Zbornik Prednasok Bardkontakt 2010 PDF

BARDKONTAKT 2010
PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER
ZBORNK PREDNOK
BARDEJOV 24. - 25. AUGUST 2010
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
ZBORNK PREDNOK
HLAVN TMA ODBORNEJ KONFERENCIE: SAKRLNA ARCHITEKTRA OCHRANA A OBNOVA
I. OKRUH PROBLEMATIKA OBNOVY / TERIA + APLIKCIE / II. OKRUH OBNOVA KLTOROV III. OKRUH OBNOVA ZELENE ODBORN PREDNKY :
OBSAH: vod: SAKRLNA ARCHITEKTRA OCHRANA A OBNOVA Ing. arch. B. Polomov, PhD., FA STU Bratislava I. OKRUH PROBLEMATIKA OBNOVY / TERIA + APLIKCIE / 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. OCHRANA SAKRLNEJ ARCHITEKTRY NA SLOVENSKU V MEDZIVOJNOVOM OBDOB B. Porubsk, P SR archv Bratislava PRIESTOR PRE SASN LITURGIU V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE Prof. Ing. arch. P. Psztor, PhD., Katedra architektry Fak. um. TU Koice VCHODISK OBNOVY SAKRLNEJ ARCHITEKTRY Ing. arch. B. Polomov, PhD., FA STU Bratislava IDEA KOSTOLA NA CESTE Z MINULOSTI DO BUDCNOSTI Ing. P. Martinick, Bratislava NOV LITURGICK ZARIADENIA V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE Ing. arch. D. Berec, Ing. arch. L. Berecov, Bratislava SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKE Ing. arch. A. Soroinov, Koice SAKRLNE OBJEKTY SANCIA, VYKUROVANIE, VETRANIE, PLESNE Ing. M. Pichov, Bratislava RIEENIE BEZBARIROVOSTI V KOSTOLOCH Ing. arch. S. Hanzlkov, FA STU Bratislava KROVY NA SAKRLNYCH STAVBCH A ICH OBNOVA Ing. . Such, KP Preov
__________________________________________________________________________________________
Bardejov 24. - 25. august 2010
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
10. PREZENTCIA A UVEDENIE PRKLADOV HISTORIZUJCEJ ARCHITEKTRY ILINSK KRAJ Mgr. M. Boroov-Michalcov, Ing. arch. K. urian, KP ilina 11. OBNOVA DREVENEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRY V PREOVSKOM KRAJI Mgr. P. Volouk, KP Preov 12. SYSTM SANCIE ZAVLHNUTCH MURV Ing. J. Kian, Schomburg Slovensko s.r.o., Koice 13. OSVETLENIE KOSTOLOV A INCH SAKRLNYCH OBJEKTOV Ing. J. Novomesk, Comlux, spol. s r.o., Bratislava II. OKRUH OBNOVA KLTOROV 14. AKTULNE PROBLMY KLTOROV Ing. arch. M. eregi, FA STU Bratislava 15. KOMPLEXN OBNOVA DOMINIKNSKEHO KLTORA V KOICIACH Ing. arch. A. Hrabinsk, Mgr. J. Jarkovsk, Mgr. Z. Varechov, KP Koice
SAKRLNEJ
16. KLARISKY, URULNKY, KAPUCNI ZMERY A REALIZCIA V KLTOROCH A KOSTOLOCH BRATISLAVY A PEZINKA Mgr. M. Belohorcov, KP Bratislava 17. BENEDIKTNSKY KLTOR NA SKALKE A ZMYSLUPYLNE VYUVA ? Mgr. M. Vdovikov, KP Trenn III. OKRUH OBNOVA ZELENE 18. HISTORICK ZELE PRI SAKRLNYCH STAVBCH Ing. E. Semanov, KP Preov 19. OBNOVA A VYUITIE KLTORNCH ZHRAD Ing. A. Dobruck, Atelir Dobruck, s.r.o., Nitra 20. PREZENTCIA POZNATKOV O VVOJI KLTORNEJ ZHRADY V JASOVE Ing. V. Sobota, KP Koice 21. KOSTOANY POD TRBEOM KOSTOL SV. JURAJA 3. KAPITOLA OBNOVY PhDr. P. Baxa, KP Bratislava 22. OBNOVA KAPLNKY V STAREJ RADNICI V BRATISLAVE Mgr. I. Baloghov, KP Bratislava 23. OBNOVA INTERIRU KOSTOLA SV. ANTONA PUSTOVNKA V ERVENOM KLTORE Ing. P. Glos, KP Preov 24. KOMPLEXN OBNOVA REFORMANHO KOSTOLA VEK TA Ing. arch. P. Hri, KP Koice 25. VZNAM REALIZCIE VSKUMOV SA Mgr. M. Kalinov, P SR Bratislava __________________________________________________________________________________________
JEHO VYUITIA D SA RUINA
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
26. ARCHEOLOGICK VSKUM KOSTOLA SV. JNA KRSTITEA V SABINOVE Mgr. P. Harr, Mgr. M. Ulin, PhD., KP Preov 27. SPISK KAPITULA KATEDRLA SV. MARTINA PREZENTCIA PAMIATKOVHO VSKUMU Ing. arch. M. Janovsk, Levoa 28. CINTORN ZVONOV VOK BANSK TIAVNICA VSLEDKY VSKUMU Doc. Ing. E. Krov, PhD., FA STU Bratislava 29. KROVY NA SAKRLNYCH STAVBCH A ICH OBNOVA Ing. . Such, KP Preov 30. ADAPTCIA SYNAGG NA IN FUNKCIU Ing. arch. G. Hartl, FA STU Bratislava ZOZNAM POSTROV: 1. 2. 3. 4. 5. 6. ADAPTCIA SAKRLNEJ ARCHITEKTRY NA NELITURGICK FUNKCIU Ing.arch. Rbert Erdlyi, FA STU Bratislava ADAPTCIA SYNAGG NA IN FUNKCIU Ing.arch.Gabriel Hartl,FA STU Bratislava OSVETLENIE KOSTOLOV A INCH SAKRLNYCH OBJEKTOV Ing. Jn Novomesk,Comlux, s.r.o. Bratislava SYSTM SANCIE ZAVLHNUTCH MURV Ing. Jozef Kian, Schomburg, s.r.o. Koice OBNOVA INTERIRU KOSTOLA SV. ANTONA PUSTOVNKA V ERVENOM KLTORE Ing. Peter Glos, KP Preov UMEL OSVETLENIE V KOSTOLOCH Ing.arch. Beta Polomov, PhD, FA STU Bratislava Ing. Jaroslav panko,CSc., STU Bratislava
__________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
VOD SAKRLNA ARCHITEKTRA OCHRANA A OBNOVA

V budcich tmach odbornej konferencie Bardkontaktu sme zvolili zamera sa na problematiku jednotlivch typologickch druhov ich ochranu a obnovu. V roku 2010 zaname historickou sakrlnou architektrou. Tto tma sa medzi odbornou verejnosou, myslm tm pamiatkov i tvoriv, nevyskytuje na celoslovenskej rovni tak asto. Prax sa riadi legislatvnymi a technickmi danosami a monosami investora. Komplexnejie nzory a diskusie o problmoch s veden ojedinele. Ak sa obzrieme na desaroie dozadu, njdeme niekoko pozitvnych udalost. V novembri 2009 priniesol celoslovensk odborn pohad na historick sakrlnu architektru seminr poriadan Pamiatkovm radom SR - Vskum a obnova ranostredovekej sakrlnej architektry. aiskovo priniesol mnoh informcie o poznan a dejinnom vvoji kostolov a kltorov na naom zem, hlavne v zemnom a kultrnom kontexte skmanho obdobia a tie vsledky vybranch vskumov zahrani. irokej verejnosti na Slovensku sa v roku 2008 do povedomia dostala historick sakrlna architektra informciou o zapsan vybranch drevench kostolov na naom zem do zoznamu svetovho kultrneho dedistva UNESCO. Je nesporn, e je to dsledok vbornej prce mnohch odbornkov, jednak teamovej prce ale i jednotlivcov. Zaiatkom desaroia sa konali konferencie zameran prevane na novostavby kostolov. V r. 2000 to bola v Ruomberku konferencia Kostol ako symbol poriadan ku Dom Ladislava Hanusa, v r. 2002 v Bratislave FA STU a Dom techniky usporiadali medzinrodn konferenciu s pozvanmi odbornkmi z bvalej tzv. zpadnej Eurpy, alej Trnavsk univerzita v r. 2001 v rmci ukonenia vskumu poriadala konferenciu Sakrlny priestor na zaiatku 21. storoia. Na nich sa preberali otzky fenomnu sakrlnej architektry, prevane kresanskej, priom historick architektra a jej metodick obnova boli tie na kadej konferencii predmetom diskusie, vzhadom na nov zsahy do liturgickch priestorov, na poiadavku rozirovania kostolov, na potrebn prestavby z dvodov pribdajcich pastoranch poiadaviek. Na FA STU v r.2007 na vskumy kltorov a ich vyuitie poukzala konferencia Architektra kltorov a rehonch domov na Slovensku. Pokia sa na celoslovenskej rovni pokame sumarizova problematiku obnovy sakrlnej architektry, nemono vynecha ani odborn a vedeck prce jednotlivcov. ia, nemme ich prce takmer vbec k dispozcii knine, i vo verejne prstupnch publikcich, o by pomohlo vemi v praxi. (Spomeniem len prof. J. Hlinickho a jeho vskumn innos alebo naprklad dizertan prcu A. Boteka zameran priamo na tto tmu a novotvar . S spracovan i prce v technickch i humanitnch pecializcich. A samozrejme, mme viacer lnky v odbornch asopisoch. V mnohch prpadoch sa obraciame na zahranin zdroje, tak v oblasti ochrany ako i novej tvorby, lebo reflektuj dianie v sakrlnej architektre priebene, o vidme hlavne v Raksku, Nemecku, Posku. A to aj s aktvnou asou investorskej zloky, teda jednotlivch cirkv. Dnes nrast novostavieb kostolov upadol, zostala aktulna prve obnova a ochrana historickej SA. Aj po 20-tich rokoch novho spoloenskho zriadenia je to irok vzva z metodickho hadiska. Heslo najprv pozna a potom kona je zkladom. Paradoxne, ete dnes mnoh objekty pred zaatm prc nemaj ani zamerania, nehovoriac o vskume, realizan akcie s nekoordinovan, priom o nedostatku financi ani netreba hovori. Mnoh poukazuj i na vchovu investorov v tomto smere, vzhadom na nedobr sksenosti na rozhran medzi pamiatkovm, liturgickm, technickm, asovm a finannm zujmom. Nastpen cesta vak priniesla i dobr prklady z hadiska pamiatkovho zujmu, o om svedia okrem inho i nomincie ocenenia MK SR Kultrna pamiatka roka. Tto celoslovensk konferencia konan po dlhom ase na tmu ochrany a obnovy, predklad ir tematick zber. Vyzvan a mnoh prihlsen prednky s rozdelen do okruhov: - problematika obnovy teria a aplikcie - sumarizujce ukky obnovy - ukky ochrany a obnovy jednotlivch objektov kostolov - problematika obnovy kltorov - problematika obnovy svisiacej zelene - vsledky poslednch vskumov __________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Okrem prednok a predkladanho zbornka prspevkov bud na konferencii postre k uvedenm tmam.
Ing. arch. B. Polomov, PhD. __________________________________________________________________________________________

BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
B. Porubsk:
OCHRANA SAKRLNEJ ARCHITEKTRY NA SLOVENSKU V MEDZIVOJNOVOM OBDOB

