poadovan efekt.

1.1Charakteristika pestnskej starostlivosti a svisiacich pojmov

V tejto podkapitole si bliie c harakterizujeme jednotliv pojmy, s ktormi sa budeme stretva v prci. Ich znalos je vemi dleit pre alie chpanie danej problematiky. Patria sem pojmy: rodina, nhradn rodinn starostlivos, pestnska starostlivos, pestn, osvojenie (adopcia). Rodina S pojmom rodina sa stretol u kad z ns a vedel by vyjadri, o znamen rodina prve pre neho. Charakterizova rodinu je mon z r znych hadsk. Vea autorov sa u poksilo o najlepie vystihn vznam rodiny. Rodina je najstarou spoloenskou intitciou. Vznikla z prirodzenho pohlavnho pudu a hlavne z potreby ochraova, ui, vzdelva a pripravova pre ivot svojich potomkov. Je miestom vzniku ivota, formcie charakteru loveka, ale aj osvojovania hodnt ako najcennejieho udskho potencilu (Kasanov, 2008, s. 47). 11

Rodina je pokladan za zkladn, primrnu socilnu skupinu, ktor pln v spolonosti mnoho funkci. a psychologick. Medzi tieto Zo vetkch funkcie skupn patr je najm pre biologick, socilna, ekonomick Skupinu jednotlivca najdleitejia.

s najvznamnejm formatvnym vplyvom na vytvranie vetkch dimenzi jeho osobnosti (Oravcov a kol., 2007, s. 6). Z hadiska plnenia jednotlivch funkci meme uvies nasledovn typolgiu rodn: harmonick , resp. funkn rodin y primerane plnia vetky funkcie a doku zabezpei optimlne prostredie pre rozvoj vetkch lenov rodiny; konsolidovan rodiny pri plnen niektorch funkci sa mu vyskytn problmy, ktor vak nenaraj funknos rodiny; disharmonick, resp. dysfunkn rodiny vyskytuj sa vnejie problmy pri plnen jednotlivch funkci, o me ohrozi fyzick, psychologick a socilny vvin lenov vrtane det (Hudecov a kol., 2009, s. 18). Nhradn rodinn starostlivos Nhradn starostlivos je viacero osobitne usporiadanch, na seba nadvzujcich a vzjomne sa podmieujcich doasnch opatren, ktor nahrdzaj osobn starostlivos rodiov o malolet diea v prpadoch, ak ju rodiia nezabezpeuj alebo nemu zabezpei. Nhradn starostlivos, na ktorej zklade vznikaj vzahy medzi maloletm dieaom a inou osobou, me vznikn len rozhodnutm sdu a jej obsah tvoria prva a povinnosti vymedzen zkonom alebo sdnym rozhodnutm. Nhradnou starostlivosou je: a) zverenie maloletho dieaa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby ne rodia (alej len nhradn osobn starostlivos), b) pestnska starostlivos a c) stavn starostlivos (Zkon . 36/2005 Z .z. o rodine, 44). Pestnska starostlivos Pestnska starostlivos je osobitou formou nhradnej rodinnej vchovy. Riadi, kontroluje a hmotnou podporou ju zabezpeuje tt. Je jednm z vchovnch opatren, ktor sd me nariadi, ke rodiia nezabezpeuj riadnu vchovu dieaa. Odatie dieaa z vchovy rodiov 12

znamen vdy zvan zsah do rodiovskch prv, preto zkon vymedzuje podmienky na zverenie dieaa do pestnskej starostlivosti ( Kubikov, 1990, s. 21-22). Pestnska starostlivos sa vyuva v prpadoch so zvltnymi vchovnmi poiadavkami. Ide o deti predkolskho veku a do stredokolskho veku, o ktor sa vlastn rodiny nestar alebo sa nedoke posta. Deti nie s vhodn pre adopciu a vyaduj si individulnu vchovn starostlivos, take pre ich vchovu nie je vhodn ani detsk domov klasickho typu. Jedn sa o prpady zvltne, problematick a vchovne nron (Matjek, 2005, s. 223). Pestn loha pestna nie je vbec jednoduch. Tto skutonos by si mal zvi kad kto sa pohrva s mylienkou o pestnskej starostlivosti. Je nevyhnutn si uvedomi svoju zodpovedn lohu voi dieau, ktor mu je zveren. Osoba, ktor sa rozhodne vykonva na tto neahk, ale zslun innos mus v prvom rade splni podmienky stanoven ttom. Pestn je osoba, ktor je povinn vykonva osobn starostlivos o malolet diea v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonvaj rodiia. Pestni maj prvo zastupova malolet diea a spravova jeho majetok iba v bench veciach (Mikloko, 2008, s. 41). Napriek tomu, e pestni maj spravidla ako iadatelia ovea realistickejie oakvania ako adoptvni rodiia, stretvaj sa u zverench det s astmi vchovnmi problmami. Objavuj sa najastejie v pubertlnom obdob dieaa, ke diea intenzvnejie preva svoju dvojit identitu i prslunos a neraz experimentlne uteie k biologickej rodine (koviera, 2007, s. 51). Osvojenie (adopcia) Prostredie, v ktorom vyrast osvojen diea je pre jeho zdrav vvin a vvoj najvhodnejie a najprirodzenejie. Adoptvnych rodiov poklad za svojich biologickch a t sa mu snaia nahradi nedostatok lsky a pozornosti, ktorej sa mu nedostalo v pvodnej rodine. Pod adopciou (osvojenm) chpeme prijatie cudzieho maloletho dieaa za vlastn. Je najstarou formou nhradnej rodinnej vchovy. Poznali ju u viacer starovek kultry. Napriek historickej zakorenenosti nm aj sasn stav ukazuje, e ani adopcia nie je celkom jednotn prvny intitt, ktor by nebol pod tlakom zmien (koviera, 2007, s. 46-47). Rozhodovanie o osvojen dieaa patr do prvomoc sdu, pretoe osvojenie sa poklad za vemi zvan prvnu skutonos, hlboko zasahujcu do existujcich rodinnoprvnych 13

pomerov dieaa, ktor zaklad nov rodinnoprvne vzahy s celoivotnmi nsledkami (Mikloko, 2008, s. 43). Bez ohadu nato i ide o pestnsku starostlivos, osvojenie alebo in formu nhradn ej rodinnej starostlivosti, vetky sa pokaj o zlepenie ivotnch podmienok, v ktorch diea vyrast. Myslme si, e uveden formy nhradnej starostlivosti s vhodnejie ako by malo diea vyrasta v detskom domove. V detskom domove sa mu nedostane potre bn lska. Aj ke s uspokojen vetky zkladn potreby (jedlo, spnok, hygiena, oatenie), po citovej strnke tto vchova zaostva.

1.2 Sasn stav teoretickho rozpracovania problematiky

S dysfunknmi a problmovmi rodinami sa dnes stretvame oraz astejie ako v minulosti. Neplnia svoju funkciu a tm najviac trpia deti, ktor tto skutonos vnmaj ovea viac ako si vieme predstavi. Citliv detsk dua nepotrebuje materilny prejav nklonnosti rodiov, ale objatie, lsku, porozumenie. V prpade, e sa im tchto citovch prejavov nedostva, ani oni sam ich nevedia prejavi svojmu okoliu. Tto skutonos sa prejavuje v partnerskch, priateskch vzahoch aj pri vchove vlastnch det. Na druhej strane existuj prpady kedy je deom venovan dostaton pozornos, ale chba materilne zabezpeenie. Nedostatok financi sa me prejavi v rznych podobch. Ktormi s naprklad podviva, nedostaton hygiena, nervozita rodiov, rieenie problmov alkoholom a inmi nvykovmi ltkami. Toto vetko me vysti do situcie, kedy je potrebn v zujme dieaa zakroi. Ak ani po upozornen od kompetentnch intitci nedochdza k nprave, asto dochdza k odobratiu dieaa z problmovej rodiny. V zujme dieaa prichdza do vahy nhradn rodinn vchova. Problematike nhradnej rodinnej vchova je venovan as zkona . 36/2005 Z. z. o rodine v znen neskorch zmien a doplnkov. Tento zkon obsahuje podrobne rozpracovan a definovan charakteristiky pojmov, podmienky pri konkrtnej forme nhradnej starostlivost i. Zkon o rodine v Slovenskej republike plat od roku 1963. Od tohto roku bol dvakrt novelizovan. Zkon sa sklad z piatich ast a trinstich hlv. Tretia hlava v druhej asti je venovan nhradnej starostlivosti.

14

alie zkony upravujce tto problematiku s zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea a Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele. Zkon je rozdelen do 12 ast. Tmto zkonom sa zjednotila prvna prava socilnoprvnej ochrany a socilnej kurately. Tento zkon upravuje socilnoprvnu ochranu a socilnu kuratelu na zabezpeenie predchdzania vzniku krzovch situci v rodine, ochrany prv a prvom chrnench zujmov det, predchdzania prehlbovaniu a opakovaniu porch psychickho vvinu, fyzickho vvinu a socilneho vvinu det a plnoletch fyzickch osb a na zamedzenie nrastu socilnopatologickch javov (Kasanov, 2008, s. 214). Okrem zkonov je tu aj knin literatra od rznych autorov, ako naprklad Kasanov, Oravcov, Mikloko, koviera, Kubiov, Matjek, Hudecov a in . Tejto problematike sa rovnako venuj odborn asopisy pre pedaggov, psycholgov, vychovvateov, medzi ktor patr Psycholgia dnes, Vychovvate a mnoh in. S vydvan aj asopisy, ktor sa venuj celottnemu dianiu a prinaj nm novinky z danej problematiky.

15

2 NHRADN RODINN STAROSTLIVOS A JEJ FORMY

K prijatiu opustench det do novch nhradnch rodn dochdzalo u v minulosti. Bolo to ben postup vo viacerch kultrach. Slovo adopcia znamenalo pvodne vyvoli , to znamen, e deti boli svojimi novmi nhradnmi rodimi vyvolen. Dnes je tto skutonos trochu in - nov rodiia s pre opusten deti vyberan. Prve vber vhodnej rodiny je vemi dleit a zvis od neho cel al ivot opustenho dieaa i jeho budcich rodiov. Adoptvne rodiny sa v mnohom podobaj biologickm rodinm, ale v mnohom sa aj lia. Tak ako v biologickch rodinch, aj tu sa dieau vytvra bezpen a podnetn prostredie pre vvin a hadanie podoby vlastnej dospelosti. V minulosti si rodiia pre adopciu vyberali deti o mono najmladie a rodiom o najpodobnejie. Nsledne sa rodina snaila i rovnako ako ostatn biologick rodiny. Adopcia znamenala nhradu za nenaplnen rodiovstvo a zrove popretie reality adopcie. Dnes sa hadaj vhodn rodiia pre diea, ktor me by starie, etnicky odlin alebo me ma zdravotn postihnutie. A prve tieto deti potrebuj zvl naliehavo a ak je to mon, vas njs nov domov a novch rodiov. Je potrebn njs rodiov dostatone pouench, pripravench a vybavench. Je zreten, e sa tu nezaobdeme bez rodiov alebo pestnov profesionlov. Profesionlov, ktor dostali nielen patrin pouenie, ale i pecilny terapeutick vcvik. Existuje nzor, e rodiia by skutonos adopcie nemali taji. Naopak utvori rodinu, ktorej kontitun odlinos je sasou jej identity. Tento nzor sa dnes povauje za sprvny. Mnoh rodiny sa pre tto informciu nerozhodn, in len rozhodnutie vene odkladaj. Typickm dieaom prichdzajcim do verejnej starostlivosti je dnes diea z rodiny, ktor svoju funkciu nepln. Me pochdza z rodiny asocilnej, rozvrtenej, i alkoholickej. Mnohm deom sa nhradnej rodinnej vchovy nedostalo jednoducho preto, e nezo dpovedali kritrim pre adopciu. Najastejie z dvodu problematickej heredity. Pestnskou starostlivosou sa v 70. rokoch minulho storoia podstatne rozrila ponuka monost nhradnej starostlivosti. Priom deti, ktor nevyhovovali kritrim adopcie, celkom dobre vyhovovali kritrim urenm pre pestnsku starostlivos. Detsk domovy na Slovensku prechdzaj v poslednch rokoch intenzvnym a nronm procesom transformcie z interntnych na domovy s rodinnm charakterom vchovy. Do popredia sa dostva adopcia, pestnstvo, ale aj profesionlne rodiovstvo. plne na prvom