Pamiatkov starostlivos v obdob rokov 1919 1939 predstavuje pecifick kapitolu fungovania tohto odboru na zem dnenho Slovenska. Po rozpade Raksko-Uhorskej monarchie a vzniku eskoslovenskej republiky sa nanovo kontituovala organizan truktra a intitcie zabezpeujce innosti spojen s ochranou pamiatok, po prvkrt vtedy vznikol pamiatkov rad priamo na zem Slovenska. Vldny komisarit pre zachovanie umeleckch pamiatok na Slovensku bol v Bratislave oficilne ustanoven 20. oktbra 1919. Od jna 1922 bol Vldny komisarit transformovan na ttny refert pre ochranu pamiatok na Slovensku, spoiatku bol prilenen k ttnemu inpektortu archvov a od roku 1933 osamostatnen.1 Ako prv vedci komisaritu bol vymenovan vznamn slovensk architekt Duan Jurkovi, ktor tu zaal psobi u v aprli 1919.2 Na miesto referenta pre pamiatkov ochranu nastpil 1. jla 1919 Jan Hofman, ktor sa stal zakladateom profesionlnej a na odbornch zkladoch postavenej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Jurkovi odiiel z ela komisaritu v roku 1922 a na jeho miesto nastpil Hofman. Ako stli odborn pracovnci psobili v referte popri Hofmanovi ete alie zakladatesk osobnosti nielen slovenskho pamiatkarstva, ale aj odboru dejn umenia na Slovensku, a to Vladimr Wagner od roku 1927 a Vclav Mencl od roku 1930. Pre zefektvnenie svojej innosti budoval ttny refert spoluprcu so sieou dobrovonch externch spolupracovnkov konzervtorov z celho zemia Slovenska, vine z nich vak chbali potrebn odborn vedomosti. Po cel as svojej innosti tak musel ttny refert zpasi s nedostatkom kvalifikovanch odbornch pracovnkov, ktorch poet bol nemerne nzky v porovnan s mnostvom pamiatok a loh svisiacich so starostlivosou o ne. Nadriadenm orgnom ttnych pamiatkovch radov v Prahe a v Brne i Vldneho komisaritu v Bratislave bolo Ministerstvo kolstva a nrodnej osvety (MANO) v Prahe. Prednostom osvetovho odboru ministerstva, ktor mal vo svojej kompetencii ochranu pamiatok, bol po cel sledovan obdobie Zdenk Wirth, vznamn osobnos terie i praxe pamiatkovej starostlivosti i dejn umenia.3 Bol vedcou osobnosou pamiatkovej starostlivosti v rmci celho eskoslovenska a bol presvedenm zstancom uplatovania konzervanej metdy, ktor od konca 19. storoia postupne nahradila dovtedy preferovan retauran purizmus. Konzervan spsob pamiatkovej starostlivosti, ktor presadzoval uchovanie pamiatky presne v danom stave so vetkmi stopami jej postupnho vvoja, ale i starnutia, sa tak stal oficilnou metdou uplatovanou aj medzivojnovmi pamiatkovmi orgnmi v eskoslovensku.4 Sakrlne stavby tvorili jednu z najpoetnejch skupn pamiatok, ktor spadali pod ochranu Vldneho komisaritu a jeho nstupcu ttneho refertu na ochranu pamiatok na Slovensku. Poda vyjadrenia J. Hofmana ochranu cirkevnch pamiatok povauje tunaj rad za jednu z najdleitejch svojich loh.5 Na zklade
PLACHT, O., HAVELKA, F.(ed.): Pruka kolsk a osvtov sprvy. Pro potebu sluby kolskch a osvtovch ad a orgn. Sttn nakladatelstv v Praze, 1934. s. 1621. 2 TONCNER, P.: Pspvky k djinm pamtkov pe v eskoslovensk republice v letech 1918-1938. st 2. In: Zprvy pamtkov pe. 2004, ro. 64, . 6, s. 541.; JANKOVI, V.: Dejiny pamiatkovej starostlivosti na Slovensku v rokoch 1850 1950. In: Monumentorum tutela 10. Bratislava : SPSOP, 1973. s. 34. 3 TONCNER, P.: Pspvky k djinm pamtkov pe v eskoslovensk republice v letech 1918-1938. st 1. In: Zprvy pamtkov pe. 2004, ro. 64, . 5, s. 427. 4 WIRTH, Z.: Vvoj zsad a prakse ochrany pamtek v obdob 1800 1950. In: Umn. 1957, ro. 5, . 2, s. 112. 5 Archv Pamiatkovho radu SR (Archv P SR), fond Vldny komisarit na ochranu pamiatok na Slovensku (f. VK), Dodatky, inv. . 336, obenk biskupskm radom, 1921. __________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
nariadenia . 155/1919 o prvomoci Vldneho komisaritu na ochranu pamiatok na Slovensku6 boli pamiatkami vetky stavby postaven do roku 1850. Prevan vinu sakrlnych objektov, ktorch rekontrukciu i prestavbu rieil ttny refert, tvorili menie dedinsk kostoly a kaplnky. Men poet pamiatkovch akci na kostoloch v mestch svisel okrem finannho aspektu aj s tm, e vina najreprezentatvnejch mestskch sakrlnych architektr (Koice, Bratislava, Bardejov, Kremnica a alie) podstpila dkladn rekontrukciu a obnovu v pomerne nedvnej dobe ete pod hlavikou Uhorskej pamiatkovej komisie. Vykonvan prce v takchto lokalitch mali preto povine opravn a udriavac charakter, rieilo sa retaurovanie nstennch malieb, alebo opravy mobiliru. Vek pozornos sa v ttnom referte venovala drbe, dokumentcii a vbec fyzickej zchrane drevench kostolov. Pamiatkov obnova sakrlnych objektov na vidieku sa asto potkala s vemi zlm technickm stavom tchto stavieb spsobenm ich dlhodobou zlou drbou, chronickm nedostatkom finannch prostriedkov na ich opravu a drbu a tm pdom nutnosou poskytovania ttnej finannej podpory. Nrast potu obyvatestva kldol na stl poiadavky prispsobova mal nevyhovujce priestory novm potrebm, i celkom nahradi historick pamiatku novostavbou. Nezriedka bolo potrebn hada rieenia vyhovujce na jednej strane zsadm pamiatkovej ochrany a zrove sa prispsobova poiadavkm cirkvi, ktor potrebovala predovetkm vhodn priestor na konanie bohosluieb. Preto pamiatkov intitcie asto elili opakovanm iadostiam o schvlenie rznych prav a prestavieb a tie sreniu o najrchlejieho vybavenia tchto poiadaviek. Najastejie nedostatky, ku ktorm dochdzalo pri spravovan a drbe kostolov bolo vykonvanie oprv a prestavieb bez vedomia a schvlenia pamiatkovm radom, vmena pvodnej strenej krytiny za plech alebo eternit, pokladanie nevyhovujcej dlaby, nesprvny spsob vmaby interirov, nienie pvodnch nstennch malieb neodbornm okrabvanm omietok, ale aj odstraovanie pvodnho mobiliru a bohosluobnch predmetov. V zujme zabrnenia monm kodm na cirkevnch pamiatkach bolo teda povinnosou farskch radov nahlsi opravy a prestavby kostolov prslunmu stavebnmu radu alebo priamo Vldnemu komisaritu. Konzultcia bola potrebn aj pri predaji alebo vmene jednotlivch sast mobiliru. Schvlen pamiatkovm radom museli by i vypracovan plny novch kostolov. Komisarit musel z asu na as opakova vzvy na repektovanie prvomoc pamiatkovho radu, ktor pecifikovalo u spomnan ministersk nariadenie, a to zo strany cirkevnch, ako aj okresnch radov vydvajcich stavebn povolenia a vykonvajcich technick dozor stavby s poukazom na nesprvny postup v konkrtnych prpadoch, ktor spsobil pokodenie pamiatky. V roku 1935 vypracoval ttny refert vlastn nvrh veobecnch pokynov pre opravy cirkevnch patrontnych budov.7 Na zklade tchto pokynov v otzke strenej krytiny stavieb sa jednoznane dva prednos kridlovej, bridlicovej a indovej krytine pred plechovou a eternitovou. Eternit sa zavrhuje nielen z estetickch a umeleckch dvodov, ale aj z isto technickch ako nedostaton a mlo trvanliv materil. Prpustn je len pri menej vznamnch stavbch, ale aj vtedy len v primeranej kvalite a vhodnej farebnej prave. Dreven indle sa odporaj konzervova manm v karbolne a pouva najm na osamel alebo izolovan stavby, pri ktorch je mal pravdepodobnos prenesenia poiaru. Pri opravch historickch budov sa zsadne odmieta pouvanie istho cementu, treba ho nahradi inm vhodnm materilom. istenie kamennch lnkov je potrebn robi len pomocou vody a kefy, nesm sa otesva. Kamenn asti a kvdrovanie na fasdach sa neomietaj, vnimkou s len prpady (najm barokov stavby), kde omietka alebo vpenn nter na kameni zodpovedaj pvodnmu stavu. Vek draz sa v pokynoch kladie na zachovvanie pvodnch omietok na historickch budovch a zsadne sa zavrhuje ich objanie a nahrdzanie novmi. Chbajce asti rms a profilci sa odporalo len doplni a neprekrva ich novou vrstvou omietky za elom zosladenia starch a novch ast, prpadne, aby sa zakryli rozdiely a chyby oproti pvodnmu tvaru. 8 Komplikciou pri obnove nielen sakrlnych historickch budov bol aj nedostatok kvalifikovanch odbornkov, schopnch pracova tradinmi technikami a materilmi. Tak sa v pokynoch a odporaniach k opravm a prestavbm jednotlivch objektov objavuje asto pripomienka, e prce treba zada len takmu kvalifikovanmu staviteovi, ktor u m sksenosti s rekontrukciou historickch budov. O prvomoci Vldneho komisaritu na ochranu pamiatok na Slovensku . 155/1919. In: radn noviny 31. oktbra 1919, . 32-33, s. 14-15. 7 Archv P SR, fond ttny refert na ochranu pamiatok na Slovensku (f. R), Dodatky, inv. . 2388. Nvrh obenka k opravm cirkevnch patrontnych budov, pokia sa prejednvaj a schvauj orgnmi ministerstva kolstva, 1935. 8 Archv P SR, f. R, Dodatky, inv. . 2388. Nvrh obenka..., 1935. __________________________________________________________________________________________
6
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Pamiatkov akcie neboli spravidla iniciovan zo strany ttneho refertu. Podnet priiel zva od farskho, biskupskho, i okresnho radu vo forme iadosti o povolenie prestavby i opravy kostola, alebo oznmenia o jeho zlom stave. V niektorch prpadoch bol refertu oznmen aj treou stranou (miestnym konzervtorom, architektom a pod.) zmer opravi, prestava, zbra, i postavi novostavbu, alebo upozornenie na zanedban stav objektu. Zstupcovia refertu vykonali prehliadku priamo na mieste, prpadne si len vyiadali rozpoet stavby preskan technickm oddelenm prslunho okresnho radu a fotografie exteriru a interiru objektu na posdenie iadosti. I samotn zhotovenie fotografi nebolo vdy jednoduchou zleitosou najm v odahlejch obciach, kde nebolo nikoho, kto by mal potrebn znalosti a vybavenie, alebo to pre obec znamenalo vynaloenie vekch nkladov. Komplikovan bolo i cestovanie zstupcov refertu na obhliadky jednotlivch objektov. Pri tak nzkom pote pracovnkov bolo na prehliadku vdy potrebn aka dlh as, o bvalo asto sprevdzan urgenciami zo strany farskho radu, kee na dedinch potrebovali na stavbu vyui as ke neprebiehali nutn ponohospodrske prce. Termn prehliadky sa vdy oznmil vopred asto s poiadavkou poskytnutia povozu od najbliej elezninej stanice po prslun lokalitu. Vdy bolo potrebn zasla refertu plny prestavby, rekontrukcie alebo novostavby, ktor dala zhotovi cirkevn obec. ttny refert vyslovil svoje stanovisko k zamanm pravm, schvlil, pozmenil, i zamietol predloen plny, iadal prepracovanie, prpadne sm zadal spracovanie vhodnho nvrhu. Pripomienky sa tkali rieenia pravy fasd, dekorcie, farebnosti exteriru i interiru, niekedy aj spsobu dekoratvnej vmaby, materilov (predovetkm strenej krytiny), pri prestavbch a rozirovan stavieb rieenie prepojenia starch a novch ast, vzjomn pomery hmt stavby, spresnenia, ktor sasti pvodnej budovy musia by bezpodmienene zachovan. Po dohode so zadvateom stavby a oboznmenm architekta a stavitea s podmienkami pamiatkovej ochrany vo vine prpadov bolo potrebn podva iados o finann subvenciu, ktor sa adresovala na MANO v Prahe alebo Krajinsk rad v Bratislave. alie prehliadky stavby, miestne komisie, dodaton pokyny sa asto rieili aj v priebehu akcie. Projekt bol ukonen kolaudciou a spsanm kolaudanej zpisnice, v prpade e prce boli preveden v slade s poiadavkami refertu, bolo odporuen vyplatenie subvencie ak t bola predtm schvlen. Na konen vsledok pamiatkovej obnovy kostolnch stavieb mali asto vplyv rozlin poiadavky a vlastn predstavy stavebnkov o tom, o je a nie je prpustn na pamiatkovo chrnenom objekte zmeni a vylepi, i to i sa pri opravch a prestavbch riadili alebo neriadili pokynmi ttneho refertu. K zdanlivo najjednoduchm problmom, ktor musel ttny refert na ochranu pamiatok riei patrili obnovy sakrlnych stavieb, pri ktorch ilo o rekontrukciu schtranch, i staticky naruench objektov, obnovenie exteriru i prava interiru. Jednm zo skorch prpadov, ke mal pamiatkov rad monos zasiahnu a do rozbehnutch prav bol pvodne romnsky a neskr barokovo upravovan evanjelick kostol v Kameanoch. Oprava bola zahjen v roku 1921 bez vedomia Vldneho komisaritu. Po zisten tejto skutonosti komisarit poiadal stavebn rad v Rimavskej Sobote o okamit zastavenie prc, kee takto postup bol v rozpore so zkonom. V tom ase bol vak u rozobrat cel zpadn tt kostola.9 Zmerom cirkvi bolo z dvodu uetrenia nkladov namiesto rozobratho ttu zbudova valbov strechu a celkovo zmeni sklon strechy zo 60 na 45 stupov, m by sa hrebe strechy znil o 2 m. Zrove chceli indov krytinu nahradi edm eternitom. 10 iadosti cirkvi o optovn povolenie stavby boli zo strany Vldneho komisaritu podmienen tm, e strecha sa pokryje znovu indom alebo kridlou, v iadnom prpade nie eternitom. Zachov sa pvodn barokov krov a vymenia sa len jeho pokoden asti a znovu sa vystavia rozobrat zpadn tt v rovnakej forme a vke bez novch ozdb.
11
Po vyjednvan zo strany cirkevnej obce a odmietan splnenia tchto poiadaviek, ke okrem finannch dvodov sa argumentovalo naprklad aj tm, e pre vysok strechu nie je pou zvon vo vei na junom prieel a predlovanie prc me spsobi pokodenie interiru kostola, urobil komisarit postupne viacer stupky. Najskr bolo s ohadom na vdavky povolen znenie krovu12 a nakoniec sa zrealizovala i valbov strecha a eternitov krytina. I ke zo strany Vldneho komisaritu bola snaha ponecha kostol presne v takom stave, v ktorom sa zachoval, v tomto prpade neuspel z dvodu nedostatku finannch prostriedkov ale
9
Archv P SR, f. R, Kameany, spis . 130/19, k. 44. Archv P SR, f. R, Kameany, spis . 1733/21, k. 44. 11 Archv P SR, f. R, Kameany, spisy . 1677/21, 1733/21, k. 44. 12 Archv P SR, f. R, Kameany, spis . 1879/21, k. 44. __________________________________________________________________________________________
10
Bardejov
24. - 25. august 2010
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
i nerepektovania zkonnch predpisov. Nakoniec boli akceptovan u vykonan zsahy aby sa predilo alm kodm. Prstup sledujci v o najvyej monej miere zachovanie pvodnho stavu vrtane vetkch architektonickch detailov bol uplatovan i pri pamiatkach pochdzajcich z mladch obdob. Prkladom je v roku 1932 realizovan oprava barokovej Kaplnky sv. Heleny z roku 1728 13 nachdzajcej sa na kopci nad mestom Povask Bystrica. Ilo hlavne o rekontrukciu indovej strechy a opravu vonkajej a vntornej omietky. Daov voda zatekajca cez zhnit a derav strechu ohrozovala klenby a cenn rokokov interir kostola.14 Pripomienky k oprave, ktor vydal V. Wagner obsahovali stanovenie vhodnej strenej krytiny odporal sa znova dreven inde a nie eternit, ako to uvdzal rozpoet zostaven staviteom. Vetky plastick prvky fasd rmsy, lizny, okenn ambrny, hlavice pilastrov bolo treba len oisti a doplni chbajce asti, nie odstrni a zhotovova ich nanovo. Wagner uviedol pre stavitea aj postup vytiahnutia novej rmsy poda profilu zachovanch pvodnch ast. Zamietol striekan omietku, ktor by poruila star vzor budovy, uril tie odtie nteru plechovch ast a okien a dver. Z plechu bola zhotoven strecha vee, priom sa vak zachoval jej pvodn tvar.15 O viac ne len opravu sa musel ttny refert postara v prpade r. k. Kostola Povenia sv. Kra v obci Priekopa (dnes prilenen k mestu Martin). Ilo aj o sprostredkovanie vyrieenia vlastnckych zleitost tohto objektu, ktor v zsade znemoovali prikroi k vlastnej rekontrukcii. Kostol je rokokovo-klasicistick stavba z roku 177216 V protiklade k jednoduchmu exteriru sa vo vntri nachdza bohat maliarska a tukov rokokov dekorcia. Riei tento mimoriadne zdhav prpad zaal ttny refert v roku 1933. Okresn rad v Martine si vtedy iadal informciu, i je mon objekt zbra, pretoe sa nachdza vo vemi zlom stave a sasn majitelia sa o nestaraj a ani to nemaj v mysle.17 Objekt bol v tom ase vo vlastnctve hne niekokch desiatok osb, ktor boli vetci evanjelickho vierovyznania a nemali zujem udriava katolcky kostol. ttny refert rozhodne zamietol zbranie mimoriadne umelecky cennej pamiatky a trval na jej zabezpeen. Zloit majetkovonboensk spor sa vliekol zhruba desaroie a a v priebehu 40. rokov kostol konene pripadol rmskokatolckej cirkvi vo Vrtkach. Vetky tieto okolnosti mali samozrejme vemi neblah dopad na samotn pamiatku, ktorej stav sa medzitm alej zhoroval. V januri roku 1936 okresn rad sril vyrieenie zleitosti s tm, e kostol je v takom zlom stave, e hroz jeho zrtenie, krov i dreven vea s celkom zhnit.18 Vo februri 1938 upozornili na stav kostola okresn konzervtori Frantiek Hruovsk a Jozef Cinck, ktor podali refertu sprvu z prehliadky objektu. Kontatovali, e zatekanie daovej vody do kostola cez prehnit a derav strechu spsobuje zamokanie a nienie nstennch malieb, tukovej dekorcie a obloenia stien z umelho mramoru. Nienie postihlo i vntorn zariadenie, na kostole boli vylman dvere a stal sa tak cieom krde i toiskom bezdomovcov. Autori listu tie vyslovuj poudovanie, e pre katastroflny stav kostola leiaceho v blzkosti frekventovanej cesty zatia vo verejnosti a v tlai nevypukol v kandl. Kad, i o umeleck pamiatky nedbajci lovek, po prezret stavu rmskokatolckeho kostolka v Priekope mus pocti rozhorenie a hanbu, e vec, i u zo strany patrontu, cirkvi alebo inch kompetentnch initeov dola tak aleko. 19 Zleitos vak nala svoju odozvu i v tlai. Ostrejiemu toku elil ttny refert zo strany periodika Slovk, ktor v lnku zo da 16. 3. 1937 s nzvom Na o je pamiatkov rad? obvinil refert z neinnosti a ahostajnosti voi tejto pamiatke. 20 Konene v roku 1939 dolo k rekontrukcii exteriru kostola. I ke vlastncke pomery ete stle neboli dorieen, dezoltny stav kostola u nezniesol iaden odklad. Oprava sa realizovala s finannou podporou Krajinskho radu. Zrekontruovan bola indov strecha a to rovnakm materilom, zachovan bola aj pvodn omietka, ktor bola doplnen len na pokodench miestach. Takmer cel musela by zrekontruovan korunn rmsa poda vzoru niekokch zachovanch fragmentov. Do pvodnho stavu bolo uveden vek okno
13 14
Archv P SR, f. R, Povask Bystrica, spis . 981/29, k. 76. Archv P SR, f. R, Povask Bystrica, spisy . 1402/29, 1443/30, 2505/32, k. 76. 15 Archv P SR, f. R, Povask Bystrica, spisy . 996/30, 1649/32, k. 76. 16 Spis pamiatok na Slovensku. Zv. 2. K P. Bratislava : Obzor, 1968. s. 568. 17 Archv P SR, f. R, Priekopa, spis . 1402/33, k. 80. 18 Archv P SR, f. R, Priekopa, spis . 465/36, k. 80. 19 Archv P SR, f. R, Priekopa, spis . 603/38, k. 80. 20 Archv P SR, f. R, Priekopa, spis . 888/37, k. 80. __________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
na zpadnej fasde nad portlom, ktor ako sa uvdza v kolaudanej sprve bolo takmer cel vypadan a zarasten vegetciou. Zrekontruoval sa i portl s relifnymi erbmi. Opravu kolaudoval V. Wagner a schvlil ju ako preveden v slade so zsadami ochrany pamiatok.21 V mnohch prpadoch bolo nutn omnoho radiklnejie zasiahnu do hmoty stavby, najastejou prinou bola potreba rozrenia jej kapacity. Povolenie rozrenia niekedy znamenalo zabrnenie plnmu zniku pamiatok, ktor inak mohli by zbran i opusten. Pri zmeroch zbra stavbu alebo stava nov kostol na inom mieste sa ttny refert zva snail vyjedna s investorom len zvenie a adaptciu pvodnej stavby a tak zachovanie aspo jej najhodnotnejch ast. Podobne sa tie korigovali predloen plny prestavieb kostolov tak, aby ich hodnoty utrpeli o najmenej. Pomerne astm rieenm rozrenia kostola bolo postavenie novej prienej lode a tm pdom zmena orientcie celej stavby. Takto postup pouil Jan Hofman pri prestavbe r. k. Kostola Krista Kra v Ladomerskej Vieske (as Vieska). Kostol vo Vieske bolo potrebn prestava z kapacitnch dvodov, ale srnu rekontrukciu si vyadoval aj jeho zl technick stav. Pvodn gotick stavba postaven z lomovho kamea pochdza z konca 14. storoia.22 Pri technickej prehliadke stavby boli zisten vne trhliny v mroch i klenbe svtyne. Neskr pristavan oporn piliere sa odlenili od mru a prestali tak plni svoju kontrukn funkciu. Detrukcia svtyne pokroila u do takej miery, e jej stav bol zhodnoten ako nebezpen a odporuilo sa jej uzavretie.23 Po posden monost prestavby, prpadne novostavby kostola zo strany refertu sa odporuilo rozrenie kostola postavenm novej prienej lode, m sa zmenila orientcia stavby na severojun. Star kostoln lo bola uren na zbranie, zachovan mali osta vea a svtya s klenbou, gotick portl, dreven empora, v novej lodi mal osta aj cel pvodn inventr. Po uren spsobu prestavby vyhlsila obec konkurz na prestavbu kostola. V podmienkach na vypracovanie plnov boli zahrnut aj poiadavky ttneho refertu.24 V prvom kole posudzovania nebol jednoznane vybrat iadny z deviatich dodanch nvrhov. Popri inch nedostatkoch ako nedostaton vmera novej prstavby, nerepektovanie vetkch podmienok sae i neprimeran spsob prepojenia starch a novch ast stavby bolo hlavnou vhradou J. Hofmana k vetkm projektom ich rieenie v historizujcom slohu, priom on poadoval modern spracovanie novej architektry. Do alieho kola postpili tri nvrhy, ktor vak bolo treba ete alej upravi. Op bolo podmienkou rieenie prstavby bez npadnej historizujcej dekorcie.25 Vaznm nvrhom sa nakoniec stal projekt staviteov Oelschlgera a Boka z Koc. Aj ku konenmu nvrhu vak bolo zo strany ttneho refertu ete viacero pripomienok, ktor sa znova vetky tkali odstrnenia historizujcich romnskych prvkov. Tie sa v plnoch napriek vhradm refertu objavili poda vetkho na elanie objednvatea stavby. Konkrtne ilo o kamenn obklad vonkajej fasdy lode, kde sa zamietla forma opornch pilierov a odstrnenie romnskej dekorcie vo forme stpikov a konzol z novho portlu, okien lode a vee, ...nemaj by pouit iadne formy romnske, ale iba modern. (Hofman)26 I ke nov prstavba psob na prv pohad historizujcim dojmom, pouit formy s znane zjednoduen, hladk, bez dekorcie, ktor sa zsahmi J. Hofmana podarilo najm v exteriri vo vekej miere eliminova. Novodob kostoln lo tak dobre harmonizuje zo zachovanmi pvodnmi asami stavby. Vstavba novej prienej lode sa uplatnila i pri adaptcii kostola v dnenej mestskej asti Koc, Koickej Novej Vsi. Prestavba Kostola sv. Ladislava znamenala v podstate zbranie celej starej lode a zachovanie iba pvodnej polygonlnej gotickej svtyne. Tto svtya bola u aj v rmci starho kostola jeho najstarou asou, zvyok stavby mal pochdza z polovice 17. storoia. Po vstavbe novej lode sa zachovan svtya stala vchodnou bonou kaplnkou novostavby. S takmto nvrhom rieenia priiel u samotn stavebnk, ktorm bolo mesto Koice ako patrn kostola. Pvodn lo kostola u nevyhovovala potrebm obce a mala by aj znane pokoden, uvdza sa najm prehnit strecha a dreven strop.
21 22
Archv P SR, f. R, Priekopa, spis . 27.866/39, k. 80. Spis 2, ref. 16, s. 169. 23 Archv P SR, f. R, Vieska, spis . 843/24, k. 111. 24 Archv P SR, f. R, Vieska, spisy . 1672/24, 622/25, 1456/25, k. 111. 25 Archv P SR, f. R, Vieska, spis . 2010/25, k. 111. 26 Archv P SR, f. R, Vieska, spisy . 2483/25, 411/26, 2426/26, k. 111. __________________________________________________________________________________________
10
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
ttny refert shlasil s tmto rieenm, kee sa z jeho pohadu nejednalo o vemi vznamn stavbu a jej najcennejia as mala osta zachovan. Jan Hofman mal vak op pripomienky k novostavbe kostola v neoromnskom slohu a odporal jednoduchie prevedenie navrhovanej fasdy.27 Pvodn svtya prela celkovou rekontrukciou. Okrem kompletnej vmeny starej strechy a krovu a opravy vonkajej a vntornej omietky sa rozhodlo prezentova tu niektor zachovan gotick fragmenty, ktor sa pvodne nachdzali v inch astiach starho kostola. Na bon severn stenu v interiri svtyne tak bola prenesen profilcia gotickho portlu v tvare lomenho trojlistu, pvodne zrejme sliaceho ako vstup do kostola. Na vonkajej severnej strane svtyne zas mali by poda zaznamenanch intrukci zamurovan alie gotick kamenrske lnky, J. Hofman konkrtne spomna dva najviac zachovan kusy okennch kruieb a jedno tvorhrann okienko.28 Podstatn rozrenie a zrove aj retaurovanie nstennch malieb sa realizovalo Kostole sv. Martina biskupa v Teplike nad Vhom. Ku kostolu pvodne z prvej polovice 14. storoia a prestavanmu v zvere 16. storoia 29 je po avej strane je pristavan loretnska kaplnka z roku 1750. 30 Pvodn zmery prestavby potali s rozrenm kostola severnm i vchodnm smerom, o by znamenalo aj zbranie pvodnej svtyne a zvenie klenieb.31 Z pvodnej stavby by tak ostala zachovan iba vea a kaplnka. Obec u aj nechala vypracova plny prestavby architektom M. M. Harmincom, ktor predpokladali zbranie celho kostola okrem vee. ttny refert sce shlasil s rozrenm kostola, trval vak na zachovan pvodnej svtyne, ktorej vznam podiarkli aj nedvno objaven nstenn maby. K dohode dolo nakoniec a na zklade prsubu finannej podpory od MANO. Na stanovenie prijatenho spsobu prestavby bola na 20. 2. 1925 zvolan porada za asti zstupcov ttneho refertu, architekta Harminca a ministerskho radcu Z. Wirtha. Na zklade tejto porady boli stanoven podmienky prestavby, a to ponechanie doterajej orientcie kostola, zachovanie vee, svtyne a loretnskej kaplnky a opravenie tchto pvodnch ast. 32 Tieto podmienky boli zahrnut aj do stavebnho povolenia, ktor tie urovalo, e nov prstavba mus by postaven v novch architektonickch formch.33 Stanoven asti boli pri prestavbe zachovan a nov as bola pristavan na junej strane lode. Prstavbou vzniklo trojlodie, v ktorom sa pvodn kostol stal severnou bonou loou. Avak hmotovo dominantnejia prstavba pohlcujca pvodn pamiatku spsobila, e prevan as dnenho kostola je novostavbou z rokov 1927 1928. K zniku niektorch stavieb prispeli rzne okolnosti. Bola to neochota vlastnka postara sa o pamiatku, ktor bola nakoniec ponechan vlastnmu osudu, i jej zbranie aj napriek vslovnmu neshlasu pamiatkovho radu. V inch prpadoch bolo zase povolenie udelen na ntlak vlastnka pri zmeroch postavi nov stavbu na rovnakom mieste, priom nebolo mon situciu vyriei prestavbou, i z dvodu havarijnho stavu pamiatky, ke jej prpadn samozrtenie ohrozovalo bezpenos obyvatestva a nebola ndej na zabezpeenie ani najnutnejej rekontrukcie. Vek lohu tu vdy zohrval finann faktor. Niekedy bolo povolen zbra stavbu, ktor na zklade posdenia pamiatkarmi nemala zsadn historick alebo umeleck hodnotu. Toto sa tkalo najm mladch stavieb pochdzajcich pribline z 18. a 19. storoia. Shlasn stanovisko pamiatkovho radu k zbraniu pamiatkovho objektu bolo vak zva spojen s poiadavkou dkladnho fotografickho i plnovho zdokumentovania pvodnho stavu. Dnes u celkom zaniknutm romnskym r. k. kostolom v Kalinkove sa ttny refert zaal zaobera v roku 1927. Okresnm radom v amorne bola zvolan komisionlna prehliadka kostola, ktor bol v havarijnom stave. Obec mala u v tom ase v plne postavi nov kostol na inom mieste. Komisia sa na zklade prehliadky uzniesla na tom, e stav kostola je vemi nebezpen a odporala jeho rozobratie. 34 Najcennejou asou, ktor sa na kostole zachovala bol jun romnsky portl, v tom ase u zamurovan.
27 28
Archv P SR, f. R, Koick Nov Ves, spisy . 651/24, 2412/25, k. 47. Archv P SR, f. R, Koick Nov Ves, spisy . 1145/24, 1525/27, k. 47. 29 TOGNER, M.: Stredovek nstenn maba na Slovensku : sasn stav poznania. Bratislava : Tatran, 1988. s. 104. 30 Spis pamiatok na Slovensku. Zv. 3, R . Bratislava : SPSOP; Obzor, 1969. s. 277. 31 Archv P SR, f. R, Teplika nad Vhom, spis . 590/21, k. 98. 32 Archv P SR, f. R, Teplika nad Vhom, spisy . 190/25, 607/25, k. 98. 33 Archv P SR, f. R, Teplika nad Vhom, spis . 1291/26, k. 98. 34 Archv P SR, f. R, Kalinkovo, spis . 734/27, k. 44. __________________________________________________________________________________________
11
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Prvm nvrhom ttneho refertu bolo namiesto stavby novho kostola iba prestava a rozri star, podmienkou by vak bolo zachovanie vzcneho romnskeho portlu. 35 O rok neskr vak na iados Biskupskho radu v Trnave u boli schvlen plny na nov kostol a takisto bolo povolen aj branie starho, naalej chtrajceho objektu. Vladimr Wagner vak nariadil zachovanie pvodnho portlu spolu s asou obvodovho mru. Do zamurovanho otvoru portlu sa mal umiestni obraz a pred neho postavi kaktko. Pred zbranm sa mal kostol ete zdokumentova zhotovi pdorys a fotografie exteriru aj interiru.36 V priebehu rokov 1929 1930 bol v Kalinkove postaven nov kostol a po jeho dokonen sa star prestal pouva. V auguste 1931 navtvil Bratislavu Zdenk Wirth a pri tej prleitosti si prezrel aj star kostol v Kalinkove. Na zklade tejto prehliadky oznamuje ttny refert farskmu i Okresnmu radu v amorne, e MANO vslovne neshlas so zbranm kostola pre jeho vek umeleckohistorick hodnotu a je ochotn na zchranu kostola udeli subvenciu. 37 Obec vak naalej trvala na zbran. A do roku 1938 vak zostal kostol st bez akejkovek zmeny, kee povolenie na zbranie nebolo vydan a pokia ide o rekontrukciu, zo strany obce sa nenala finann iastka potrebn na doplnenie ttnej subvencie. Kee sa kostol u nepouval, nevykonvala sa v om ani najzkladnejia drba. Nakoniec sa teda pristpilo k pvodnmu rieeniu. Okresn rad vydal 13. jla 1938 vmer o zbran kostola z bezpenostnch dvodov, kee prpadnm samovonm zrtenm ohrozoval v blzkosti stojacu kolu. ttny refert zobral tto skutonos na vedomie s podmienkou, e bude zachovan jun portl a as obvodovho mru a z materilu zo zbranho kostola mala by za portlom postaven kaplnka.38 Zchranu pamiatky teda nezaistilo ani jednoznan rozhodnutie MANO, resp. jeho zstupcu Z. Wirtha o jej zachovan. V sasnosti sa na mieste, kde stl kostol nachdza dunajsk hrdza vybudovan v 60. rokoch minulho storoia. Z kostola sa nm dodnes zachovalo len niekoko starch fotografi. Nie ojedinelou hrozbou pre pamiatkov objekty bol zmer vlastnka stavbu zbra a takto zskan stavebn materil poui pri novostavbe. Takto osud mal postihn aj opevnen kostol v obci Lka v okrese Roava nesci tradin miestne oznaenie husitsk kostol.39 ttny refert bol o tomto plne informovan okresnm radom v roku 1924 a nsledne vydal zkaz brania km nebud dodan fotografie starho kostola, na zklade ktorch by mohol rozhodn o alom postupe.40 Cirkev vak trvala na stavbe novho kostola a star odmietla opravi aj v prpade, e sa jeho zbranie nepovol. V roku 1927 bol u nov kostol postaven a Biskupsk rad v Roave sa snail presadi zbranie starho kostola, aby sa predajom stavebnho materilu kompenzovali nklady na vstavbu novho. Argumentovalo sa tm, e ttny refert zaradil kostol medzi umeleck pamiatky omylom, kostol mal v minulosti plne vyhorie a v roku 1753 bol dajne postaven kompletne nov, oho dkazom mala by kanonick vizitcia.41 Nakoniec cirkevn obec rozhodne odmietla prevzia na seba udriavanie starho a nepouvanho kostola, na o mala aj zkonn prvo. Na zklade miestnej prehliadky V. Wagner znovu zamietol zbranie celej malebnej skupiny kostola a okolia42 a v snahe zachova aspo nieo sa pristpilo ku kompromisu povoli iaston zbranie kostola. Zachovan mala osta svtya a obvodn mr. Svtya sa mala upravi na kaplnku, v ktorej mal osta umiestnen aj pvodn oltr. Strecha a strop kostolnej lode boli zbran koncom roka 1930.43 Zaiatkom roku 1931 dostal ttny refert sprvu od Biskupskho radu, e pod opadvajcou omietkou na bonch stranch zatia ete stojacej lode sa objavili nstenn maby, priom sa vak opakovane zdrazovala ich bezcennos. O prehliadku malieb bol poiadan maliar a retaurtor Peter Jlius Kern, no pre nedostatok finannch prostriedkov sa v tom ase alie kroky na zchranu nepodnikli. Povolenie zbra lo kostola bolo vak doasne pozastaven, ne nastan vhodn okolnosti nlez prezrie, odkry a odfotografova.44
35 36
Archv P SR, f. R, Kalinkovo, spisy . 734/27, 1193/28, k. 44. Archv P SR, f. R, Kalinkovo, spis . 1866/28, k. 44. 37 Archv P SR, f. R, Kalinkovo, spisy . 2323/31, 2490/31, k. 44. 38 Archv P SR, f. R, Kalinkovo, spisy . 2282/38, 2552/38, k. 44. 39 KUNIEROV, E.: Pamiatkov obnova zrcann gotickho kostola v Lke. In: Pamiatky prroda. 1984, . 3, s. 17-19; Spis 2, c. d. 214, s. 259. 40 Archv P SR, f. R, Lka, spis . 20/25, k. 59. 41 Archv P SR, f. R, Lka, spisy . 1237/25, 2760/27, 102/28, k. 59. 42 Archv P SR, f. R, Lka, spis . 3109/27, k. 59. 43 Archv P SR, f. R, Lka, spisy . 760/29, 2313/30, k. 59. 44 Archv P SR, f. R, Lka, spisy . 576/31, 1579/31, 1983/32, k. 59. __________________________________________________________________________________________
12
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ni z toho sa vak u neuskutonilo a opusten kostol bez strechy a akhokovek zabezpeenia objavench fresiek zostal chtra. K obnove iastone zachovanho objektu dolo a v roku 1983. Omietky s nstennmi mabami, o ktorch sa predpoklad, e boli pomerne rozsiahle, vak do tejto doby a na nepatrn fragmenty plne zanikli. Iba mal as alieho kostola urenho na zbranie a zskanie stavebnho materilu sa podarilo ttnemu refertu zachrni v Lednickch Rovniach. V roku 1921 plnovali zbra barokov Kostol sv. Michala leiaci mimo obce v blzkosti parku. Za zbranie sa prihovral aj Biskupsk rad v Nitre s odvodnenm, e 150-ron kostol nem iadnu historick hodnotu. J. Hofman spoiatku zsadne zamietol zbranie kostola a jeho vyuitia ako kameolom pre nov stavby a povolenie zbrania kostola oznail za precedens, ktor by v budcnosti skomplikoval postavenie radu pri rozhodovan v podobnch prpadoch. Refert tie navrhol viacer monosti novho vyuitia kostolnej budovy, ktor bola v pomerne dobrom technickom stave a nevyadovala nkladn rekontrukciu.45 Neskr vak postupnmi stupkami reagujcimi na opakovan iadosti zo strany cirkvi zostala z kostola zachovan iba vea, ktor je v sasnosti v dezoltnom stave. O poznanie ochotnejie vydval ttny refert povolenie zbra stavby mladieho dta nedisponujce vraznejmi architektonickmi kvalitami, i ke aj v tchto prpadoch boli najprv preskman vetky monosti ich zachovania, i vynaloen snaha o nahradenie zaniknutej pamiatky primerane kvalitnou novostavbou. Poiadavka zbra r. k. Kostol sv. Jozefa dajne z konca 18. storoia a postavi miesto neho nov v oravskej obci Kriv prila na ttny refert v roku 1924. Star kostol obci nepostaoval z kapacitnch dvodov. iados okrem zbrania stavby obsahovala aj vrub dvoch lp po stranch predsiene kostola.46 Miestnu prehliadku vykonal architekt Josef Marek, ktor bol tie poveren vypracovanm plnov, ktor by umonili zachova star kostol, prpadne jeho as. Marek zhodnotil stavbu ako priemern dielo vidieckeho majstra asi zo 70. rokov 19. storoia. Umelecky hodnotnej mal by len mobilir oltr a kazatea, boli vak vemi pokoden. Ako pe J. Marek, obec pokaena patnm vkusem novjch kostel si chcela zabezpei nov kostoln inventr. 47 Zachovanie starho kostola jeho rozrenm tak, aby vyhovoval potrebm obce vak nebolo mon. Stl na nevyhovujcom mieste v bezprostrednej blzkosti cesty a trpel tie nadmernou vlhkosou. Na zklade zistench skutonost ttny refert povolil star kostol zbra, stanovil vak podmienky zachova star mobilir a umiestni ho v novostavbe, zachova sa mala aj predsie starho kostola, ktor sa mala upravi na kaplnku a mal by na nej umiestnen npis pripomnajci existenciu pvodnho kostola. Takisto dve lipy, ktorch vrub sa pvodne poadoval mali osta st po stranch tejto kaplnky.48 Cirkevnou obcou dodan plny novho kostola, vypracovan v neoromnskom tle posdil refert ako umelecky nevyhovujce. Realizcia tchto plnov bola podmienen ich prepracovanm, m bol poveren op Josef Marek. Marek, ako predstavite architektonickej moderny svojej doby bol vak natoko znechuten takmto dokladom pretrvvajcej obuby historizujcich tlov a zrejme tie, ako sa u vyjadril v prpade novho kostolnho zariadenia, zlm vkusom objednvatea, e nebol ochotn prli zasahova do tohto nvrhu. O jeho nzore najlepie vypoved sprievodn prpis ttnemu refertu k pozmenenm plnom kostola: Piloen zaslm nazpt plny kostela v Krivej s provedenmi zmnami pipomnaje, e bez zmn konstruktivnch ned se formln na vci nieeho vc mniti. K cel dispozci a zpsobu konstrukce teba pipomenout, e je naivn a nearchitektonick, konstruktivn tlouky zd pedimenzovny, cel oprn systm naprosto zbyten a nalepen jednak z dvodu vt spoteby materilu a prce a tedy vdlku podnikatelskho, jednak z naivn pedstavy, e tm stavba bude stylovj, (pr romnsk). Vynaloit na opravu vce prce a asu bylo by tm hchem a doporuuji ponechati vc i ze strany refertu s pedpokladem zachovn vchodu starho kostela a strom ped nm jejmu smutnmu osudu. 24. 1. 1925 49 J. Hofman vak predsa ete iadal alie zmeny v plnoch, tie vak u zrejme neboli vemi rozsiahle. Zrealizovan projekt je tak priemernou neoromnskou stavbou zodpovedajcou vkusu a nrokom vtedajieho objednvatea. I ke zmer konzervova pamiatky, teda snaha uchova ich v stave v ktorom sa dochovali do danej doby a ich nevyhnut pravy vykonva s pouitm pvodnch materilov a pvodnch technk, slil zo strany pamiatkovho radu ako vchodisko pri jednotlivch akcich, musel by mnohokrt modifikovan
45 46
Archv P SR, f. R, Lednick Rovne, spisy . 1425/21, 684/24, 1075/24, 1900/24, k. 52. Archv P SR, f. R, Kriv, spis . 1491/24, k. 51. 47 Archv P SR, f. R, Kriv, spis . 1978/24, k. 51. 48 Archv P SR, f. R, Kriv, spisy . 1978/24, 258/25, k. 51. 49 Archv P SR, f. R, Kriv, spisy . 197/25, k. 51. __________________________________________________________________________________________
13
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
a prispsobovan relnym okolnostiam. Hadali sa monosti ako tento zmer v o najvyej monej miere naplni, priom bolo potrebn vyhovie aj poiadavkm investora. Nsledkom toho boli mnoh kompromisy ohadom miery pravy i rozrenia, pouitia vhodnho materilu, i samotnho zachovania pamiatky. Najlepie bolo mon uplatni metdu konzervcie v prpadoch opravy budov, kde nebolo nutn realizova iaden v zsah do pvodnej hmoty a vrazu a kde teda nevyvstval problm vhodnho doplnenia starej budovy novmi asami. Stavba si tak mohla ponecha svoju pvodn charakteristick skladbu a rz. Pri prestavbch a adaptcich budov sa tto metda vak dala uplatni u len iastone na pvodnch partich stavby, ktor ostali zachovan, kee rozirovanie pamiatok automaticky predpokladalo, e as pvodnej stavby bolo nevyhnutn zbra. Pri dostavbch sa potom presadzovalo pouitie modernch architektonickch foriem a rozpoznatenos novch doplnkov. V prpadoch, ke bolo udelen povolenie star stavbu zbra u pochopitene nemono hovori o iadnej konzervcii. I tu sa vak usilovalo o zachovanie umeleckch a architektonickch hodnt, ktor mala predstavova kvalitn modern architektra. Zaiatky pamiatkovej starostlivosti na Slovensku rozhodne neboli jednoduch. Viacer uveden prklady by svedili nielen o dosiahnutch vsledkoch, ale aj o mnohch nespechoch. Avak pri existujcich finannch i personlnych predpokladoch a veobecnch hospodrskych a spoloenskch pomeroch tej doby bol zo strany pracovnkov ttneho refertu na ochranu pamiatok vykonan skutone obdivuhodn kus prce.
Kontakt: B. Porubsk, P SR archv Bratislava, archiv.pamiatky@gov.sk, tel.: 02/20464385 __________________________________________________________________________________________

14
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Prof. Ing. arch. P. Psztor, PhD.:
PRIESTOR PRE SASN LITURGIU V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE

Viem, e tmou mojej prednky m by predovetkm priestor pre sasn liturgiu v historickej sakrlnej architektre, ale nie som si ist, i je nm vetkm jasn, e o presne znamenaj pojmy liturgia, liturgick priestor, resp. liturgia pred- a pokoncilov, preto by som sa v vode pristavil pri tchto pojmoch. (Prepte mi, ak sa budem pritom venova tejto problematike z pohadu prslunka rmsko-katolckej cirkvi.) Dovote mi, aby som zaal cittom od Romana Guardiniho, skutonho znalca Svtho psma, ktor vysvetuje pojem liturgie takto: Liturgii rozumie iba lovek, ktor sa nad ou nepohoruje. Kad racionalizmus sa zo zaiatku obracal proti liturgii. Lebo pestova liturgiu znamen necha sa una Boou milosou a vies Cirkvou a sta sa pred Bohom ijcim umeleckm dielom, s jedinm myslom: by a i pre Boha; liturgia znamen naplova slovo Pnovo a prijma krovstvo Boie ako diea (Mk 10,15; Lk 18,17), vzda sa raz a navdy dospelosti, ktor chce vdy jedna elovo, a odhodla sa k hre ako Dvid, ke tanil pred archou mluvy. Pritom sa ovem me sta, e prli mdri udia, ktor kvli dospelosti stratili slobodu a mlados ducha, to nepochopia a bud sa tomu posmieva. Aj Dvid musel zna Mikalin posmech. loha vchovy k liturgii spova teda aj v tom, naui duu, e nem hada vade len el, e nem by prehnane cieavedom, rozumn a dospel, ale m vedie proste i. Dua sa mus aspo v modlitbe rozli s nenavnou innosou smerujcou len a len k elu; mus sa naui plytva asom pre Boha, ma v pohotovosti slov, mylienky, gest pre posvtn hru a nepta sa stle: nao a preo? Nechcie stle osi robi, nieo dosahova, zhotovova nieo uiton, ale naui sa hra pred Bohom, v slobode a krse a v posvtnom vesel, bosky usporiadan liturgick hru. Ve koniec koncov aj ven ivot bude naplnen takouto hrou. Kto to nechpe, ten sa nedoke zmieri ani so skutonosou, e nebesk dokonalos spova vo venom chvlospeve! Nebude potom patri k tm, ktorm sa takto venos zd by neuiton a nudn?1) V nedvnej minulosti sa Slovenskom prevalila vlna vstavby kostolov. Bola to prirodzen reakcia na koniec psobenia totalitnho komunistickho reimu, ktor programovo potlal nboensk slobodu, ako aj akkovek jej vonkajie prejavy, medzi ktor patr aj vstavba chrmov. Vsledky o do kvantity s impozantn, len na vchodnom Slovensku bolo postavench po r. 1989 cca 150 novch rmskokatolckych kostolov, o novch chrmoch alch konfesi ani nehovoriac. lovek vak vemi zneistie vo chvli, ke m hovori o ich kvalite. My architekti hovorme predovetkm o kvalite urbanistickej, i architektonickej, v prpade sakrlnych budov je vak potrebn hovori aj o inch kategrich ako s sakralita, kvalita liturgickho priestoru, resp. ich duchovn sila. Osobne mm pocit, e odborn, ale aj duevn nepripravenos nielen ns architektov, ale aj farskch spoloenstiev (vtane ich pastierov) s hlavnmi prinami nezvldnutej historickej ance. ance, ktor sa len tak rchlo zase nevyskytne. Urite vak neukod, ak si urobme na zklade vlastnch sksenost strun rekapitulciu toho, o o vetko by malo pri koncipovan liturgickho priestoru s. Ak by sme mali charakterizova liturgick priestor jednou vetou, tak ide o priestor uren prednostne pre slvenie liturgie, ie cirkevnmi predpismi danho dialgu loveka s Bohom. Ke teda hovorme o liturgickom priestore, ba dokonca sme postaven pred lohu ho vytvori, musme zaa od seba, a to vemi zsadnou otzkou m je pre ma Boh? Na tto otzku doke odpoveda jednoznane len mlokto z ns a zd sa e pre loveka XXI. storoia je odpove aleko komplikovanejia, ne pre loveka stredoveku, obdobia, ku ktormu historici tak radi pridvaj hanliv epiteton temn... Ak skmame stredovek chrmy, teda ich polohou v krajine, ich vzah ku geografickm danostiam a magick postavenie v urbnnej truktre, nekompromisn sakralitu ich vonkajieho i vntornho liturgickho priestoru, vtane staviteskej bravry, umocnenej vemi istmi a jednoznanmi umeleckmi vtvormi, a najm ke si uvedomme paradoxne nzku civilizan rove ud, ktor ich vybudovali, musme prs k nzoru, e tto spolonos mala zrejme svoju hierarchiu hodnt plne jasn vrcholom vetkho bol Boh! Ako in by mohli vznikn tak skvosty, v takch __________________________________________________________________________________________
15
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
jednoznanch urbanistickch polohch, s takou umeleckou vzdobou a s takou nedostinou mierou sakrality ako chrm sv. Jakuba v Levoi, sv. Mikul v Preove, sv. Egdius v Bardejove, i dm sv. Albety v Koiciach? Ak je hierarchia hodnt loveka spolonosti, ktor si hrdo hovor informatizovan? Nestrca sa nm Boh kdesi v tom mori informci? Ak je naa hierarchia hodnt? Ak sa mme liturgickm priestorom zaobera vne, ak chceme hbku problematiky pochopi v celom diapazne, musme si vedie da na tieto otzky jednoznan odpovede, resp. sa o ne aspo poksi. Postavi dobr kostol v dedine, kde jedinou vonou parcelou je darovan nepotrebn a obas zaplavovan lka pri potoku, kde s ast hmly a kde ledva trafia dedinania, nie to ete cudz to je vopred prehrat bitka! Je to svedectvo zlej stratgie farskho spoloenstva, ktor mentlne nedorstlo na dan lohu a ktor ete ani nezaalo s budovanm omnoho dleitejieho chrmu, ako toho fyzickho vo vlastnch srdciach! Pretoe liturgickm priestorom .1 mus by predsa nae srdce! Je historickm faktom, e prv kresansk spoloenstv mali svoj liturgick priestor prakticky vade. Kristus stami evanjelistu Mata hovor jasne: Kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som ja uprostred nich. (Mt 18,20) Nedvno zosnul olomouck architekt Tom ernouek, stavite viacerch chrmov na Morave, ktor sa intenzvne venoval vskumu liturgickho priestoru, pe: Z hadiska dejn nboenstva je vznamn, e kresansk bohosluba a to od poiatku bola viazan k nejakmu priestoru. Kristus slvil posledn veeru so svojimi uenkmi vo vekej hornej miestnosti (Lk 22,12) a prv veriaci v Jeruzaleme lmali vo svojich domoch chlieb a jedli ho spolu s radosou a prostotou srdca (Sk 29,8-11). Bol v tom teda podstatn rozdiel voi grckemu temenos, kde chrm bol pojat ako oddelen miesto od civilnho sveta. Chrm v pohanskom Grcku nebol zhromadiskom kultovho spoloenstva, ale prbytkom bostva. Chrm bol vyhraden bostvu a vstup do chrmu bol povolen iba kazom.2) Treba si vak uvedomi aj fakt, e to o v ns rezonuje ako klasick obraz kostola je produktom doby omnoho neskorej stredoveku, teda obdobia, v ktorom nachdzame poiatok histrie prevanej viny naich sdiel. Z otvorenho zhromadenia Boieho udu okolo oltra, pod vplyvom hierarchickho lenenia spolonosti, dochdza k rozdeleniu priestoru na priestor pre klrus a priestor udu. Vznik nov pozdny chrmov priestor, ktor symbolizuje nae putovanie za Kristom, priom v ele sprievodu kra kaz, prostrednk medzi Kristom a udom. Oproti tomu druh vatiknsky koncil nastolil optovne mylienku prvotnej Cirkvi hostiny okolo oltra. Chiara Lubichov, zakladateka hnutia Fokolare, takto jednoducho charakterizuje nov liturgiu: Obrad je prost a rodinn. Oma nie je len zleitosou kaza, ale vetkch. Pripravuj sa t, ktor maj ta rzne tania, vyberaj sa spevy, medzi nimi zvl piese vstupu, ktor vyjadruje rados zhromadenho spoloenstva; ud kon dobrovon zbierky, kladie otzky, vzdva vaku. A kaz je tam ako stred, aby obnovil v Kristovom mene obetu kra.3) Skr ne sa v naom uvaovan dostaneme alej, chcem pripomen, e druh vatiknsky koncil v princpe zachovva hierarchick usporiadanie v cirkvi a jej vplyv na tvorbu liturgickch priestorov. Napriek tomu sa nov pokoncilov liturgick predpisy daj chpa aj ako ist demokratizan proces v podmienkach cirkvi. Toto znovuobjavenie hodnt prvotnej Cirkvi vak spsobilo nm architektom obrovsk problmy, s ktormi sa vyrovnvame iba vemi ako najvm problmom pri vstavbe novch kostolov je prve njdenie adekvtneho architektonickho vrazu v rmci novch poiadaviek na usporiadanie liturgickho priestoru, bez straty komunikcie kostola so svojm prostredm, resp. bez straty na jeho sakrlnosti. Zrejme kad z Vs pozn zo svojho prostredia dostatok nie prli vydarench realizci kostolov, ktor svojm architektonickm vrazom viac pripomnaj cirkusov apit alebo kotolu, ne chrm. Pritom pre tvorbu liturgickho priestoru platia pomerne jednoduch a jednoznan predpisy Rmskeho mislu, hl. V. - zariadenie a vzdoba kostolov na slvenie eucharistie. V ich zmysle Bo ud, ktor sa schdza na omu, m organick a hierarchick usporiadanie, o sa prejavuje rozlinmi slubami a rozlinmi konmi v jednotlivch astiach slvenia ome. Posvtn miesto m by teda tak usporiadan, aby uritm spsobom vyjadrovalo truktru zdenho zhromadenia, umoovalo organicky usporiadan as vetkch kadmu pomhalo nleite vykonva jeho slubu.4) Naprklad v zmysle uvedench novch pokoncilovch liturgickch predpisov presbytrium sa m primerane odliova od kostolnej lode, i u iastonm vyvenm alebo osobitnou stavbou a vzdobou; oltr, na ktorom sa pod sviatostnmi znakmi sprtomuje obeta kra, je aj stolom Pna; Bo ud sa povolva k asti na om pri omi; sedadlo celebrujceho kaza m naznaova jeho funkciu: predseda zhromadeniu a vies modlitbu, preto je vhodn ho umiestni na najvyom mieste presbytria oproti udu,... treba sa vyhn akejkovek podobe trnu; dstojnos Boieho slova si vyaduje, aby v kostole bolo vhodn miesto, z ktorho __________________________________________________________________________________________
16
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
by sa Boie slovo ohlasovalo,.. patr sa, aby tm miestom bola spravidla pevn ambona; osobitne sa odpora, aby miesto schovy Najsvtejej sviatosti bolo v kaplnke vhodnej na skromn poklonu a modlitbu veriacich; ak to tak neme by, poda truktry jednotlivch kostolov a poda zkonitch miestnych zvykov treba Sviatos uloi v kostole na niektorom oltri alebo aj mimo oltra, ale na estnom a nleite vyzdobenom mieste. 5) Priestor presbytria, ktor je zkladnm liturgickm priestorom, sa oddeuje od priestoru pre veriacich jednm a tromi stupami je to jednak z pragmatickch dvodov zlepenia viditenosti, ale predovetkm je to zvraznenie hierarchickho usporiadania celho cirkevnho spoloenstva. strednm prvkom - centrom presbytria, ale aj celej bohosluby obety je oltr (menza), ktor vo farskch kostoloch mus by pevne spojen so stavbou, odpora sa, aby bol z kamea, resp. inho uachtilho materilu. Je to stl Pna preto mus ma svoju vnos a dstojnos. Z architektonickho hadiska je vlastne dominantou nielen presbytria, ale i celho kostola. Z liturgickch dvodov je idelne, ak sa d oltr na rovni presbytria obchdza, priestor medzi oltrom a hranou schodov presbytria by nemal by men ako 1,5 m. Sedadlo celebrujceho kaza me, ale nemus by na vyvenom mieste voi presbytriu dleit s podmienky jeho viditenosti. Pokia sa situuje priamo za oltr a v jeho rovni, sediaci kaz sa stva v priestore neviditenm, o nie je dobr. Umiestnenie sedesu na rovni oltra si vak pochvauj star kazi, pre ktorch bva prekonvanie schodov niekedy problmom. Z hadiska zvraznenia hierarchickho usporiadania cirkevnho spoloenstva je vak sprvnejie umiestnenie sedesu na mieste, ktor je voi presbytriu vyven. Ak mme vyhovie poiadavkm Rmskeho mislu a nestvrova sedes ako trn, treba sa vystrha najm vysokch operadiel, vynievajcich nad hlavu sediaceho kaza. Ambona, resp. rencky pult je strednm miestom bohosluby slova, preto mus by zaruen jeho dobr viditenos, resp. naopak, kaz by mal ma monos od ambony obsiahnu pohadom cel farsk spoloenstvo. M by na rovni presbytria, umiestuje sa spravidla na rozhran presbytria a chrmovej lode, tm pdom je mierne predsunut voi oltru a je idelne vnmaten zovadia. Otzka umiestnenia svtostnku v rmci liturgickho priestoru je hdam najviac diskutovanm problmom pri aplikcii novch liturgickch predpisov, nielen pri rekontrukcich, ale aj pri novostavbch. Nov liturgia vyaduje vytvorenie priestoru pre adorciu, skromn pobonos, i meditciu mimo bohosluieb vo vzbe na svtostnok, tento by vak mal by prstupn aj z presbytria. Na vytvorenie samostatnej adoranej kaplnky je poda ma dvod u vekch kostolov jednak ekonomick, kee prevdzkovanie malej adoranej kaplnky je zrejme hospodrnejie ako celho chrmu, jednak z psychologickho hadiska, ke chceme by so svojm Bohom v takmer osobnom kontakte. Cel problm je vak v praxi iba vemi ako realizovaten, dokonca aj u novch kostolov. Farsk spoloenstv maj mnohokrt pocit, e sme im ukryli, resp. vymiestnili Boha z kostola, resp. e svtostnok sa dostva na nedstojn miesto. Ak k tomu pripotame v rmci naej cirkvi neutchajce diskusie na tmu, i m by, resp. nem by svtostnok v osi (centre?) kostola nzorov chaos zana by dos citen. A tu sme mono aj pri koreni veci. Musme si poloi otzku, e ak obraz kostola nosme vo svojom srdci, resp. ak obraz kostola sme vbec schopn akceptova? Lebo - i si to priznme alebo nie - tradcie s ako elezn koea a vina z ns sa prikla v princpe k tradinmu obrazu kostola zpadnho rtu vstup zo zpadnej strany pod veou, potom chrmov lo a presbytrium, ktorho vyvrcholenm je svtostnok! Ako je mon v takomto priestore vbec aplikova zsady novej liturgie? Hadanie odpoved je vemi zloit a bolestiv proces. Jednoznan recept neexistuje, aplikcia zsad Rmskeho mislu, ktor platia rovnako pre kostoly nov i star, v praxi bude vdy zvisl od konkrtne rieenho priestoru. Ale ptam sa, i je hriechom, ak si ctm vlastn histriu a tradcie a budem k obnove priestoru pristupova s patrinou pietou? Priznm sa, e ako len liturgickej komisie v Preove, bol som astnkom mnohch ohnivch diskusi o pretvran historickch liturgickch priestorov na vchodnom Slovensku pre ely novej liturgie, priom z vsledku som nemal vdy ten najlep pocit. Udivovala ma napr. radiklnos, a necitlivos niektorch kazov k zdedenm hodnotm, ale trpila ma aj nedslednos orgnov pamiatkovej starostlivosti, ktor prispela k zniku mnohch architektonickch hodnt z naich chrmov. Napr. v prpade koickch kostolov sv. Ducha a Krovnej Pokoja, boli pri ich prispsobovan novej liturgii odstrnen vemi pekn hlavn oltre, ktor boli zrove aj svtostnkami... Nepatrm k ortodoxnm pamiatkrom, ale v danch prpadoch si myslm, e kolegovia pamiatkri mali by v tchto prpadoch aleko dslednej! Problm mono ani nie je v tom o zaniklo, ako skr v tom, o na ich mieste vzniklo... Sksme sa teda pozrie na problmy, ktor ns architektov a pamiatkrov stretaj pri pretvran starch chrmov pre aplikciu zsad novej liturgie. V prvom rade musme kontatova, e rieen priestor obsahuje vemi vrazn prvky, ktor nov liturgia nepozn hlavn oltr, ktor bol vinou zrove aj svtostnkom, __________________________________________________________________________________________
17
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
kazatenica so schodkmi, zbradlie medzi presbytriom a hlavnou loou, pastofri, ktor bvali svtostnkami v ete starch dobch, bon oltriky, at. V mnohch prpadoch, najm u pamiatkovo chrnench kostolov, ide o krsne umelecko-remeseln detaily, ktor spoluvytvraj nielen jeho pamiatkov hodnotu, ale s takmer neoddelitenou sasou pvodnho architektonicko-vtvarnho konceptu liturgickho priestoru! Preto je potrebn, poda ma, vemi citlivo zvaova odstrnenie ktorhokovek z tchto prvkov z pvodnho priestoru, napriek jednoznanmu elaniu miestneho pna farra, resp. farnkov. Tu mus vstpi do hry vy celospoloensk stupe zodpovednosti naej profesie, ktor si od ns vyaduje aj mnostvo osvetrskej prce. Je jasn, e do priestoru je potrebn vdy vloi nov obetn stl, ktor bude orientovan tvrou k udu, m sa vrazne menia priestorov pomery v presbytriu, ale okrem nemnohch vnimiek to nemva zsadn vplyv na vnmatenos hlavnho oltra, preo ho potom bra, ak mu viem njs aj adekvtnu funkciu? A preo by nemohol v danom priestore aj naalej plni funkciu svtostnku? Najm z cty k vlastnm tradcim a z cty k pvodnmu architektonickmu konceptu kostola, ktor bol koncipovan ako pozdny priestor vygradovan prve k tomuto oltru, umiestnenmu v apside presbytria! Treba si vak uvedomi najm to, e ponechanie svtostnku v bvalom hlavnom oltri situovanom na pvodnej hlavnej centrlnej osi kostola neodporuje iadnemu predpisu hlavy V. Rmskeho mislu! Ako in by sme si mohli vysvetli fakt, e napr. v susednom Posku, krajine, ktor je azda najkatolckejou v Eurpe a ktor dala svetu najvieho ppea XX. storoia a najvieho presadzovatea zmien, ktor boli prijat II. vatiknskym koncilom, takmer vo vetkch starch kostoloch boli pvodn hlavn oltre, vtane svojej funkcie ako nositea svtostnku, zachovan, ba dokonca aj vina novch kostolov bola postaven tak, e svtostnok je umiestnen v ele na hlavnej osi kostola! Ba dokonca aj v alekej Austrlii, kde prslunci meninovej rmsko-katolckej cirkvi s potomkami prisahovalcov katolkov prakticky z celej Eurpy a zie, si in pozciu svtostnku ako v osi chrmu ani nevedia predstavi! Je to iba sila tradcie? Nie je to nhodou aj osi viac napr. in chpanie hierarchie hodnt? asov rmec tejto prednky mi nedovouje zaobera sa detailne vetkmi prvkami liturgickho priestoru. Pre kad prvok vak plat, e v prvom rade je potrebn zhodnotenie jeho prnosu, a to nielen pamiatkovho, ale najm architektonicko-vtvarnho pre dan sakrlny priestor a potom hadanie monosti jeho aktvneho zapojenia do novho liturgickho konceptu kostola. Nie vdy je to mon, ale to ete neznamen, e ak tieto tradin prvky nedokeme do novej koncepcie zapoji, e by museli s jednoznane z kola von... Ak vyslovene neprekaj, tak by som ich odstrnenie zvaoval prinajmenom preto, lebo je to prvok kostola, v ktorom boli napr. pokrsten i soben moji rodiia i prarodiia... Odkaz II. vatiknskeho koncilu vnmam predovetkm ako vek vzvu pre nau duchovn obnovu, ktor neme zaa in ako vekm upratovanm. Zdrazujem slovo upratovanie, ktor v iadnom prpade neme by synonymom slova likvidcia! My na Slovensku mono, e aj pod vplyvom striedania politickch garnitr mme akosi v krvi to ven zananie z bodu nula... Je to n vek a permanentn omyl (ale je to zrejme aj pohodlnejie), e vdy chceme veci zaa od zaiatku, namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad vyuitenosou toho, o tu pred nami u bolo. A nanovo vymame tepl vodu... To upratovanie, ku ktormu ns nai cirkevn otcovia vyzvali a o ktorom hovorm, mus zaa v naich hlavch predovetkm predefinovanm naej vlastnej hierarchie hodnt! Aby sme pochopili tie asn hodnoty, ktor v sebe skrva napr. historick sakrlna architektra Slovenska. Mono, e k nej potom nebudeme pristupova ako barbari, ale ako kultivovan obania informatizovanej spolonosti XXI. storoia, kde sa naprklad aj profesia pamiatkrov (v pozcii ochrancov) stane dokonale nepotrebnou... Pozn.: 1) Guardini, R.: O duchu liturgie, Praha, 1993 2) ernouek, T.: Liturgick prostor, Matice cyrilometodjsk, s.r.o., Olomouc, 1995 3) Lubichov, Ch.: Eucharistia, Bratislava, 1992 4) Rmsky misl, hlava V. 5) Rmsky misl, hlava V.
__________________________________________________________________________________________
18
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Kontakt: Prof. Ing. arch. P. Psztor, PhD., Katedra architektry Fak. um. TU Koice, pasztor.peter@dpa.sk, tel.: 055/6024136 __________________________________________________________________________________________
19
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. B. Polomov, PhD.:
VCHODISK OBNOVY SAKRLNEJ ARCHITEKTRY

Nasledovn text sa venuje aiskovo kresanskej sakrlnej architektre a jej obnove na naom zem. Uveden vchodisk platia nie len pre aiskov skupinu tohoto typologickho druhu budovy pre bohosluby (kostoly, chrmy), budovy pre kltorn komunity, ale aj im prislchajce objekty a exterirov priestory a pre drobn sakrlnu architektru. lnok sa venuje viac vchodiskm pre obnovu a modernizan stavebn zsahy ako vchodiskm pre ochranu objektov. Kresansk liturgick priestor ako kultrny jav. Kad nboenstvo m svoje viditen prejavy, ktor vychdzaj z jeho vierouky. Je prirodzen, e nboenstvo navonok prejavuje transcendentlne, abstraktn skutonosti svojej viery cez re udskch zmyslov. Vyuva pritom znaky a symboly. Ich vonkajia - formlna strnka a zrozumitenos je zvisl na konkrtnom dejinnom kultrnom prostred. Kultov priestor je teda determinovan v jednotlivch dobch a zemiach vierounou nukou samotnou. Forma architektry liturgickho priestoru a jeho potrieb bola zviazan so veobecnm dejinnm vvojom architektry a umenia, ba neraz ho aj v historickch dobch urovala. Sasn obdobie mono charakterizova ako hadanie vrazu novch kresanskch stavieb. Sakrlna architektra sce dnes neuruje trendy, ale tvorba novho alebo obnovovanho kultovho priestoru (od detailu a po krajinotvorbu) stle patr medzi najatraktvnejie architektonick lohy s ambciou autora vytvori kultrny vklad. Popri zkladnch nemennch zlokch je kresansk liturgia dve tiscroia mnohotvrna a variabiln. M viacero rtov s vlastnm vvojom. Hmotn dedistvo cirkv je tak univerzlnym dedistvom a svedectvom kultrneho vvoja uritej oblasti.50 Tu si meme uvies, e historick bohosluobn priestor je kultrny jav a je predmetom pamiatkovej ochrany, v podobe celho kultrneho vrstvenia. Predmetom nslednej prezentcie s vybran kultrne hodnoty. o sa tka nho zemia, impulzy pre stavebn zsahy vychdzaj z viacerch dvodov, najm z poiadaviek na nov liturgiu alebo z nevyhovujceho stavebno-technickho stavu alebo z dvodov pamiatkovej obnovy. V procese obnovy a modernizcie, od prpravy akcie a po realizciu je treba bra do vahy nasledovn vchodisk: a. poznanie pecifk typologickho druhu b. poznanie konkrtnych determinantov a veobecnch zsad pamiatkovej obnovy c. dodranie sprvnych metodickch a odbornch stavebno-technickch postupov V tomto prspevku sa sstredme na prv as a), alie s len vymenovan. Ad a) pecifik typologickho druhu a.1 Znakovos, symbolika Postoj rm.-kat.Cirkvi ku kultrnemu dedistvu vyjadruj Dokumeny II.Vatiknskeho koncilu (1963): 1. Kontitcia o posvtnej liturgii, Siedma kapitola, l. 123 Sloboda umenia: ...Cirkev nikdy nemala za svoj ani jeden umeleck sloh, ale pripala umeleck formy kadho obdobia poda svojrzu a podmienok jednotlivch nrodov a poiadaviek rozlinch obradov. Tak v priebehu stro nazhromadila umeleck poklad, ktor naim opatrova so vetkou starostlivosou. Aj umenie naej doby nech sa slobodne pestuje vo vetkch nrodoch a vo vetkch krajoch, pod podmienkou, e sli s patrinou ctou na es chrmom bom a posvtnm obradom... 2. Rmsky misl, Hlava 5 Zariadenie a vzdoba kostolov, l. 254: ...Preto Cirkev neustle vyhadva vzneen slubu umenia a prijma umeleck prejavy vetkch nrodov a krajn. A nielene sa sna zachova umeleck diela a poklady predchdzajcich stro a primerane ich prispsobi novm poiadavkm, ale sa usiuje aj o rozvoj novch diel, zodpovedajcich duchu doby... __________________________________________________________________________________________
50
20
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Podstatnm pecifikom je symbolick vpove sakrlnej architektry, ktor pochdza z vlastnej funkcie, ie kultu, ktor sa takto prejavuje a m nroky na kultrne prejavy v priestore. Symbolika a znakovos s prtomn vo vetkch architektonickch a urbanistickch truktrach v celom vvoji typologickho druhu, vrtane sasnosti. Prejavuje sa v urbanistickej truktre sdla, v obraze sdla, v architektonickom vraze objektu a po ikonografiu v interiri a bohosluobn vybavenie. Kresansk symbolika vyuvala a vyuva ako znaky a symboly rzne vrazov prostriedky. (Naprklad vnimonos miesta, kozmick orientcia, tvary, smery, monumentalitu, pdorys, svetlo...uplatovala symboliku siel, farieb, zvierat, vec... at.). V katolckom kostole obnoven liturgia po r.1963 vna do historickch priestorov nov kultrnu vrstvu s vlastnou symbolikou. Nsledne prkladom problmu tohto druhu je stret symbolk historickho pozdneho chrmu a novej centrality. V tomto zmysle je metodicky sprvne chpan nov liturgia ako nov kultrna vrstva, o jej dva nrok na novotvarov rieenia. V kresanskom chrme je verejn bohosluba symbolickej povahy. Obsahuje symbolick gest a kony. Z danho dvodu je nielen architektra, ale i nov technick vybavenie a jeho stvrnenie spolunositeom hodnt a plat na poiadavka primeranho stvrnenia. Je logick, e dnes nepoznme interpretciu vetkch znakov minulch umelecko-historickch db. Pri nesprvnom a formlnom pochopen aj znmych znakov, me by obnova a prezentcia otzna, prpadne dezinterpretujca. Znalos znakov danho kultu je predpokladom k sprvnej obnove a kultivovanm novm zsahom. Sasn doba prichdza so svojimi novmi akcidentlnymi znakmi a had ich primeran stvrnenie. Poiadavka krsy a umeleckej hodnoty Ide o nrok na vysok architektonick a vtvarn hodnotu vetkch truktr diela. Vzdoba a vtvarn prejav vo veobecnosti patria medzi zkladn charakteristiky kultovch miest. Ich vzdoba nie je nhodn, je usporiadan poda ikonografickho konceptu a priestorovho rozvrhu v objekte. Ikonografick koncept m odlinosti konfesn (tradin koncept vychdzajci z ranokresanskch db si prispsobovali rzne kresansk konfesie) a slohov (rozvjali a dopali ho jednotliv umeleck epochy). V prpade objektov pre verejn bohoslubu ide o tzv. sluobn umenie. Z tohto dvodu nie kad dielo s nboenskm obsahom a ubovonej formy je akceptovaten do obnovovanho (aj novho) kostola. V kresanskom, hlavne katolckom kostole, nov liturgick zariadenia presbytria s metodicky chpan ako novotvary. S jeho hlavn prvky, na ktor sa nevyhnutne vzahuje nrok na vysok umeleck hodnotu. (Ktor si m nrokova hlavne investor). Historick vtvarn diela sa ochrauj, pouvajc primeran retaurtorsk postupy. Ich prezentcia mus by v slade s ich vznamom, umeleckou hodnotou a v slade s ikonografickm programom priestoru. Rozliovanie univerzlnych a regionlnych znakov Vzhadom na to, e historick objekty maj svoju veobecn znakov charakteristiku spolon pre dan nboenstvo a zrove obsahuj veobecn aj loklne architektonick vrazov prostriedky, m zmysel rozliova pri stanoven a prezentovan hodnt na konkrtnom objekte univerzlnos a regionlnos prvkov (napr. v liturgii, v architektre, kontrukcii, materiloch...) Predpokladom k zsahom je teda adekvtne poznanie vvoja objektu a vznam jeho hodnt v asopriestorovom kontexte okolia a kultrneho reginu. Pri obnove by nemalo dochdza z tohto hadiska k nesprvnym zsahom, ktor by vznam miesta podcenili alebo na druhej strane precenili. (Ako prklad prvku mono uvies dlaby, ktor sa lia materilom, kladenm a farebnosou v jednotlivch reginoch i poda vznamu kostola. ia, bene sa naprklad opuky odstrauj, zamieaj niekedy za mramorov, necharakteristick pre nau oblas, hoci mramor predstavuje stlos, trvalos, kvalitu. Vhodnejie je opuku zachova, prpadne zvoli jej nznak.) Podobne treba rozoznva univerzlne symbolick znaky a pecifick znaky pre rozlin kresansk konfesie. Interdisciplinrny charakter problematiky Pri pamiatkovej obnove je dleit pozna a skbi viacero discipln - teologick disciplny (poznanie kultu, znakov, symbolov, ich obsahov, histria kultu), dejiny umenia (slohov prejavy v rieench lokalitch), architektru (vrtane techniky a stavebno-technologickch postupov), pri kltoroch a ptnych miestach aj krajinn a zhradn architektru. Z uvedenho vyplva, e obnova sakrlnej architektry je dnes interdisciplinrny poin, na ktorom sa zastuje viacero profesi poda konkrtnej potreby. Inak sa ahko dopustme zbytonch chb. (Koordinan lohu by mal prevzia z povahy profesie architekt predkladajci koncepne obnovu, spolupracujc s pamiatkovm radom, zastupujcim legislatvnu odborn ochranu a spolupracujc s investorom - cirkevnm radom alebo cirkevnou komisiu na rovni biskupstva.) __________________________________________________________________________________________
a.2
a.3
a.4
21
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ad b) Determinanty obnovy sakrlnej architektry Determinaty s chpan ako urujce initele pre vobu zsahu. Najastejie priny stavebnch zsahov meme sumrne a strune zadeli do tyroch hlavnch determinujcich skupn, priom na jednom objekte sa mu prelna: b.1 funkcia: zmeny vyvolan zmenou funkcie (liturgickej alebo neliturgickej) alebo poiadavkou na jej skvalitnenie (modernizcia objektov: temperovanie, osvetlenie, ozvuenie, bleskozvody... ); b.2 pamiatkov kultrna hodnota miesta a artefaktov: s to stavebn a retaurtorsk pravy, ktorch primrnym cieom je zachovva a prezentova kultrne hodnoty; b.3 stavebno - technick stav: ide o zsahy, ktor s vyvolan benou drbou a hlavne sanciou stavebnch porch; b.4 in determinanty: spoloensk, urbanistick a podobne Ad c) Dodranie sprvnych metodickch a odbornch stavebno-technickch postupov Okrem toho, pri obnovch a zsahoch platia veobecne prijat zsady pamiatkovej ochrany a obnovy: zachova originl, zachova prvky in situ, uplatni princp reverzibility, uplatni primeran funkciu, pouva sprvne technologick sanan postupy. Na rozhran liturgickho a pamiatkovho zujmu Od konca 20.storoia problm prav presbytri sa v kresanskch kostoloch aktualizuje. Tak v praxi ako aj hodnotiacej teoretickej reflexii. Vnmame ho ako problm vnania novch obsahov teologickch akcentov a foriem, teda ako problm novej kultrnej vrstvy. Nemono v ijcom chrme pri obnove plne negova sasn liturgiu s jej vlastnou symbolikou. Tvor nov kultrnu vrstvu. Tto poiadavka vak priamo zasahuje do symboliky zpadnho smerovho konceptu kostola. Vznik tak problm stretu dvoch symbolk existujcej smerovej a novej centrujcej. Ako ukazuje prax, vsledn dobr nvrh sa nezaobde bez komplexnho rieenia celho kostola ani bez interdisciplinrneho prstupu. Hierarchia pamiatkovch hodnt, obzvl interpretcia symboliky a prtomnos vtvarnho ikonografickho konceptu v architektre a zariaden, je pre rozsah a vraz novch zsahov dleit. Otzku, i uprednostni kult alebo kultru, prevdzku alebo pamiatku, nemono vyriei vopred univerzlne a jednostranne, lebo jej konfrontan spsob je dnes metodicky prekonan. Tvary zsahov, ktor sa formuj tylizovanm a nznakom (obzvl pri prezentcii zaniknutch javov) a pre novotvary (i u s viac v kontexte alebo viac v kontraste s inmi javmi) je potrebn hada vchodisk v autorskch nvrhoch pre konkrtne objekty, najvhodnejie vo variantnch rieeniach. Prve tu sa symbolika, pravdivos obsahovej vpovede a vtvarn originalita mu sta tvorivou cestou pre akceptovaten vsledok vetkmi zastnenmi investorom, pamiatkovm radom, autorom, umeleckm historikom. Estetick vsledok pamiatkovej obnovy teda zvis nielen na konzervanej ochrane kultrneho dedistva, ale aj od kvality architektonickho a vtvarnho nvrhu novho zsahu a iste, od jeho realizcie. Nroky hore uvedench vchodsk neznamenaj zvyovanie nkladov ale rozumn cestu k vsledku. Spracovan na zklade vberu z predchdzajcich prc a praxe autorky. Pouit literatra: 1. Dokumeny II.Vatiknskeho koncilu (1963), Kontitcia o posvtnej liturgii, Siedma kapitola, l. 123. 2. Rmsky misl, Hlava 5 Zariadenie a vzdoba kostolov, l. 254.
__________________________________________________________________________________________
22
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Topoany, farsk kostol, stav pred ukonenm 2008
Topoany, farsk kostol, stav pred obnovou presbytria 2006 Kontakt: Ing.arch. B. Polomov, PhD., FA STU Bratislava, beata.polomova@stuba.sk, tel.: 004212/57276350 __________________________________________________________________________________________
23
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. P. Martinick:
IDEA KOSTOLA NA CESTE Z MINULOSTI DO BUDCNOSTI
Stavbu novho, aj rekontrukcie, pravy i hodnotenie jestvujceho kostola, treba zaa zamyslenm nad elom a potrebnmi vlastnosami dobrho chrmu. Nedostaton poznanie, slab diskusia a zl odpovede na tieto otzky s jednou z prin stavby nie dos dobrch kostolov, niektorch problmov pri rekontrukcich, aj mnohch rozporov medzi investorom, ktorm je v tomto prpade miestna cirkev i rehon spoloenstvo a ttnymi radmi, medzi nimi i pamiatkovmi radmi. V kadej civilizcii bol chrm jednm z hlavnch centier spolonosti a vrcholov architektry, mnohokrt tm najdleitejm. Ich podobm a premenm sa venuj dejiny umenia, kultry a architektry. Dokonca aj materialistick viery a ideolgie ako komunizmus i nacizmus mali svoje obrady, miliny udskch obet a "chrmy" s niekokometrovmi sochami zbostvench vodcov. Chrmami sasnej konzumnej spolonosti s banky, obchodn centr a tadiny. Tu sa budeme venova kresanskm, hlavne katolckym chrmom, ktorch je na Slovensku najviac. el chrmu Boh, ktorho hlsa Biblia a kresanstvo, kostoly nepotrebuje a nevyaduje. On chce aby sme sa mu klaali v duchu a v pravde, ako hovor Evanjelium. Chrm vak potrebuje lovek. Spoloenstvo veriacich potrebuje miesto a priestor na spolon slvenie Eucharistie, ktor je centrom kresanskho ivota a sprtomnenm Jeia Krista na zemi. To je jeho hlavn funkcia. Za tmto cieom sa prv kresania stretali v skromnch domoch. Neskr, ke zskali slobodu a tvorili postupne vinu spolonosti, zaali na to stava elov stavby - kostoly. Tam sa dali prakticky realizova aj alie funkcie - ohlasovanie a prehlbovanie viery, objasovanie jej uenia a motivcia k jeho aplikcii v kadodennom ivote, meditcia, poklona Stvoriteovi, erpanie pokoja, svetla a sily k dobrmu ivotu. Kee chrmy s zrove miestom stretania sa s Bohom, ktor je pre veriacich najvm Dobrom, najmocnejm Pnom a najlskavejm Priateom, veriaci sa vdy snaili na Jeho slvu budova chrmy o najkrajie a asto i o najhonosnejie. Toto, a nie cirkevn triumfalizmus, je hlavnm motvom silia a prostriedkov vloench do budovania o najkrajch kostolov. Samozrejme v prostred konkrtnej materilnej a kultrno-socilnej situcie a so smerovanm do venosti. Kresania maj by sami chrmom Ducha svtho a svetlom sveta. Kostol m by symbolom a pripomienkou duchovnho rozmeru ivota. Mal by by o to dokonalej, o o vyia skutonos sa v om odohrva. Kardinl J. Ratzinger, dnen ppe Benedikt XVI., ako prefekt Posvtnej kongregcie pre nuku viery zdraznil e Jedin skuton apolgia kresanstva sa me obmedzi na dva argumenty: svtcov, ktorch Cirkev vychovala, a umenie, ktor vyrstlo v jej lone. ...Ak m Cirkev alej premiea svet a robi ho udskejm, ako by mohla upusti od krsy, ktor je zko spt s lskou a leskom Zmtvychvstania? Nie, kresania sa nesm necha ahko uspokoji. Musia zo svojej Cirkvi urobi stnok krsy tej skutonej, aby sa svet nestal prvm stupom pekla. Kresanom, vrtane niektorch kazov, obas treba pripomen slov Jna Pavla II., e viera, ktor sa nestva kultrou, je vierou nie plne prijatou, nie celkom pochopenou a nie verne itou. A J. Ratzingera, e Teolg, ktor nemiluje vtvarn umenie, bsnictvo, hudbu a prrodu, me by nebezpen. Tto slepota a hluchota voi krse nie je nieo vedajie, odzrkaduje sa nevyhnutne aj na jeho teolgii. Najv protiklad Zvl v naej sasnej situcii vak treba pripomen aj to, m katolcky kostol nie je. esk teolg Tom Halk v knihe Co je bez chvn, nen pevn pe o dojmoch z Moskvy, kde mal prednku o nboenstve a politike na pde americkej Fulbrightovej nadcie: Uprosted Rudho nmst je ... Leninovo mauzoleum, jedno z hlavnch kultickch mst minulho reimu, kam se chodili v nekonench adch klant mlc zstupy. ...Tet den tou podivnou jeskynn hrobkou z rudho a ernho mramoru projdu. Pipad mi to vechno, vetn posvtn ikony revoluce, voskov bledho tla v kilov rakvi, pekvapiv mal, kolem dokola stoj vojci, kte vs zupcky okikuj, jakmile se snate nco eptnout nebo se pohybujete pli __________________________________________________________________________________________
24
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
pomalu. Rno jsem v Novm zkon nael msto o Kristov hrob a tady mne napad, e asi v celm vesmru nemohou bt vt protiklady: Kristv hrob je prost a przdn; mauzoleum je honosn a trn mu na vn asy zabalzamovan mrtvola. ... kdy se stratil vechen kontext strachu z Moci, pipadala mi oputn mrtvola, kter peila dobu svho uctvn, jaksi alostn oputn a nah, jako vyloupen hrobky faraon." Dedistvo otcov Kresanstvo, vrtane takzvanho "temnho stredoveku", zanechalo alm genercim okrem inho aj vek mnostvo kultrnych pamiatok. Tie s ovocm jeho filozofie, morlky a hodnotovho systmu. Obohacuj vetkch a prinaj itok celej spolonosti, vrtane ekonomickho, lebo s jednm z hlavnch lkadiel turistickho ruchu vo vetkch reginoch. Tieto pamiatky s zva majetkom Cirkvi, ktor ich vybudovala, a mala by za cti zodpovednos. Je smutn, ke niekedy vidme ako pn farr namiesto toho, aby veriacich vychovval ku kultrnosti, je na ele tch, ktor ako nemodern i nepotrebn likviduj historick zariadenie i sasti kostolov. Zrove vak treba pripomen, e vinu zisku z cirkevnch pamiatok nem Cirkev, ale tt a vetci o podnikaj v oblasti cestovnho ruchu. Preto by mal tt nie len prostrednctvom pamiatkovch a stavebnch radov chrni cirkevn kultrne pamiatky, ale aj prispieva na ich drbu a obnovu, ktor sa ned utiahnu zo "zvonekovch" prspevkov veriacich. iv objekty Okrem slabej kultrnej vzdelanosti a nedostatku peaz spovaj niekedy cirkevno-pamiatkrske problmy aj v rozdielnom chpan funkcie kostola. Na ilustrciu podstaty veci ete raz zacitujem T. Halka: Tak svatopetrsk bazilika v m m mnoho tv ... tak onu hrzn ukoptnou zstupy turist, pro n je bazilika jen pamtka. Nikoli pamtka jako anamnesis pipominka, pronikajc k hlubmu smyslu vc, jako je eucharistie pamtkou Kristova umuen, nbr pamtka jako muzejn pedmt a umleck artefakt. Ano, bazilika je krsn a je uiten projt ji tak jako klenotnici kultury, avak nezapomenu na onen pocit vdnosti, s nm jsem si uvdomil ... e pro mne sm bt jet mnohem vc ne galerii a muzeem e jsem tu doma, e skrze svou vru jsem soust duchovn skutenosti, o n svd a k n poukazuje tato stavba.." Ani 400 i 800 rokov star kostol vo vine prpadov teda nie je vo svojej podstate predovetkm mzejnm artefaktom, ale miestom ivho stretania sploenstva veriacich, ktor s dedimi a pokraovatemi tch, ktor ho postavili. Preto treba vdy citlivo zlaova aktulne liturgick potreby a poiadavky s poiadavkami stavebno-technickmi, hygienickmi, bezpenostnmi i kultrno-umeleckmi. To je aj vecou dialgu, pri ktorom by kad strana mala ma aspo zkladn vedomosti a repekt k poiadavkm druhej strany i profesie. Z viacerch problmovch situci spomeniem aspo nieo. S to niektor pni farri, ktor nedoku primerane ohodnoti projektantov, a potom vysoko preplatia aj nekvalitnch a predraench dodvateov, a ktor pamiatkrov vnmaj ako nepriateov, pred ktormi treba utaji vetky innosti a zkroky. Z druhej strany s to pamiatkri, ktor nedoku zabrni brutlnemu nieniu niektorch pamiatok bohatmi skromnkmi i skorumpovanmi a nekvalifikovanmi ttnymi radmi, a potom sa "realizuj" pri skalopevnej nestupivosti voi akmkovek zmenm na cirkevnch pamiatkach, ktor by umonili ich praktick uvanie. Na to aby sa kostol, bsnicky povedan "udral pri dobrom ivote" je teda potrebn dobr poznanie a dialg a zosladenie innosti viacerch odbornkov. Teologickch, liturgickch, umeleckohistorickch i stavebnotechnickch. Na zver Uvediem aspo strune dve moje realizcie: 1. Rmskokatolcky kostol v Kolane pri Partiznskom. Okolo r. 1950 postavili kostol stojaci asi 70 cm od vozovky, priom z opanej strany bola sakristia. V r. 1968-70 k nemu pristavili druh, stavebne plne oddelen lo spojen s pvodnou iba cez sakristiu, ktor bola medzi nimi. V novembri 1989 som bol poiadan pomc riei problm tejto udnej stavby. Po pde komunistickej diktatry bolo mon i kvalitn a radiklne rieenie. Prstavba z r. 1970 a star sakristia sa odstrnila, a vybudovala sa nov hlavn lo kostola kolmo na pvodn, s vyuitm ternu mierne sa zvaujceho od cesty k potoku, cez ktor sa spravila nov lvka pre pech. Architektonicky som sa snail sasnmi vrazovmi prostriedkami zladi so zachovanou jestvujcou stavbou. Stavebno-technicky bol kostol navrhnut tak, aby si vinu, cca 90% prce, mohli spravi sami miestni __________________________________________________________________________________________
25
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
farnci zvyknut stava rodinn domy. A t aj prcu s nadenm a v slunej kvalite zrealizovali od 1.4. do 23.11. 1991. 2. Grckokatolcky kostol Sobrance. Na projekt sa konala sa, ktor mala v podmienkach poiadavku, aby architektonick vraz chrmu vyjadroval vchodn liturgiu. To som realizoval nvrhom vychdzajcim z byzantskej architektry, ktor sa sasnmi vrazovmi prostriedkami snail zachyti aj nieo z jej sakrlnej atmosfry.
Kolano dostavba kostola, exterir
Kolano dostavba kostola, schma pdorysu
Sobrance novostavba chrmu Kontakt: Ing. P. Martinick, Bratislava, palomartinicky@gmail.com, tel.: 0907512749 __________________________________________________________________________________________
26
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. D. Berec, Ing. arch. L. Berecov:
NOV LITURGICK ZARIADENIA V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE

Obnova interirovho zariadenia najastejiev spojen s liturgickou reformou zasahuje kostol viac v jeho ritulno-symbolickej podstate menej sa vak dotka samotnej stavebnej substancie. V tomto zmysle inho druhu s zmeny technickho stavu a tandardu kostola (osvetlenie, vykurovanie, odvlhenie), hoci sa asto spjaj a spustia na zklade jednho zmeru. Obnova v historickch sakrlnych objektov sa v praxi stretva s viacermi problmami. Zpas starho s novm je ten najzkladnej a sn stle v centre nedorozumen. Pri vytvran novej sakrlnej formy je odmietav postoj benho investora i farnka vemi ast jav. Na akkovek stvrnenie novho kostola sa takmer s istotou zna paba kritiky zo vetkch strn. Tmto neobhajujem naozaj mnoh nov pokazen sakrlne diela, ktor prispeli napokon aj k zneniu kreditu cirkvi u odbornej i neodbornej verejnosti po posttotalitnej vlne vzostupu. Ako asto lovek pouje: o je na tom kostoln (sprvnejie sakrlne)? Ale to je vemi ak umelecko-filozofick otzka. Ke tvorme nov, siahame do hbky a na hranice poznania so vetkm, o k tomu patr, aj s prvom na chybn krok. Z detstva zait model chrmovej lode, v ktorej vetci hadia jednm smerom na oltr a vonku s vysokou picatou veou je akosi neprekonaten, hoci u prekonan. A to vznikali mnoh nov kostoly na sdliskch medzi panelkmi. O to aia je tto loha pri rieen novho liturgickho zariadenia v historickom kostole, ktor bude obklopen historickou architektrou a historickm inventrom. Profesor Hanus, jezuita, teolg polyhistor, vrazn osobnos, ktor sa odborne orientovala a pohybovala v mnohch humanitnch oblastiach, aj v oblasti sakrlnej architektry a umenia, bol sasnkom zpasu o nov kostol, o nov sakrum. Vo svojom diele k tomu hovor: Postoj cirkvi k sakrnemu umeniu a vbec k umeniu kodifikuj dva texty: prv je 1164. knon z Kodexu juris canonici z r. 1918; druh je text 7. kapitoly kontitcie Sacrosanctum concilium... text 1164. knonu po slovensky znie: 'Nech sa ordinri staraj, po vypout si, ak by bolo treba, aj mienky odbornkov, aby sa pri stavbe alebo oprave kostolov zachovvali formy ustlen kresanskou tradciou, a zkony posvtnho umenia'...Tento knon uznva a aj kodifikuje u cez niekoko generci, e jestvuj nejak kresansk, tradciou ustlen, posvtn formy alebo slohy. ie zastva historizmus, tylizmus, eklekticizmus. Tieto formy treba zachovva, teda reprodukova, napodobova. Knon kodifikuje to, o bolo prinou a koreom vetkho nedorozumenia aj zmtku generci, historizmu a tylizmu, prinou celej stagncie, celho toho konzervatvneho marazmu... Knon nijako nehad do budcnosti, nepovzbudzuje k pvodnej tvorivosti(1) Jeho genercia urite so zadosuinenm prijala text koncilovej kontitcie v lnku 123, ktor s vou hbkou a mdrosou vnma minulos a otvra aj budcnos: Cirkev nikdy nemala za svoj ani jeden umeleck sloh, ale pripala umeleck formy kadho obdobia poda svojrzu a podmienok jednotlivch nrodov a poiadaviek rozlinch obradov. Tak v priebehu stro nazhromadila umeleck poklad, ktor treba opatrova so vetkou starostlivosou. Aj umenie naej doby nech sa v Cirkvi slobodne pestuje vo vetkch nrodoch a vo vetkch krajoch, pod podmienkou, e sli s patrinou ctou na es chrmom Bom a posvtnm obradom.(1) Hanus bol jednm z prenaov tafety cez mtve obdobie totality, ktor zamedzenm vstavby novch kostolov radovch veriacich uzavrela v historickch objektoch a utvrdila v onom podvedomom konzervativizme. Liturgick reforma sa stala hlavnm zdvodnenm a obsahom obnovy v historickch chrmovch priestoroch. Prila v ase doznievania zpasu starho s novm a napomohla v mnohom vyjasneniu otzky novej tvorby. Re kontitcie je jasn, odvna a inpirujca. V tomto zmysle je metodicky sprvne chpan nov liturgia ako nov kultrna vrstva s novm architektonicko-umeleckm stvrnenm pravdivo reflektujcim dobu jej vzniku. Bez reformy by sme sa v chpan a akceptovan novho sakrlneho umenia i archtektry zrejme tak aleko nedostali. Opame teda pvodn historick nzornos a obraznos v sakrlnom umen a citcie a tylizcie pri umelcko-architektonickch zmench. V minulosti umenie pomhalo v chrmoch vzdelva ud a mohlo to by aj jedin vzdelanie, ak sa mu dostalo. Dnes v dobe veobecne rozrenho vzdelania a medilneho boomu audiovizulna nzornos a obrazn dokonalos v umen a v sakrlnom umen zvl strca prvotn zmysel. __________________________________________________________________________________________
27
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Nestrca sa vak jeho vntorn obsah, symbol. Sasn sakrlna architektra a umenie ho vak m vyjadrova slobodne a autonmne svojimi vlastnmi vrazovmi prostriedkami. M pritom zosta sasou vslednej symbolickej jednoty kostola cirkvi. Nedostaton osveta, slab kultrne povedomie a z neho prameniaca slab hrdos na kostol s historickou hodnotou, a tm aj pochopenie jeho bolest a problmov. Je v kontraste s nezriedka praktizovanm postojom staromilstva - vzahu k starmu lepiemu, ktor ete nevybdol z emocionlnej a podvedomej polohy. Poznanie a osveta nm pome dosta ho na svetlo a farskmu spoloenstvu sta sa napokon aj npomocnm pri prekonvan problmov, spojench s pamiatkovou ochranou. To samozrejme plat vo vetkch sfrach spoloenskho ivota, ttnu politiku ochrany pamiatok nevynmajc. Odborn nepripravenos investora - menie ideov zmery vynes na svetlo alie nepredpokladan a priam nechcen pravy - architekt (a pamiatkr) je priam sn vinnkom rozrenia problmu a z pvodnho zmeru sa zrealizuje len torzo.V obdob po totalite ete ospravedlniten, nie vak u po mnohch sksenostiach i u s vstavbou novch, rovnako aj s obnovou pamiatkovch objektov. Nedostaton ekonomick pln pre pokrytie zmeru. Ku kritizovanej ttnej politike ochrany nie som za prenesenie celej archy a zodpovednosti za pamiatkov ochranu na ttnu pokladu vrtane permanentnho udriavania sakrlnych pamiatok v dobrom technickom stave. Ale v konkrtnych situcich by mohla aspo iastkov podpora zlepi motivciu k relnym poinom. Obnovme si svoj dom - to by mnoh veriaci vo vzahu k svojmu kostolu pochopili celkom prirodzene. Pokrok je, ak sa zaman zmer v grafickej forme aspo vytvor (lepie ako jednotliv nekoordinovan zsahy zvyajne po vmene kaza). Celkov zmer je potom potrebn rozplnova na menie zvldnuten a zmyslupln zmery ovocie prina dslednos a vytrvalos Zlepovanie technickho tandardu kostolov Rieenie novho osvetlenia bva vemi asto sasou spomnanho irieho zadania v svislosti s liturgickou reformou. Nov obetn stl je ako nov stredobod liturgie zkonite akcentovan umelm osvetlenm. Otzne s sasn hygienick osvetovacie tandardy, ktor v kostoloch dosahuj rove osvetlenia, ak tam nikdy nebola. V tejto svislosti je zaujmav sledova chrmov priestor s vypnutm osvetlenm ako v om psob prirodzen denn svetlo. Architektonicky psobiv je najm nepriame umel osvetlenie. Nie je dleit zdroj lampa, ale architetra, osvetlen liturgia alebo artefakt. Zdola osvetlen klenby podporuj vertiklnu dynamiku sakrlneho priestoru. Nie je nutn vysok hladina, ak nie je v zornom poli veriaceho siln zdroj svetla, ktor mu zhoruje videnie (akomodcia zrenc). Takto koncipovan osvetlenie vak vyaduje koordinovanos pri nvrhu kblovch trs. Nov vykurovanie je nezvisl problm, ast spojitos zo irou obnovou je vak logick. V ase plynofikanho nadenia som sa najastejie stretol s jednoducho aplikovanm systmom veobecne znmeho strednho krenia s raditormi a plynovm kotlom. Aj s neastnmi oceovmi vonkajmi rrkovmi rozvodmi. V novch kostoloch s monou dobrou tepelnou izolciou je zaujmav systm stleho temperovania s monosou saturcie krtkodobej potreby tepla teplovzdunou ventilciou tento systm dosahuje vemi dobr prevdzkov ekonomiku. S obmenami je pouiten aj v pamiatkovch objektoch. Vhodnm rieenm me by prve koordinovan koncept viacerch zloiek technickho vybavenia a nov vrstva premyslench, jednoduchch a nenpadnch svetlo-repro...-konvektorov, rmp, zavesench telies, s rozvodmi v podlahe alebo streche, ktor v konenom dsledku znamenaj vemi sporn a etrn zsah do samotnej stavebnej substancie pamiatkovho objektu. Realizcie v danej problematike: Kltor Klarisiek Kapucnok v Kopernici (s . Zvodnm) je prvm svojho druhu na Slovensku od Jozefskch reforiem v 18. storo, ktor tento typ rdov zruili. Po dlhom hadan vhodnej lokality sa rdov sestry rozhodli pre Kopernicu, mal dedinku v Kremnickch vrchoch. Nov kltor vyrstol ako rozrenie arelu pvodnho gotickho kostola zo 14. storoia v mierne stpajcom terne junho svahu. Genius loci neopakovaten posvtn miesto v blzkosti kostola nad obcou bolo u dan, hotov, pripraven, dotvoren tvaroslovne sasnm rieenm kltora. Jadrom priestorovho konceptu novostavby je kaplnka, ktorej kruhov pdorys je lniou klauzry (hranice oddeujcej laikov od zasvtench) rozdelen na verejn a kltorn as. __________________________________________________________________________________________
28
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Okolo verejnosti neprstupnej asti kaplnky vyrast na benediktnmi vybudovanom vzahu chrm - dormitr krov chodba - rajsk zhrada stavba kltora. Hlohovec pitlik (so tdiom FOR), retituovan pamiatkov objekt, symbolizujci sakrlno v spojen s dobroinnosou celkov obnova, dostavba farskho objektu s funkciami administratvy a bvania a interir v historickej asti. Samotn objekt pitlika zmenil funkn npl na pastoran centrum (mimoliturgick formcia veriacich). Kee objekty boli vrten przdne a znane zanedban, najm pri obnove kostola (okrem inho rekontrukcia znienej zvonice, krovu, podzemia, exterirov...) bolo mon dsledn metodickoarchitektonick rieenie plnej novej vrstvy interru pokoncilovej liturgie v pamiatkovom priestore. Kostol Vek Ripany pvodne ir zmer - obnova interiru, odvlhenie - sancia sankturia, stredn vykurovanie a osvetlenie Kostol sv.Jna Krstitea Hranovnica interr vmena opotrebovanho pokoncilovho liturgickho zariadenia vrtane lavc, vykurovanie, osvetlenie Synagga Bratislava, Heydukova ul. - elektrick slav vykurovanie a alie pravy a drba Katedrla sv.Jna z Mathy (Trojika), Bratislava - katedra vojenskho ordinra -biskupa, konkurzn nvrh Kostol sv.Michala, Gnovce vstavba organu, vmena opotrebovanho pokoncilovho liturgickho zariadenia, interir sakristie Katedrla sv.Martina, Bratislava nov organ a interr empory Literatra: 1. L. HANUS: Kostol ako symbol. L, Bratislava 1995, s.362-363 Technick sprvy uvedench projektov
Ganovce nvrh
Ganovce relne
Kltor Kopernica
Kopernica model Kontakt: Ing. arch. D. Berec, Ing. arch. L. Berecov, Bratislava, berec@for.sk
Kopernica model
__________________________________________________________________________________________
29
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. A. Soroinov:
SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKE

Zodpovednos voi venosti V Posolstve k 43. Svetovmu du pokoja z 1.1.2010 ppe Benedikt XVI. napsal: Krzov situcie, ktor dnes prevame, s v zklade aj morlnymi krzami. udstvo potrebuje hlbok kultrnu obnovu... Aj bval prezident Vclav Havel pri 20. vro nenej revolcie kontatoval: Nam najvm problmom je strata venosti. Ak nemme zodpovednos pred venosou, nemme iadnu. Ak nie je venos, treba si tu u o najviac zarobi, o najviac ui, o najviac stihn. To je kore korupcie v naej politike, hrubosti v podnikan a pasivity vo verejnosti. Programom, vziou, snom na alch 20 rokov je preto budovanie duchovnejej spolonosti. 1 Kultra porozumenia Ako meme utvra kultru naej krajiny a Eurpy? Poda profesora Toma Halka: K ndeje, ktorm bude mon otvori brnu budcnosti je potrebn hada u tch, ktor doku vytvori z tohto sveta domov, pohostinn miesto pre vetky dobr hodnoty... Domov je vak zrove miestom, ktor m svoju tradciu, kde veci maj svoje miesto a ivot svoj poriadok ...potom sn meme oakva, e tm urujcim motvom prichdzajcej doby bude etika zodpovednosti a kultra porozumenia. Ak chceme my kresania pomc pri preman a utvran budceho poriadku Eurpy a sveta, mali by sme sa naui vna do tohto diela mdros a citlivos voi hodnotm. 2 Aj kultra je odrazom hodnt naej doby... Pri tdiu kultr vak zisujeme, e po istom ase odumieraj a zostan po nich len muzelne pamiatky. Vaka omu jedin starovek kultra - histria starch idov je dodnes iv? (modlime sa ich almy, deti sa uia biblick prbehy, at). Kardinl Tom pidlk bol presveden, e vaka kristologickmu zmyslu. To je poda neho liek na nesmrtenos uritej kultry. Ako sa podarilo v Koiciach nadviaza na stroiami overen kultrne hodnoty? V uplynulom roku 2009 sa u po dvadsiaty-krt uskutonil Tde sakrlneho umenia, ktorho festival potvrdil dleitos spolonch hodnt, ale aj pestros a rznorodos ich prejavov (idovsk nboenstvo, kresansk katolcke, evanjelick, pravoslvne). Nepochybne sakrlne umenie dva ndej a prispieva k porozumeniu, rozvoju tolerancie a k reniu nadasovch hodnt aj v dnenej dobe. Pozoruhodn kultrne stavby z krzovch rokov 1936-1941 Historickou zaujmavosou je, e v krzovch rokoch 1936 1941 boli v Koiciach realizovan tri sakrlne stavby troch cirkevnch rdov v duchu architektry moderny: rd frantiknov realizoval arel kostola Krovnej pokoja, sestry III. rdu sv. Dominika arel s kostolom Krista Kra a jezuiti Dom jezuitov s Kaplnkou Boskho Srdca Jeiovho. Boli postaven v duchu funkcionalizmu, vyznaujcom sa jednoduchosou, minimalizmom a funknosou. Oba kostoly a aj kaplnka s sasou modernho komplexu budov s jasnm funknm zameranm /prca s mldeou: kola, internt, kninica, spoloensk priestory, stravovanie, fara a in/, zvldnutm v dispozinom aj kontruknom rieen v slade s vvojovmi trendmi. Cielen a premyslen orientcia priestorov k svetovm stranm, ich nsledn optimlne presvetlenie, modern centrlne vykurovanie v kadom komplexe, dokonca aj v kostoloch a kaplnke.3 Ale o je podstatn, tieto arely formovali vtedajiu generciu mldee a jej kultrne a socilne ctenie. Jezuiti v Koiciach Jezuiti prili op do Koc v roku 1930, po 157 rokoch. Najprv psobili v objekte Angelna, no v roku 1936 im daroval koick biskup Jozef rsky nealek biskupsk zhradu, kde rd dokonil roku 1937 svoj modern vchovn stav mldee. Objekt slil rdu pomerne krtko. V roku 1938, ke jun zemia Slovenska boli viedenskm verdiktom prisden Maarsku, museli slovensk jezuiti opusti Koice. Filozofick intitt zriaden v objekte maarskmi jezuitmi trval do roku 1945. Roku 1950 bolo psobenie slovenskch jezuitov v Koiciach nsilne preruen komunistickm reimom na 40 rokov. V budove zriadili katedru marxizmu leninizmu univerzity P.J.afrika a kaplnku pouvali ako telocviu, neskr kninicu. Jezuiti sa do Koc vrtili a roku 1990 a zaali si prispsobova priestory pre potreby rehole s pvodnou nplou. Po dohode s cirkevnm __________________________________________________________________________________________
30
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
gymnziom sv. Toma Akvinskho v Koiciach, ktor ved sestry dominiknky, sa v roku 1994 zriadil v priestoroch domu internt pre tudentov tohto gymnzia. Objekt kaplnky, ktor spolu s celou budovou bol v roku 1989 vrten rdu, bol znane zdevastovan a bez pvodnho vntornho vybavenia. Zachovala sa len pvodn vitr v okne svtyne s vyobrazenm Jeia Krista a erbom mesta Koice. Napriek tomu m svoju vpovedn hodnotu, tak ako aj ostatn priestory tohto modernho objektu, ktor v sasnosti sli mnohorakm innostiam rdu. 3 Z Velehradu do Koc V Dome jezuitov s kaplnkou (kostolom) zasvtenou Najsvtejiemu Srdcu Jeiovmu sa v sasnosti nachdza Centrum spirituality Vchod - Zpad. Mesto Koice sa prvom povauje aj za kriovatku ciest vchod zpad, sever juh. Zaiatkom roku 2009 sa rozhodol predstaven rehole Jozef Kyselica a rektor ecclesiae Juraj Dufka pre obnovu kaplnky. Pozvali sochra Otmara Olivu z Velehradu a kamenra Petra Novka, aby umelecky stvrnili presbytrium. Povaovali za dleit, aby interir dchal jednotou a aby bolo kresanstvo interpretovan sasnm jazykom. Architektonick nvrh rekontrukcie interiru spracovali koick architekti: udmila Zidorov a Michal offk; autormi symboliky oltra je arch. Anna Soroinov a pter Juraj Dufka. Obnoven kaplnku poven na kostol a nov oltr posvtil da 14.10.2009 arcibiskup Alojz Tk. Princpy obnovy a sakrlna symbolika Zkladnmi princpmi architektonickej obnovy kostola bolo: 1. nadviaza na jednoduchos a istotu vrazu funkcionalistickej stavby, zachova a zvrazni jej charakteristick prvky (elezobetnov stpy kruhovho prierezu, dreven kazetov kontrukcia nesen elezobetnovou obrubou, ktor je mierne predsaden pred zdvojen prievlaky tvaru obrtenho U, okn s oblkovm uzverom a ich lenenie); 2. zvi tandard kvality priestoru (podlahov vykurovanie, vzduchotechnick vetranie, nov keramick dlaba v lodi a mramorov vo svtyni, nov schody na chr); 3. v oltrnom priestore zachova pvodn vitr (patrocnium), centrlne umiestnenie svtostnku a vyjadri vnimonos kostola (Centrum spirituality Vchod Zpad, dva obrady, hbka historickho odkazu symbolov kresanstva). Zjednocujcou mylienkou v obnovenom oltrnom priestore je ver z proroka Izaia: Z pa Jesseho vypu ratoles a z jeho koreov Vhonok vykvitne (Iz. 11,1). Jesse bol otec kra Dvida. Ratoles, vhonok, ktor vykvitne z pa Jesseho, je Emanuel Mesi. Poda proroka Izaia (11.2.a 11.5.): A spoinie na om duch pnov: Duch mdrosti a rozumu, Duch rady a sily, Duch poznania a bohabojnosti a napln ho bze Pnova. A pravda bude psom bedier jeho, vernos vak opaskom drieku jeho. Preto vetky bronzov detaily pripomnaj znaky pa, i kmea, s tam znzornen vetvy, listy, kra (ambna, svietnik pre paklnu sviecu, mal svietniky, Bohostnok v tvare kra m zvonku drsn truktru kry kmea a vetvy s lstm, a aj relif na oltri). Kme m nies ratoles, vhonok. Prorok pod tmto vhonkom ohlasoval budceho Mesia Jeia Krista. Tak na Jeia poukazuje ambna, (odtia sa ta a hlsa Boie slovo), svietniky symbolizuj svetlo sveta, Bohostnok tam je uloen ako chlieb venho ivota. Oltr z kamea bieleho sivca poukazuje na Jeia, ktor dokonal svoje dielo na oltri kra a tu ho sprtomuje. Tento ist vhonok sa na kri stva vazom nad trojhlavm hadom, symbolom zhubnho zla zatratenia, ke Kristov kr ako kopija prera jeho zvjajce sa telo hada satana pokuitea, pvodcu prvotnho hriechu a vetkho odboja proti Bohu, ako je to zachyten hne na prvch strnkach knihy Genezis. Had satan poiera zakzan ovocie, to na vetko, o je spojen s obetou Spasitea ale tm ni seba samho.4 Otmar Oliva sa inpiroval videnm Katarny Emmerichovej, ktor videla prenika kr na Golgote do pekla, kde sa zvjali hady univerzlne zlo. Motv hada so zakzanm ovocm je aj na sso Immaculata v Koiciach na Hlavnom nmest. Svtostnok pripomna gotick tabuov oltre (inpircia oltrom v Dme sv. Albety), mule symbolizuj tajomstvo (perla vo vntri), hviezda Pannu Mriu. Mimochodom, grcko-katolcke liturgie s s novmi bronzovmi prvkami a doplnenmi ikonami vemi psobiv. Centrlne umiestnenie svtostnku na osi, vyhovujce rmsko-katolckemu aj grcko-katolckemu obradu, zdrazuje Mystrium a potvrdzuje aj univerzlnos obnovenho oltrneho priestoru. Prolog na oltri Pripomeme si, e verejn vystpenia Majstra z Nazaretu na jednu jedin tmu ako prei dstojne a zmysluplne ivot sa konali pod rym nebom, stailo srdce otvoren moci hovorenho slova. Radostn zves __________________________________________________________________________________________
31
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
svojho Majstra zaal psa milovan uenk Jn Prologom: Na poiatku bolo Slovo...a Slovo bolo u Boha, a Bohom bolo Slovo... A Slovo sa stalo telom a prebvalo medzi nami....V om bol ivot...svetlo ud 5 Oltr v Koickom kostole jezuitov symbolicky vyjadruje univerzlnos cirkvi (spiritualitu Vchod Zpad: kresanov byzantskho a latinskho obradu), ako aj historick prchod vierozvestcov na nae zemia. Uveden prv slov z evanjelia sv. Jna (Jn 1.1.) napsan sv. Cyrilom hlaholikou symbolizuj misiu sv. Cyrila a sv. Metoda na naom zem. Slovo, o nim aj srdce vae posiln, slovo, o Boha poznva vs priprav (Proglas 26). Text Na poiatku bolo Slovo je vtvarne zobrazen v hlaholike, aj latinsky. Hlaholika m svojou tvarovou vzneenosou, ornamentlnosou a originlnym grafickm systmom sama o sebe mimoriadne vtvarn hodnoty. Prekladate Viliam Turny pomenva hlaholiku nielen ako hlaholiacu, spevn, mladick, ale aj ako maovan abecedu Psmo podobn strapcom hrozna (repektuje horn linku, teda vis ako hrozno) m al symbolick biblick vznam. Byzantsk pektorlny krik, znzornen na novom oltri, s vyobrazenm najsvtejej Trojice (enkolpion) vzcna rann stredovek pamiatka z 11. stor. njden vo Vekej Mai, symbolizuje vetkch putujcich zo sv. zeme a posvtnch miest, ktor podobn kriky prinali na nae zemia. (Tento kr bol zobrazen aj na slovenskej minci 10 korunke). In principio erat verbum napsan latinsky symbolizuje nae pevn zasadenie do kresanskho zpadu. Latinsk psmo u od 11. storoia preniklo k zpadnm Slovanom. Terajm ppeom Benediktom XVI. je op preferovan latinina ako jazyk univerzlnej cirkvi a vzdelancov, v ktorom boli napsan najvznamnejie cirkevn a svetsk spisy stredoveku, aj novoveku. Obnoven kaplnka, vrtane novho oltra, nech je na viu slvu Boiu Omnia ad majorem Dei gloriam. Ikonopiseck kola v Centre spirituality Vchod - Zpad Michala Lacka Okrem inch aktivt v Centre spirituality zorganizoval Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda v Koiciach v jli roku 2009 a 2010 Letn ikonopiseck kolu, s monosou vlastnorune napsa ikonu a zoznmi sa s duchovnm a technickm knonom tvorby ikon. Kad de sa zaal bohoslubou v kaplnke. Maovanie ikon sprevdzala ticho znejca vchodn hudba a spevy z grckokatolckych liturgi. Ak dielo sprevdza modlitba, obraz dostva duu. Ako povedal jeden z astnkov letnej koly: V posvtnom tichu sa vynra modlitba vlastnmi slovami, pokoj v srdci, odpove, dobr npad, nov mylienka. Ve krsa je stimulujci faktor v ivote a prvm stupienkom k dobru...Ale najvm dielom loveka v ivote je nepokrivi si charakter, neprehazardova si venos. Najvm dielom je osta lovekom Pravdy...Nech teda umelci nevidia malichern spech dneka, ale vdy konen cie ivota.8 Gesto zmierenia po 30 rokoch Akademick sochr Otmar Oliva chodieval do Koc u poas tdi na Praskej Akadmii umen a tu naberal umeleck sksenosti. Tvor to, o cti, ako bol vychovan a o v ivote videl. Spomnal, ako 14 ron chlapec v Dme sv. Albety trvil vea asu... Koice sa mu vak spjaj aj s neprjemnmi zitkami. Prve v ase intalcie liturgickch zariaden v Koiciach uplynulo 30 rokov od jeho uvznenia (30.10.1979). Dvadsa mesiacov bol uvznen ako politick vze, k omu prispeli niektor koick obania. Pripadalo mi ako neskuton mc tu prs presne teraz a ma prleitos vytvori takto vec. Aj aktulne dielo je akoby aktom odpustenia. Poas prce na om mal monos prema o zkladnch veciach, prema o instituci zvan odputn... Metda velieho vosku zitok odlievania bronzu Otmar Oliva pouva metdu odlievania bronzu, ktor je star 5 000 - 7 000 rokov. Modeluje z vosku, priom m len jeden originl, vel vosk sa vypar a znova sa pouije. Naa spoluprca so sochrom bola mimoriadne podnetn. Len pre ilustrciu poskytli sme mu nvrh ideovho vyjadrenia symboliky oltra, aby bol interir pre Koice a Centrum spirituality typick - a potom sme v jeho ateliri uasli nad originlnym vtvarnm stvrnenm. Za zzran povauje sochr aj medziudsk vzahy, ktor vznikaj pri odlievan prvkov priamo na Velehrade v jeho zlievrni. Zilo sa tam niekoko desiatok pozvanch spolupracovnkov a host a bolo to jedno ndhern spoloensk podujatie (spojen s modlitbou pred odlievanm, pred spolonm obedom, priatesk atmosfra ud, ktorch spja sakrlne umenie...). Ke sa ptal Otmarov zahranin kolega, preo to neodlieva pomocou potaov a novou technolgiou povedal, e mu ide o stretnutie s umi a spolon dielo...
__________________________________________________________________________________________
32
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Redemptoris Mater a in diela Otmara Olivu Diela Olivu s realizovan na mnohch miestach: oltr v Bazilike na Velehrade (realizovan v ase socializmu pod inm menom), Brno interir kaplnky v katedrle sv. Petra a Pavla, Maribor kostol Matky Mrie oltr, kropenika, jubilejn medaila J. Pavla II., medaila sv. Jna Sarkanerja, kalichy, relikvire. Osobitne zaujmavou je Kaplnka Redemptoris Mater v Rme (dokonen v roku 1999) s detailom Vekomoravskho kra na sedese pre ppea pod pravou rukou, (archeologick nlez zo Starho Mesta). V duchu tradcie sv. Cyrila a sv. Metoda je spojen Moravsk Velehrad so sedesom ppea v Rme, slovansk duchovnos s kresanskm univerzom. Histria vzniku kaplnky zaala v roku 1988, kedy sa konil Marinsky rok. Ako pamiatku na marinske jubileum chcel Jn Pavol II. kaplnku, dovtedy znmu pod menom Matilda, premenova na Redemptoris Mater spolu s vykonanm rekontrukcie. Relne kontry dostal projekt v roku 1996, na konci oslv 50 ronho kazskho jubilea poskho ppea. On sm vtedy kolgiu kardinlov oznmil, e ich finann dary pouije na spomenut mozaiku, ktor bude ma poda jeho slov vnimon hodnotu a vybuduje vznamn prtomnos vchodnej tradcie vo Vatikne. Nebolo teda prekvapenm, e realiztori mylienky boli vybran zo slovanskch nrodov. Duchovnm otcom mozaiky bol esk kardinl Tom pidlk. Zhotovil ju atelir Centro Aletti pod vedenm slovinskho jezuitu Marka Rupnika, priom predn stenu nebeskho Jeruzalema vytvoril Rus Kornukov, katedru, oltr a ambonu zverili Otmarovi Olivovi.6 Kardinl Tom pidlk umelcom ukzal, e viera me by praktick a vemi jednoduch, ak je it opravdivo. Slovo a pravda A o je pravda? (Jn 18,38) QUID EST VERITAS ? V stredoveku obben forma z tch istch psmen vytvori in vetu (anagram z grtiny) znela: Je to tu prtomn mu EST VIR QUI ADEST ... Ppe Benedikt XVI. povedal po nvteve eskej republiky v septembri 2009: ... iba v primnom hadan pravdy, dobra a krsy mono relne ponknu budcnos dnenej mldei a budcim genercim. Parafrzujc evanjelistu Mata aj dnes plat: Kto by si chcel zachova svoj ivot, strat ho, no ten, kto svoj ivot strca pre vernos pravde a lske, ho v tom strcan njde. 7 Odkaz sv. Cyrila a sv. Metoda - spolupatrnov Eurpy ivot a dielo sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorch 1150. vroie prchodu na nae zemie si budeme v roku 2013 pripomna, je potvrdenm pravdivosti biblickch slov: Nielen z chleba je lovek iv..., lebo: Ke telo nem patrinho pokrmu: prve tak isto kad dua upad v it, ke ije bez Boieho ivota, ke nepouje nikde Slova Boieho (Proglas 61). Mdros naich predchodcov poskytuje etick nvod pre profesionlne ponanie i v asoch dnenej informanej explzie. Prekkou pravdy s odvek pokuenia loveka: mrna slva, neist tba po bohatstve a pokuenie moci. Slovo, ktor podahne pokueniu moci, vak moc strca: je prehliadnut skr alebo neskr ako nepravdiv.5 Mesto Koice bude v roku 2013 jednm z dvoch Eurpskych hlavnch miest kultry. Kieby sakrlna symbolika v obnovenej jezuitskej kaplnke podnecovala k premaniu a meditcii o sile Slova... Zdroje .tde z 23.11.2009, . 47/2009 vodnk, str. 3. 2 Frum obianskej spolonosti, dec. 97/8, str. 60,61, Tom Halk: Evropa jako domov 3 Adriana Priatkov, Alexandra Vakoviov: Examples of Modernism of the sacral architecture in Koice, "Transactions of the Universities of Koice 2/2008, ISSN 1335-2334, s.37-43 a ASB 11/2009 XVI. ro., str. 70,71 4 Prhovor ptra Jozefa Kyselicu, SJ pri posvten obnovenho kostola da 14.10.2009 5 Lubomr Mloch - Moc slova, Nakladatelstv Karolinum 2002, str. 64 68 6 Zrno, 15/2009, str. 26. 7 .tde z 16.11.2009, .46/2009, lnok Ke strca znamen nachdza, str. 70 8 Pavol Straus - S vhadom do nekonena, kapitola Postila dneka, Vydavatestvo Michala Vaka, Preov, 2009 str. 303-323
1
__________________________________________________________________________________________
33
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Popis fotografi
detail bronzovho relifu na oltri (Jn 1,1)
pdorys po obnove interiru v roku 2009 Autor foto: Ing. Peter Olekk
pvodn interir v roku 1950
Kontakt: Ing. arch. A. Soroinov, Koice, anna.sorocinova@vucke.sk, tel.: 055/7268240 __________________________________________________________________________________________