16

mieste je socilnoprvna ochrana, prevencia a nvrat dieaa do biologickej rodiny. Cieom tejto filozofie je, aby o najviac det malo rodinu, a by o najmenej deti vyrastalo v detskch domovoch (Oravcov a kol., 2007, s. 346 348). V modernej spolonosti patr nhradn rodinn vchova k vznamnm prvnym prostriedkom, ktor napomha riei nepriazniv situciu det, o ktor sa vlastn rodiia nestaraj. Ak existuj objektvne priny, na zklade ktorch rodiia nemu diea vychovva vystupuje ako vchovn opatrenie nhradn rodinn starostlivos. Pri tomto druhu starostlivosti spolonos kon v zujme dieaa (Kubikov, 1990, s. 8-9). Rodina, to s udia, ktor s len nai, udia, ktor ns maj radi a ktor sa o ns chc stara nielen poas pracovnho asu. Vbec nie je dleit, i sa volme rovnako, i sme sa v tejto rodine narodili, alebo ns do tejto rodiny prijali (Oravcov a kol., 2007, s. 348). Nhradn rodinn starostlivos je forma starostlivosti o deti, kedy je diea vychovvan nhradnmi rodimi v prostred, ktor sa najviac podob ivotu v prirodzenej rodine. K takejto forme starostlivosti dochdza vtedy, ak rodiia zomreli, z objektvnych alebo subjektvnych prin nemu alebo nechc zabezpei starostlivos o svoje diea (Kasanov, 2008, s. 247). Nhradn osobn starostlivos alebo pestnska starostlivos m prednos pred stavnou starostlivosou. Pred nariadenm stavnej starostlivosti je sd povinn vdy skma, i malolet diea nemono zveri do nhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 54).

2.1 Nhradn osobn starostlivos

Ak to vyaduje zujem maloletho dieaa, sd me zveri malolet diea do nhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej mono malolet diea takto zveri, sa me sta len fyzick osoba s trvalm pobytom na zem Slovenskej republiky, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, osobn predpoklady, najm zdravotn, osobnostn a morlne, a spsobom svojho ivota a ivota osb, ktor s ou ij v domcnosti, zaruuje, e bude nhradn osobn starostlivos vykonva v zujme maloletho dieaa (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 45). O zveren maloletho dieaa do nhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje sd a uprednostuje predovetkm prbuznho.

17

Medzi prbuznmi prevaovali star rodiia, s ktormi diea obvykle u dlhie ilo v domcnosti. Prbuzn dieaa spravidla nemaj cielen zujem vykonva nhradn rodinn starostlivos a nepodnikaj v tomto smere iadne aktivity, ako napr. iados o zapsane do zoznamu iadateov o nhradn starostlivos. Ich rozhodnutie stara sa o diea z prbuzenstva vyplva z konkrtnej situcie, v ktorej sa diea ocitlo. Je motivovan tm, e diea poznaj, a nechc, aby bolo umiestnen do stavnej starostlivosti. To je dvod, preo zkon pri tejto forme nhradnej starostlivosti nepredpisuje obdobn postup, ako pri uchdzaoch o pestnsku starostlivos (Mikloko, 2008, s. 39). Sd pri rozhodnut o zveren dieaa do nhradnej starostlivosti vymedzuje tie rozsah prv a povinnost voi maloletmu dieau. Osoba, ktorej sa diea zver do nhradnej osobnej starostlivosti je povinn vykonva starostlivos o malolet diea v rovnakom rozsahu ako rodiia. Prvo na zastupovanie maloletho dieaa a spravova jeho majetok m iba v bench veciach. Rodiia maj prvo stretva sa s dieaom, ktor bolo zveren do nhradnej osobnej starostlivosti. Sd rozhoduje o vyivovacej povinnosti rodiov voi maloletmu dieau. Sasne rozhodne, aby vivn poukazovali osobe, ktorej je diea zveren (Kasanov, 2008, s. 248). Nhradn osobn starostlivos zanik : a) dosiahnutm plnoletosti dieaa, b) smrou maloletho dieaa, c) smrou osoby, ktorej bolo malolet diea zveren do nhradnej osobnej starostlivosti, d) prvoplatnm rozhodnutm sdu o zniku dvodu, pre ktor bolo malolet diea zveren do nhradnej osobnej starostlivosti, e) prvoplatnm rozhodnutm sdu o zruen nhradnej osobnej starostlivo sti, f) rozvodom manelov, ktorm bolo malolet diea zveren do spolonej nhradnej osobnej starostlivosti. Sd zru nhradn osobn starostlivos len z vnych dvodov, najm ak osoba, ktorej bolo malolet diea zveren do n hradnej osobnej starostlivosti zanedbva malolet diea alebo poruuje svoje povinnosti; urob tak vdy, ak o to tto osoba poiada (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 47). Nhradn starostlivos, na zklade ktorej vznikaj vzahy medzi maloletm dieaom a inou osobou vznikaj len rozhodnutm sdu a jej obsah tvoria prva a povinnosti vymedzen

18

zkonom alebo sdnym rozhodnutm. Sd pri vobe o tom, ktor zo spsobov nhradnej starostlivosti zvol, vdy prihliada na zujem dieaa (Kasanov, 2008, s. 248). Ak zomrie jeden z manelov, ktorm bolo malolet diea zveren do nhradnej osobnej starostlivosti, diea zostva v nhradnej osobnej starostlivosti druhho manela. V prpade ak zanikne nhradn osobn starostlivos a rodiia naalej nezabezpeuj alebo nemu zabezpei osobn starostlivos o malolet diea, sd rozhoduje o alej nhradnej osobnej starostlivosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 47).

2.2 Pestnska starostlivos

Hlavnom zlokou pre zdrav vvin osoby je stabiln a funkn rodina. Napriek tomu sa nie vdy stretvame s takou rodinou, ktor doke dostatone plni svoju najdleitejiu funkciu, nielen voi lenom ale rovnako aj voi spolonosti. Ak rodiia nezabezpeuj alebo nie s schopn zabezpei osobn starostlivos o malolet diea, sd me rozhodn o jeho zveren do pestnskej starostlivosti osoby, ktor m zujem tto pestnsku starostlivos vykonva a spa vetky potrebn podmienky (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 48). Pestnstvo predstavuje vchovu a napomhanie pri vvine dieaa. Nhradn rodinn starostlivos je vchova dieaa v prirodzenom rodinnom prostred. Me is o krtkodob alebo dlhodob nhradn starostlivos, ktor je kontrolovan ttom (Kasanov, 2008, s. 250).

2.3 Detsk domovy

Histria starostlivosti o opusten deti sa zaala psa pri samotnom zrode udskej civilizcie a pravdepodobne nikto nevie s uritosou poveda, kde pramenia jej korene. Spolonos nemala k opustenm deom vdy kladn vzah. V obdob staroveku i stredoveku boli opusten deti usmrcovan. V tomto existovala prrodn zkonitos uprednostujca ivot dospelho loveka pred ivotom dieaa. Ak sa diea narodilo v obdob nedostatku, bolo ponechan na opustenom mieste alebo zabit, rovnako sa zaobchdzalo aj s chorm alebo postihnutm dieaom. 19

V Sparte boli deti hne po naroden prehliadnut a na zklade toho sa rozhodlo ich o alom ivote. V Atnach o dieati rozhodoval otec a rovnako to bolo aj v Rme. Novonaroden diea bolo poloen pred otca na zem, ktor ak ho zdvihol, uznal jeho prvo na ivot. Z uvedench skutonost je zjavn, e v tomto obdob neboli iadne opusten, chor deti ani siroty, o ktor by bolo potrebn sa stara. Vznamn obrat nastal a vo 4. storo, kedy poda rmskeho zkona z roku 374 sa usmrtenie dieaa povaovalo za vradu. Cirkev sa u od svojho vzniku pokala zaisti starostlivos o opusten deti, ktor boli umiestovan do tulkov, nachdzajcich sa v blzkosti kltorov. Psomn zmienka o prvom tulku pre opusten deti sa zachovala z roku 335 v Carihrade. U v roku 787 bol v Milne zaloen tzv. nlezinec. Zklady novho smeru v starostlivosti o opusten deti poloil v roku 1198 ppe Inocent III, ktor v Rme zriadil sirotinec. Tento sirotinec mal zvltnu otav schrnku, do ktorej bolo mon nechcen diea odloi. Idea takchto sirotincov vydrala v Eurpe a do polovice 20. storoia. Prv ucelen pedagogick idey zaoberajce sa starostlivosou o opusten deti vznikali v 18. storo. U v tomto obdob sa pri vchove zdrazoval vznam mravnej, pracovnej a citovej vchovy. Rodina mala vplyv na prirodzen a harmonick rozvoj osobnosti. V 19. storo boli opusten a zanedbvan deti umiestovan v chudobincoch, ktorch zriaovatemi boli spravidla dobroinn spolky. Dleit lohu zohral aj Anglian Rbert Owen, ktor pre deti do 10 rokov zriadil matersk kolu a kolu. Od piatich do desiatich rokoch sa vetky deti uili psa, ta, pota a nadobdali zkladn poznatky z dejepisu, zemepisu a prrodopisu. Koncom 19. storoia sa zriaovatemi stavov stvali ttne zemno -sprvne orgny. V tomto obdob sa zaali formova nov zklady pre stavn starostlivos a zodpovednos za opusten deti niesla cel spolonos nielen dobrovonci ( Vocilka, 1999, s. 19- 22). Detsk domov je charakterizovan ako prostredie utvoren a usporiadan na ely vykonvania rozhodnutia sdu o nariaden stavnej starostlivosti, predbenho opatrenia a o uloen vchovnho opatrenia, priom doasne nahrdza dieau jeho prirodzen rodinn prostredie alebo nhradn rodinn prostredie (Mikloko, 2008, s. 50). Sd me nariadi stavn starostlivos len vtedy, ak vchova maloletho dieaa je vne ohrozen alebo vne naruen a in vchovn opatrenia neviedli k nprave alebo ak rodiia nemu zabezpei osobn starostlivos o malolet diea z inch vnych dvodov a 20