34
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
KO S TO L N A J S VT E J I E H O S R D C A J E I O V H O C E N T R UM S P I R I T U A L I T Y V C H O D Z PA D V KO I C I AC H
SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKE
GRCKO - KATOLCKY OBRAD
Na poiatku bolo slovo
RMSKO - KATOLCKY OBRAD
DOM JEZUITOV S KAPLNKOU POSTAVEN V ROKOCH 19361937 V DUCHU FUNKCIONALIZMU DO ROKU 1950 MODERN VCHOVN STAV MLDEE V ROKOCH 1950 1989 KATEDRA MARXIZMULENINIZMU UPJ, V KAPLNKE TELOCVIA V ROKU 1990 STAVBA VRTEN JEZUITOM DNES SDLO CENTRA SPIRITUALITY MICHALA LACKA VCHOD ZPAD OBETN STL SYMBOLIKA BYZANTSKHO A LATINSKHO OBRADU Jn (1, 1) V HLAHOLIKE A LATININE V ROKU 20131150. VROIE PRCHODU SV. CYRILA A METODA (R. 863) VDY AKTULNA MEDITCIA O SILE SLOVA Komenskho 14, 040 01 Koice, Tel.: 055 / 426 67 739, www.csvzml.org SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKEA. D. 2009
__________________________________________________________________________________________
35
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. M. Pichov:
SAKRLNE OBJEKTY SANCIA, VYKUROVANIE, VETRANIE, PLESNE

Vo svojom prspevku sa zameriam len na stredovek Kostoly s kamennm murivom, ktor povaujem za samostatn kapitolu pri obnove sakrlnych objektov. Vo svojom lnku vychdzam zo sksenosti z Kostola sv. Ducha v ehre, Kostola sv. Mikula v Porube pri Prievidzi a alch. 1. Sancia malho stredovekho kostola s kamennmi murivami :
- Najstarie kostolky boli postaven najastejie na skalnom kopci a preto prirodzen vzlnajca zemn vlhkos je pomerne nzka. - Extrmne zavlhnutie murv bva spravidla spsoben trojkombinciou : vytekanie daovej vody zo strechy k zkladovm murivm, vybetnovanie podlh a nevetranie vntornch priestorov. - V kamennch murivch vzlna vlhkos najm murovacou maltou do vych polh nad rovou podlahy miera zavlhnutia murv spravidla zvis od kvality vpennej malty a nasiakavosti pouitho kamea. V Kostole v ehre sa nachdza vpenn malta z nehasenho vpna vemi tvrd a mlo nasiakav, vemi kvalitn. - V malch kostoloch je zsadnm problmom tie pomer kubatry kamennch murv voi kubatre vntornho vzduchu. - Nevhodn prava z 20. storoia - vybetnovan podlaha spsobuje extrmny nrast relatvnej vlhkosti vntornho vzduchu ako aj akumulciu zvenej vzlnajcej vlhkosti v murivch. - Nov podlahy s najvhodnejie s paropriepustnou skladbou (dlaba na podsype z kameniva) tehlov dlaba v Kostole v ehre. V prpade poiadavky investora na podlahov temperovanie je nutn pod podkladnm betnom zrealizova odvetrvan vzduchov vrstvu (stavebn rieenie so zohadnenm princpov stavebnej fyziky) podlaha v Kostole v Porube. - Vonkaj vzduchov kanl pri kamennch murivch neodporam realizova z dvodu zvenho ochladzovania zkladovho muriva a nsledne zvenia kondenzcie na vntornom povrchu stien v rovni nad podlahou. V Kostole v ehre bol star vzduchov kanl po vonkajom obvode objektu zruen a zasypan. - Neodporam realizova drene v tesnej blzkosti zkladovho muriva z dvodu nebezpeia privedenia vody k zkladovej kre a monm statickm poruchm.
Zruenie vonkajieho vzduchovho kanla okolo Kostola v ehre (v tomto prpade bola dan drenna rra ako poistn dovtedy, km nedjde ku konsolidcii zsypu kanla).
__________________________________________________________________________________________
36
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
2. Vykurovanie : Zven vlhkos v murivch kostola m vplyv na vku relatvnej vlhkosti vzduchu, ktor zase silnou mierou ovplyvuje teplotu vntornho vzduchu. Priebeh teploty a relatvnej vlhkosti vzduchu vytvra teplotn pohodu priestoru. Kamenn muriv stredovekch kostolov potrebuj teplo, ale len mierne temperovanie avak kontinulne, nie preruovan. Naakumulovanm tepla akmi kontrukciami djde k priaznivmu priebehu teploty a relatvnej vlhkosti vzduchu. Preruovan temperovanie, len v ase om, spsobuje nrast povrchovej kondenzcie a zvyuje problm zaplesnenia interiru. Temperovanie vntornho priestoru plynovmi lampami spsobuje nrast relatvnej vlhkosti vzduchu, nakoko horenm plynu sa uvouj vodn pary. V prpade, ak jestvujce temperovanie kostola je realizovan elektrickmi akumulanmi kachlami (gamaty), sstredenmi do bonch zaklenutch nk (vklenkov), zdruenm tepelnho vkonu do nk nedochdza k cirkulcii tepla v priestore. Ide o bodov zdroje tepla, ktor poskytuj len naakumulovan tepeln vkon s nerovnomernm rozloenm tepelnej straty poas da, teplo je cti len v najbliom okol tepelnho zdroja. Osadenie gamatov v historickom prostred je neestetick. Za najvhodnejie temperovanie kostola je t.. povaovan slav teplo s nim teplotovm spdom, napr. temperovanie do lavc, podlahov temperovanie ai. V zimnom obdob by malo by mierne temperovanie priestoru nepretrit (stle), nie preruovan, ktor spsobuje rozdielom teploty a relatvnej vlhkosti vntornho vzduchu okrem inho aj dilatan naptia drevenho mobiliru, Kostol potrebuje mierny svisl tepeln vkon v zimnom obdob, aby dolo k naakumulovaniu tepla kontrukciami. Pri temperovan priestoru je potrebn zatepli horn plochu klenby Kostola. 3. Vetranie :
Vntorn priestory kostolov nebvaj spravidla dostatone prevetrvan. Otvorenie okna nie je vetranm. Prirodzen vetrania zvis od priebehu teplt a relatvnej vlhkosti vntornho a vonkajieho vzduchu. Na prevetrvanie s potrebn minimlne dva otvory na nprotivnch stranch. Najlepie s rozdielom vok min. 4 a 6 m. Pvodn vetracie otvory v klenbe, ak s, bvaj uzavret poklopom kvli prievanu. Je nutn ich otvorenie a pouvanie. V stredovekch Kostoloch tieto otvory v klenbe asto chbaj. Vmenou skladanej krytiny za plechov na vetkch objektov, obnovench v druhej polovici 20. storoia a zruenm sanktusnkov nedochdza k cirkulcii vzduchu naprie objektom. Slnenm iarenm zohriaty priestor podkrovia nedostane do pohybu studen a vlhk vzduch v Kostole, ak nie je mon cirkulcia. Preto je nutn vytvori vetrac komn cez veu Kostola poda monost a potrieb jednotlivch objektov. V spoluprci s KP odporam doriei a doplni do strenho pla vetracie vikiere. Starie okn s jednosklom sce umouj tepeln straty, ale zrove slia ako prirodzen odvlhova vzduchu a z tohto dvodu je pri stredovekch kostolkoch potrebn ich zachovanie. Nov tesn okn mu spsobi extrmny nrast plesn v interiri vplyvom zamedzenia pohybu a nutnej vmeny vzduchu. V prpade, ak u boli zrealizovan nov okn s drevenm rmom a izolanm dvojsklom je potrebn doriei infiltrciu vzduchu nhradnm spsobom. V Kostole ehre bola osaden vetracia trbina AERECO (vi. foto). Priestory Kostolov potrebuj by vetran, aj v ase ich uzavretia. V prpade potreby je vhodn doriei cirkulciu vntornho vzduchu pomocou vzduchotechnickch zariaden.
__________________________________________________________________________________________
37
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vetracie trbina v Kostole ehre. 4. Plesne :
Kostol sv. Margity v Zborove zaplesnenie stien vplyvom realizovania novch vzduchotesnch okien. Na okn mus by doplnen pkov otvranie.
Vysok relatvna vlhkos v kombincii s nevetranm spsobuje zven mieru kondenzcie vodnch pr zo vzduchu na najstudench povrchoch (okn, podlaha, zavlhnut plochy kamennch murv). Povrchov kondenzcia v kombincii s nevetranm bva prinou uchytenia a rastu plesn. K zaplesneniu vrazne prispieva nepreslnenie vntornho priestoru z dvodu vemi malch rozmerov okennch otvorov. Pouvanie kobercov a vankov tie. Pokia cti plesne (pivnin pach) len vo vzduchu, je to ete ten lep prpad. Ak sa spry plesn uchytia na kontrukcich, dochdza k ich rchlemu reniu vplyvom pohybu vzduchu a nsledne ku kontamincii celho objektu, m vznikne nehygienick a zdraviu kodliv prostredie. Synergick efekt : Vetky negatvne vplyvy zavlhnutia kontrukci navzjom spolupsobia a vytvoria synergick efekt. Pri analze stavu zavlhnutia je dleit identifikcia vetkch jednotlivch problmov a pri nvrhu sancie urenie postupu prc systmom jednotlivch krokov. Ak sa na stench objektu nachdza pvodn vmaba (fresky) je bezpodmienene nutn vykona kvalitn chemicko technologick prieskum s urenm presnho typu vodorozpustnch sol a spresnenie pravy vntornej klmy v objekte poda vlastnost tchto sol. Pri rchlom alebo nadmernom vysuen kontrukci me nasta neiadca detrukcia pvodnej omietky s vmabou. spen sancia a retaurovanie interiru Kostola sv. Mikula v Porube pri Prievidzi vod Kostol sv. Mikula v Porube je jednoloov stavba s pravouhlm presbytriom, predstavanou veou, severnou sakristiou a neskr pristavanmi bonmi priestormi a predsieou. V r. 1987 sa zaali vykonva prieskumn prce (prieskum zavlhnutia murv, retaurtorsk, archeologick + umelecko historick prieskum s nvrhom metodiky retaurovania) a nsledne zaala aj stavebn obnova objektu a retaurtorsk prce v interiri. Od r.2001 bola etapovite realizovan obnova fasd Kostola, prce na retaurovan ukonen v r.2009. Z histrie stavebnho vvoja objektu Kostol bol postaven zrejme na prelome 13. a 14. storoia, zaiatkom 15. storoia bol v interiri vymaovan nstennmi mabami. Murovan kazatenica s vmabou bola na jun okraj vaznho oblka osaden v r.1633. V r. 1658 nahradili stredovek trmov strop novm drevenm stropom s bohato maovanmi florlnymi motvmi. Na prelome 19. a 20. storoia bola empora zven do sasnho rozsahu. Stredovek nstenn maby boli objaven koncom 19. storoia. __________________________________________________________________________________________
38
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
eln pohad na arel Kostola po zretaurovan
Bon pohad na arel Kostola po zretaurovan
Sancia zavlhnutch murv objektu 1/ Prieskum zavlhnutia Podlahy vstupu, podveia a lode Kostola tvoril cementov plen poter, v presbytriu bol liaty teracov poter, zrealizovan v r.1912. Niveleta povrchu podlh bola v sklone od vstupu k presbytriu smerom nadol. V sakristii sa nachdzala kamenn rezan dlaba na podkladnom betne. Muriv Kostola s isto kamenn. Interirov omietka bola do vky 1m a 1,7 m, nad podlahou plone pokoden vplyvom zvenej vzlnajcej vlhkosti. Najvraznejie pokodenie omietky vlhkosou sa nachdzalo na severnch stench objektu. Omietka bola tie plone oddelen od muriva (odut). V ase prieskum sa loklne na povrchu omietky nachdzali vykrytalizovan vkvety vodorozpustnch sol (poda chemickho rozboru sran horenat). Vzorky omietky a murovacej malty boli odobrat len informatvne z troch miest, nakoko objekt bol v ase prieskumu ete prevdzkovan. Obsahy vlhkosti boli nameran pomerne nzke (do 3 % hmotnostnch), v jednom mieste mala murovacia malta obsah vysok (8 % hmotnostnch). Koncentrcia chloridov, sranov a dusinanov bola v dvoch miestach nzka, v jednom zven.
Murovan krstitenica
Vmaba stien a stropu
Stav omietky pred sanciou
2/ Analza jestvujceho stavu zavlhnutia Realizciou betnovej podlahy v r.1912, ktor je paronepriepustn, dolo postupom asu (85 rokov) k naakumulovaniu vlhkosti do obvodovch murv, priom v kamennom murive vzlna vlhkos krami do vych polh nad rovou podlahy a ternu. Zven vlhkos v soklovej asti murv bola spsoben kombinciou vzlnajcej a kondenzanej vlhkosti. __________________________________________________________________________________________
39
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Kamenn murivo m nzky tepeln odpor a zavlhnutm materilu hodnota tepelnho odporu ete kles. Vodn pary, obsiahnut vo vzduchu, v uritch asovch obdobiach roka pravidelne kondenzuj na chladnch povrchoch (okn, betnov podlaha, vlhk plochy stien) a dochdza k cyklickmu zavhaniu povrchov a nslednmu vysychaniu. V zvislosti od atmosfrickch vplyvov, vyuvania a vetrania Kostola dochdza detrukcii povrchovch prav vytvraj sa vlhk faky, dochdza ku krytalizcii vodorozpustnch sol, k rozpadu a opadvaniu omietky. Stredovek Kostoly bvaj priestorovo vemi mal a kubatra kamennch obvodovch murv, pomerne vekej hrbky, silne negatvne ovplyvuje relatvnu vlhkos vntornho vzduchu. Pri nevetran vntornho priestoru sa pohybuj hodnoty relatvnej vlhkosti vzduchu od 75 do 90 %. Nsledkom zvenej vlhkosti vntornho vzduchu spravidla bva vskyt plesn vo vzduchu a na vlhkch povrchoch. Preto je nutn domyslie aj inn prevetrvanie priestorov jednotlivch priestorov Kostola. Zven relatvna vlhkos vzduchu spsobuje slepnutie pvodnej vmaby na stench, maby sa stvaj nezreten, pigmenty mu meni farebnos.
Pdorys Kostola s vyznaenm navrhovanch sananch opatren. 3/ Nvrh sancie (prloha .2) F.1.1. Odstrnenie vybetnovanch podlh. Archeologickm vskumom bola zisten niveleta pvodnej podlahy, ktor bola vytvoren maltovou mazaninou v sklone smerom od vstupu k presbytriu. F.1.2. Osekanie vlhkosou pokodenej omietky bez vmaby nad rovou podlahy a realizcia sananej omietky (F.2.3.). F.1.3. Zastenie daovej odpadovej rry zo strechy sakristie do jestvujcej achty. Ostan daov odpadov rry boli v minulosti zasten do cht s priesakom vody do trativodov. F.1.4. Odstrnenie vybetnovanej plochy pred vstupom do Kostola. __________________________________________________________________________________________
40
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
F.2.1. Realizcia novej podlahy. Poiadavkou p. farra bola realizcia podlahovho temperovania. Z tohto dvodu bola zrealizovan klasick skladba podlahy na podkladnom betne s tepelnou izolciou. V spoluprci s pamiatkrmi bola navrhnut a zrealizovan rune vyroben keramick dlaba rozmerov 210/210 mm svetlo bovej farby (poda njdench zvykov pvodnej mazaniny). F.2.2. Znenie vlhkosti v murivch bolo navrhnut vzduchovm kanlom po vntornom obvode Kostola. Rozmer vzduchovej dutiny pozd murv 0,3x0,5 m od spodnej hrany podlahy. Odvetranie kanlov v jednotlivch miestnostiach Kostola bolo navrhnut otvormi 300/300 kad kanl mal na koncoch otvor a v jednom z tchto otvorov malo by vloen temperovacie jadro, o nebolo doteraz, napriek viacerm upozorneniam vlastnka zrealizovan. F.2.4. Dorieenie prevetrvania priestoru Kostola. V okne zvere presbytria vybra sklenen tabuku z okna a nahradi ju siekou, do dver vee vyreza otvor a do neho osadi mrieku s nastavitenmi klapkami. F.2.5. Jestvujce okn z kovovch rmikov a 2x jednosklo ponecha slia ako prirodzen odvlhova vzduchu, len doplni kondenzan liabok na spodn hranu okien.
Projekt - rez uzavretm profilom vzduchovho kanla
Projekt - rez vetracm otvorom v podlahe
__________________________________________________________________________________________
41
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
4/ Realizcia stavebnch prc
Beton kanla v podve
Oceov profily pre kanl
Oce. kontrukcia pre strop kanla
Hydroizolcia podkladnho betnu
Podlahov temperovanie
Beton temperovanej mazaniny
Pokldka runej keramickej dlaby
Hotov dlaba + osekanie stien
Vetrac otvor vzduchovho kanla
Interir Kostola po obnove
__________________________________________________________________________________________
42
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Zver Zvisl plocha zkladovch murv zo strany exteriru bola odizolovan nopovou fliou. Prce na obnove objektu boli realizovan pod vedenm retaurtorskho kolektvu (M. urin, J. Dorica, V. Mtnik, M. Flaugnatti) za vraznho prispenia p. farra a veriacich. Vsledkom prc je ukkov obnova stredovekho interiru aj fasd Kostola. Dreven, bohato maovan strop, dotvra celkov atmosfru priestoru a jeho retaurovanie je samostatnou kapitolou. Podklady : - Prieskum zavlhnutia murv Kostola (Ing. M. Pichov, 1997) - Projekt vzduchovho kanla pod podlahami (Ing. M. Pichov, 1998), - Fotodokumentcia (Akad. mal. M. urin, p. farr foto z priebehu prc, Ing. M. Pichov), - lnok Nstenn maby v Kostole sv. Mikula v Porube do asopisu Pamiatky a mze (Ing. arch. Andrej Botek, 2009).
Kontakt: Ing. Marta Pichov, projektant - autorizovan stavebn ininier SKSI, Mekov 59, 841 07 Bratislava, pichova@mail.t-com.sk, 0903/758 950 __________________________________________________________________________________________
43
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. S. Hanzlkov:
RIEENIE BEZBARIROVOSTI V KOSTOLOCH

okovek mme urobi viac uvatenejm, ale na to, aby sme to dosiahli, musme venova pozornos detailom. (Ron Mace) Ron Mace (1941-1998) architekt a dizajnr, bol zakladateom a riaditeom centra pre bezbarirov navrhovanie v Severnej Karolne v Spojench ttoch Americkch v osemdesiatych rokoch. Jeho defincia pojmu bezbarirovho navrhovania, ktor pochdza z anglickho universal design hovor, e bezbarirov navrhovanie je navrhovanie produktov i prostredia tak, aby boli mon uvania pre vetkch ud v o najvej monej miere, bez potreby adaptcie alebo pecilizovania nvrhu tchto produktov alebo prostredia. Zmyslombezbarirovho navrhovania je zjednodui ivot kadmu vytvorenm produktov, vytvorenm komunikcie a vytvorenm prostredia ktor bude mc uva co najviac ud bez zbytone navench finannch nkladov.Bebzarirov navrhovanie podporuje ud kadho veku bez ohadu na ich schopnosti a zrunosti. 7 zkladnch princpov bezbarirovho navrhovania: (vypracovan Centrom pre bezbarirov navrhovanie na Fakulte dizajnu Univerzity Severnej Karolny v USA) 1. Rovnocennos vyuvan (Equitable use) Dizajn je uvaten a zrozumiten pre ud bez ohadu na ich schopnosti a zrunosti. 2. Flexibilnos v uvan (Flexibility in use) Dizajn je prispsoben irokmu spektru individulnych referenci a schopnost. 3. Jednoduch a intuitvne uvanie (Simple and intuitive use) Nvrh je zrozumiten, ahko itaten bez ohadu na sksenos, vedomos, jazykov schopnosti a gramotnos uvatea. 4. Jednoducho vnmaten informcie (Perceptible information) Nvrh predklad dleit informcie uvateovi efektvne, bez ohadu na okolit podmienky alebo obmedzenie jeho zmyslovch schopnost. 5. Tolerancia chyby (Tolerance for error) Dizajn minimalizuje prekky a negatvne nsledky v prpade nhodnch a neumselnch nebezpench konov. 6. Nzka fyzick nmaha (Low physical effort) Dizajn je pouiten efektvne a pohodlne, bez pouitia vej nmahy. 7. Vhodn mierka (Size and space for approach and use) Vekosti a priestory zabezpeuj uvanie, pohyb a manipulciu bez ohadu na vekos telesnho habitu uvatea jeho stav a mobilitu. Preo sa zaobera bezbarirovm navrhovanm? Otzka bezbarirovho navrhovania je vo vekej miere otzkou humnnosti, ohaduplnosti a spolupatrinosti. udia so vetkmi druhmi postihnutia, i u s to udia s telesnm, zmyslovm alebo mentlnym postihnutm; star udia, udia s doasnm obmedzenm mobility (raz), rodiia s kokmi, deti, alebo dospel udia, ktorch telesn habit vybouje zo tandardnej mierky, maj ma prvo prstupu a uvania prostredia tvorenho vstavbou rovnako, ako vetci ostatn. Bezbarirovm navrhovanm kles miera diskriminovanosti, miera dostupnosti architektry ako takej sa zvyuje. Bezbarirov navrhovanie mono povaova za mlad disciplnu, ktor postupne prenik do praxe. Kritri bezbarirovho navrhovania sa stvaj sasou legislatvnych stavebnch poiadaviek, no vzhadom na neustly vvoj problematiky (bez)barirovosti s poiadavky asto nejasn a ich aplikcia v praxi je asto chybn alebo nepln. Pre nov architektru sa stva bezbarirov navrhovanie samozrejmosou, pri starch stavbch alebo kultrnych pamiatkach s limity, ktor __________________________________________________________________________________________
44
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
asto nie s ahko rieiten. Proces rekontrukcie i obnovy v zmysle debarierizovania objektu ete nronej. Prvky architektry, uprednostujce z hadiska bezbarirovho navrhovania mierku loveka, mu svojou technickou nronosou st oproti zachovaniu pamiatkovch hodnt, ktor zachovvaj autenticitu kultrnej pamiatky. Bezbarirov navrhovanie je preto pri obnove architektonickho dedistva pre architekta vekou vzvou. Predmetom mjho vskumu je bezbarirov navrhovanie a obnova architektonickho dedistva, preto kostoly, ktor uvdzam ako prklady rieenia bezbarirovosti alebo prklady potreby rieen bezbarirovosti, s kultrnymi pamiatkami. Aspekty bezbarirovosti Architektonick tvorba je prca, ktor si vyaduje vysok nroky v komplexnosti svojich rieen, preto mus architekt v nvrhu zakomponovva viacero aspektov sasne. Od urbanistickho konceptu cez kontrukcie, cez vtvarn stvrnenie, cez kompletn technick zabezpeenie, at. Pre opis aspektov bezbarirovho navrhovania vyberm aspo ich krtky veobecn opis tch, ktor svisia aj s problematikou debarierizovania kostolov. V obrazovej prlohe uvdzam aplikovanie, prpadne absenciu prvkov bezbarirovho navrhovania na prkladoch vybranch kostolov na Slovensku a v zahrani. 1. irie vzahy, doprava Z pohadu bezbarirovosti je nevyhnutn riei konkrtny objekt zo irch vzahov, pretoe dostupnos objektu nevyriei nvrh rampy alebo vahu. Ak hovorme o dostupnosti ako takej, potom je dleit, aby boli k dispozcii parkovacie miesta, parkovacie miesta pre zdravotne ako postihnutch v o najvej monej blzkosti od hlavnho vchodu budovy (ak je toton so vstupom pre loveka s postihnutm). Takisto je dleit, aby bola vo vch mestch zabezpeen mestsk hromadn doprava, aby nstupitia MHD boli prispsoben pre ud s obmedzenou mobilitou, aby boli na zastvkach MHD taktiln navigan systmy pre nevidiacich. Aby prostriedok MHD bol prispsoben pre loveka na invalidnom vozku, i detsk kok, aby bol zabezpeen audio-informan systm, at. Nie vetky aspekty me ovplyvni architekt pracujci na rekontrukcii, alebo obnove objektu ale funknos stavby ako takej je dleit aj z hadiska vej mierky. 2. Vstup a vstupn priestory objektu. Pri rieen vstupu a vstupnch priestorov, treba dba na to, aby z hadiska nediskrimincie bol hlavn vstup rovnak pre vetkch ud. Ak by tto monos nebola mon, potom je dleit, aby sekundrny vstup, prispsoben pre ud s obmedzenm pohybu, bol dostatone a jasne oznaen. V prpade rampy je dleit, aby mala sprvny sklon, aby jej rozmery zodpovedali legislatvnym stavebnm poiadavkm, aby boli madl na oboch stranch, aby jej povrch nebol mykav. Takisto povrch podlahy pred vstupom do objektu by mal by odoln voi myku. Pred vstupom by mal by dostatone vek priestor pre manipulciu s invalidnm vozkom. Dvere by mali by dostatone irok, ahko otvrav, v prpade e s zo skla, mali by ma viditen bezpenostn oznaenie pre slabozrakch. Ak k hlavnmu vchodu vedie schodisko, schody by mali ma tandarn rozmery vyhovujce norme, mali by by zabezpeen proti myku, mali by ma rozmiestnen madl, takisto poda noriem a nevyhnutn je i tnov rozlenie pre bezpenos slabozrakch. Pri budove by sa mal nachdza orientan systm pre ud so zrakovm postihnutm (signlny ps, vodiace lnie, taktiln plny). 3. Priestory cirkulcie pohybu Pri priestoroch interiru platia takisto poiadavky pre schodisk a rampy, a sce - odolnos voi myku, vyhovujce rozmery, madl na oboch stranch a poda normatvnych poiadaviek. V komunikanch priestoroch by mal by dostaton farebn kontrast (steny, podlahy, dvere, schody). Povrchy podlh by mali by prispsoben pre bezkolzny pohyb osoby na vozku, komunikcie by mali by dostatone irok a bez prekok. Vah, ako i priestor pred nm, by mal by dostatone priestrann, pre nevidiacich maj by zabezpeen akustick informan systm, oznaenie braillovm psmom alebo relifnou latinkou veda tlaidiel siel podla a tlaidl by mali by v primeranej vke. Poloha vahu by mala by ahko identifikovaten. Ndzov vchody by mali by prispsoben osobm na vozku a osobm so zrakovm postihnutm, oznaenia ndzovch ciest a vchodov by mali by vo vizulnej (svetelnej) i v zvukovej podobe.
__________________________________________________________________________________________
45
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
4. Oznaenia a informcie Vetky oznaenia (informcie, piktogramy) v budove by mali by rieen v zrozumitenej forme, s dostatonm farebnm kontrastom, ahko itaten (font, vekos). Je pozitvom ak s informcie o budove, aktivitch, slubch a pod. poskytovan v rznych formch. (akusticky - audiosprievodca, taktilne relifne modely a mapy, vizulne - bilboardy, plagty, web). 5. Toalety Pre osoby s obmedzenou schopnosou pohybu je dleit, aby priestor toalety bol dostatone vek pre manipulciu s invalidnm vozkom, dvere musia by ahko zatvrav, pri toalete maj oporn madl, splachovanie v primeranej vke, dizajn umvadlo by m by prispsoben pre prstup s invalidnm vozkom, zrkadlo m by v primeranej vke a malo by ma monos nastavenia sklonu ahko dosiahnutenou pkou. Na toalete by malo by tlaidlo pre privolanie pomoci v prpade ndze. Priestory hygieny s i v kostole nevyhnutn. i priamo v kostole (poda priestorovch monost), na fare, alebo v pastoranom centre. Pri historickch objektoch je prve doplnenie WC problematick, a preto me by hygiena presunut do nealekho objektu centra alebo fary, prpadne sa roziruj sakristie. Prklady Prklady rieenia bezbarirovosti kostolov by som rada rozdelila na dve skupiny bez ohadu na to z akho obdobia kostoly pochdzaj alebo akej reholi prislchaj. Na kostoly v mestch a dedinch, ktor slia pre bohosluby, prpadne podujatia organizovan jemu prislchajcou farnosou, a na kostoly, ktor s i turistickou atrakciou. Ak je kostol turistickou atrakciou, predpoklad sa neustla nvtevnos mnostva ud, a teda aj nroky na sprstupnenie a uvanie s vyie. Prklady ktor uvdzam v obrazovej prlohe s: 1. Dm svtho Martina, Bratislava, Slovensko 2. Kostol svtho Filipa a Jakuba, Bratislava - Raa, Slovensko. 3. Kostol santa Maria Maggiore, Rm, Taliansko 4. Katedrla v Pompejch (Santuario di pompei), Pompeje, Taliansko 5. Kostol san Giovanni, Rm, Taliansko 6. Kostol sant Ignazio, Rm, Taliansko Na Slovensku so zvyujcou nvtevnosou kostolov ako turistickho alebo kultrneho miesta (koncerty), vzrast potreba uvaova a uvdza prklady debarierizcie tchto objektov, i u pozitvne alebo negatvne, s cieom njs vhodn rieenia. Je potrebn vychova odbornkov, ktor poznaj problematiku ochrany pamiatok, rovnako aj nroky a monosti rieen. V praxi mme toti realizcie, ktor s svojpomocn, bez architektonickho nhadu, plnohodnotnho inku alebo bez koordincie. V historickch kostoloch, kde prebiehaj rekontrukcie, je potrebn vopred pri nvrhu dba na bezbarirov prstupy, a to, i bud rieen ako trval ( s trvalou pravou podlh a priestorov), alebo ako prezenn / obasn ( s aktulnym doplnenm pomcky v uritch asovch sekoch).
__________________________________________________________________________________________
46
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________________
47
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________________
48
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Zoznam pouitej literatry: - Vyhlka . 532 / 2002 Z. z. Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o veobecnch technickch poiadavkch na vstavbu a o veobecnch technickch poiadavkch na stavby uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie, tvrt as - http://www.design.ncsu.edu/cud/about_us/usronmacespeech.htm (06/2010) - http://www.design.ncsu.edu/cud/about_ud/udprinciples.htm (06/2010)
Kontakt: Ing. arch. S. Hanzlkov, FA STU Bratislava, silvia.hanzlikova@gmail.com, mob.: 0903 9161 165 __________________________________________________________________________________________
49
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. . Such:
KROVY NA SAKRLNYCH STAVBCH A ICH OBNOVA

Historick dreven kontrukcie s dokladmi svojej doby, priom viacer z nich maj, alebo postupne nadobdaj aj pamiatkov hodnotu. Ich ivotnos je zvisl nielen od kontruknho rieenia, od pouitho druhu dreva a od expozinch zaaen, ale aj od stupa starostlivosti, to znamen od pravidelnej drby, oprv i potrebnch rekontruknch zsahov. Tento prspevok prezentuje tyri konkrtne obnovy (aj prve realizovan) strench kontrukci sakrlnych objektov na zem Slovenska: Evanjelick kostol a.v. v Bardejove, Rmskokatolcky kostol sv. Petra z Alkantary v Liptovskom Mikuli - Okolinom, Dm sv. Martina v Bratislave a Rmskokatolcky kostol sv. Katarny Alexandrijskej vo Vynej ebastovej pri Preove. Evanjelick kostol a.v. v Bardejove
Bardejov ev av kostol SZ pohad vznikol v obdob po vydan Tolerannho patentu cisrom Jozefom II. Postaven bol tesne za severnou hradbou vntornho mesta v rokoch 1798-1808. Kostol je klasicistick budova pozdneho pdorysu s polkruhovm oltrnym zverom a vstavanm organovm chrom. Zaklenut je pruskmi klenbami. Neogotick interir kostola pochdza z druhej polovice 19. storoia. Strecha na kostole je sedlov, s valbou nad oltrnym priestorom. Streche dominuje na zpadnej strane - za hlavnm prieelm s murovanm ttom, dreven zvonica. Krov na kostole je primrny so stavbou, realizovan ako hambalkova kontrukcia s rozvinutou formou postrannch leatch stolc.
Bardejov ev av kostol zpadn pohad do krovu __________________________________________________________________________________________

50
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
V pozdnom smere je krovov kontrukcia zavetren sstavou horizontlnych vznc a medzi plnmi vzbami navzjom sa kriujcimi diagonlnymi vzperami v tvare tzv. ondrejskch krov. V minulosti bol u krov opravovan, v niektorch sekoch boli pokoden krokvy doplnen novmi protzami. Uplatnen bolo tradin prepltovanie, priom styn plochy boli aj lepen.
Bardejov ev av kostol staria obnova krokiev prepltovanm a prlokami V roku 2009 bola vykonan optovn oprava krovu kostola. Pokoden a uvonen boli predovetkm tesrske spoje nad korunou muriva (vzn trmy, resp. krtat krokvy), ale hlavne vzjomn spoje hambalkov s krokvami a vo vrchole v jednotlivch vzbch aj spoje krokiev. Prve uvonenie spojov spsobilo urit posun v pozdnom smere krovu a preto bolo potrebn pristpi v o najkratom ase k obnove pokodench ast a tm k stabilizcii tohto hodnotnho historickho krovu, ktor po krove na radnici patr k najstarm zachovanm krovovm kontrukcim v meste Bardejov. Samotn obnovu je mon hodnoti ako zkladn, s tm e dolo k doplneniu pvodnch spojovacch prvkov (dreven kolky) o nov kovov (skrutky, svornky). Pokoden konce prvkov (napr. hambalky) neboli nahraden plombami ani protzami, priom oprava si vyadovala aj takto rieenie. V spodnej asti nad korunou muriva, boli spoje vzn trm, resp. krta, konce krokiev a pomurnice navzjom stiahnut kovovmi strmemi z psoviny.
Bardejov ev av kostol obnova z roku 2009 opsanie strmemi uvonench spojov (krokva-vzn trm-pomurnica) Pod vrcholom strechy s krokvy stiahnut jednostrannou doskovou klietinou, vnimone s krokvy spevnen jednostrannmi prlokami. V pozdnom smere boli na severnej strane doplnen prvky zavetrenia krovu ondrejskmi krmi. Zsahy do strenho pla neboli predmetom tejto obnovy. Realizovan oprava krovu nie je tradinou tesrskou obnovou, cieom bolo stabilizova kontrukciu, o sa podarilo, ale samotn pokoden asti (napadnut drevokaznmi plesami a zrejme aj hubami, resp. hmyzom) neboli dsledne oetren, prpadne nahraden tradinmi tesrskymi metdami (protzy, plomby). Pozitvom je minimlne odstrnenie (takmer iadne) originlu, priom celkov obnova nenaruila vraznejie samotn pvodn kontrukciu a priestor v podkrov. __________________________________________________________________________________________
51
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Neskorogotick rmskokatolcky kostol sv. Petra z Alkantary v Okolinom
Okolin r.kat kostol sv. Petra z Alkantary JZ pohad na strechy kostola aj s kltorom patria k najvznamnejm pamiatkam na naom zem. V polovici 15. storoia prili do Okolinho frantikni, ktor tu zaloili kltorn kolu a pravdepodobne aj nemocnicu. Predovetkm kostol, pvodne zasvten Panne Mrii, je dodnes dominantou vchodnej asti mesta Liptovsk Mikul - mestskej asti Okolin, ktor bolo kedysi samostatnou obcou. Postaven bol v rokoch 1476 - 1492. Staria vea je pravdepodobne pozostatkom pvodnho farskho kostola. Sasn kltorn kostol s halovm trojlodm a polygonlne ukonenou svtyou je ojedinelou stavbou neskorej gotiky na Liptove. Vstavbu podporoval sm kr Matej Korvn. Na severnej strane je stredovek kaplnka rodiny Czeczei. Dodnes s nad trojlodm, svtyou aj severnou kaplnkou zachovan pvodn krovov kontrukcie.
Okolin r.kat kostol sv. Petra z Alkantary pohad do krovu zo zveru 15. st. nad loou kostola Tieto boli v minulosti zaiatkom 20. storoia (r. 1903) opravovan, spsobom zabezpeenia pokodench ast nad korunou muriva mohutnmi obojstrannmi klietinami.
Okolin r.kat kostol sv. Petra z Alkantary obnova krovu z roku 1903 klietiny nad vznmi trmami __________________________________________________________________________________________
52
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
S pvodnmi prvkami s klietiny fixovan kovovmi svornkmi s vraznmi tvorcovmi hlavicami a maticami. Dvodom vtedajej obnovy bol pravdepodobne aj iaston pokles tejto vraznej kontrukcie, predovetkm nad halovm trojlodm a severnou kaplnkou. Samotn zsah do pvodnej kontrukcie drevnej substancie krovov bol minimlny. Po spevnen vetkch prienych vzieb bolo vymenen latovanie a vzhadom na vrazn sklon strench rovn, bola keramick krytina uloen do maltovho lka. Od jla 2010 sa optovne realizuje komplexn obnova krovov na kostole. V tomto roku bud obnoven strechy nad trojlodm a severnou kaplnkou. V budcom roku je plnovan obnova strechy nad svtyou. Obnova sa tka opravy pokodench ast krovovch kontrukci a kompletnej vmeny strenho pla (lt a krytiny). Statick posdenie a nvrh obnovy vypracoval Ing. Vt Svoboda z Levoe. Realizciu prc zabezpeuj tesri z Oravy (Nmestovo). V priebehu letnch mesiacov boli posilnen a doplnen najviac pokoden asti na severnej strane krovu nad loou, presnejie nad korunou muriva (vrazn vskyt hnedej hniloby, zaprinen dlhodobm zvenm obsahu vlhkosti). Pomurnica je priebene vymiean v celom rozsahu, vraznejie pokoden konce krokiev a vznch trmov s nahrdzane protzami (obr. 8).
Okolin r.kat kostol sv. Petra z Alkantary obnova z roku 2010 pokodench trmov krovu (zhlav) nad korunou muriva protzami (pomurnica - vzn trmy) Prepltovanie pvodnho kontruknho prvku s protzou je fixovan oceovmi svornkmi. Pouvan s aj dreven prloky a tesrske skoby. Kee na krovy bolo v minulosti pouit drevo zo smrekovca opadavho (larix decidua) erven smrek, aj v sasnosti je na opravu pouvan rovnak drevina, ktor je pred zapracovanm chemicky oetren transparentnm insekticdnym a fungicdnym nterom (BOCHEMIT). Snahou je zachova v o najvej miere tieto stredovek kontrukcie, ktor bezpochyby patria na naom zem k najvznamnejm zachovanm historickm tesrskym dielam. Zrove sasn obnova repektuje opravu krovov z roku 1903. Vzhadom na vylenen finann prostriedky, relne schopnosti a teda aj monosti, ktor dnes mme na Slovensku z hadiska tesrskeho remesla, je mon hodnoti prebiehajcu obnovu kladne. Istm problmom s urit technick zleitosti pri opracovan povrchu pouitch protz, obas absentuje precznejie spjanie novch prvkov s pvodnmi aj nedsledn oetrenie pokodench ast a pod. Tradin tesrske nstroje, ako napr. sekera, dlto, run pla s na stavbe vnimon. Dm sv. Martina v Bratislave bol postaven v 14. a 15. storo na mieste starieho prepotskho
Bratislava - Dm sv. Martina JZ pohad na kostol __________________________________________________________________________________________

53
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
a farskho kostola sv. Salvatora. Za husitskch vojen bola stavba kostola preruen. V literatre sa uvdza dokonenie zaklenutia a strechy kostola po roku 1452, kedy bol kostol vysvten. Vzhadom na posledn vskumy striech, ktor prebiehaj v sasnom obdob, je ist, e pultov strechy pri vei kostola, ako aj krov nad halovm trojlodm boli vzten pred rokom 1452. Neskr bola zastreen svtya s polygonlnym zverom. Jej krokvov hambalkov kontrukcia s najstarou znmou leatou stolicou (rann forma) na naom zem z prelomu 15. a 16. Storoia, bola obnovovan v priebehu poslednch 20. rokov dvakrt. V zvere 20. storoia bola vymenen krytina, priom pokoden prvky krovu boli opatren fungicdnym a insekticdnym nterom s vraznm bordovm pigmentom.
Bratislava - Dm sv. Martina pohad do krovu s leatmi stolicami nad svtyou (prvky opatren bordovm nterom v 90. rokoch 20. storoia) Natret bolo znan mnostvo prvkov, m dolo predovetkm k estetickmu znehodnoteniu, tohto uniktneho historickho krovu na naom zem. Avak obnova pokodench ast krovu na zaiatku 21. storoia priniesla nezvratn pokodenie originlnej kontrukcie. Okrem vmeny niektorch kusov nad zverom krovu (prloky a protzy krokiev, vznc, pomurnc a pod.) boli odstrnen aj povrchov vrstvy na mnohch kontruknch prvkoch, ktor boli v minulosti oetren vyie uvedenmi ntermi.
Bratislava - Dm sv. Martina pohad na posledn obnovu krovu s leatmi stolicami nad svtyou (rok 2002) zosekan pokoden asti na povrchu vzpier Takto dolo k nenahraditenmu odstrneniu originlnej drevnej substancie v tomto krove, m dolo k strate trasologickch stp na povrchu trmov stopy po tesrskych nstrojoch, znehodnotenie tesrskych znaiek a pod. Takto obnova je z hadiska pamiatkovej starostlivosti neprpustn. Dvodom odstrnenia povrchovch vrstiev u jednotlivch trmov bolo vraznejie napadnutie pokodenie prvkov drevokaznm hmyzom, ktor expandoval do tchto kontrukci pravdepodobne a v nedvnej minulosti po predchdzajcej obnove (vysok vlhkos, minimlne prdenie vzduchu v podkrov at.). Kee pokodenie drevnej hmoty pokrauje a po 5 rokoch s evidentn stopy po aktvnych poerkoch je nutn o najskr pristpi ku kvalifikovanej obnove tohto krovu. Potrebn je aj obnova starch krovov nad trojlodm a pultovmi strechami, ktor boli vzten ete v 1. polovici 15. storoia a s najvmi stredovekmi krovmi na zem Slovenska dosia nedocenenmi. __________________________________________________________________________________________
54
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Poslednm prkladom je retitcia pvodnho tvaru striech na rmskokatolckom kostole sv. Katarny Alexandrijskej vo Vynej ebastovej pri Preove,
Vyn ebastov rmskokatolcky kostol sv. Katarny pohad na kostol pred obnovou (revitalizciou) striech ktor bol postaven na prelome 16. a 17. storoia. Valbov strecha s nzkym sklonom (cca 25-30o) bola na tomto kostole realizovan pravdepodobne v 1. tretine 20. storoia. Vzhadom na proporcie kostola lo, polygonlnu svtyu a dominantn sekundrne pristavan veu psobil spolon krov nad loou a svtyou prli provizrne a neproporne. Krov s hrebeovou vznicou bol modernej vznicovej kontrukcie s jednoduchm visutm veadlom v plnch vzbch.
Vyn ebastov rmskokatolcky kostol sv. Katarny pohad do vznicovho krovu zo zaiatku 20. storoia pred odstrnenm Doplnen bol v prienom smere o sstavu klietin pod stredovmi vznicami. V pozdnom smere bol krov stabilizovan laterlnymi stojatmi stolicami. Kee as prienej vzby pvodnho krovu sa zachovala zamurovan vo vchodnom mre, medzi veou a loou kostola, bolo mon uri presn vku predchdzajceho krovu, ktor typologicky meme radi ku krovom pouvanm v obdob renesancie (16.-17. storoie). Krov bol hambalkovej kontrukcie, pravdepodobne s ptnmi vzperami v prienych vzbch doplnen centrlnym stpikom s klasovmi vzperami. V pozdnom smere bol zavetren rmovou stojatou stolicou pod hrebeom strechy. Nvrh na nov kontrukciu krovov nad loou, svtyou a sakristiou vychdzal z poznania krovovch kontrukci pouvanch v druhej polovici 19. storoia v obdob regotizcie. Sedlov krovy nad loou a svtyou rovnakho sklonu (58o) boli nanovo oddelen ttovm mrom - tentoraz tehlovm, postavenm na mieste pvodnho kamennho. Pod vrcholom bolo priznan trbinov vetracie okno. Krovy boli navrhnut ako modern vznicov kontrukcie s jednoduchm veadlom a vzperadlom, klietinami a hrebeovou vznicou.
__________________________________________________________________________________________
55
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vyn ebastov rmskokatolcky kostol sv. Katarny prieny rez sasnm krovom V pozdnom smere s stuen stojatmi stolicami pod hrebeovmi vznicami, doplnenmi navzjom sa kriujcimi diagonlnymi rozperami v tvare tzv. ondrejskch krov medzi stpikmi plnch vzieb.
Vyn ebastov rmskokatolcky kostol sv. Katarny pozdny rez sasnm krovom Prvky na rozdiel od predchdzajcich krovov s rezan, pomerne mohutnch profilov. Nov strechy boli zakryt kusovou keramickou krytinou TONDACH typ. bobrovka. Celkov vsledok obnovy tvarovej retitcie striech na kostole sv. Katarny Alexandrijskej vo Vynej ebastovej hodnotme pozitvne. Sakrlny objekt zskal na dstojnosti a monumentalite, ktor mal v ase svojej vstavby.
Vyn ebastov rmskokatolcky kostol sv. Katarny pohad na kostol po obnove (revitalizcii pvodnch tvarov striech) __________________________________________________________________________________________
56
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Typickou rtou pre vinu skmanch krovov bolo zanedbanie drby a to i u nezabezpeenm dkladnho vetrania podkrovia, zatekanm a pod. astmi prpadmi bvaj odhnit abia a pomurnice, o me v konenom dsledku narui statiku strenej kontrukcie. Tesrstvo a sasnos V sasnosti zisujeme, e dleit sasti nehmotnej povahy, z ktorch v minulosti pozostval kadodenn ivot, teda naa zkladn kultrna sksenos sa takmer celkom stratila. Vzhadom na to, kee tradin tesrske sksenosti a to nielen praktick, ale ani teoretick nepoznme, resp. poznme len vemi mlo, pri obnovch historickch drevench stavieb a krovov dochdza asto k nevhodnm a mnohokrt zbytonm zsahom do pvodnej, resp. historickej kontrukcie. Tradinm tesrskym spsobom opracovan jednotliv kontrukn prvky krovov postupne nahrdza v zvere 19. storoia strojov (rezan prvky na gtroch, kotovch plach a pod.). V sasnosti pribudli motorov a elektrick priamoiare ply. Rovnako historick tesrske spoje sa postupne vytrcaj, predovetkm rybinov preplatovanie, apovanie, kampovanie a pod. Tieto spoje boli v minulosti zabezpeen drevenmi kolkmi z tvrdho dreva, v renesancii a baroku sa sasou predovetkm zloitejch kontrukci stvaj aj elezn kovan prvky ako s klince, strmene a tiahla. Na stavbu krovov sa v horskch oblastiach pouvalo vinou mkk jedov a smrekov drevo. Stromy boli stnan prevane v obdob vegetanho kudu (zimn obdobie). V reginoch s vskytom tvrdho dreva, sa vyuva predovetkm dub. Prve prvky z tvrdho dreva s subtlnejch profilov oproti prvkom z mkkho dreva. Na severe Slovenska v podtatranskej oblasti (Spi, Liptov, Turiec) sa na krovy okrem jede a smreku vyuval aj smrekovec opadav, ktorho hevnat drevo sa pomerne ako opracovva. Pouit je aj na naich najstarch krovoch zo 14. a 15. storoia, ktor boli dendrochronologicky datovan (rmskokatolcky kostol sv. Ducha v ehre, rmskokatolcky kostol Vetkch svtch v Bijacovciach, pultov krov na farskom kostole sv. Jakuba v Levoi, na kostole v Belej Duliciach na Turci a v Liptovskom Mikuli Okolinom na spomnanom rmskokatolckom kostole sv. Petra z Alkantary). Pouit dokumentcia a literatra: 1. 2. 3. 4. 5. Gerner, M.: Tesask spoje, vyd. GRADA 2003. M. Muransk, E. Such: Rmskokatolcky kostol sv. Katarny, Vyn ebastov obnova krovu, Projektov dokumentcia pre stavebn povolenie, 2006 Reinprecht, L.: Rekontrukcia objektov z dreva, vyd. TU vo Zvolene, 1998. Sttn stav pamtkov pe: Pe o stechy historickch budov /odborn a metodick publikace/, svazek 15, Praha 1997. Such, ,: Prklady oprv a sancie historickch drevench krovovch kontrukci na Slovensku a v echch In: EUROSTAV, ronk 14 . 5/2008, s.30-35. fotodokumentcia: Archv KP Preov, Ing. ubor Such, www.farnostokolicne.sk, http://dom.fara.sk
Tel.: 00420-51-7743298, 00420-902 677 700 e-mail privat: lubor.suchy@gmail.com e-mail do prce: pupo@stonline.sk
Kontakt: Ing. . Such, KP Preov, pupo@stonline.sk, tel.: 051/7743298 __________________________________________________________________________________________

57
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. M. Boroov-Michalcov, Ing. arch. K. urian:
PREZENTCIA A UVEDENIE PRKLADOV HISTORIZUJCEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRY ILINSK KRAJ

ANOTCIA : Historizujca architektra ako fenomn nvratu ku poznanm slohovm koncepcim vstavby reprezentatvnejch stavieb sa emotvne a retrospektvne sna navies pozorovatea do db minulch priom v mnohch prpadoch realizuje tto ideu komplexne od celku a k dokonalm prevedeniam detailu. Mnoh z tchto stavieb s realizovan v rmci krtkeho asovho seku pod jednm autorskm perom. zemie severnho Slovenska najm Oravy, Kysc a iastone aj Turca zava svoj hospodrsky a ekonomick rozmach a po 2. polovici 19.storoia a zaiatku 20.storoia. Dochdza k dleitm spoloenskm a technickm zmenm, ktor ovplyvnili mnoh odvetvia vroby, itkovho umenia a umeleckho remesla. Na tento rozmach sa viae ulej stavebn ruch iniciovan miestnou achtou alebo zmonejm obyvatestvom novo vznikajcich mesteiek. V niektorch prpadoch dochdza k nahradeniu starch (drevench alebo murovanch) sakrlnych objektov, ktor svojim charakterom a mierkou reprezentuj dedinsk kostoly novmi, reprezentatvnejie poatmi stavbami. V rmci ilinskho reginu je predmetom nho prspevku od prezentovanie koncepne najlepie i u umelecko-remeselne, projekne a architektonicky realizovanch rmskokatolckych kostolov v regine Oravy v Dolnom Kubne a v Sedliackej Dubovej, v regine Turca - vo Vrtkach, v regine adca v obci Rakov. PRSPEVOK : Regin ilinskho kraja po rokoch 1848-49 prechdza postupnm hospodrskym rozvojom svisiacim s premenou hospodrskej zkladne od jednoduchho cechovho a manufaktrneho k priemyselnmu podporenho od 70.rokov 19.storoia aj vstavbou KoickoBohumnskej elezninej trate. Historizmus alebo retrospektvne tendencie pri stavebnej innosti v rmci jednotlivch slohovch obdob neboli v tomto regine neznmym pojmom a ako prkladom je mon uvies pozdne dispozine rieen renesann trojloov kostoly s polygonlne ukonenmi svtyami Hornho Turca. Jedno z najplodnejch obdob stavebnho ruchu reginu 13. - 16. storoie prinieslo mnostvo vznamnch sakrlnych stavieb, ktor mnoh znalci dejn radia k tomu najvznamnejiemu postavenmu v rmci reginu Slovenska a vtedajieho Uhorska (premontrtsky kostol Blahoslavenej Panny Mrie v Kltore pod Znievom, rmskokatolcky farsk kostol sv. Mikula v Liptovskom Mikuli, kltorn kostol v Okolinom at.). Na zklade tejto tradcie staviteskho umenia a zobrazovania zauvanho sakrlneho priestoru v duchu rannej, vrcholnej a neskorej gotiky a v svislosti s hospodrskym rozvojom zemia bolo len prirodzenm trendom pomerne rchle udomcnenie romantizujcich tendenci v neogotickom duchu. Na tieto nov stavebn projekty sa v rmci monost angauj rzny architekti, stavitelia z vekej asti z inho prostredia ako je tento regin. Prkladom s kostoly postaven v rozvjajcich sa mestekch alebo priamo pod donciou bohatch vlastnkov panstiev. Tieto kostoly vzhadom na vek, menej miere opotrebovanosti a nutnosti zvyovania tandardu s menej dramaticky obnovovan a nedochdza ku rozsiahlym obnovm. Pri obnovch tohto druhu architektry je vak naalej nutn sa zamera od celku po absoltny detail, pretoe prve stratou autentickosti detailov ako s obnova dvernch a okennch otvorov pre zvenie tandardu, obnova nstennch malieb, obnova fasd objektu so tukovou vzdobou alebo obnova klampiarskych prvkov dochdza asto k amatrskej a zjednoduenej rekontrukcii resp. redukcii pvodnho vzoru a materilovho rieenia. Pri uvdzan tchto kostolov okrem zhodnotenia jeho architektonicko historickho a umeleckohistorickho vznamu chcem upozorni aj na astnejie a menej astn iaston obnovy kostolov s ich detailmi. Jednm s prvch kostolov postavench pod vplyvom romantizujcich tendenci v naom kraji je rmskokatolcky kostol Narodenia Panny Mrie v Rakovej. Autorom projektu je znmy esk architekt Jozef Ztek a kostol bol oproti projektu postaven v rokoch 1870 1874 v redukovanej podobe so skrtenou loou, znenou veou a zjednoduenou exterirovou vzdobou. Koncept kostola je jednoloov chrmov priestor s transeptom, svtyou ukonenou polygonlne a asymetricky osadenou veou veda hmoty presbytria. Samotn priestor interiru kostola zaloen na koncepcii latinskho kra je dotvoren bohatou architektonickou vbavou v podobe lenenia zaklenutm celho priestoru krovmi rebrovmi klenbami dosadajcimi do mohutnch polygonlnych konzol s nbenmi ttkami. Poatie kostola vychdza z klasickch predlh usporiadania __________________________________________________________________________________________
58
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
vntornho prostredia kostola s drazom na symboliku a hadanm inpircie v ich stvrnen v ranogotickej architektre. Architekt oproti istm zauvanm kannom poatia gotickho interiru ho posva alej svojimi vonejmi vyobrazeniami architektonickej vbavy nerepektujc niekedy ani proporcionalitu a tektoniku tejto imitcie. Najviditenejie je to vnmaten na stvrnen apropornej konzoly. Podobne rieen neogotick kostoly sa v tomto regine nachdzaj v Lutiiach, Novej Bystrici Rienici. O existencii pvodnej vmaby v interiri kostola sa dnes dozvedme u len z dobovch fotografii, ktor zachytvaj kvdrovanie na stench a ablnov ornamentlnu vzdobu. dajne sa na vmabe kostola zastnil aj J. B. Klemens, ktor stvrnil vjavy zo ivota Ruencovej Panny Mrie. Tto vmaba bola pribline v 60-tych rokoch prekryt. V 90-tych rokoch 20. storoia vak dolo k celoplonmu odstrneniu pvodnej vmaby a omietkovch vrstiev. na ich mieste bola realizovan jednoduch vmaba s obrazmi evanjelistov na klenbe od E. Prokoppa. Dokladom dobovho vkusu interirovho zariadenia je mobilir kostola v neogotickom tle - oltre, krov cesta a organ situovan na empore, ktor bol v sasnosti retaurovan. Pri mobiliri ide o prebratie tvarov a detailov z obdobia stredoveku (pvod tvaroslovia najm z anglickej gotiky) adaptovanch novmi technickmi a technologickmi monosami vroby. povrchov prava vak u zohaduje estetick nroky svojej doby a uplatuje nov eleganciu. Pri obnove tohto kostola tak ako vo viacerch prpadoch boli vymenen vstupn dvere z exteriru za novotvary absoltne nekorepondujce neogotick koncepciu vzoru architektry. almi kostolmi postavenmi niekedy a o dekdu s stavby chrmov v Dolnom Kubne a Sedliackej Dubovej postaven i u s prispenm Oravskho komposesortneho panstva alebo z prspevkov miestnych veriacich. Pri oboch s znmy architekti - stavitelia a pri rmskokatolckom kostole sv. Katarny Alexandrijskej aj kamenrsky majstri a palieri stavby. Autorom rmskokatolckeho kostola sv. Katarny Alexandrijskej v Dolnom Kubne je Ing. Cancrinyi, kamenrske prce viedol taliansky majster Francesco Joannes a palierom bol Andrej Krivo. Postaven bol v rokoch 1880-1887. Pri tchto stavebnch podujatiach sa u neangauj renomovan architekti stavitelia, ale menej znme osobnosti, ktor pri skladan a koncipovan novch chrmov iastone kopruj u zait prvky alebo cel architektonick predlohy. Pri rmskokatolckom kostole v Dolnom Kubne koncipovanm ako jednolo so svtyou s rozsiahlym polygonlnym zverom, excentricky osadenou predstavanou veou na severozpadnej strane a po stranch lode s pristavanou kaplnkou a sakristiou je vo vekej miere zachovan architektonick vbava, ktor svojou kvalitou, prepracovanm architektonickm detailom a celkovou koncepciou patr medzi cennejie stavebn diela. Pri tomto kostole sa optovne uplatuje zaklenutie priestorov krovou rebrovou klenbou s vystpenm medziklenbovm rebrom dosadajcimi na ihlanovit konkvne poprehban dvojstupov konzoly s hmotnejm abakom rozdelenm horizontlne na dve polovice jednu hranolovit a jednu oblnov. Samotn stupne ihlanovitej konzoly oddeuje vystupujca ozdobne oblnom a liabkom rieen rmsika. Rebr klenby s klasick vyaben s postrannmi bonmi psikmi. Rebr klenby sa spjaj do jednoduchch kruhovch svornkov s vyabenou strednou asou v tvare polgule. alia architektonick vbava ako okn, portly s dverami, vzdoba exterirovch fasd, zastreenie objektu s inpirovan zauvanmi historizujcimi predlohami kombinujc najm pri dverch aj niekoko tlov. Medzi najhodnotnejie patr lomen okno panskej empory s doskovm obkladom imitujcim gotizujce bohato vyrezvan dreven okno s dvoma otvormi, so stredovm a okrajovmi prtikmi so tylizovanmi hlavicami a ptkami a vo vrchole so tvorlstovou krubou. Nad tmto oknom sa nachdza bohato vyrezvan relif krovej kytice a pod parapetom vyrezvanho okna sa nachdza bohato ozdoben vyrezvan nepravideln doska odstupovan v dolnej asti ukonen konkvne poprehbanmi doskami v strednch poliach s trojlistovmi krubami a pod nimi s odstupovanmi cibuovitmi bodcami. Samotn doska obsahuje dreven rm, v ktorom je bohato vyrezvan rastlinn vzdoba (rua) v strednom poli s vyobrazenm erbu rodiny (ZICHI), ktor mala vhradn prvo predmetn emporu uva. Pri tomto kostole je oproti inm netradine pravdepodobne vzhadom na pvod autora pouit vznkov sstava krovnej kontrukcie tzn. vlask sstava. Ani v tomto kostole sa nezachovala pvodn vmaba svisiaca so vznikom kostola. V sasnosti je prezentovan vmaba z roku 1939, ktor vytvoril kolektv autorov: Massnyi, Petrikovi a Enhof. Tto vmaba bola retaurovan v roku 2005, priom sondou bola zisovan prtomnos starej vmaby. Iba v ojedinelch miestach sa nali stopy po vtlanej ervenej linke, dnes vak u ako rekontruovatenej. Vo svtyni sa nachdzaj okn s vitrou z 19.storoia. Po vtvarnej strnke ide o technicky kvalitn prcu koncipovan v tle novogotickho vtvarnho vyjadrenia. Charakterizuje ju kombincia strednho naratvneho figurlneho zobrazenia vjavov, rmovanho gotizujcou architektrou a dekoratvnym kobercovm vzorom. Neogotick ucelen architektonick vraz stavebnho diela dopa zachovan mobilir v interiri kostola - oltre, sbor kostolnch lavc, krov cesta, sedlie (ktor vznikli sekundrnym pouitm architektonickej asti pravdepodobne bonho oltra). Nie je znma rezbrska diela odkia tento sbor pochdza. Zuba v ornamentlnosti sa tu prejavuje na __________________________________________________________________________________________
59
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
kvalitnch rezbrskych detailoch a na aplikci ablnovej ornamentiky na pozadiach nk oltrnej architektry, ktor akoby tvorili podklad za plastikami. Pri iastonej obnove tohto kostola resp. jeho vstupnch drevench dver je zaujmav, e prvky obnoven ttnou firmou v 70. rokoch 20. storoia vzorovo a rkou dosiek nekorepondovali so zachovanm vrazom autentickch interirovch dver (pozn. pouitie zkych dosiek pero drka) avak obnovou iniciovanou zo strany vlastnka v roku 2008 dolo prve k prinavrteniu pvodnho vzoru a farebnosti tchto vstupnch dver. al vyie spomnan rmskokatolcky kostol sv. Michala archanjela v Sedliackej Dubovej je jednm z najautentickejch historizujcich sakrlnych objektov nachdzajcich sa v kraji. Tto pamiatka je okrem inho dokladom zuby 19. storoia v duchu romantickho historizmu - vytvra kpie a napodobneniny. Ide o kpiu kostola sv. Egdia z roku 1434 v alpskom Altaussee v Salzburgskom regine tajerska, nealeko od Hallstattu. postaven bol v roku 1880 - 1886. Pri koncipovan sakrlneho priestoru kostola architekt okrem neogotickho repertoru tvaroslovia vyuva aj eklektick doplnky ako je zaklenutie lode do polpilierov s rmsovmi hlavicami. Kostol je klasickejie rieen ako jednolo, s polygonlnou svtyou a predstavanou veou. Steny a zaklenutia jeho jednotlivch priestorov obsahuj komplexne zachovan autentick maovan vzdobu s geometrickmi ornamentmi, listovo-kvetinovmi motvmi, pri stench s kvdrovanm, v katuovch rmoch s vyobrazeniami Nmetov zo ivota Jeia Krista a v kruhovch rmoch so symbolmi kresanstva. Pri tejto vmabe ilo o imitovanie celodrevench obkladov stien za elom vytvori atmosfru stredoveku, alebo o napodobovanie kvalitnejch historickch tapetovch vzorov, priom vznik plne in novotvar. ablnov vzory neboli doposia z hadiska ornamentiky prehodnoten vo vzahu k svojim vzorom. Vplne otvorov ako aj samotn portly s oproti dolnokubnskemu kostolu rieen tylizovanejie jednoduchie s aplikovanm eklektickho fondu. Vzdoba exterirovch fasd rieen v kamennom nepravidelnom obklade je jednm z prvch atypickch poat exterirovej vzdoby fasd. Toto priznanie murovacieho materilu so tylizciou vzdoby exterirovch fasd je jednm z prvch prkladov racionalizujcich tendenci v rmci nho kraja typickch pre poatie historizujcej architektry poslednej tvrtiny 19.storoia. Tento kostol nebol zsadnejie obnovovan a na realizciu novej plechovej krytiny s tmavoervenm nterom aplikovanej priamo na zvetral a silno pokoden inde v priebehu poslednej tretiny 20.storoia. Touto realizciou novej krytiny aplikovanej priamo na pokoden dreven krytinu v nie prli prevetrvanej plechom pokrytej streche s extrmnymi vkyvmi teplt dochdza u k pokodeniam krovnej kontrukcie so zanajcou hnilobou a zanesenm drevokaznm hmyzom. Po upozorneniach vlastnka zo strany Krajskho pamiatkovho radu ilina na dan stav, by tento chcel realizova komplexn obnovu strechy v najbliom monom obdob. alm reprezentantom vyspelej historizujcej neogotickej architektry je rmskokatolcky kostol sv. Jna Krstitea vo Vrtkach postaven na miestne starieho ranogotickho. V zmluve uzatvorenej 10. augusta 1904 sa Stanislav Zachar zaviazal ukoni stavbu kostola, ktor projektoval hlavn ininier Koicko-bohumnskej eleznice Ing. Jozef Pfinn do 15. augusta 1905. Samotn kostol je jednoloov s transeptom, s polygonlnou posminovou svtyou, s predstavanou veou, pri ktorej je na juhovchodnej strane pristavan schodiskov rizalit s toitm elezobetnovm schodiskom. Pri svtyni sa na junej strane nachdza sakristia a na opanej severnej strane pomocn miestnos. Severn aj jun rameno transeptu je taktie ako svtya polygonlne posminov. Pri tomto kostole u architekt vonejie aplikuje zauvan kanny a vytvra tak jeden z najmonumentlnejch neogotickch sakrlnych priestorov. Fasdy maj neogotick vraz horizontlne lenen podokennmi rmsami s oplechovanm a vertiklne lenen medzi okennmi osami a na nroiach dvojnsobne odstupovanmi piliermi s pultovmi oplechovanmi striekami. Vetky fasdy s ukonen profilovanou korunnou rmsou v dolnej asti so zubovitm pravouhlm pravidelnm ornamentom. Samotn vea je na jednotlivch podlaiach horizontlne lenen kordnovmi rmsami taktie so zubovitm ornamentom s oplechovanm a liznovmi rmami s imitciou bose. Przemn as vee obsahuje na nroiach odstupovan piliere s dvomi oplechovanmi pultovmi zoikmeniami a s jednm trojuholnkovm ttom na pultovom zoikmen. Medzi tmito piliermi je vstupn neogotick stupkov portl s pravouhlm nadpram lenen lomenmi bohato profilovanmi archivoltami dosadajcimi na vloen stpiky s bobuovitmi hlavicami s psikom, tritvrtevalcovm driekom a jednoducho oblnom lenenou ptkou. Portl obsahuje v tympanne basrelifnu plastiku znzorujcu okrdlenho anjela driaceho v rukch Veronikinu rku. Nad portlom je trojuholnkov vimperg vo vrchole s krovou kyticou. V portly s osaden dreven zbjan dvere pobit ozdobne rieenm kovanm a plechmi. Lo je zaklenut tromi poliami krovej rebrovej klenby, v kren s transeptom hviezdovou klenbou, v junom a severnom ramene transeptu, rovnako ako pri svtyni esdielnym i klenbami na polygonlnom pdoryse. Rebr klenieb maj hrukovit profil s postrannmi psikmi a spjaj sa do kruhovitch svornkov s dvoma liabkami. Samotn rebr klenieb dosadaj na zvzkov prpory s __________________________________________________________________________________________
60
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
bobuovitmi hlavicami s psikom hranolovitm driekom s predstupujcim polvalcom a oblnom s psikmi lenenou ptkou, pod ktormi je hranolovit sokel. Rovnak systm prpor avak rozvinutej je v priestore krenia lode s transeptom. Priestor kostola je osvetlen vysokmi neogotickm lomenmi oknami s stupkovito profilovanmi osteniami a s vitrami. Okn vee s kruhov, pravouhl a vysok lomen s vystupujcou nadpranou ambrnou v dolnej asti s jednoduchmi rmsami. Vina portlov interiru kostola je pravouhl s pravouhlm stupkom a lenen liabkom a obsahujca dreven dvere kazetov. Novia kruchtov empora je nesen dvojicou kruhovch stpov s bobuovitmi hlavicami a profilovanmi ptkami, ozdobne rieenm drevenm parapetom. Okn lode, transeptu a svtyne kostola obsahuj vitrov vzdobu v pote 17 kusov, zhotovench v sklomaliarskom ateliri Gedeona Waltherra v Budapeti na konci 19.storoia. Tento posledne menovan kostol nebol zsadnejie obnovovan a na klampiarske prvky a to nstren meden aby a zvody pri zachovan ich situovania a spsobu odvedenia daovej vody. Vetky tieto kostoly obsahuj taktie autentick mobilir - ako doklad sriovej produkcie umeleckch remesiel, rieen v historizujcom neogotickom slohu, importovan z vej asti z rakskeho Tyrolska, na ktor nadviazali aj domce rezbrske dielne (v Koiciach, Kemarku - kde sa vyrbal mobilir pre viacer kostoly na Spii a Orave, Banskej tiavnici) orientujce sa v druhej polovici 19. storoia takmer vlune na vrobu, pravu, opravu a zariaovanie interirov kostolov v neogotickom tle. Prezentciou prkladov historizujceho sakrlneho neogotickho staviteskho umenia na ceste k eklektizmu, sme chceli urobi jednoduch nie vak komplexn prehad tohto druhu architektry nachdzajceho sa na zem ilinskho kraja. Prezentovan architektra sa v rmci danho asopriestoru nim nevymykala od inch i u v preveden detailu, pouit kvalitnejieho materilu, ale aj mierkou a logikou usporiadania jednotlivch hmt a detailov architektonickej vbavy.
Rakov, r.k. kostol pohad zpadn stav k roku 1954 autor Kovaeviov, archv P SR . 2708_1
Rakov, r.k. kostol pohad zpadn stav k roku 2009 autor Ing. arch. Zuzana Babjakov
Rakov, r.k. kostol pohad jun stav k roku 2009 autor Ing. arch. Zuzana Babjakov
Rakov, r.k. kostol svtya stav k roku 1959 autor Kosk, archv P SR . 31308 61
__________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Rakov, r.k. kostol svtya stav k roku 2009 autor Ing. arch. Zuzana Babjakov
Rakov, r.k. kostol lo stav k roku 1959 autor Kosk, archv P SR . 31307
Rakov, r.k. kostol lo stav k roku 2009 autor Ing. arch. Zuzana Babjakov
Rakov, r.k. kostol Doln Kubn, r.k. kostol hlavn vstupn dvere pohad juhozpadn stav k roku 1960 do kostola stav k roku 2009 autor Borod, archv P SR . 10935 autor Ing. arch. Zuzana Babjakov
Doln Kubn, r.k. kostol pohad juhozpadn stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Doln Kubn, r.k. kostol pohad juhovchodn stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Doln Kubn, r.k. kostol svtya stav k roku 1960 autor Borod, archv P SR . 10936
Doln Kubn, r.k. kostol svtya stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
__________________________________________________________________________________________ 62
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Doln Kubn, r.k. kostol Doln Kubn, r.k. kostol lo lo stav k roku 1956 autor Fialov stav k roku 2009 autor archv P SR . 5538 Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Doln Kubn, r.k. kostol obklad okna panskej empory stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Doln Kubn, r.k. kostol klenba Doln Kubn, r.k. kostol dvere podlubia stav k roku 2009 autor do kaplnky jun fasda stav Mgr. Miloslava Michalcov Boroov pred obnovou stav k roku 2008 autor Ing. arch. Karol urian
Doln Kubn, r.k. kostol dvere do kaplnky jun fasda po obnove stav k roku 2009 autor Ing. arch. Karol urian
Sedliacka Dubov, r.k. kostol Sedliacka Dubov, r.k. kostol pohad severn stav k roku 1956 pohad jun stav k roku 2009 autor Fialov, archv P SR . 6599 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Sedliacka Dubov, r.k. kostol pohad zpadn stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov 63
__________________________________________________________________________________________
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Sedliacka Dubov, r.k. kostol svtya Sedliacka Dubov, r.k. kostol lo stav k roku 2009, autor stav k roku 2009, autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Sedliacka Dubov, r.k. kostol vstupn portl stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Sedliacka Dubov, r.k. kostol klenba Sedliacka Dubov, r.k. kostol lode stav k roku 2009autor Mgr. Miloslava zpadn strana svtyne stav k Michalcov Boroov roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Sedliacka Dubov, r.k. kostol klenba zveru svtyne stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Sedliacka Dubov, r.k. kostol krov nad loou pokodenie krokiev v rovni vznch trmov a vmen stav k roku 2009 autor Ing. arch. Karol urian
Vrtky, r.k. kostol pohad zpadn stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Vrtky, r.k. kostol - pohad severn stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
__________________________________________________________________________________________
64
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vrtky, r.k. kostol svtya stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Vrtky, r.k. kostol lo stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Vrtky, r.k. kostol vstupn portl stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Vrtky, r.k. kostol klenba transeptu stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov Pouit literatra :
Vrtky, r.k. kostol kovanie dver vstupnho portlu stav k roku2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
Vrtky, r.k. kostol okno lode s vitrou stav k roku 2009 autor Mgr. Miloslava Michalcov Boroov
1. Prspevky k dejinm vtvarnho umenia v Turci, autor Dr. Albeta Gntherov-Mayerov, Zbornk MSS, r. XXXIV XXXV, r. 1940 - 41 2. Gotick sakrlna architektra Slovenska, vydavatestvo Gerlach print spol s.r.o., autor Karol Kahoun, vydavatestvo Osveta, rok 2002 3. Dejiny a spis vtvarnch pamiatok Oravy, autor Dr. Albeta Gnterov Mayerov, Vydal MSS v Tur. Sv. Martine, r. 1944 4. Historick krovy v reginoch Oravy a Kysc, autori : Such L., Kruinsk P., Grov Z., urian K., Zacharov D., Korenkov R., ilinsk univerzita v iline - Stavebn fakulta - Katedra pozemnho stavitestva u M. Gibala KNM 2010 5. Historick krovy sakrlnych stavieb Turca, publikcia, autori : Ing. Lubor Such, Ing. arch. Karol urian, Ing. arch. Peter Kruinsk a Ing. arch. Zuzana Babjakov, ilinsk univerzita v iline - Stavebn fakulta Katedra pozemnho stavitestva u M. Gibala KNM 2008 6. Aktualizan listy nrodnch kultrnych pamiatok r.k. kostolov realizovanch v rmci plnu hlavnch loh Pamiatkovho radu SR, rok 2001 - 2008, autor: Ing. arch. Karol urian, Ing. arch. Zuzana Babjakov a Ing. arch. Milan Marek
__________________________________________________________________________________________
65
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
RESUM : Historizujca architektra alebo retrospektvne tendencie pri stavebnej innosti v rmci jednotlivch slohovch obdob neboli v regine ilinskho kraja neznmym pojmom. Jedno z najplodnejch obdob stavebnho ruchu reginu 13. - 16. storoie prinieslo mnostvo vznamnch sakrlnych stavieb, ktor mnoh znalci dejn radia k tomu najvznamnejiemu postavenmu v rmci reginu Slovenska a vtedajieho Uhorska (premontrtsky kostol Blahoslavenej Panny Mrie v Kltore pod Znievom, rmskokatolcky farsk kostol sv. Mikula v Liptovskom Mikuli, kltorn kostol v Okolinom at.). Na zklade tejto tradcie staviteskho umenia a zobrazovania zauvanho sakrlneho priestoru v duchu rannej, vrcholnej a neskorej gotiky a v svislosti s hospodrskym rozvojom zemia bolo len prirodzenm trendom pomerne rchle udomcnenie romantizujcich tendenci v neogotickom duchu. Tieto kostoly vzhadom na vek, menej miere opotrebovanosti a nutnosti zvyovania tandardu s menej dramaticky obnovovan a nedochdza ku rozsiahlym obnovm. Pri obnovch tohto druhu architektry je vak naalej nutn sa zamera od celku po absoltny detail. KOV SLOV : HISTORIZMUS, SAKRLNA ARCHITEKTRA, INTERIROV ZARIADENIE, LINSK REGIN, OBNOVA
Kontakt: Mgr. Miloslava Boroov Michalcov, Marinske nmestie . 19, 010 01 ilina Ing. arch. Karol urian, Krajsk pamiatkov rad ilina, pracovisko Martin, Nm. S.H. Vajanskho .1, 036 01 Martin, pumtl@mail.t-com.sk, tel.: 043/2452121 __________________________________________________________________________________________
66
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. P. Volouk:
OBNOVA DREVENEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRY V PREOVSKOM KRAJI