malolet diea nemono zveri do nhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti. Za vne ohrozenie alebo vne naruenie vchovy maloletho dieaa sa nepovauj nedostaton bytov pomery alebo majetkov pomery rodiov maloletho dieaa (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 54). Ak je nariaden stavn vchova, uren rad v spoluprci s obcou a detskm domovom, s povinn vypracova pln vchovnej innosti pre diea a jeho rodinou. Zkon zavzuje aj obec poskytovanm prspevku na dopravu rodia do detskho domova a na vylenenie prostriedkov, ktor s prv rok pouvan na sanciu rodiny alebo vytvorenia podmienok pre nhradn rodinn starostlivos. V detskom domove je mon poskytova starostlivos dieau od narodenia do dosiahnutia plnoletosti. Mlad dospel me poiada o poskytovanie starostlivosti a do jeho osamostatnenia, najdlhie vak do 25 rokov veku (Mikloko, 2008, s. 50). Poslanm detskch domovov je vytvorenie optimlnych podmienok pre vestrann rozvoj zverench det, pripravi ich na samostatn ivot a plni celospoloensk lohu. Zameranie vchovno-vzdelvacej prce v detskch domovoch spja poiadavky kolskho vchovnho zariadenia, ktor zaisuje vestrann starostlivos o deti od ich detstva a po dospelos, s poiadavkami vytvori stabiln prostredie, ktor m nahradi rodinu na trvalo alebo len na urit stanoven as. Vytvori trval prostredie, aby diea mohlo uspokoji zkladn citov potreby. Prostredie, ktor by vytvralo podmienky na formovanie vedomost, nvykov a zrunost s ohadom na spoloensk a osobn potreby. Taktie aj zujmy a osobitosti jednotlivca. Detsk domov podporuje vchovno -vzdelvaciu innos koly, zabezpeuje deom hodnotn odpoinok, zbavu i rekreciu. Deti sa mu uplatni v rznych druhoch zujmovej innosti, uia sa sebaobsluhe, plni si pracovn povinnosti, oboznamuj sa s kadodennou organizciou v domove, zapjaj sa do innost mimo detskho domova, pestuj v nich dobr vzahy k lenom vchovnej skupiny a celho detskho domova. Hlavn vchovn inite, ktor psob v detskch domovoch na deti a mlde je vychovvate. Jeho loha zvis od poslania detskho domova, ktor poskytuje pevn zzemie pre deti, ktorm rodina nezabezpeuje prechodne alebo trvalo svoju funkciu (Hrdlik ov - Pvkov, 1989, s. 11 16). Sd sstavne sleduje spsob vkonu stavnej starostlivosti a najmenej dvakrt do roka hodnot jej innos, najm v sinnosti s orgnom socilnoprvnej ochrany det, obcou a s prslunm zariadenm, v ktorom je malolet diea umiestnen. Ak sd nariadil stavn starostlivos z dvodov, ktor s na strane rodiov, v rozhodnut zrove ur rodiom dieaa 21

primeran lehotu na pravu ich rodinnch a socilnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonva starostlivos o malolet diea. Ak rodiia pravu svojich rodinnch a socilnych pomerov v urenej lehote zabezpeia, sd stavn starostlivos zru. Ak rodiia pravu svojich rodinnch a socilnych pomerov v urenej lehote nezabezpeia, sd zane aj bez nvrhu konanie o zveren dieaa do nhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zveren dieaa do pestnskej starostlivosti. Sd zru stavn starostlivos najm vtedy, ak malolet diea mono zveri do nhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestnskej starostlivosti al ebo ak zanikli dvody, pre ktor bola nariaden (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 55). V svislosti s detskmi domovmi je oraz astejie spomnan pojem profesionlny rodi. Tto innos je vykonvan na zklade zamestnaneckho pomeru medzi profesionlnym rodiom a detskm domovom. Biologick rodiia maj rovnak postavenie, ako keby bolo ich diea umiestnen v stavnom zariaden. Prvo rozhodova o dieati je rozdelen medzi zamestnvatea, profesionlneho rodia (v menej miere) a biologickch rodiov. Profesionlny rodi je v pozcii doasnho rodia - vychovvatea. Biologick rodiia maj prvo kontaktova sa so svojim dieaom prostrednctvom stretnut, ktor musia by vopred dohodnut a uskutouj bu doma alebo na neutrlnej pde detskho domova (koviera, 2007, s. 132).

2.4 Osvojenie ( adopcia )

Adopcia predstavuje jednu z foriem nhradnej starostlivosti. Adoptova si diea predstavuje vek krok v ivote kadho loveka. Osoba, ktor sa rozhodne pre adopciu prijma diea za svoje vlastn, ale ete pred tmto zvanm krokom je potrebn dobre si zvi vetky pre a proti. Treba si poloi niekoko zkladnch otzok. Medzi tieto otzky patr: Viem si predstavi, o vetko vchova dieaa zaha? Mm sa pri problmoch a pochybnostiach o koho oprie? Je nae manelstvo alebo partnerstvo pripraven na prchod novho lena? Dokem milova toto diea ako svoje vlastn? o hovoria moje deti na novho lena rodiny? Meme si to finanne dovoli? 22

Mm dostatok trpezlivosti a tolerantnosti? Ako prjme adoptovan diea rodina a priatelia? Som pripraven na prpadne negatvne ohlasy okolia? Na tieto a mnoh in otzky by si mal odpoveda kad, kto m zujem sta sa adoptvnym rodiom. Adopcia, ako kad in ivotn situcia prina so sebou radosti aj starosti. V odbornej aj laickej verejnosti sa na Slovensku pouvaj dva pojmy osvojenie a adopcia. Termn osvojenie je pouvan viac v prvnej terminolgi. V laickch kruhoch sa viac vyskytuje termn adopcia. Adopcia aj osvojenie s vrazy, ktor pomenvaj ten ist prvny vzah (Mikloko, 2008, s. 42 43). Osvojenm vznik medzi osvojiteom a osvojencom rovnak vzah, ak je medzi rodimi a demi. Medzi osvojencom a prbuznmi osvojitea vznik osvojenm prbuzensk vzah. Osvojitelia maj pri vchove det rovnak zodpovednos a rovnak prva a povinnosti ako rodiia. O osvojen rozhoduje sd na nvrh osvojitea. Osvojiteom sa me sta len fyzick osoba, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, osobn predpoklady, najm zdravotn, osobnostn a morlne, je zapsan do zoznamu iadateov o osvojenie poda osobitnho predpisu a spsobom svojho ivota a ivota osb, ktor s ou ij v domcnosti, zaruuje, e osvojenie bude v zujme maloletho dieaa (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 9798). Od osvojenia dieaa u biologick rodiia nevykonvaj starostlivos o jeho zdravie, vchovu, vivu a vestrann vvoj. Nezastupuj diea a nespravuj ani jeho majetok. Taktie plne zanik vyivovacia povinnos. Osvojenm biologick rodiia strcaj prvo stka sa s dieaom. Cieom osvojenia je vytvori prvny vzah, ktor sa bude o najviac podoba biologickm prbuzenskm vzahom, aby diea vyrastalo v stabilnom a plnom rodinnom prostred. Sd me osvojenie zrui z vnych dvodov, ktor s v zujme dieaa, a to do iestich mesiacov odo da prvoplatnosti rozhodnutia. Nvrh na zruenie osvojenia me poda osvojite, osvojenec alebo sd zane kona aj bez nvrhu. Zkon bliie neuruje, o je povaovan za vne dvody. Me s o zanedbvanie alebo zneuvanie prv a povinnost zo strany osvojiteov, psychick alebo fyzick nsilie, aj trestn innos osvojenca a podobne. Na osvojenie dieaa je potrebn shlas biologickch rodiov. Tento shlas musia udeli obaja rodiia a mono ho odvola a do okamihu pokia nie je 23

diea zveren do pred osvojiteskej starostlivosti budcich rodiov na zklade rozhodnutia sdu. V uritch prpadoch me by diea vyhlsen sdom za osvojiten aj bez shlasu rodiov. Ide o vnimon prpady, ktor s uveden v zkone o rodine, a to vtedy ak rodiia: neprejavili skuton zujem o diea po dobu najmenej 6 mesiacov, neprejavili iadny zujem po dobu najmenej 2 mesiacov od narodenia dieaa, (tu mus by splnen podmienka, e v prejaven zujmu o diea rodiom nebrni zvan prekka ako naprklad vzba rodia, vna choroba), udelia vopred ete pred zaatm konania o osvojitenosti svoj shlas k osvojeniu, a to psomnou formou pred sdom alebo inm prslunm orgnom. Diea sa stva osvojiten po vyhlsen sdu formou rozsudku. Po prvoplatnosti tohto rozsudku je diea zapsan do prehadu det, ktorm je nutn sprostredkova nhradn rodinn starostlivos. Vhodn nhradn rodiia sa vyhadvaj v zozname iadateov. Pokia sa po nadviazan vzahu s dieaom nhradn rodiia rozhodn o prijatie do rodiny, podaj na sd nvrh o zverenie dieaa do pred osvojiteskej starostlivosti. Pred rozhodnutm o osvojen mus by diea urit as v starostlivosti budcich nhradnch rodiov. Pred osvojitesk starostlivos trv minimlne po dobu 9 mesiacov a bez jej absolvovania nie je mon aby dolo k osvojeniu dieaa. Tto dobu mono chpa ako skobn obdobie pre osvojovatea, poas ktorho je potrebn zisti, i je osvojovate schopn plni si rodiovsk povinnosti voi dieau. Poas tejto doby sa sleduje aj vzah, ktor vznik medzi budcimi osvojovatemi a osvojencom, aby osvojenie bolo v najlepom zujme dieaa (Mikloko, 2008, s. 42 -46). Ak sa pestn rozhodne osvoji malolet diea, ktor m zveren do pestnskej starostlivosti, nevyaduje sa, aby pred rozhodnutm sdu o osvojen bolo diea v starostlivosti pestna minimlne po dobu 9 mesiacov, ak pestnska starostlivos trvala aspo po tto dobu. Rovnako sa postupuje aj v prpade, e malolet diea si chce osvoji osoba, ktorej bolo malolet diea zveren do nhradnej osobnej starostlivosti, alebo porunk, ktor sa o malolet diea osobne star. V prpade osvojenia maloletho dieaa do cudziny je potrebn aj shlas Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky alebo orgnu ttnej sprvy urenho Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 101-103).

24

2.5 Prspevky na podporu nhradnej starostlivosti

Jednu z osobitost pestnskej starostlivosti predstavuje skutonos, e je finanne zabezpeovan ttom. Toto zabezpeenie je upraven v zkone . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea. Tento zkon upravuje poskytovanie prspevkov, ktormi tt podporuje nhradn starostlivos. Prspevky s vo forme socilnych dvok, ak nhradn starostlivos o diea vykonva osobne na zklade rozhodnutia sdu alebo na zklade rozhodnutia prslunho orgnu in fyzick osoba ako rodi. Nhradn starostlivos o diea poda tohto zkona je: a) zverenie maloletho dieaa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby ne je rodi dieaa, b) pestnska starostlivos, c) porunctvo, ak sa porunk osobne star o diea, to neplat v prpade, ak sa porunk osobne star o diea, ktorho rodiia nie s plnolet, d) doasn zverenie dieaa do starostlivosti osoby, ktor m zujem sta sa pestnom, e) zverenie dieaa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutm sdu o nariaden predbenho opatrenia (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 1). Druh prspevkov Medzi prspevky, ktormi tt podporuje nhradn starostlivos patr: jednorazov prspevok dieau pri jeho zveren do nhradnej starostlivosti, jednorazov prspevok dieau pri zniku nhradnej starostlivosti, opakovan prspevok dieau zverenmu do nhradnej starostlivosti, opakovan prspevok nhradnmu rodiovi, osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 2). Jednorazov prspevok pri zveren do nhradnej starostlivosti Jednorazov prspevok pri zveren do nhradnej starostlivosti je uren na podporu zabezpeenia zkladnho osobnho vybavenia dieaa Hlavne na zabezpeenie jeho oatenia, 25

obuvi, hygienickch potrieb, nevyhnutnho nbytku a inch vec potrebnch na uspokojenie potrieb dieaa. Nrok na jednorazov prspevok pri zveren do nhradnej starostlivosti m diea: a) ktor je zveren do nhradnej starostlivosti poda rozhodnutia sdu, b) ktorho nhradn rodi sa zaal o diea osobne stara, c) ktor ku du zverenia do nhradnej starostlivosti je v stavnej starostlivosti alebo v ochrannej vchove. Jednorazov prspevok pri zveren do nhradnej starostlivosti je mon poskytn aj dieau, ktormu nebola pred zverenm do nhradnej starostlivosti nariaden stavn starostlivos alebo uloen ochrann vchova, ak pri zaat vykonvania nhradnej starostlivosti nem zabezpeen zkladn osobn vybavenie . Jednorazov prspevok pri zveren do nhradnej starostlivosti predstavuje sumu 361, 68 EUR (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 3). Jednorazov prspevok pri zniku nhradnej starostlivosti Jednorazov prspevok pri zniku nhradnej starostlivosti je uren na podporu osamostatnenia sa dieaa. Nrok na jednorazov prspevok pri zniku nhradnej starostlivosti m plnolet diea v prpade ak nhradn starostlivos trvala aspo jeden rok pred dosiahnutm plnoletosti dieaa. Jednorazov prspevok pri zniku nhradnej starostlivosti predstavuje sumu 905, 99 EUR (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 4). Opakovan prspevok dieau Opakovan prspevok dieau je uren na podporu uspokojovania potrieb dieaa, najm na hradu nkladov na vchovu, vivu, vzdelvanie a bvanie dieaa. Nrok na opakovan prspevok dieau m nezaopatren diea zveren do nhradnej starostlivosti: rozhodnutm sdu alebo rozhodnutm prslunho orgnu, plnolet nezaopatren diea, ktor do dosiahnutia plnoletosti bolo zveren do nhradnej starostlivosti a ije v domcnosti s fyzickou osobou, ktor do dosiahnutia jeho plnoletosti

26

bola jeho nhradnm rodiom, ak nezaopatren diea nem prjem alebo m prjem ni, ako je suma opakovanho prspevku dieau. Opakovan prspevok dieau je 135, 69 EUR mesane, ak ide o nezaopatren diea, vo vke rozdielu medzi sumou a prjmom dieaa (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 5). Opakovan prspevok nhradnmu rodiovi Opakovan prspevok nhradnmu rodiovi je uren na podporu vykonvania osobnej starostlivosti o diea, ktor m nhradn rodi zveren do nhradnej starostlivosti. Nrok na opakovan prspevok nhradnmu rodiovi m nhradn rodi v prpade ak: a) mu bolo na zklade rozhodnutia sdu alebo rozhodnutia prslunho orgnu zveren diea do nhradnej starostlivosti, b) sa zaal osobne stara aspo o jedno zveren diea, c) m trval pobyt na zem Slovenskej republiky, d) nevykonva nhradn starostlivos v zariaden pestnskej starostlivosti. Nrok na opakovan prspevok nhradnmu rodiovi nevznik v prpade ak: a) nhradn rodi alebo manel nhradnho rodia m pri osobnej starostlivosti o zveren diea nrok na matersk alebo nrok na dvku nemocenskho poistenia, alebo nemocenskho zabezpeenia toho istho druhu v cudzine, b) nhradnmu rodiovi alebo manelovi nhradnho rodia sa pri starostlivosti o zveren diea poskytuje rodiovsk prspevok alebo dvka toho istho druhu v cudzine, c) diea zveren do nhradnej starostlivosti je jeho prbuznm v priamom rade. Opakovan prspevok nhradnmu rodiovi predstavuje sumu 172, 52 EUR mesane. Ak sa nhradn rodi osobne star o tri a viac det, ktor s srodenci, opakovan prspevok nhradnmu rodiovi sa zvyuje o sumu 122, 71 EUR mesane. Suma patr aj nhradnmu rodiovi, ktormu nevznik nrok na opakovan prspevok, ak sa osobne star o tri deti a viac det, ktor s srodenci (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 6).

27

Osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi Osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi je uren na podporu vykonvania osobnej starostlivosti o diea zveren do nhradnej starostlivosti, ktor je oban s akm zdravotnm postihnutm. Nrok na osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi m nhradn rodi, ktormu bolo na zklade rozhodnutia sdu alebo rozhodnutia prslunho orgnu zveren diea do nhradnej starostlivosti, ktor sa zaal osobne stara o diea, ktor je oban s akm zdravotnm postihnutm, ktor m trval pobyt na zem Slovenskej republiky. Nrok na osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi nevznik, ak : a) sa nhradnmu rodiovi poskytuje za starostlivos o diea pean prspevok za opatrovanie, b) nhradn rodi poskytuje dieau opatrovatesk slubu alebo, c) dieau sa poskytuje pean prspevok na osobn asistenciu. Osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi je 71, 09 EUR mesane za starostlivos o kad zveren diea, ktor je oban s akm zdravotnm postihnutm (Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea, 7).

28

3 INTITT PESTNSKEJ STAROSTLIVOSTI

V prpade, e diea nespa podmienky pre adopciu, ako mon alternatva pripad do vahy pestnska starostlivos. Osoby, ktor chc prija diea do pestnskej starostlivosti vznamne ovplyvnia jeho budci ivot. Aj ke sa tento lovieik neme sta plnohodnotnm lenom rodiny, m ancu aspo na krtku chvu prei svoj ivot v prostred plnom lsky a nehy, ktor dostva prostrednctvom pestnov. Obdobie strven v takomto prostred je dobrm odrazovm mostkom pre jeho al vvoj a jeho budce vzahy, i u priatesk alebo partnersk. Tto starostlivos je finanne zabezpeovan ttom. Mnoho pestnov vykonva tto innos nezitne z lsky k dieau a pre vntorn potrebu pomha tm, ktor nemali toko astia vyrasta v plnej a harmonickej rodine. Na druhej strane s aj pestni, ktorch motivuje skr finann ohodnotenie, ako dobr pocit z pomoci druhmu. Aj napriek tejto skutonosti, ide o vemi dleit a neoceniten intitt. Duevn ivot malho dieaa je osi ako odvrten strana mesiaca neznma krajina v nedohadne, a my len nejasne tume, o by v nej asi mohlo by. Od svojho narodenia diea prechdza neobyajne zloitm psycho -somatickm vvojom. Z novorodenca viaceho niekoko tisc gramov vyrastie za niekoko rokov pri dobrej genetickej vbave, pri primeranom naplnen psychickch, biologickch a socilnych potrieb a pri neprtomnosti nepriaznivch okolnost harmonick osobnos dospelho loveka (Mikloko, 2008, s. 5). Deti potrebuj starostlivos a vivu, ale len jedlo, obleenie a bvanie nestaia pre normlny vvin diea. Len pri dostatonej pozornosti a lskavej opatere sa s nich stan dospel udia, ktor doku nadvzova vzahy s inmi umi. Vzah vytvra zklad pre zdrav vvin loveka. Jeho preitie zle od vzahu, puta ktor si utvra k rodiom alebo dospelm opatrovateom. Najmenie deti si vytvraj siln emocionlne puto k uom, ktor uspokojuj ich potreby. Deti, ktorm nie je venovan dostaton pozornos s vystaven vnemu riziku mentlnej, emonej, fyzickej a socilnej retardcie. Pri dlhodobom nenaplnen ich psychickch potrieb me djs ku vzniku psychickej derivcie. asto sa aj dnes meme stretn u s dospelmi, ktor sa u v detstve nauili, e uom sa ned veri, e svet okolo nich je zl a tohto pocitu sa bez pomoci len ako vedia zbavi (Mikloko, 2008, s. 5). Ak prostredie ohrozuje zdrav fyzick, psychick a morlna vvin dieaa alebo diea nevyrast vo vhodnom rodinnom prostred tt mu podnikn urit opatrenia na vyatie

29

dieaa z takhoto nevyhovujceho prostredia a zaisti nhradn formu vchovy, ktor bude vhodn a vyhovujca pre dan diea. Ak nie je mon adopcia deti sa zveruj do pestnskej starostlivosti. Pestnska rodina vo vekej miere pripomna klasick rodinu, ktor diea potrebuje pre svoj o mono najlep vvin a vvoj.

3.1Priny odobratia det z rodiny

Rodiia by mali s svojim deom prkladom, avak nie vdy je to tak. V mnohch prpadoch sa o pozitvnych prkladoch ned ani hovori. Deti bvaj asto odkzan sami na seba a pod vplyvom prostredia z nich vyrastaj nsilnci a kriminlnici. Je preto potrebn im venova dostatok asu a usmerni ich v innostiach vykonvanch vo vonom ase. Pri nedostatku zujmu zo strany rodiov sa diea asto poka na seba upta pozornos, priom vyuva irok klu monost ako svoj cie dosiahnu. Mnohokrt tento nezujem rodiov zachdza a to krajnost a diea nevid in monos a had nik z tejto situcie prostrednctvom povania drog alebo pitm alkoholu. V prpade, e rodiia problmov situciu nezvldnu asto krt dochdza k odobratiu dieaa z takejto rodiny. Rodina, ktor si nepln niektor zo svojich zkladnch funkci na rovni, ktor je stanoven spoloenskmi normami v danej krajine, sa povauje za nestabiln. Nestabiln rodiny sa poda stupa ich naruenia delia na problmov, dysfunkn a afunkn (Mikloko, 2008 , s. 6). Problmov rodina m poruchy v niektorch funkcich. Poruchy nie s takho zvanho charakteru aby ohrozovali existenciu rodiny a vchovy det. Rodina je schopn dan problmy riei vlastnmi silami. Dysfunkn rodiny maj vnejie poruchy funkci. Tieto poruchy ohrozuj vchovu det a stabilitu rodiny. Rodina potrebuje sstavn pomoc. Afunkn rodiny maj tak vne poruchy, e prestvaj plni svoju zkladn funkciu a zvane ohrozuj vchovu alebo zdravie det. Preto je nutn aby boli deti z rodiny vyat a umiestnen do nhradnho vchovnho prostredia. Ak rodina prestva plni niektor zo svojich funkci je pravdepodobn, e sa zan vytvra podmienky pre vytvranie initeov, ktor ruia harmonick vvin osobnosti dieaa. Skryt alebo viditen poruchy rodinnej atmosfry neiaduco ovplyvuje osobnostn rozvoj 30

a vvin jej lenov, hlavne det. Duevn poruchy sa mu objavi v rznych asovch obdobiach, v detskom a neskorom veku, v dospievajcom alebo dospelom veku. Naruen a nevyrovnan rodinn vzahy a manelstv tvoria zklad pre zl a chybn postupy v rodine. Negatvne psobia na optimlny osobnostn vvin dieaa. V prostred, ktor je naplnen hnevom, naptm, konfliktami je nevhodn atmosfra pre kvalitn vzahy. Vchova rodiov je nesstavn a nhodn. Diea potrebuje pre vvin svojej osobnosti motivujce a oporn podnety, ktorch v takomto nevyhovujcom prostred nie je dostatok. Rodina, ktorej vzahy s takmto spsobom poruen, namiesto toho, aby diea pritiahla, odoenie ho do inej spolonosti. Do spolonosti, ktor prekrauje pravidla a normy (Mikloko, 2008, s. 6 -7). Ak urit poet rodn zlyhva vo svojej vchovnej, citovej, ochrannej i zabezpeovacej funkcii, d sa s uritou pravdepodobnosou odhadn koko obanov det z tchto rodn bude ma vo svojom ivote saen komunikciu so svojim okolm, zhoren schopnos spolupracova vo svojom kolskom, neskr pracovnom a obianskom prostred a znen ancu ako budci rodi prei plnohodnotn ivot v budcej rodine (Mikloko, 2008, s. 7). Do diagnostickho centra je diea prijat na zklade rozhodnutia sdu. Zo psychologickej a pecilnopedagogickej diagnostiky dieaa zisujeme: 1. priny veobecne akceptovan pre umiestnenie dieaa : Zvan objektvna prekka v starostlivosti (lieenie, mrtie, vzba, vyhorenie bytu, at.) a zvan subjektvna prekka na strane rodiov (drogov zvislos, a mentlny postih, mravn ohrozenie, a pod.), pri nhradnch adoptvnych a pestnskych rodiov aj vrazn vchovn problmy s dieaom. Zvan trestn innos (zabitie, prepadnutie, zverejnen sexulne aktivity det do 15 rokov, najm detsk prostitcia, zaisten tranie a zneuvanie dieaa). 2. Priny akceptovan iba vberovo : Alkoholizmus rodiov, ben zanedbvanie starostlivosti o diea (nzka rove hygieny, ponechvanie malho dieaa samho na seba), vny rodinn k onflikt, dramatick rozvod, boj o zverenie do starostlivosti. Nezvldanie vchovy dieaa (teky z domu a tlanie, odmietanie tandardnch domcich pravidiel). Problm dieaa kola (zkolctvo, poruchy sprvania v kole, tlak koly resp. rodiov, spoluiakov na umiestnenie, a pod.). 31