Medzi pamiatkami sakrlnej architektry osobitn miesto patr drevenm stavbm. Dreven kostoly a chrmy tvoria bezpochyby najhodnotnejiu as udovej architektry a ich ochrana a obnova m svoje pecifik. Najm vchodn Slovensko je v porovnan s inmi reginmi bohat na tieto uniktne udov stavby. Na zem Preovskho kraja mme viac ako tridsa drevench kostolov a chrmov, vinu z nich tvoria chrmy vchodnho rtu, tzv. artikulrny kostol v Kemarku patr evanjelickej cirkvi a. v. a rmskokatolcke s kostoly v Hervartove a Hraninom. V roku 1968 bolo 27 z nich vyhlsench za nrodn kultrne pamiatky (NKP), m vznikla monos financovania ich zchrany a obnovy zo ttnych zdrojov. Dnes u meme kontatova, e tento krok mnoh z nich zachrnil pred fyzickm znikom. Treba si uvedomi, e financovanie obnovy a drby tchto pamiatok je v obciach, kde ije nie niekoko desiatok obyvateov, ale asto len niekoko ud, spravidla dchodcov, je z ich vlastnch zdrojov nemysliten. A to ete nehovorm o nkladoch na retaurovanie zariadenia tchto objektov, ako s ikonostasy, oltre a pod. Tie s rovnako drah ako stavebn obnova objektu. A treba si uvedomi, e pri komplexnej stavebnej obnove drevenho chrmu je demont a vysahovanie mobilira nevyhnutn a jeho optovn umiestnenie v chrme bez retaurovania je vo vine prpadov nemon. Obnova vyie uvedench drevench kostolov a chrmov NKP prebiehala v 70. a prvej polovici 80. rokov. Tto obnova, aj ke z dnenho stupa poznania a monost mala svoje nedostatky, ako bolo povedan vyie, mnoh stavby doslova zachrnila a zrove aj cez svoje omyly ukzala cestu alej. Jej kladn strnky spovali najm v nahraden zva plechovch striech indom, vmena schtranch, najm spodnch trmov zrubovej kontrukcie za nov, podobne bolo vymenen opltenie zrubov a stpikovch kontrukci ve, a to vetko bolo poda vtedajch monost konzervovan. alej boli obnoven kamenn podmurovky, m sa dreven kontrukcie ochrnili pred priamou zemnou vlhkosou, a objekty boli elektrifikovan. Dleitm bolo aj zameranie tchto objektov. Okolo chrmov a zvonc boli vybudovan dreven ohrady s brnkami. Po uplynut asu meme u dnes poveda, v om sa urobili hlavn chyby. Pritom ale treba ma na zreteli vtedajie relne monosti vberu materilov a technolgi, ale aj dodvatea zo socialistickho vrobnho sektora, asto jedinho, z jeho sksenosami a schopnosami. Za hlavn nedostatky mono oznai tieto: - pouitie rezanho, nie tiepanho inda; - nov dreven prvky (aj pohadov) opracovan len strojovo, bez pouitia runch nstrojov; - betnov podmurovky, resp. kamenn s nadmernm mnostvom cementovej malty; - izolan bitmenov lepenka viditen medzi podmurovkou a spodnm trmom zrubu; - trkov zsypy pod podlahami (podlaha tak nie je prevzdunen); - povrchov vedenie elektrointalcie v neestetickch chrnikch; - absencia konzervcie skrytch kontrukci; - povrchov konzervcia (najm postrekom) Luxolom v odtieni palisander; Pri nasledujcich obnovch za obdobie poslednch asi 10 a viac rokov a tch obnovch, ktor prve prebiehaj, bolo a je naou snahou vyvarova sa vyie uvedench nedostatkov pri dodran zsady maximlne monej zchrany pvodnch drevench kontrukci. To znamen pouvanie vlune tiepanho inda, viditen nov prvky s na mieste aspo trochu opracovvan runmi nstrojmi, na kamennch podmurovkch uplatujeme hlbok krovanie, ktor asom bude prirodzene zanesen hlinou a humusom, izolcia dreva od podkladu je chemick, podlaha je uloen na betnovch stpikoch a v podmurovke s vynechan vetracie otvory, rozvody elektriky a poplanej signalizcie s veden skryto, resp. v chrnikch pri styku stien s podlahou a pod. Dleit je, e schtran prvky kontrukci sa nevymieaj cel, ale nevyhnutn objem degradovanej drevnej hmoty je nahradzovan vlokami, protzami, prpadne jednotliv skryt kontrukcie s posilovan prlokami a niektor asti s petrifikovan chemicky. Osobitne sa treba zmieni o konzervcii dreva. V minulosti pouit Luxol v odtieni palisander mal vhodu, e farebne zjednotil nov drevo s pvodnm. Aplikcia tohto prostriedku postrekom vak mala za nsledok nedostaton vsiaknutie do drevnej hmoty, aj to len na povrchu prstupnch/viditench plch. V sasnosti s vetky pvodn i nov prvky oetren proti biotickmu pokodeniu insekticdnym a fungicdnym prostriedkom namanm alebo nterom. Pri vmene opltenia celho objektu (strecha, zrub) sme spoiatku ponechvali drevo v jeho prirodzenej farebnosti oetren nesfarbujcimi __________________________________________________________________________________________
67
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
konzervanmi prostriedkami s predpokladom, e drevo asom zska svoju prirodzen patinu/farebnos. Problm nastal na tch objektoch, ktor nie s oplten v celom rozsahu. Tka sa to najm chrmov v okrese Snina (ale nie iba tam, vi Lukov-Vencia, Nin Komrnik a alie), kde zrubov kontrukcie s bez doskovho alebo indovho pla. Tu sme museli kvli prvkom v minulosti natretch Luxolom v odtieni palisander prikroi k farebnej prave novch ast, najm striech v zujme vtvarnho zjednotenia celho objektu. Vzhadom na skutonos, e na ivotnos dreva vystavenho slnenmu iareniu maj najv negatvny inok UV le, v sasnosti na vetky vonkajie prvky objektu aplikujeme okrem vyie uvedench prostriedkov aj prostriedok proti kodlivm inkom UV iarenia. Poda dajov vrobcov tchto prostriedkov ich innos je uren mnostvom pigmentu v celkovom objeme, take plne bezfarebn nter je zrove takmer neinn. Preto sme sa rozhodli o aplikciu tchto prostriedkov v takom farebnom odtieni, ktor sa pribliuje vzhadu dreva po rokoch prirodzenho starnutia. Za uveden obdobie boli na zem Preovskho kraja komplexne alebo iastone obnoven tieto kostoly a chrmy: Rmskokatolcky kostol sv. Frantika z Assisi v Hervartove, grckokatolcke chrmy v Bodruale, Dobroslave, Hunkovciach, Jedlinke, Kalnej Roztoke, Korejovciach, Koanoch, Krajnom iernom, Ladomrovej, Lukove-Vencii, Miroli, Ninom a Vynom Komrniku, Prkrej, emetkovciach, Topoli, Uliskom Krivom, Vynej Polianke a pravoslvny chrm vo Varadke. V sasnosti prebiehaj prce na obnove grckokatolckych chrmov vo Frike, Krivom, Potokoch, Troanoch a pravoslvnom chrme v Medvedzom. K uvedenm obnovm samotnch objektov treba ete prirta aj retaurovanie mobilirov v mnohch z nich. Na zver by som ete chcel prtomnm pripomen, e v roku 2008 bolo osem drevench kostolov a chrmov zo Slovenska pre svoje uniktne hodnoty zapsanch na Zoznam svetovho kultrneho a prrodnho dedistva UNESCO a z tchto smich sa na zem Preovskho kraja nachdzaj Artikulrny kostol evanjelickej cirkvi a. v. v Kemarku, Rmskokatolcky kostol sv. Frantika z Assisi, Grckokatolcky chrm sv. Mikula v Bodruale, Grckokatolcky chrm sv. Michala v Ladomrovej.
Kontakt: Mgr. P. Volouk, KP Preov, pupo@stonline.sk, tel.: 051/2452823 __________________________________________________________________________________________

68
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. Mat Hejtmnek:
SYSTM SANCIE ZAVLHNUTCH MURV

Zavhanie kontrukci patr medzi najastejie poruchy stavebnch objektov v naom klimatickom psme, nevynmajc mnoh historick stavby. Prevane sa zavhanie prejavuje v spodnej asti objektov, ktor je v kontakte so zeminou (napr. zklady, pivnice, przemia). Nasiaknut voda v murive asto zniuje jeho sdrnos, nosnos (najm ak s jednotliv prvky muriva pojen vzdunmi maltovinami), ale aj mrazuvzdornos, tepelnoizolan schopnos i estetick kvalitu (napr. tmavmi kvrnami na povrchu stien) a urchuje korziu muriva. Voda takisto vytvra podmienky na alie sekundrne poruchy naprklad transportom sol rozpustnch vo vode do muriva i vytvorenm ivnej pdy pre rzne nkazy, o sa prejavuje napr. opadvanm omietok, vkvetmi sol, loiskami plesn at. V rmci nvrhu sancie historickch objektov je vo veobecnosti potrebn repektova hlavn zsady ochrany pamiatok, aby zostali zachovan ich kultrno-historick hodnoty. Pokia je to mon, mali by sa pri sancii pamiatok zsadne uprednostova tradin materily a technolgie pred sasnmi. Taktie pri samotnej sancii zavlhnutho muriva by sa mali uprednostova metdy nepredstavujce priamy zsah do stavebnho objektu (ako napr. odvetranie zkladu resp. podzemnho muriva vykopanm odvetrvacieho kanlu, odvedenie podzemnej vody zrealizovanm innej drene, znenie hladiny podzemnej vody jej oderpvanm z odvodovacch studn) pred priamym oetrenm stavebnej kontrukcie. V niektorch prpadoch vak stav a pecifick podmienky toho ktorho objektu neumouj vyui pri rekontrukcii tradin alebo nepriame spsoby obnovy a dan problm (napr. siln prevhanie muriva, statick problmy v dsledku vyplavovania vpennej malty zo kr muriva, zaplavenie podpivniench ast objektov, ...) je mon vyriei len priamym oetrenm muriva za pouitia sasnch technolgi. Pri nvrhu rieen je vak potrebn dobre pozna pecifick charakteristiky tchto technolgi, aby sa zabrnilo znehodnoteniu pamiatkovo chrnench objektov v dsledku ich nevhodnho pouitia. Nasledovn text m itateovi poskytn zkladn informcie o systmoch pre sanciu zavlhnutch murv, vyrbanch spolonosou SCHOMBURG GmbH & Co. KG: hydroizolan nterov ltky pre zrealizovanie plonej izolcie muriva z vonkajej alebo z vntornej strany, injektne hmoty pre vytvorenie infznych clon, sanan omietkov systmy. Spomnan systmy SCHOMBURG a jednotliv ich komponenty spaj poiadavky svisiacich eurpskych a slovenskch noriem, resp. technickch osveden. Sasne predstavuj systmy spajce kritri smernc WTA Wissenschaftlich-Technische Arbeitsgemeinschaft fr Bauwerkserhaltung und Denkmalpflege e.V. (Vedeckotechnick spolonos pre sanciu stavieb a ochranu pamiatkovch objektov): smernica WTA 4-6-03/D: Dodaton izolcia stavebnch kontrukci v kontakte so zeminou; smernica WTA 4-4-04/D: Injekte muriva proti vzlnajcej vlhkosti; smernica WTA 2-9-04/D: Sanan omietkov systmy. Plon hydroizolcia Hydroizolan nterov ltky na bze cementu predstavuj v zmysle smernice WTA 4-6-03/D vhodn materily pre realizciu plonej izolcie muriva pod rovou ternu (i u z vonkajej alebo z vntornej strany). Prve pouitie materilov na bze cementu je ale u pamiatkovo chrnench objektov spravidla neprpustn. Preto je u kadho objektu potrebn citlivo zvi, i dan opatrenie je nevyhnutn, a i nie je mon zrealizova alternatvne spsoby sancie podzemnho muriva proti vlhkosti i tlakovej vode (napr. niektorou z u uvedench metd, ktor nepredstavuj priamy zsah do muriva). Pokia kvli pecifickm podmienkam u danho objektu nie je mon vyhn sa realizcii hydroizolcie, ktor je z dvodu komplikovanch vlhkostnch porch nevyhnutn (napr. pri zaaen podzemnch ast objektu tlakovou vodou v dsledku zmeny hydrogeologickch podmienok v okol danej budovy), odpora sa pokia mono izolciu nana na obvodov murivo z vonkajej strany (obr. 01). Tm sa umon murivu po zaizolovan postupn vyschnutie. Plon hydroizolcia muriva z vntornej strany (obr. 02) by sa mala realizova len v prpade, ak nie je mon zrealizova izolciu z vonkajej strany (napr. v prpade iastone podpivniench objektov). Rozdiel v porovnan __________________________________________________________________________________________
69
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
s vonkajou izolciou spova v tom, e aj po zaizolovan objektu ostane prierez muriva trvale vlhk. Pokia je dan murivo zhotoven z materilov odolnch proti vlhkosti, nemala by tto skutonos spravidla ma za nsledky problmy so statickou nosnosou objektu. Pred realizciou izolcie z vntornej strany je z podkladu potrebn odstrni materily citliv na vlhkos (napr. vzdun maltoviny), stabiln podklad odolvajci vlhkosti je predpokladom pre zabezpeenie optimlnej prdrnosti vntornej izolcie a jej odolnosti proti negatvnemu tlaku vody. Taktie je potrebn osobitne posdi monosti oetrenia pecifickch detailov (trhliny v kontrukcii, kry v murive, styk zkladovej dosky s obvodovm murivom, utesnenie obvodovho muriva v styku s prienymi stenami, ...). Nakoko po zrealizovan plonej hydroizolcie z vntornej strany ostva prierez muriva vlhk, vykazuje takto murivo zhoren tepelnoizolan vlastnosti. U kontrukci s nzkou povrchovou teplotou hroz zven riziko kondenzovania vzdunej vlhkosti. Aby sa eliminovalo toto riziko, odpora smernica WTA 4-6-03/D na zaizolovan povrch muriva nanies provit omietku s min. obsahom vzduchovch prov 40 %-obj. alebo sanan omietku WTA v minimlnej hrbke 2 cm. almi vhodnmi doplnkovmi opatreniami s zabezpeenie vhodnej klmy vntornch priestorov (vmena vzduchu, prava relatvnej vlhkosti vzduchu a teploty, povrchov teplota muriva) a odsadenie prpadnho nbytku 10 cm od stien.
1) oetrenie zasolenho muriva (v prpade potreby) 2) polokryc pric 3) sanan omietka 4) celoplone nanesen pric 5) vyrovnanie nerovnost pod hydroizolciou 6) plon hydroizolcia 7) infzna clona Obr. 01, 02: Plon izolcia obv. muriva z vonkajej strany a z vntornej strany Infzna clona Barira proti vzlnajcej vlhkosti (podrezanie muriva, premurovanie muriva alebo technolgia infznych clon) bva asto krt doplnkom k plonej izolcii podzemnch ast budov, ke v murive chba vodorovn izolcia, alebo ak je nefunkn (obr. 01, 02). alej sa barira pouva proti vzlnajcej vlhkosti u soklovch murv na rovni ternu. Infzne clony sa nepouvaj v oblastiach so zaaenm tlakovou vodou, v takchto prpadoch je potrebn zvi pouitie pecifickch opatren v zvislosti skladby muriva. Cieom vytvorenia bariry proti vzlnajcej vlhkosti je dosiahnu v murive rovnovnu vlhkos. Vrazn vysuenie muriva nad barirou (a do dosiahnutia rovnovnej vlhkosti muriva) sa pri pouit iInfznych clon certifikovanch poda smernice WTA 4-4-04/D spravidla dosiahne do dvoch rokov po zrealizovan opatrenia. Vrobca infznych clon deklaruje stanoven innos / vhodnos danho vrobku v zvislosti od stupa nastenia muriva poda spomnanej smernice WTA sa preveruje innos infznych clon pri stupni nastenia muriva 60 %, 80 % alebo 95 %. Nakoko vak realizcia bariry proti vzlnajcej vlhkosti predstavuje nereverzibiln zsah do muriva, je predovetkm u pamiatkovo chrnench objektov potrebn zvi potrebu a opodstatnenos tohto druhu stavebnho zsahu.
__________________________________________________________________________________________
70
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Sanan omietkov systmy Pri nzkom zaaen vlhkosou (kapilrne vzlnajca a hygroskopick vlhkos) postauje na zavlhnut murivo nanies sanan omietkov systm (obr. 03, 04), bez alch doplnkovch opatren. Sanan omietky WTA vaka svojim vlastnostiam (vysok provitos a paropriepustnos, mrazuvzdornos, znen kapilrna nasiakavos) s preduren pre sanciu zavlhnutch a soami zaaench murv, ako aj vonkajch soklovch murv zaaench zrkovou vlhkosou.
1) oetrenie zasolenho muriva (v prpade potreby) 2) polokryc pric 3) sanan omietka Obr. 03, 04: Sancia zavlhnutho muriva pomocou sananej omietky pri nzkom stupni zaaenia vlhkosou Tento spsob sancie zavlhnutho a zasolenho soklovho muriva bol pouit naprklad pri rekontrukcii farskho kostola Svtho Michala z prvej polovice osemnsteho storoia v Nemeckej obci Wachstedt (obr. 05 a 07). Pri nvrhu sancie sa vychdzalo z rmcovch podmienok, na zklade ktorch bolo potrebn pokia mono vyhn sa realizcii bariry proti vzlnajcej vlhkosti. Diagnostika pribline 1 m hrubho dvojvrstvovho obvodovho muriva sa vykonala poda smernice WTA 4-5-99/D. Murivo je zloen prevane z prrodnho kamea, obsahuje vak aj asti tvoren plnou plenou tehlou. Na vntornej strane obvodovho muriva bolo zisten pokodenie omietky do vky 40 a 50 cm nad rovou podlahy. Jestvujca cementov omietka pochdzajca zo esdesiatych rokov 20. storoia vykazovala miestami vrazn poruchy. Z exterirovej strany nejavilo obvodov murivo iadne znmky porch. Na zklade kvantitatvneho rozboru sol, vykonanom laboratrne na odobranch vzorkch muriva, bolo v zmysle smernice WTA 2-9-04/D vyhodnoten nzke zaaenie chloridmi a stredn zaaenie sranmi. Po posden zistench dajov sa dospelo k zveru, e prtomn soli vyvinuli ich kodliv potencil v dsledku psobenia vzlnajcej a hygroskopickej vlhkosti. Rieenie spovalo v prvom kroku v odstrnen jestvujcej omietky do vky 80 cm nad viditene pokoden oblasti a v oisten podkladu. Nsledne sa na murivo naniesol polokryc pric THERMOPAL-SP. Po jeho vytvrdnut sa pristpilo k aplikcii WTA-certifikovanej podkladnej omietky THERMOPAL-GP11. Nakoko ide o omietku s minimlnym zmraovanm, bolo mon poui ju pre vyrovnanie nerovnost a nanies ju v hrbke do 30 mm. Pre zabezpeenie optimlnej prdrnosti nslednej vrstvy sananej omietky sa povrch podkladnej omietky v erstvom stave zdrsnil. Po prslunej technologickej prestvke sa naniesla 20 mm hrub vrstva WTAcertifikovanej sananej omietky THERMOPAL-SR44. Dosiahla sa svisl celkov vrstva sananho omietkovho systmu 40 mm. Po alej technologickej prestvke sa zrealizovala povrchov prava za pouitia systmovej paropriepustnej jemnej omietky THERMOPAL-FS33, m sa docielila poadovan truktra povrchu.
__________________________________________________________________________________________
71
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Obr. 05: Farsk kostol Svtho Michala
Obr. 06: Pohad na oltr cez hlavn portl
Obr. 07: Odkryt murivo s relifmi krovej cesty
Na zver uvdzam prehad veobecnch charakteristk sananch omietkovch systmov a zsad ich pouvania, ktor mu prispie k sprvnemu posdeniu vhodnosti tohto druhu materilov pre sanciu zavlhnutch murv a k ich sprvnemu pouitiu: Sanan omietky predstavuj omietky s vysokou provitosou a paropriepustnosou, pri sasne vrazne znenej kapilrnej nasiakavosti. Vyznauj sa odolnosou proti soliam. Sanan omietkov systmy sa pouvaj na omietanie vlhkch a / alebo zasolench murv. Vlhkos z muriva me prenikn len niekoko mlo milimetrov do sananej omietky WTA. K odparovaniu nasiaknutej vody resp. sonho roztoku teda dochdza u vo vntri sananej omietky. Soli, ktor v rmci odparovania vykrytalizuj, sa ukladaj v provej truktre sananej omietky. Vaka tomu ostva povrch omietky such, bez vkvetov. Okrem toho zabezpeuje sanan omietka ochranu samotnho muriva pred kodlivmi vplyvmi vlhkosti a zasolenia, nakoko zna odparovania, v ktorej prebieha vykrytalizovanie sol, je presunut do vntra sananej omietky. Na rozdiel od inch omietok nedochdza u sananch omietkovch systmov k ovplyvneniu paropriepustnosti v dsledku ukladania sol v ich provej truktre (iadne obmedzenie vysania). Vysok paropriepustnos tchto omietkovch systmov zebezpeuje priazniv podmienky pre vysuenie muriva. Vaka mrazuvzdornosti s sanan omietky vhodn pre pouitie v oblasti soklov. Sanan omietkov systmy sa taktie pouvaj ako doplnkov opatrenie v rmci realizcie bariry proti vzlnajcej vlhkosti a plonej hydroizolcie. Sanan omietkov systmy musia (podmienen ich truktrou a funkciou) relatvne rchlo, ale predsa bezpene, vytvrdn. Okrem toho musia jednotliv zloky tchto omietkovch zmes, predovetkm ale pojiv, vykazova vysok odolnos proti psobeniu sol. Preto sa pre vrobu sananch omietok WTA pouvaj prevane hydraulick pojiv. Nadmern podiel vzdunch maltovn (vpennho hydrtu) neme spa poiadavky kladen na sanan omietky WTA. Pouitie latentne hydraulickch prmes (napr. trasovej mky) je problematick, nakoko pre ich vemi pomal tvrdnutie nie je dostatone dlho k dispozcii potrebn voda. Pomocou sananch omietok mono na vlhkom murive docieli such povrch len, ak klma v danom priestore umouje preschnutie. Dosiahnutie odvlhenia muriva len pouitm samotnej sananej omietky nie je mon. Samotn sanan omietkov systm je inn len pri kapilrne vzlnajcej a hygroskopickej vlhkosti, nie vak pri zaaen tlakovou vodou a taktie nie pri dlhodobom silnom zaaen kondenzujcou vodou. Pokia sa na povrchu muriva vyskytuje (alebo sa v minulosti vyskytoval) vodn film, resp. pokia je murivo dlhodobo nasten vodou, musia sa prija pecilne hydroizolan opatrenia (resp. niektor z nepriamych metd ochrany muriva proti prevhaniu), prpadne tie opatrenia na pravu vntornej klmy v danom priestore. V zvislosti od priny vlhkosti me by potrebn pred samotnou aplikciou sananej omietky zrealizova bariru proti vzlnajcej vlhkosti a v oblastiach pod rovou ternu plon hydroizolciu. __________________________________________________________________________________________
72
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Po zrealizovan sananej omietky v sa v priestoroch mus zabezpei dosiahnutie relatvnej vlhkosti vzduchu < 65 %. V opanom prpade sanan omietka sce vytvrdne, ale nepreschne, v dsledku oho nenadobudne hydrofbnu vlastnos. To m za nsledok, e sanan omietka neodolva prestupu sol. V exteriri sa sanan omietka (podobne ako vetky omietky) mus vhodnm opatrenm ochrni pre priamym kontaktom so zeminou (napr. pouitm nopovej flie).
Pouit literatra: 1.) smernica WTA 4-6-03/D: Dodaton izolcia stavebnch kontrukci v kontakte so zeminou; 2.) smernica WTA 4-4-04/D: Injekte muriva proti vzlnajcej vlhkosti ; 3.) smernica WTA 2-9-04/D: Sanan omietkov systmy; 4.) Ing. Oto Mak, PhD.: Rekontrukcie Budov. Technolgie., Jaga group, v.o.s., Bratislava 2000. 5.) Marcus Kuczer: Haften und Halten. Mauerwerksinstandsetzung mit mineralischen Sanierputz., asopis B+B Bauen im Bestand, Verlagsgesellschaft Rudolf Mller GmbH & Co. KG, Koln 7/2006.
Kontakt: Ing. Mat Hejtmnek SCHOMBURG Slovensko, s.r.o. Bratislava, www.schomburg.sk, tel.: 0905 861 839 __________________________________________________________________________________________
73
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. J. Novomesk:
OSVETLENIE KOSTOLOV A INCH SAKRLNYCH OBJEKTOV