Dlhodob drobn trestn innos dieaa. Drogov sksenos dieaa, diea po prelieen na psychiatrii (Kasanov, 2008, s. 222). Kad diea potrebuje ma okolo seba svojich ud - matku, otca, srodencov, starch rodiov, susedov. Pre kad diea je rodina, domov, blzki jedna z najdleitejch hodnt a istota. Bez rodiny s deti neist, nepln a osamel. Navzdory tomu sa njdu deti, ktor vyrastaj bez blzkych. Vemi asto ide o : deti, ktorch rodiia s chor, telesne alebo mentlne postihnut, pre svoj zdravotn stav nie s schopn sa staros o deti, v irej rodine sa nenachdza nikto kto by sa mohol a chcel postara o deti; deti, ktorch rodiia ij nevyhovujcim spsobom ivota (drogy, alkohol, trestn innos) ; deti, ktorch rodiia sa nedoku postara o svojich potomkov vzhadom na socilne podmienky (bezdomovci, nezamestnan); deti, ktor maj zdravotn postihnutie a ich rodiia nezvldli povinnosti voi nim; deti rodiov, ktor zlyhvaj v starostlivosti o svoje deti, pretoe sami nezaili lskypln vzah a prstup a nedoku ho ani vytvori (rodiia zvyajne vyrastali v problmovch rodinch alebo v intitcii); deti maloletch matiek, ktor s nezrel na vchovu dieaa a nemaj rodinn zzemie, ktor by i m s touto vchovou pomohlo; deti rodiov, ktor sa sprvaj voi deom nevhodne fyzicky alebo psychicky ich traj, zanedbvaj alebo zneuvaj; deti rodiov, ktor neboli schopn prija zmenu ekonomickospoloenskch podmienok a nsledne prepadli do siete socilnej pomoci a alej sa nedokzali postara o svoje deti; deti, ktorch rodiia umreli a v rodine sa nenaiel nikto, kto by sa o ne mohol postara (Kasanov, 2008, s. 223). Vyatiu dieaa z rodiny predchdzaj urit opatrenia, ktor nemenia jeho ivot a tak radiklne. S to opatrenia, ktorch cieom je obnovi prirodzen socilne prostredie dieaa, t.j. psobi na rodinu a jej lenov tak, aby v danej rodine mohlo diea osta a zrove sa i sprvne 32

vyvja po strnke telesnej, psychickej i socilnej. Vyatie dieaa z rodiny predstavuje asto posledn monos (nie vdy) v procese pomoci dieau uplatn sa vtedy, ak in opatrenia neviedli k nprave, alebo ak je ivot dieaa vne ohrozen (Kasanov, 2008, s. 223).

3.2 Histria pestnskej starostlivosti

Za predchodcu pestnskej starostlivosti meme povaova sluby, ktor poskytovali dojky. Kedykovek sa v niektorej krajine v Eurpe spolonos ekonomicky zdvihla natoko, e sa utvorila vyia trieda. Idel enskej krsy sa nezniesol s tehotenstvom, prodom a dojenm. Z tohto dvodu sa tieto povinnosti preniesli na platen dojky. V stredovekej Eurpe sa stali dojky a opatrovateky benou sasou sluobnctva u achty, panovnkov a bohatch meanov. loha dojky plynulo prechdzala do pestnskej starostlivosti. Pestnska starostlivos v ase prvej eskoslovenskej republiky mala tyri podoby. Tto starostlivos v prvej podobe nadvzovala na pobyt dieaa v sirotinci. Zo sirotinca bolo dieaa pridelen pestnom. Najastejie boli pestnmi manelia do uritho veku. alej to bola pestnska starostlivos kontrolovan a riaden Okresnou starostlivosou o mlde, ktor mala za lohu vyhadva o najspoahlivejch pestnov. Treou formou bola pestnska starostlivos v tzv. kolnich, kde v nealekom susedstve ilo viacero pestnskych rodn, takto bolo mon jednoduchie ich kontrolova a pomha im. Posledn forma tejto starostlivosti bola skromn dohoda medzi rodimi dieaa a pestnmi bez sdneho rozhodnutia a pojednvania. Po roku 1948 nastali vraznejie zmeny. Zariadenia, ktor boli oznaovan ako sirotince sa premenovali na stavy starostlivosti o diea. Zanikla Okresn starostlivos o mlde a bol zruen doteraj prepracovan systm starostlivosti o ohrozen deti. Vetky dobroinn organizcie zruili svoju innos. Pestnska starostlivos vo vetkch svojich formch, okrem prbuzenskej, bola taktie zruen a obnoven bola a po 23 rokoch. Dnes upravuj pestnsku starostlivos v Slovenskej republike zkon . 36/2005 Z. z. o rodine a zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane deti a socilnej kuratele (Kasanov, 2008, s. 248-249). Od 1. 1. 2006 plat zkon 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea. Poda tohto zkona s vyplcan nasledovn prspevky: jednorazov prspevok dieau pri jeho zveren do nhradnej starostlivosti, 33

jednorazov prspevok dieau pri zniku nhradnej starostlivosti (uren na podporu osamostatnenia sa dieaa), opakovan prspevok dieau zverenmu do nhradnej starostlivosti, opakovan prspevok nhradnmu rodiovi (pri starostlivosti o 3 a viac det, ktor s srodenci, sa opakovan prspevok nhradnmu rodiovi zvyuje), osobitn opakovan prspevok nhradnmu rodiovi, ak je diea oban s akm zdravotnm postihnutm (Kasanov, 2008, s. 249 -250).

3.3 Vznik pestnskej starostlivosti

Vznik tohto druhu starostlivosti je spjan so zverenm dieaa do starostlivosti pestna. Vber pestna zvis od individulnych potrieb dieaa, ktormu treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos. Pestn mus spa podmienky, ktor podrobnejie popisuje zkon a absolvova prpravu na vkon pestnskej starostlivosti. Ide o vemi zodpovedn lohu, ktor je o to krajia, ke doke zmeni ivot dieaa k lepiemu. m viac det je v pestnskej starostlivosti, tm sa zvyuje aj spenos zaradenia tchto det do spolonosti. Budci pestni by mali by oboznmen so vetkmi dostupnmi informciami o psychickom a zdravotnom stave dieaa, o jeho socilnoprvnej situcii a socilnom pvode. Tieto informcie poskytuj udia z urench pracovsk pre nhradn rodinn starostlivos, psycholgovia, socilne pracovnky a riaditelia zariaden, v ktorch sa deti nachdzali (Oravcov a kol., 2007, s. 298). Pestnstvo znamen vychovva, napomha pri vvine dieaa, take nhradn rodinn starostlivos predstavuje vchovu dieaa v prirodzenom prostred, v rodine. Pestnska starostlivos je krtkodob alebo dlhodob forma ttom kontrolovanej a riadenej nhradnej vchovy v rodine. Vznik rozhodnutm sdu a trv do plnoletosti dieaa. Ak s tm pestn a diea zveren do pestnskej starostlivosti shlasia, sd me z dleitch dvodov predi pestnsku starostlivos a na jeden rok po dosiahnut plnoletosti (Kasanov, 2008, s. 250). Vymedzenie pojmu pestnstvo nie je vbec jednoduch. Problm spova najm v tom, e v poat pestnstva v sasnom slovenskom prvnom poriadku i v jeho predchdzajcich zkonnch pravch a legislatve inch ttov je ovea men stupe zhody ako pri adopcii. Vo 34

viacerch ttoch sa stretvame s takmi formami pestnstva (napr. s formami krtkodobmi a dlhodobmi, profesionlnymi i neprofesionlnymi), ktor na Slovensku bu vbec nemme, alebo sa chpu ako in forma nhradnej starostlivosti (napr. profesionlna nhradn vchova v rodine alebo nhradn osobn starostlivos). Cieom pestnskej starostlivosti u ns je poskytn rodinn prostredie prioritne deom: ktor nemu dlhodobo vyrasta v svojej biologickej rodine, nie je mon ich adoptova (s prvne alebo in prekky), intitucionlna nhradn vchova je pre nich osobitne ohrozujca (napr. mimoriadne hyperaktvne deti alebo as det s CAN syndrmom) (koviera, 2007, s. 51). Ak rodiia nezabezpeuj alebo nemu zabezpei osobn starostlivos o malolet diea a ak je to potrebn v zujme maloletho dieaa, sd me rozhodn o jeho zveren do pestnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom a spa ustanoven predpoklady (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 48). Pestn nie je zkonnm zstupcom dieaa. Rodiia maj obmedzen prvo na vchovu dieaa, ale ostatn prva a povinnosti k deom im zostvaj. Prvo na styk s dieaom, ak to nie je sdom zakzan a obmedzen, vyivovacia povinnos, zastupova diea v dleitch veciach a spravova jeho majetok (Kasanov, 2005, s. 250). Pestnom sa me sta len fyzick osoba, ktor m trval pobyt na zem Slovenskej republiky. Osoba, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, osobn predpoklady, najm zdravotn, osobnostn a morlne. Dan osoba je zapsan do zoznamu iadateov o pestnsku starostlivos poda osobitnho predpisu. Spsobom svojho ivota a ivota osb, ktor s ou ij v jednej domcnosti, zaruuje, e bude pestnsku starostlivos vykonva v zujme maloletho dieaa, ktor mu bolo zveren do pestnskej starostlivosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 48). Pestn je povinn vykonva osobn starostlivos o malolet diea v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonvaj rodiia. Prvo zastupova malolet diea a spravova jeho majetok m iba v bench veciach. Ak pestn predpoklad, e rozhodnutie zkonnho zstupcu maloletho dieaa v podstatnch veciach nie je v slade so zujmom maloletho dieaa, me sa domha, aby tento slad pri konkrtnom rozhodnut zkonnho zstupcu preskmal sd (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 50).

35

Malolet diea, ktormu je nariaden stavn starostlivos je mon zveri do pestnskej starostlivos iba so shlasom rodiov. Je mon ho zveri do spolonej pestnskej starostlivosti aj manelom. Pri zveren dieaa do pestnskej starostlivosti jednmu z manelov sa vyaduje psomn shlas druhho manela. Shlas na zverenie sa nevyaduje ak manelia neij v jednej domcnosti, ak druh manel nie je spsobil na prvne kony v plnom rozsahu alebo ak je zadovenie shlasu spojen s ako prekonatenou prekkou. Diea, ktor ije v domcnosti s pestnom, je povinn osobne sa podiea pomocou, a ak m prjem z vlastnej prce je povinn prispieva z tohto prjmu na spolon potr eby rodiny (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 48 -50). Vhodnos iadateov o pestnsku starostlivos sa posudzuje na zklade viacerch psomnch dokladov a pohovoru, ktor sa uskutouje na prslunom rade prce, socilnych vec a rodiny. iadate mus absolvova aj posdenie vhodnosti spdovm Centrom poradensko psychologickch sluieb (Kasanov, 2008, s. 251). Pestnska starostlivos je z psychologickho hadiska zvzok o nieo vonej, ako predstavuje osvojenie. Z aspektu porozumenia dieau a poiadaviek na prispsobenie vch ovy jeho osobnosti, s okolnosti prakticky tie ist, ako v prpade adopcie. Rozdiel je v otzke rodiovskej identity. Pestnstvo u zo zsady nepripa postavenie do lohy vlastnch rodiov alebo ju minimlne vemi sauje. Vonkajie znaky svojej identity ako priezvisko si diea do novho zvzku dona z vlastnej rodiny. Taktie niektor prvne kony vzahujce sa k dieau neprinleia pestnom, ale tto loha je ponechan biologickm rodiom alebo sprvnym intitcim. V sasnosti je kontakt dieaa s vlastnmi rodimi zachovan astejie ako predtm. Ak s pestni neprestajne veden k tomu, aby sa do lohy biologickch rodiov nevvali, maj viu ancu (ako adoptvni rodiia) prija diea tak, ak je. ahie sa vyhn privekm oakvaniam a realistickejie sa pozeraj na innos a moc svojej vchovy. Zhoren alebo zl kolsk prospech zverenho dieaa prijmaj skr s porozumenm. Rovnako prijmaj aj vrazn prejavy jeho temperamentu. Pravdepodobne je to z dvodu, e pestnsky zvzok nie je definovan, a preto uvouje pestnov k tomu, aby prijali deti s problematickou vvojovou prognzou a postihnutm (Kasanov, 2008, s. 251-252). Ak sd nariadil stavn starostlivos z dvodov, ktor s na strane rodiov, v rozhodnut zrove ur rodiom dieaa primeran lehotu na pravu ich rodinnch a socilnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonva starostlivos o malolet diea. Ak rodiia pravu svojich rodinnch a socilnych pomerov v urenej lehote zabezpeia, sd stavn starostlivos zru. Ak 36

rodiia pravu svojich rodinnch a socilnych pomerov v urenej lehote nezabezpeia, sd zane aj bez nvrhu konanie o zveren dieaa do nhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zveren dieaa do pestnskej starostlivosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 55).

3.4 Formy pestnskej starostlivosti

Slovensk legislatva platn od roku 2005 u nerozoznva medzi individulnou a skupinovou pestnskou starostlivosou. Tto skutonos spomname z toho dvodu, e s takouto podobou pestnskej starostlivosti sa stretvame v zahrani. Na Slovensku tieto dva typy pestnskych zariaden dovaj. Existuje viacero prvkov, v ktorch sa lia. Je to naprklad rozdiel v pote zverench det, obsahov zameranie a je vemi pravdepodobn, e ide aj o rozdiely v motivci pestnov.

3.4.1 Individulne pestnstvo

Zklad individulneho pestnstva predstavuje skutonos, e manelia alebo jednotlivec prjmu do svojho rodinnho prostredia obyajne 1 a 2 deti. Individulne pestnstvo sa realizuje v normlnom rodinnom prostred. M dve formy: 1. pestnska starostlivos prbuznch dieaa ; 2. pestnska starostlivos klasick, osoba bez prbuzenstva k dieau. 1. Prbuzensk pestnska starostlivos je najastejou formou pestnskej starostlivosti na Slovensku. Za vhodu prbuzenskej pestnskej starostlivosti sa povauje, e diea prichdza do prostredia a k uom, ktorch pozn. Nedochdza k vytrhnutiu dieaa z pvodnho socilneho prostredia a niektor pozitvne hodnoty, tradcie a zvyky s v pvodnej a pestnskej rodine podobn alebo rovnak. Ako nevhodu meme poklada problematickos zverenia dieaa do starostlivosti starm rodiom. asto sa stva, e: vo vzahu k svojim vnatm zvyajne opakuj rovnak chyby, ktor robili pri vlastnch deoch biologickch rodiom, 37

nie s schopn minimalizova zporn zsahy biologickch rodiov dieaa, zamietaj odborn pomoc. Ukzalo sa, e pri dlhodobom pestnstve starch rodiov sa deti astejie ako v inch prpadoch vracaj do intitucionlnej nhradnej vchovy. Hlavne preto, e star rodiia nezvldli obdobie dospievania im zverenm deom alebo sa starm rodiom natoko zhoril zdravotn stav, e nie s schopn dostaujco si plni povinnosti pestna. alia nevhoda me by aj motivcia, ktor je asto viazan na pocit viny, zachovanie dobrho mena rodiny alebo spoloensk tlak. U starch mnohonsobnch pestnov me nasta syndrm vyhorenia. 2. Klasick neprbuzensk pestnstvo m viacero vhod. Za tieto vhody pokladme najm: ancu na vber skutone najvhodnejch pestnov pre dan diea, absolvovanie odbornej predprpravy pre iadateov, men priamy neiaduci vplyv zo strany biologickch rodiov, viu prtomnos na urench podpornch aktivitch, viu socilnu kontrolu, pravdepodobne prosocilnejiu motivciu u iadateov (koviera, 2007, s. 52 -54).

3.4.2 Skupinov pestnstvo

Je realizovan v osobitnch pestnskych zariadeniach, ktorch zriaovateom na Slovensku boli orgny ttnej sprvy a do ich psobnosti spadala oblas socilnej starostlivosti. Orgn ttnej sprvy pre vkon skupinovho pestnstva pridelil obytn priestory, ktorch je vlastnkom alebo urobil pestnske zariadenie v obytnch priestoroch pestna, a taktie sa vznamne zastoval na financovan zariadenia. Na rozdiel od individulneho pestnstva, kedy do rodiny pestna prichdza vinou jedno diea, pri pestnskych zariadeniach sa oakva prchod minimlne tyroch det. Tto forma sa uplatuje v prpadoch ak je potrebn umiestni do pestnskej starostlivosti viu srodeneck skupinu. V praxi dochdza k vskytom viacerch problmov pri dopan pestnskych rodn v rmci pestnskeho zariadenia novmi demi. Nov deti vrazne zmenili skupinov dynamiku a star deti ich prijmali aie alebo ich dokonca odmietali. 38

Pri oboch formch pestnskej starostlivosti sa uzatvra s pestnom dohoda, v ktorej sa bliie pecifikuj vzjomn povinnosti zriaovatea a pestna a umouje sa kontrola vstupom do rodiny. V sasnosti zaveden legislatva nerta s pestnskym zariadenm (koviera, 2007, s. 54).

SOS dedinka SOS dedinka je pecifick typ pestnskeho zariadenia (skupinovho pestnstva). V tejto podobe vznikol po 2. svetovej vojne v Raksku. Zakladateom tejto formy bol tudent medicny, ktor chcel spoji deti, ktor hadaj matky a matky, ktor hadaj deti. Dnes funguje viac ako 470 SOS dediniek v asi 132 ttoch sveta. Na Slovensku sa viac krt no nespene objavili pokusy o zriadenie SOS dedinky. Chlapci vo veku 15 a 16 rokov a 18 ron dievat, prechdzaj z SOS dedinky do SOS domovov a komunt pre mladch ud do akhosi domu na pol ceste, kde ij pod supervznym vedenm a do ukonenia svojej prpravy na povolanie a osamostatnenia sa. SOS dedinky stoja na tyroch princpoch: matka osoba vychovvateky (slobodn, rozveden, vdova) s vekm materskm a citov potencilom, srodenci pohlavne aj vekovo heterognna skupina, asto sa jedn o 2 3 relne srodeneck zoskupenia. domek vlastn rodinn dom spolu s vybavenm, dedinka predstavuje skupinu niekokch domekov, obyajne do 10 dome kov. Matka sa zvyajne star o 5 a 8 det. Db sa nato, aby srodenci vyrastali spolu. V kadom domeku sa nachdza aj teta - pomocnka. Dedinka je obvykle umiestnen v okrajovej asti obce a vyuva tandardn ponuku v danej oblasti (kola, zdravotn starostlivos a podobne). Na ele dedinky je zvyajne mu riadite. Je snaha o obsadzovanie inch servisnch sluieb mumi (drbr, socilny pracovnk, psycholg). Aj napriek svojej rozrenosti je vnmanie SOS dedinky kontroverzn. SOS dedinky maj svojich propagtorov, priaznivcov ale aj svojich kritikov. Na jednej strane sa oceuje, e diea m relnu a osobne stabiln starostlivos. Tto starostlivos nie je ohrozen manelskmi 39

krzami ani rozvodom. Na strane druhej sa kontatuje, e neprtomnos mua v rodine me ma zsadn vchovn dopady. Poiadavky na obetovanie sa matky s mimoriadne vysok. Vskumy ukzali, e chlapci pochdzajci z SOS dediniek sa v dospelosti vea krt sprvaj agresvne. S dvakrt astejie trestne sthan ako deti, ktor vyrastali v individulnej pestnskej starostlivosti, kde sa stretvaj s muskm aj enskm modelom sprvania. Napriek tmto zisteniam je tento poet ni ako poet vskytu trestnho sthania u chlapcov, ktor vyrastali v detskch domovoch (koviera, 2007, s. 55-56).

3.5 Znik pestnskej starostlivosti

Znik pestnskej starostlivosti me by poznaen rznymi skutonosami, i u bolestivou stratou (smrou) alebo skutonosou, e diea sa doke o seba postara samo. Tto skutonos zo sebou prina sladko-trpk prchu, na jednej strane smtok z rozlenia a na strane druhej rados zo samostatnosti a dobre vykonanej prce, v podobe prpravy dieaa do alieho ivota. Podmienky zniku pestnskej starostlivosti uruje tt. Pestnska starostlivos zanik: dosiahnutm plnoletosti dieaa, smrou maloletho dieaa, smrou pestna, umiestnenm maloletho dieaa do ochrannej vchovy alebo nstupom do vkonu trestu odatia slobody, prvoplatnm rozhodnutm sdu o zruen pestnskej starostlivosti, rozvodom manelov, ktorm bolo malolet diea zveren do spolonej pestnskej starostlivosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 52). Sd zru pestnsku starostlivos len z vnych dvodov. Hlavne v prpade ak pestn zanedbva starostlivos o malolet diea alebo poruuje svoje povinnosti voi dieau, ktor mu bolo zveren. Sd tak urob vdy, ak o to poiada pestn. Ak zanikla pestnska starostlivos a rodiia naalej nezabezpeuj alebo nie s schopn zabezpei osobn starostlivos o malolet diea, sd me na nvrh jednho z bvalch manelov, ktorm bolo malolet diea zveren do 40

spolonej pestnskej starostlivosti, ponecha malolet diea v jeho osobnej starostlivosti. Takto rozhodnutie mus by v zujme maloletho diea, najm s ohadom na jeho citov vzby a stabilitu vchovnho prostredia. Tento nvrh me jeden z manelov poda zrove s nvrhom na rozvod. Ak jeden z manelov, ktorm bolo malolet diea zveren do pestnskej starostlivosti zomrie, diea zostva v pestnskej starostlivosti u pozostalho manela. Ak zanikne pestnska starostlivos z uvedench dvodov a rodiia naalej nezabezpeuj alebo nemu zabezpei osobn starostlivos o malolet diea, sd rozhodne o alej nhr adnej starostlivosti o diea. V prpade ak sd zist, e u maloletho dieaa s predpoklady na osvojenie, zane tak postupova aj bez nvrhu konanie o osvojitenosti (Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine, 52).

3.6 Zabezpeenie nhradnej starostlivosti

Orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately uren na el y organizovania nhradnej rodinnej starostlivosti alebo zariadenie, ak je v om diea umiestnen, mus poskytn dieau, ktormu treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos, socilne poradenstvo, informcie o inkoch nhradnej rodinnej starostlivosti a psychologick starostlivos spsobom primeranm veku a rozumovej vyspelosti dieaa. Prpravu dieaa realizuje uren orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately alebo akreditovan subjekt oboznmen o potrebe pripravi diea, alebo zariadenie, v ktorom je diea umiestnen, bezodkladne po naplnen podmienok. Prprava dieaa sa nevyaduje ak m diea nzky vek. Ak je urenmu orgnu socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately znma fyzick osoba, ktor m k dieau blzky vzah, me tak osobu prizva k prprave dieaa na nhradn rodinn starostlivos. Uren orgn vypracva o prprave dieaa sprvu. Sprva o prprave dieaa na nhradn rodinn starostlivos obsahuje hlavne informcie o poskytnut socilneho poradenstva dieau, inkoch nhradnej rodinnej starostlivosti, prizeran na jeho nzory a elania a odporanie formy nhradnej rodinnej starostlivosti. Sprostredkovanie nhradnej rodinnej starostlivosti na ely tohto zkona je a) vedenie prehadu det, ktorm treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos, b) evidencia iadost fyzickch osb, ktor maj zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom o zapsanie do zoznamu iadateov o nhradn rodinn starostlivos, 41

c) prprava, posdenie a odporanie osoby na zapsanie do zoznamu iadateov, d) rozhodovanie o zapsan fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom do zoznamu iadateov, e) vedenie zoznamu iadateov, f) sprostredkova a nadviaza osobn vzah medzi dieaom, ktormu treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos, a iadateom o pestnsku starostlivos alebo o osvojenie. Fyzick osoba, ktorej bolo diea zveren, alebo fyzick osoba, ktor podala nvrh na zverenie dieaa do nhradnej osobnej starostlivosti, me poiada o prpravu na vykonvanie nhradnej rodinnej starostlivosti. Prpravu tejto fyzickej osoby na vykonvanie nhradnej rodinnej starostlivosti vykonva orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately (Zkon .305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 33). Prehad det, ktorm treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos, vedie uren orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. Do tohto prehadu sa bezodkladne, najneskr do 30 dn od doruenia sprvy o prprave dieaa na nhradn rodinn starostlivos zape uren orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately diea . Spisov dokumentcia obsahuje: rozhodnutie sdu o nariaden stavnej starostlivosti, socilnu sprvu o dieati, sprvu o zdravotnom stave dieaa , rodn list dieaa, ak je zskanie rodnho listu spojen s ako prekonatenou prekkou, dolo orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately psomn informciu o dvodoch, pre ktor nie je mon doloi rodn list do spisovej dokumentcie a rodn list dieaa dolo dodatone, obrazov a zvukov zznam o podstatnch udalostiach v ivote dieaa, fotografiu dieaa nie stariu ako dva mesiace, posudok o zdravotnom postihnut dieaa ak bol vydan, sprvu o prprave dieaa na nhradn rodinn starostlivos, ktorej sasou je vyjadrenie k citovm vzbm dieaa k srodencom. Socilna sprva o dieati obsahuje: a) zkladn daje o dieati meno, priezvisko, dtum a miesto narodenia, bydlisko, rodn slo, ttna prslunos a nrodnos dieaa, 42

b) zkladn daje o rodioch dieaa, jeho starch rodioch, srodencoch a inch fyzickch osobch, ku ktorm m diea blzky vzah - meno, priezvisko, dtum a miesto narodenia, bydlisko, ttna prslunos a nrodnos fyzickch osb, c) informcie o psychickom, fyzickom a socilnom vvine dieaa a o ich aktulnej rovni, o zvykoch dieaa a dleitch udalostiach jeho ivota, d) dvody, pre ktor bolo diea odat zo starostlivosti rodiov, e) informcie o monostiach pravy rodinnch pomerov dieaa, f) odporanie formy nhradnej rodinnej starostlivosti (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele a o zmene a doplnen niektorch predpisov, 34). Evidenciu iadost fyzickch osb, ktor maj zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, o zapsanie do zoznamu iadateov vedie uren orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately. iados o zapsanie do zoznamu iadateov obsahuje osobn daje fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom. Medzi tieto daje patr: meno a priezvisko, dtum a miesto narodenia, bydlisko a rodn slo, alie daje potrebn na podanie iadosti a odpis z registra trestov. K iadosti mus by priloen dotaznk, sprva o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, doklad o majetkovch pomeroch na preukzanie primeranho majetkovho zkladu na plnenie ekonomicko -zabezpeovacej funkcie rodiny. Uren orgn me zastavi konanie vo veci zapsania osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, do zoznamu iadateov . K tomuto zastaveniu me djs v prpade ak: poda dajov z odpisu registra trestov zist, e fyzick osoba nie je spsobil na vykonvanie nhradnej rodinnej starostlivosti, poda sprvy o zdravotnom stave osoby nie je schopn vykonvania nhradnej rodinnej starostlivosti, sa zist, e fyzick osoba nie je spsobil na prvne kony v plnom rozsahu, 43

fyzick osoba neukon prpravu na nhradn rodinn starostlivos do jednho roka od podania iadosti o zapsanie do zoznamu iadateov, sd rozhodol inak. Kad fyzick osoba, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, me o informcie tkajce sa podania iadosti o zapsanie do zoznamu iadateov poiada orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately, obec, vy zemn celok alebo akreditovan subjekt, ktor vykonva prpravu na nhradn rodinn starostlivos (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 35). Prprava fyzickej osoby , ktor m zujem sta sa pestnom sa vykonva na zklade psomnej dohody uzatvorenej medzi subjektom, ktor vykonva prpravu a osobou, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom. Manelia, ktor sa chc sta pestnmi alebo osvojitemi, uzatvraj dohodu so subjektom spolone. K uzavr etiu dohody je mon prikroi a po overen splnenia podmienok spsobilosti (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 37). Prprava na nhradn rodinn starostlivos fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, sa vykonva v rozsahu najmenej 26 hod n, a to: individulnou formou, skupinovou formou, kombinciou individulnej formy a skupinovej formy . Prprava na nhradn rodinn starostlivos fyzickej osoby spova: a) v poskytnut zkladnch informci, najm o nhradnej rodinnej starostlivosti, vvine a potrebch dieaa, prvach dieaa v nhradnej rodinnej starostlivosti vrtane prva dieaa na udriavanie a rozvjanie srodeneckch vzieb, prvach a povinnostiach rodiov dieaa; b) v posudzovan spsobilosti fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, na vykonvanie nhradnej rodinnej starostlivosti. Subjekt, ktor vykonva prpravu na nhradn rodinn starostlivos, vypracva po skonen prpravy zveren sprvu o jej prprave, s ktorou nsledne oboznmi iadatea . Sasou zverenej sprvy mus by charakteristika osobnosti osoby, vyjadrenie k predpokladom osoby vychovva diea, k motivcii zujmu osoby sta sa pestnom alebo 44

osvojiteom, k stabilite manelskho vzahu a rodinnho prostredia. Zveren sprva je sasou spisovej dokumentcie (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 38). Uren orgn rozhoduje o zapsan fyzickej osoby, ktor m zujem sta sa pestnom alebo osvojiteom, do zoznamu iadateov do 15 dn odo da doruenia zverenej sprvy o prprave fyzickej osoby na vykonvanie nhradnej rodinnej starostlivosti. Odo da prvoplatnosti rozhodnutia o zapsan do zoznamu iadateov, me by iadate zaraden do proc esu sprostredkovania nadviazania osobnho vzahu s dieaom, ktormu treba sprostredkova nhradn rodinn starostlivos (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 39). Uren orgn socilnoprvnej ochrany det a soci lnej kurately vyrad iadatea zo zoznamu iadateov: na zklade prvoplatnho rozhodnutia sdu o osvojen alebo zveren dieaa do pestnskej starostlivosti, na jeho iados. Zaradenie iadatea do procesu sprostredkovania nadviazania osobnho vzahu s dieaom, zohaduje poradie iadateov zapsanch do zoznamu iadateov. Uren orgn me poradie zmeni v prpade ak je to v zujme dieaa. Zmenu poradia mus uren orgn socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately odvodni. Odvodnenie sa pripoj do spisovej dokumentcie o iadateovi. Pred nadviazanm osobnho vzahu s dieaom musia by iadateovi poskytnut vetky informcie o dieati dleit na jeho rozhodnutie prija diea do nhradnej rodinnej starostlivosti. Ide o zkladn informcie, fotografie dieaa, obrazov a zvukov zznam dieaa (Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele, 41).

45

ZVER
Cieom naej prce bolo vnikn hlbie do problematiky pestnskej starostlivosti v kontexte nhradnej rodinnej starostlivosti. Ak diea nem to astie vyrasta v biologickej rodine, ako mon rieenie prichdzaj do vahy rzne formy nhradnej rodinnej vchovy. Medzi najznmejie patr nhradn osobn starostlivos, stavn starostlivos, pestnska starostlivos a adopcia. V prci sme rozobrali kad z tchto foriem starostlivosti, avak prioritne sme sa venovali pestnskej starostlivosti. Pri vbere tmy bakalrskej prce zohral vznamn lohu n osobn zujem o dan problematiku, v ktorej sme si chceli prehbi teoretick vedomosti. V sasnosti sa tma pestnskej starostlivosti oraz viac dostva do povedomia, nielen v svislosti s osobami, ktor sa chc sta pestnmi, ale aj irokej verejnosti. V prci sme okrem samotnej pestnskej starostlivosti venovali pozornos aj pojmom rodina, pestn, nhradn rodinn starostlivos a osvojenie. Pri odobrat det z nefunknch rodn, ktor nespaj podmienky na osvojenie dochdza k ich umiestneniu v detskch domovoch alebo do pestnskych rodn. Rodina je veobecne povaovan za najmeniu socilnu skupinu, ktor aj v tejto modernej dobe pln nenahraditen lohu pri prprave det na ich al ivot. Rodina predstavuje zklad pre vchovu dieaa a na jej innos nadvzuj alie vchovn initele. Hoci vplyv rodiny n a jedinca s narastajcim vekom kles, jej psobenie trv po cel ivot. Svojim lenom poskytuje pocit bezpeia, zzemia, istoty a lsky, ktor nie je mon nim nahradi. Rodina a spolonos s prepojen mnostvom vzieb, a z toho dvodu neme by spolonos ahostajn k vchove, ktor v rodine prebieha. Preto je dleit zabezpei, aby pokia je to mon, rodina o najlepie plnila vetky svoje funkcie. V prpade, e tento cie nie je splniten, je potrebn zabezpei in nhradn formu vchovy dieaa. Pestnska starostlivos, ako jedna z foriem nhradnej rodinnej starostlivosti je realizovan v prirodzenom prostred v rodine. Vber pestna je uskutoovan poda potrieb a zujmov dieaa, ktor m by do tejto starostlivosti umiestnen. Je preto nevyhnutn, aby kad pestn spal urit osobnostn predpoklady na vkon tejto funkcie. Vemi dleit lohu pln aj tt, ktor si uvedomuje potrebnos rodiny pre kad diea. V svislosti s touto skutonosou rozhoduje o umiestnen dieaa do pestnskej starostlivosti,

46

vykonva prpravu budcich pestnov a poskytuje poradensk sluby, uruje podmienky vchovy dieaa pre pestnov a biologickch rodiov, zabezpeuje financovanie pestnskej starostlivosti a mnoh in innosti, ktor vznamne ovplyvuj ivot dieaa. Na zklade zskanch poznatkov je mon kontatova, e vetky formy nhradnej rodinnej starostlivosti, vznikli za elom poskytovania pomoci deom. A ko kad systm, ani tento nie je dokonal, ale v prijatenej miere zabezpeuje vetky potrebn funkcie, rovnako ako biologick rodina, v niektorch prpadoch aj na vyej rovni. Mnoh vak zastvaj nzor, e rodinu neme ni nahradi. Je len na vlastnej vahe kadho z ns, ak postoj sa rozhodne k pestnskej starostlivosti zauja. Netreba vak zabda na skutonos, e je lepia funkn vchova v rodine pestnov, ako nefunkn vchova v biologickej rodine.

47

POUIT LITERATRA
DANEK, J. 2007. Vchova ako sas ivota: Teria a prax. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2007. 155 s. ISBN 978-80-89220-72-4. HAMAROV, J. HOLKOVI, . 1986. Vchova v rodine. Bratislava : Smena, 1986. 125 s. ISBN 730688602. HRDLIKOV, V. PVKOV, J. 1989. Vchovno vzdelvacia prca v detskch domovoch. Bratislava : Slovensk pedagogick nakladatestvo, 1989. 273 s. ISBN 80 -08-00047-3. HUDECOV, A. BROZMANOV GREGOROV, A. 2009. Socilna prca s rodinou. Bansk Bystrica : Univerzita Mateja Bela , 2009. 250 s. ISBN 978-80-8083-845-4. KANIOV, J. 2008. Psycholgia pre uiteov . Bratislava : Ekonm, 2008. 276 s. ISBN 978 80-225-2649-4. KASANOV, A. 2008. Sprievodca socilneho pracovnka. Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa, 2008. 449 s. ISBN 978-80-8094-27-9. KUBIKOV, G. 1990. Nhradn rodinn vchova det. Bratislava : Prca, 1990. 48 s. ISBN 80-7094-201-0. MATJEK, Z. 2005. Vbor z dla. Praha : Univerzita Karlova, 2005. 445 s. ISBN 80-246-10566. MIKLOKO, J. 2008. Nhradn starostlivos. Bratislava : Slovak Academic Press, 2008. 94 s. ISBN 978-80-89271-36-8. ONDREJKOVI, P. a kol. 2006. Rodina v novom milniu. Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa, 2006. 168 s. ISBN 80-8050-982-4. ORAVCOV, J. a kol. 2007. Psycholgia rodiny. Bansk Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2007. 366 s. ISBN 978-80-8083-490-6. PLAAVA, I. 2000. Manelstv a rodiny. Brno : Doplnk, 2000. 296 s. ISBN 80 -7239-039-2. REICHEL, J. 2008. Kapitoly systematick soc iologie. 2. vyd. Praha : Grada, 2008. 240 s. ISBN 978-80-247-2594-9.

48

ROZINAJOV, H. 1988. Pedagogika rodinnho ivota pre uiteov. Bratislava : Slovensk pedagogick nakladatestvo, 1988. 272 s. ISBN 067-269-88. SAEZDE, J. SAUZDE LAGARDE, A. 2007. Spokojen souit v nov rodin. Praha : Portl, 2007. 160 s. ISBN 978-80-7367-295-9. SATIROV, V. 2006. Kniha o rodin. Praha : Prh, 2006. 357 s. ISBN 80-7252-150-0. KOVIERA, A. 2007. Dilemata nhradn vchovy. 1. vyd. Praha : Portl, 2007. 144 s. ISBN 978-80-7367-318-5. KOVIERA, A. 2007. Trendy nhradnej vchovy. Bratislava : Petrus, 2007. 172 s. ISBN 978-8089233-32-8. VEC, . 2005. Paedagogica 17. Bratislava: Univerzita Komenskho, 2005. 143 s. ISBN 80 223-2026-9. VOCILKA, M. 1999. Dtsk domovy v esk republice I. teoretick vchodiska , Praha: Ministerstvo kolstv mldee a tlovchovy, 1999. 268s. ISBN 80-9022667-6-2. ZBYNK, G. NOVK, T. 2008. Psychologock poradenstv v nhradn rodinn pi. Praha : Grada, 2008. 144 s. ISBN 978-80-24-1788-3. Zkon . 36/2005 Z. z. o rodine. Zkon . 305/2005 Z. z. o socilnoprvnej ochrane det a o socilnej kuratele. Zkon . 627/2005 Z. z. o prspevkoch na podporu nhradnej starostlivosti o diea.

49

PRLOHY
Prloha . 1 - Dotaznk iadatea, obana Slovenskej republiky o osvojenie, pestnsku starostlivos.

50

Prloha . 1

DOTAZNK IADATEA, OBANA SLOVENSKEJ REPUBLIKY O OSVOJENIE, PES TNSKU STAROSTLIVOS Ven pani, ven pn, Tento dotaznk je sasou dokumentcie potrebnej pre sprostredkovanie osvojenia a pestnskej starostlivosti. akujeme za poskytnutie dajov a informci, ktor je plne dobro - von. Na Vae prpadn otzky ku konkrtnym kolnkam dotaznka odpovedia zamestnanci orgnov alebo organizci, ktor Vm vydali tento dotaznk. iadate / iadateka

o ....................................................................................................

Meno .............................................................. Rodn priezvisko ........................................ ......... Priezvisko ...................................................... Dtum narodenia ...................................... ........... Rodn slo ................................................................................................................. ................. Miesto narodenia (mesto, tt) ...................................................................... ............................... Nrodnos ...................................................... ttna prslunos ......................................... ...... Stav (slobodn / slobodn, enat / vydat) ................................................ ................................ Manelstvo uzavret da ..................................................................................................... ........ Predchdzajce manelstvo zaniklo (akm spsobom, kedy) ................................. .................... Adresa trvalho pobytu ...................................................................................................... .......... . tel. ........................................................................................... ................................................. Adresa prechodnho pobytu ................................................................................................... ..... . tel. ................................................................... ......................................................................... Adresa obvyklho pobytu ..................................................................................................... ........ . tel. ............................................................................................................................................ Adresa sasnho zamestnvatea ............................................................................................. . tel. / fax ............... ..................................................................................................................... Pracovn doba (od - do) .................................... e-mail ............................................................... Funkcia ........................................................................................................................................ 51

Akcionr, spolonk, zamestnanec .................................................................................... ........... Pracovn pomer uzavret na dobu (urit, neurit) ................................................................... Dka trvania pracovnho pomeru ............................................................................................. .. Adresa predchdzajceho zamestnvatea ................................................................................. Dvod skonenia pracovnho pomeru ......................................................................................... Evidencia na rade prce (kde, od kedy do kedy) ..................................................................... Opakovan evidencia na rade prce ......................................................................................... Poskytovanie dvky v hmotnej ndzi ........................................................................................... ...................................................................................................................................................... Dosiahnut najvyie vzdelanie (odbor) ...................................................................................... Socilna poisova .......................................................................................................... ............. slo poisovne ............................................................ Vka poistenia ................................ ..... Zdravotn poisova ............................................................................................. ....................... slo poistenca ............................................................. Vka poistenia ............................... ...... Poistenie ivotn Poisova ........................................................................ ................................. slo poistenca ............................................................. Vka poistenia ............................... ...... Poistenie razov Poisova .............................................................. ......................................... slo poistenca ............................................................. Vka poistenia ............................... ...... Poistenie dchodkov Poisova ................................................... .............................................. slo poistenca ............................................................. Vka poistenia ............................... ...... In poistenie (uvete poisovu, slo poistenca a vku poistenia) ........................................... ...................................................................................................................................................... Prjmov a majetkov pomery Prjem zo zvislej innosti mesane ............................................................................................ Vka dchodku (uvies, ak dchodok), prp. sbehu dchodkov mesane .............................. ...................................................................................................................................................... Dom/Byt .......................................................................... Plocha ................................................ vo vlastnctve ............................................................................................................................... v njme ...................................................... Vka njomnho mesane .................................... v podnjme .................................................................................................................................. Poet miestnost ............................................................................................................ ............... In nehnutenosti vo vlastnctve ............................................................................................ ....... 52

Rodinn prostredie Vyrastal/a ste V plnej rodine u svojich biologickch rodiov ..................................... ........................................ V plnej rodine u svojich adoptvnych rodiov ............................................................................. V neplnej rodine (u matky, u otca), od ktorho veku ...................................... ............................ V nhradnej vchove (v stave), od ktorho veku ....................................................................... V pestnskej starostlivosti, v opatrovnctve, od ktorho veku ............................................. ......... V starostlivosti inho obana ne rodia ( 45 ods. 1 ZR), od ktorho veku ................................ Kok/ v porad ste sa narodili .................................................................................................... Poet Vaich srodencov (uvies rok narodenia) ......................................................................... ...................................................................................................................................................... Povolanie Vaich rodiov matky ........................................................................................................................................... otca .............................................................................................................................................. Vne ochorenia a zdravotn postihnutia v rodine (napr. diabettes mellitus, rakovina a pod.) ... ...................................................................................................................................................... Poet vlastnch det do 18 rokov, o ktor sa starte .................................................................... Poet vlastnch det do 18 rokov, ktor nemte vo svojej starostliv osti a z akch dvodov ........ ...................................................................................................................................................... Poet det, ktor Vm boli zveren do nhradnej rodinnej starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu, o ktor sa starte ............................................................................................................ .... ...................................................................................................................................................... Poet det, ktor Vm boli zveren do nhradnej rodinnej starostlivosti na zklade rozhodnutia sdu, u ktorch ste ukonili starostlivos a z akch dvodov ............................................. .......... ...................................................................................................................................................... Poet inch det, o ktor sa starte ......................................................... ..................................... Poet inch det, u ktorch ste ukonili starostlivos a z akch dvodov ...................................... ...................................................................................................................................................... daje o Vaom vzahu k deom a o dieati, o ktor mte zujem Ak je V vzah k deom (veobecne)? ......................................................................................... ......................................................................................................................................................... 53

Ako hodnotte svoje sksenosti s vchovou det (svojich, prp. det v irej rodine v osvojen alebo pestnskej starostlivosti)? ..................................................................................................... ......................................................................................................................................................... o povaujete vo vchove dieaa za dleit, ak je Vaa predstava o dieati, ktor mte zujem si osvoji, prp. vzia do pestnskej starostlivosti? .............................................................. ......................................................................................................................................................... Prijali by ste diea so zdravotnmi problmami? ............................................................................. ......................................................................................................................................................... o Vs viedlo k tomu, e si chcete diea osvoji/vzia do pestnskej starostlivosti ........................ ............................................................................................................................................................... Shlas manelky pri osvojen dieaa manelom matky dieaa ......................................... ............ Shlas manela pri osvojen dieaa manelkou otca dieaa ........................................................ Ako hodnotte svoje manelstvo? ............................................................................................. ...... ......................................................................................................................................................... Ako najradej trvite von as? ................................................................ ..................................... ......................................................................................................................................................... Poznte obsah medzinrodnho dokumentu Dohovor o prvach dieaa? ................................. ......................................................................................................................................................... In informcie, ktor povaujete za dleit uvies ............ ............................................................ ......................................................................................................................................................... Vyhlasujem, e vetky daje, ktor som v dotaznku uviedol/a, s pravdiv a shlasm s ich poskytnutm inm subjektom vlune pre ely uskutonenia osvojenia alebo pestnskej starostlivosti.

...................................................... miesto, dtum

...................................................... vlastnorun podpis

54