Osvetova umenie, osvetova dejiny. Ale ako sa d jednoducho konfrontova len nieo viac ako sto rokov existujce elektrick svetlo so stroiami existujcim umenm a architektrou ? Ako me sveteln technik zviditeni monumentlne priestory tak bohat na ducha, genialitu a kreativitu, ak nie snahou postavi sa do strania a necha ich hovori sam za seba ? S vekou pokorou repektova osvetovan objekt. Ukza ho bez zviditeovania sa. Zladi sa s farbami, textrou povrchov a historickmi vrstvami. Skry nielen svietidl ale aj nimi vyarovan svetlo, ktor mus sce priamo osvetova ale nem by priamo viditen. Splyn v jednote s okolitm priestorom. To je presne to, o sa mus snai dosiahnu dobrm svetelne technickm projektom. Ponoren v tichu vzi. Poui kolekciu svietidiel uren pre hodnotn historick priestory a miesta pre bohosluby, rozren o sbor npadov schopnch poskytn nekonen bohatstvo varici. Tam kde nevystauje katalgov sortiment, intervenova pecifickmi individulne navrhnutmi rieeniami. Osvetlenm zvrazni brilantnos a zvi farebn hodnotu, ale tie neatakova deliktnu estetick a mikroklimatick rovnovhu nevyhnutne potrebn pre preitie diela toho historickho ale aj svojho. Pretoe vekos umenia je nekonen. Pri jeho prci mu prirodzene asistuj dejiny, vekolepos a harmnia objektov samotnch. Umenie a technolgia. Vedomosti, cit, mdros a sksenosti. ZKLADN LOHY OSVETOVACEJ SSTAVY - Zabezpeenie poiadaviek na osvetlenie bench a sviatonch bohosluieb - Zabezpeenie zkladnch jasovch podmienok v priestore obetnho stola, kazatenice a veriacich - Vytvorenie osvetlenia pre konanie sviatost - Vytvorenie monost pre zvraznenie oltra, inch cennch detailov vzdoby, dosiahnutie atmosfry pre rozjmanie a pod. - Bezpenos nvtevnkov KOV OSOBY A INNOSTI Vstupn dta - poiadavky - INVESTOR - investin zmer a limitn nklady - TEOLG - poiadavky liturgie - LEGISLATVA - normy a hygienick predpisy - PAMIATKOV STAROSTLIVOS - ochrana pamiatok - ARCHITEKT - impulzy, dizajn Vyhotovenie svetelne technickho nvrhu SVETELN TECHNIK - vytvorenie optimlneho kompromisu vetkch poiadaviek so stvajcimi monosami svetelnej techniky __________________________________________________________________________________________
74
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Realizcia a ostatn innosti - PROJEKTANT ELEKTRO - DODVATE ELEKTROINTALANCH PRC - SVETELN TECHNIK - smerovanie a doladenie, meranie osvetlenia - INVESTOR - kontrola splnenia poiadaviek investinho zmeru POIADAVKY NA OSVETLENIE STN EN 12464-1 - Osvetlenie pracovnch priestorov - krtkodob (dlhodob) pobyt osb obetn stl, ambona Ehpk 500/300/200 lx priestor pre veriacich Ehpk 300/200/100 lx - rovnomernos Ehmin : Ehp = 0,5 - zamedzenie priameho aj nepriameho oslnenia In doporuenia a prax - obetn stl 200 a 1000 lx (pribline dvoj- a trojnsobok nasledujceho) - priestor pre veriacich 50 a 200 lx pre tanie minimlne 100 lx KRITRI VBERU SVETELNCH ZDROJOV - Farba svetla (2000-6000 K) - inite farebnho podania (0-100) - Mern vkon (10-150 lm/W) - ivot (1000-50000 hod) DRUHY SVETELNCH ZDROJOV - Teplotn : iarovky - Vbojov : nzkotlakov : ortuov - iarivky a svietiace trubice, sodkov vysokotlakov : ortuov, halogenidov, sodkov - LED : elektroluminiscenn didy __________________________________________________________________________________________
75
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
KRITRI VBERU SVIETIDIEL - Svetelnotechnick vlastnosti innos, rozloenie svietivosti - Bezpenostn poiadavky - Ochrana proti nebezpenmu dotyku (trieda I, II, III) - Ochrana proti vniknutiu predmetov a vlhkosti (IP20-65) - Odolnos voi mechanickmu pokodeniu - Estetick poiadavky - Dizajn, rozmery, farba, Pouit materily a dielensk spracovanie ZNAKY DOBREJ OSVETOVACEJ SSTAVY - Kvalitn osvetlenie pre vetky sveteln situcie - o najmenej viditen osvetovacia sstava, t.zn. nov tlov vrstva s citlivm dizajnom hlavne v historickch objektoch - Maximlna ochrana interirovch prvkov objektu pred inkami svetla - Vemi citliv elektrointalcia - Monos jednoduchej drby - Rozumn investin a prevdzkov nklady N E Z A B D A J M E !!! OSVETOVACIA SSTAVA NIE JE TVOREN LEN SVIETIDLAMI . PATRIA K NEJ AJ ELEKTROINTALCIA, ROZVDZAE A OVLDACIE PRVKY. JN 05082010
Kontakt: Ing. J. Novomesk, Comlux, s. r.o., Bratislava, comlux@comlux.sk, tel.: 02/43424832 __________________________________________________________________________________________
76
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. M. eregi:
AKTULNE PROBLMY KLTOROV

Anotcia: lnok ponka vod do problematiky pamiatkovej obnovy a vyuitia historickch kltorov na Slovensku. Predstavuje vybran poznatky zo irieho vskumu k mojej prebiehajcej dizertanej prci Obnova historickch kltorov na Slovensku, pod vedenm Pavla Gregora a Magdalny Kvasnicovej na stave dejn a terie architektry a obnovy pamiatok Fakulty architektry STU v Bratislave. Prspevok je spracovan v rmci grantu VEGA . 1/0793/08. Analytick prehad aktulnej situcie kltorov v lnku dopa aj strun pohad na sasn rehon ivot na Slovensku. 1/ Na vod Spomedzi rznych typologickch druhov sakrlnej architektry na Slovensku patria kltory k tm najkomplexnejm a najosobitejm. S stavebnm prejavom pecifickho spsobu ivota, spjajceho na jednom mieste kontrasty benej kadodennosti, manulnej aj intelektulnej prce s intenzvnym prevanm posvtna. Spsob ivota v kltoroch bol (a i dnes je) urovan snahou o o najdslednejie sledovanie vrcholnch idelov, v uritch obdobiach dejn spolonosou (takmer) univerzlne povaovanch absoltne. Zaujmav je vak tie vvoj v obdobiach stupu tchto idelov z vrcholnch pozci optovn hadanie a aktualizovanie vlastnej identity a poslania jednotlivch rehonch spoloenstiev. Nedvna minulos na Slovensku, najm v druhej polovici 20. storoia, priniesla dramatick zmeny vo veobecnom postoji k Cirkvi a sakrlnu, a teda aj k sakrlnej architektre, ku kltorom obzvl. Cieom predkladanho vskumu preto bolo zmapovanie aktnych problmovch okruhov tkajcich sa obnovy a vyuitia historickch kltorov na Slovensku. 2/ Predmet vskumu Predmetom predkladanho vskumu boli historick kltory na Slovensku, priom tieto pojmy boli definovan a vymedzen nasledovne: - Pojem kltor ako oznaenie lokality a/alebo sboru objektov na miestach dlhodobej prtomnosti a aktivity mnskych komunt. Do zberu vskumu neboli zaraden doasn rezidencie, vzdialen/samostatn objekty svisiace s hospodrskymi aktivitami, nemocnice, koly at. s vnimkou prpadov, ke sa jedn o neoddeliten sasti celkovho kltornho komplexu. Pozornos bola zameran len na zachovan objekty, vyluujc tak ruiny, archeologick nlezisk a lokality znme len z psomnch zdrojov kee ruinlna architektra si vyaduje odlin prstup pamiatkovej starostlivosti, prezentcie a ponka odlin monosti vyuitia. - Termn historick asovo ohraniil skman architektru pre ely uvdzanho vskumu (a dizertanej prce) pojem historick kltory zahal kltory od poiatkov ich vskytu na naom zem pribline do roku 1800. V dejinch rehonho ivota na naom zem obdobie prelomu 18. a 19. storoia vytvra pomyseln medznk medzi historickm a novodobm, i modernm. - Pojmy mnstvo (monasticizmus), rehon, kltor and rehoa/rd s v texte pouvan ako veobecn termny, zahajce rzne formy zasvtenho ivota v rmci katolckej cirkvi najvraznejie prtomnho prdu kresanstva na naom zem. Presn terminolgia poda definci Kdexu kanonickho prva Katolckej cirkvi je samozrejme podrobnejia.51
51
Podrobnejie napr. v dielach: FOLTN, Duan - SOMMER, Petr - VLEK, Pavel: Encyklopedie eskch klter. Praha, Libri, 2002, s. 9-13; BABJAK, Jn: Rehole a kongregcie na Slovensku. Trnava, Dobr kniha, 1998, 368 s.; KVASNIKOV, Jana: Rehole vera i dnes, vo svete i u ns, Bratislava, USPO, 1995, 190 s. __________________________________________________________________________________________
24. - 25. august 2010
Bardejov
77
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
3/ Sasn situcia, tatistiky Podstatn as celkovho potu historickch kltorov na Slovensku je zahrnut v strednom zozname kultrneho fondu (ZKF). Objekty so statusom nrodnej kultrnej pamiatky (NKP) tak predstavovali prv analyzovan vzorku. Centrlny register nehnutench NKP v rmci ZKF obsahuje 86 kltornch lokalt: 77 svis s muskmi rehoami, 9 so enskmi. Vzhadom na tto disproporciu, historick priny a sasn situciu objektov historickch enskch kltorov (dlhodobo zmenen, alebo pecifick funkcia budov, ako kolstvo, zdravotnctvo, predstavujca pecifick potencily), sa al vskum a analzy sstredil len na musk rehon komunity. Zo 77 poloiek je 64 zachovanch ako obvaten stavby, km zvynch 13 predstavuj objekty v rznom tdiu detrukcie od run a po archeologick lokality. Ako u bolo spomenut, tieto neboli predmetom nho vskumu. Uveden vymedzenie tak zostavilo pomerne koherentn vzorku so 64 polokami, ktor bola analyzovan poda nasledovnch bodov:52 1. Sasn majetkovo-prvne vzahy: 80% objektov vlastnia cirkevn subjekty (51 zo 64 kltorov patr i u rehonm rdom, farnostiam, dieczam, alebo inm intitcim), priom 56% patr samotnm rehonm spolonostiam (36 zo 64 objektov). 2. Sasn vyuitie objektov: 47% z celku, alebo 59% z potu objektov v cirkevnom vlastnctve, je v uvan rehonch komunt (aspo iastonom). Inmi slovami, vina zachovanch historickch kltorov je stle alebo presnejie, op vo vlastnctve rehonch spolonost, alebo cirkvi vo veobecnosti, km podstatn as z nich (pribline polovica) znovu sli svojmu pvodnmu ureniu. V porad najzastpenejch funkci alej nasleduj pomerne pecifick skupiny, ako kolstvo, zdravotnctvo a socilne sluby. Koordincia a adaptcia takchto prevdzok je nronejia, vyaduje pecializovan spoluprcu s odbornkmi v zmienench oblastiach. Pre zvyn, hoci aj rznorod funkcie v zozname je vak mon predpoklada aspo urit stupe zoveobecnenia kritri a hada tak pre u spolon vchodisk a perspektvy. 3. Aktulny stavebno-technick stav: prvoradm rozlenm bolo oddelenie 64 obvatench, t.j. veobecne vyuitench objektov od 13 vrazne detruovanch lokalt. Podrobnejie rozvedenie tohto bodu v samotnej dizertanej prci. 4. Poloha objektov v krajine alebo sdle: 77% zachovanch kltorov sa nachdza v zastavanom zem miest, menina v obciach a iba jeden vo vonej krajine. Charakteristickou rtou zachovanej rehonej architektry na Slovensku je teda fakt, e sa jedn predovetkm o mestsk kltory. Je to vsledok historickho vvoja a geografickej polohy nho zemia vzhadom na centr cirkevnho i politickho diania. V porovnan so zpadnmi krajinami (ale naprklad aj s eskou republikou) tak u ns nie s vo vznamnejom pote zachovan rozsiahle arely optstiev najstarch mnskych rdov. Naopak, v rmci historickch sdelnch truktr na Slovensku sa kltory a rehon domy zachovali v ovea vej miere oproti krajinm, kde vrazn zmeny spoloenskej situcie a vysok tlak na intenzitu a vyuitie mestskej zstavby spsobili ich znik (Franczsko, Vek Britnia). Toto rozloenie objektov rehonej architektry v rmci krajiny vo vznamnej miere determinuje monosti a perspektvy novch spsobov jej vyuitia. 5. Sasn tatistika muskch rehol na Slovensku dokumentovala mieru vitality zasvtenho ivota na naom zem, ako pvodnho impulzu a primrneho uvatea kltornej architektry. V sasnosti na Slovensku psob 29 muskch rehonch intittov v 113 lokalitch (stav v decembri 2009 poda vlastnho vskumu), spolu s pribline 1300 lenmi (2006). 53 Za historick (t.j. tie, ktor zaloili a obvali zachovan historick kltory tak, ako s tieto definovan v predmete prce) mono oznai 12 intittov z 29 (41%). Samotn historick kltory predstavuje 30 lokalt zo 113 (27%). Poda celkovho potu aktulnych psobsk s na Slovensku najpoetnejie zastpenm rehonm intittom salezini (SDB, s 22 lokalitami/1 historickm kltorom), nasledovan redemptoristami Metda vskumu sa do znanej miery opierala o online sluby a zdroje: Katastrlny portl radu geodzie, kartografie a katastra SR, daje Konferencie biskupov Slovenska, Konferencie vych rehonch predstavench na Slovensku, a online prezentcie jednotlivch rehonch spolonost. Doplujce informcie vzili z rozhovorov s predstavenmi vybranch rehol. 53 http://www.kbs.sk/?cid=1184747346 (citovan 13. 01. 2010) __________________________________________________________________________________________
52
78
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
(CSsR, 10/1), jezuitmi (SJ, 8/2), frantiknmi (OFM, 7/7), kapucnmi (OFMCap, 7/3) a dominiknmi (OP, 6/1). 4/ Problmov okruhy sasnho vyuitia kltorov muskch rehol Moja dizertan prca sa zaober historickmi kltormi ako predmetom pamiatkovej starostlivosti a prpadnej/predpokladanej architektonickej intervencie. V tejto svislosti bolo mon na zklade predchdzajcich analz skontatova, e veobecne preferovan vchodiskov predpoklad pre spen obnovu zabezpeenie kontinuity pvodnho vyuitia/funkcie objektu54 je v prpade podstatnej skupiny historickch kltorov na Slovensku splnen (46% zo 64 kltorov). alie bdanie sa preto zameralo na preskmanie monost ako zabezpei primeran spsoby obnovy a vyuitia, akceptovaten z hadiska pamiatkovej starostlivosti, ako aj pre ich vinovch uvateov. Nasledujci krok vskumu spoval v zozbieran informci a vstupnch podnetov od jednotlivch rehonch komunt, z pozcie uvateov objektov. Prieskum formou dotaznka (presn znenie uveden v dizertanej prci) a rozhovoru bol zameran na nasledovn oblasti: - hlavn problmy pri uvan historickch kltorov v sasnosti; - subjektvne vnmanie vlastnej architektry a tradcie rehol; - aktulne potreby a perspektvy rehonch komunt na Slovensku. Vber respondentov vychdzal z reprezentatvnosti jednotlivch rehol ako vlastnkov historickch kltorov. Zo tatistk vyiel ako jednoznane najreprezentatvnej Rd mench bratov frantiknov (OFM) z 23 zachovanch frantiknskych kltorov rehoa vlastn 16 (15 ako NKP), a v siedmich je aj aktvne prtomn. Na zklade vstupov z dotaznkovho prieskumu, rozhovorov a informci z odbornej literatry je mon zisten problmov okruhy rozdeli do dvoch zkladnch skupn: a) architektonicko-prevdzkov problmy; b) otzky subjektvnej recepcie vlastnej architektry jej uvatemi. 4.a/ Architektonicko-prevdzkov problmy 1. Dopad perzekcie rehol na kltory: zsadnou rtou nedvnej rehonej histrie na Slovensku (a prinou mnohch sasnch javov) je sksenos nsilnho preruenia innosti rehol zo strany komunistickho reimu v rokoch 1950 a 1989.55 Tento zsah ttnej moci mal svoj dopad aj na sdla rehol56 predovetkm nastali zsadn a plon zmeny vlastnckych pomerov a funknej nplne. Neiliv postoj ttu k cirkvi sa odrazil aj na postoji k jej stavebnmu fondu. Za urit paradox obdobia totality mono oznai kontrast medzi likvidciou neelanch rehol (vrtane ich materilnej stopy v spolonosti) a vzmhajcou sa praxou ttnej ochrany pamiatok, a teda aj historickch kltorov. Napriek v princpe fungujcemu systmu ochrany a obnovy kultrneho dedistva sa po zmench v roku 1989 naplno ukzali aj negatva ttnej starostlivosti o arely kltorov akopdne a pomal napredovanie obnov, zanedbvanie benej drby, i spsoby vyuitia nenosne zaaujce historick budovy a ignorujce charakter rehonch stavieb. Sptn hodnotenie obdobia rokov 19501989 z pohadu architektonickho dedistva kontatuje dovtedy nevdan rozsah zmien a zsahov do kltornch arelov, straty na architektonickch hodnotch dispozcich, iastkovch asancich, najviac vak na umeleckch hodnotch (vzdoba, tvaroslovie, umelecko-historick detaily...) a na vonom mobiliri alebo zabudovanom interiri, ktor nenvratne mizol.57 GREGOR, Pavel, a kol.: Obnova pamiatok. Bratislava, Perfekt, 2008, s. 94 Viac o tomto obdob predovetkm v tdich DUBOVSK, Jn M.: Akcia kltory. Komunistick reim na Slovensku v boji proti muskm reholiam v rokoch 1949 1952. Martin, Matica slovensk 1998, 293 s.; VNUK, Frantiek: Akcie K a R: Zsahy komunistickho reimu proti reholiam v rokoch 1950-1956. Bratislava, RKCMBF UK 1995, 134 s. 56 Tejto tme bol venovan prspevok BUDAY, Peter - EREGI, Marek: K osudom historickch kltorov v obdob perzekcie rehol na Slovensku na vedeckej konferencii stavu pamti nroda Likvidcia rehol a ich ivot v ilegalite v rokoch 1950 1989, ktor sa uskutonila 5. a 6. mja 2010 v Bratislave (Zbornk v prprave do tlae). 57 POLOMOV, Beata: Premeny pvodnej funkcie. Arely nboenskch spolonost a cirkv. In: GREGOROV, Jana - GREGOR, Pavel (zost.): Prezentcia architektonickho dedistva II. Ochrana __________________________________________________________________________________________
55 54
Bardejov
24. - 25. august 2010
79
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
2.
3.
4.
5. 6.
Prieahy s retitciami: po roku 1989 a nslednch retitcich kltory obvykle neboli odovzdan ich pvodnm majiteom naraz, ale po astiach, neraz v rozpt niekokch rokov. Tak bolo ich vyuvanie, vntorn priestorov organizcia a dispozcia skr provizrne a neraz aleko od idelneho stavu. V mnohch prpadoch tento problm stle pretrvva. Neuskutonen komplexn obnovy: nevyhovujci stavebno-technick stav prevzatch objektov, vyie spomenut komplikcie s ich retituovanm, ako aj veobecn nedostatok financi zaprinili, e len menia as objektov prela a do dnenho da generlnou rekontrukciou/obnovou. V prpade frantiknov sa toto kontatovanie tka vetkch ich kltorov, na ktorch boli vykonan iba nevyhnutn alebo iastkov pravy a opravy. Zdiean uvanie nadbytonch priestorov: vo vine prpadov s objekty kltorov vyuvan viac ako jednm subjektom. Nadbyton priestory a v niektorch prpadoch dokonca cel kltory s prenajman s cieom zska prostriedky na pokrytie nkladov na drbu a opravy/obnovy. Rehole samotn obvykle citlivo zvauj adekvtnos novej prevdzky takto umiestovanej do priestorov kltora. Benou praxou je poskytovanie priestorov na nekomern ely, i neziskovm organizcim. Przdne kltory: okrem chbajceho koncepnho uvania vznamnho potu historickch kltorov, sa aj dnes njdu objekty, ktor s z rznych dvodov przdne, priom ich jednotliv majitelia obvykle maj rmcov predstavu alieho vyuitia, t sa vak nie vdy dar naplni. Nakoniec je mon zhrn ist skupinu veobecnch problmov charakteristickch pre historick objekty ako tak: zmeny v ivotnch tandardoch, hygienickch nrokoch, technickej infratruktre, problmy s vlhkosou, vykurovanm, vyuitm podkrov, i pivninch priestorov at.
4.b/ Otzky subjektvnej recepcie vlastnej architektry jej uvatemi Popri objektvnych tatistickch dajoch o sasnom uvan kltornch objektov nemono obs dleit skutonosti tkajce sa subjektvnych postojov ich majiteov a uvateov. Jednotlivci, z ktorch dnes pozostvaj rehon intitty dnes, predstavuj tie kontinuitu tradcie v mnohch prpadoch zahajcej stroia histrie. Aj z tohto hadiska mono njs niekoko zaujmavch skutonost a faktorov, typickch pre sasn situciu na Slovensku: 1. Nsiln preruenie tradcie: poas tyridsiatich rokov perzekcie komunistickm reimom boli rehonci v bvalom eskoslovensku odkzan na tajn existenciu v rmci podzemnej cirkvi. Vplyvom vonkajch okolnost tak nastalo nsiln odcudzenie rehol od vlastnej tradcie (v tomto prpade najm hmotnej), predmetov a objektov, ktor z ducha tejto tradcie vzili. Vzhadom na toto dlhodob preruenie prirodzenej kontinuity, ivot v tradinom kltore bol prakticky u neznmy genercii, ktor sa po roku 1989 ujala obnovy rehonho ivota. Sasn postoj: v sasnosti u rehole prejavuj viac zujmu, pochopenia a veobecne pozitvny postoj ku svojmu stavebnmu dedistvu a tradcii. Zrove vak tieto budovy obvykle znamenaj alebo s tak chpan povliv za, vyadujc si vek, niekedy a nadmern pozornos a nklady. Kee rehole sa pochopitene zameriavaj predovetkm na svoje hlavn poslanie a aktivity, k tejto tme maj obvykle pragmatick postoj a nectia sa nevyhnutne viazan na svoje stavby. V tomto ohade netreba zabda na princp chudoby, ie slobody vo vzahu k materilnemu vlastnctvu, tak vlastn celmu mnstvu. Zrove je nutn doda, e rozdiel v prstupe jednotlivch spoloenstiev k vlastnm nehnutenostiam zvis aj od druhu samotnho rehonho intittu chpanie kltora pri reholiach, ktor vznikli u v stredoveku (najm mnskych), sa podstatne li od pragmatickosti a flexibility novovekch kongregci. Nedostatok informci: al problmov okruh vyplva zo sasnho nedostatku dostupnch informci, tkajcich sa tradinej rehonej architektry, umenia i kultry veobecne v dejinch Slovenska i irieho reginu. Primerane spracovan vedomosti z uvedench oblast by sn mohli vhodne doplni proces formcie budcich rehonkov, vysvetujc ich vlastn tradciu a pecifik v uvedench oblastiach kultry. V sasnosti sa jedn skr o (ojedinel) prpady osobnho zujmu konkrtnych lenov rehonch komunt aisko le pochopitene na hlavnch innostiach, vo veobecnosti odlinch.
2.
3.
historickch typologickch druhov ako predpoklad zachovania diverzity architektonickho dedistva. Bratislava, Perfekt 2008, s. 60 __________________________________________________________________________________________
80
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
5/ Na zver otzka perspektv Namiesto zveru si dovolm konfrontova predloen charakteristick fakty a tmy s perspektvami, ktor s pre budcnos kltornej architektry s jej pvodnou nplou kov s aktulnymi perspektvami rehonho ivota na Slovensku. Uveden vpoet si nenrokuje plnos, ani neponka hotov zvery predklad skr smerovanie vah o najbliom vvoji problematiky. Zmeny po roku 1989 umonili obnovu rehonho ivota na Slovensku. Obdobie devdesiatych rokov bolo typick optovnm usdovanm v minulosti prtomnch rehol, ako aj prchodom novch, poetnmi vlnami novch adeptov, ako aj vstavbou novch kltorov, asto finanne podporovanch zpadnmi cirkevnmi truktrami. Rehon intitty stabilizovali svoje poty, organizan truktru a oblasti svojej innosti. V porovnan so 17 muskmi rdmi v 96 komunitch s cca. 1096 lenmi v roku 1950 (pred likvidciou)58, je dnes na Slovensku 29 muskch intittov na 113 psobiskch, s 1300 rehonkmi. S postupom asu sa na prelome tiscro aj na naom zem zaali vynra nov tmy, tkajce sa naprklad poklesu novch povolan (kde rast nahradila stabilizcia potov), vziev napredujcej sekularizcie, ako aj uritej zmeny pozcie z prjemcov podpory na oakvanch poskytovateov pomoci (personlnej, materilnej) krajinm a provincim v ndzi (chudobn krajiny, ale aj vyudnen rehon provincie v zpadnej Eurpe). V nedvnej dobe sa na Slovensku usdlili aj spoloenstv hadajce nov, sdob formy zasvtenho ivota. Tieto intitty a hnutia s priekopnkmi novch spsobov mnskej prtomnosti a aktivity v spolonosti,59 ako aj novch nrokov a spsobov uvania svojich sdel. Vznamn potencil pre rehon ivot uprostred spolonosti predstavuje aj skutonos tatisticky stle prevane kresanskej spolonosti na Slovensku (i ke realita a dosah/vznam tchto sel me by sporn). Dleitm faktorom je tie pretrvvajca podpora cirkvi zo strany ttneho rozpotu. Rehol sa tka predovetkm vo forme platov pre kazov innch v pastorcii. Na druhej strane, v porovnan s finannou nronosou historickch objektov ochraovanch aj v ttnom zujme, s tieto zdroje v nepomere. Korektn a primeran podoba odluky cirkvi od ttu doteraz nebola predmetom seriznej politickej i verejnej diskusie. Pouit literatra 1./ 2./ 3./ 4./ 5./ 6./ 7./ DUBOVSK, Jn M.: Akcia kltory. Komunistick reim na Slovensku v boji proti muskm reholiam v rokoch 1949 1952. Martin, Matica slovensk 1998, 293 s. FOLTN, Duan: Monastick architektura v eskch zemch a promny jejho vyuit v prbhu stalet. In: Zprvy pamtkov pe, ro. 69, . 2, 2009, s. 95-99 FRANK, Karl Suso: Djiny kesanskho mnistv. Edice Pietas benedictina, seit 7, Praha, Benediktinsk arciopatstv sv. Vojtcha a sv. Markty, 2003, 200 s. GOJDI, Ivan: Aktulne problmy ochrany sakrlnych objektov na Slovensku. In: HLINICK, Jozef (Zost.): Sakrlny priestor na zaiatku 21. storoia. Trnava, Trnavsk univerzita, 2002, s. 71-74 CHUDREK, Zdenk: Poznn a ochrana monastickch pamtek u ns. In: Zprvy pamtkov pe, ro. 69, . 2, 2009, s. 100-104 JOHNSTON, William M. (Ed.): Encyclopedia of Monasticism, Volume 1-2. Chicago and London, Fitzroy Dearborn Publishers, 2000, 1556 s. http://www.pamiatky.sk/pamiatky/pamiatkovy-urad/evidencia-kulturnych-pamiatok-na slovensku/ (cited on 11. 02. 2009)
DUBOVSK, J. M.: Akcia kltory, s. 25. FRANK, Karl Suso: Djiny kesanskho mnistv. Edice Pietas benedictina, seit 7, Praha, Benediktinsk arciopatstv sv. Vojtcha a sv. Markty, 2003, s. 176-183 ; WITTBERG, Patricia: Contemporary Issues: Western Christian. In: JOHNSTON, William M. (Ed.): Encyclopedia of Monasticism, Volume 1. Chicago and London, Fitzroy Dearborn Publishers, 2000, s. 329-331. __________________________________________________________________________________________
59
58
Bardejov
24. - 25. august 2010
81
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________________
82
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
HISTORICK KLTORY V DATABZE ZKF PAMIATKOVHO RADU SR A, VETKY OBJEKTY 1. Rozdelenie objektov poda rehol a stavu zachovania Druh rehole a fyzick stav Po et Musk rehole obvaten kltory 64 Musk rehole ruiny a archeologick nlezisk 13 ensk rehole obvaten kltory 9 ensk rehole ruiny a archeologick nlezisk 0 Spolu 86 B, MUSK KLTORY (vo vyuitenosm stave) 2. Rozdelenie poda druhu sasnho vlastnka Druh vlastnka Aa) rehoa pvodn Ad) cirkev diecza Ac) cirkev farnos Ab) rehoa zmenen (oproti zakladajcej) Cc) tt Bb) intitcia (necirkevn) N) nezisten Ac, Ca) farnos + obec Ae) intitcia (cirkevn) Ba) skromn vlastnk Ca) obec (mesto) Cb) VC
Poet 32 6 5 4 4 3 3 2 2 1 1 1 spolu 64 cirkevn vlastnk (Aa Ae) 51
3. Zastpenie jednotlivch funkci v rmci sasnho vyuitia objektov* Spsob vyuitia A rehon komunita D kolstvo, vzdelvanie cirkevn C farsk rad H kultrne ely J ttna administratva a intitcie F zdravotnctvo, socilne sluby cirkevn G zdravotnctvo, socilne sluby ttne (samosprva) I komern ely N nevyuivan E kolstvo, vzdelvanie ttne (samosprva) X nezisten B komunita, organizcia cirkevn K skromn vyuitie L prezentovan ruina/archeologick lokalita M neprezentovan ruina/archeologick lokalita 4. Rozdelenie kltorov poda polohy v krajine Poloha V meste V obci Mimo sdla
Zastpenie 30 10 6 6 6 5 5 5 5 3 3 1 1 0 0 Poet 49 14 1 spolu 64
Vyuvan ako kltor (A, prp. B): 30 zo 64 (47%) vetkch objektov, 30 z 51 (59%) vo vlastnctve AaAe. * Na kad kltor me pripada aj viac funkci, preto sa set stpca "Zastpenie" nerovn celkovmu potu 64 kltorov Zdroj: Register nehnutench NKP strednho zoznamu pamiatkovho fondu, Spracovanie: Marek eregi 2008 2010
Kontakt: Ing. arch. M. eregi, FA STU Bratislava, m.seregi@gmail.com __________________________________________________________________________________________

83
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. A. Hrabinsk, Mgr. J. Jarkovsk, Mgr. Z. Varechov:
KOMPLEXN OBNOVA DOMINIKNSKEHO KLTORA V KOICIACH

Kltor dominiknov dispozine a priestorovo prepojen na stredovek dominiknsky kostol Nanebovzatia Panny Mrie spolu s priliehajcim hospodrskym arelom vrtane zhrady, tvoria najvraznejiu dominantu Dominiknskeho nmestia v stredovekom jadre mesta Koc, ktor patr do Mestskej pamiatkovej rezervcie v Koiciach. Arel vznikol v situcii mesta typickej pre mendikntske rdy, v tesnej blzkosti zpadnej hranice stredovekej fortifikcie, ke u existovali zkladn urbanistick parametre, akmi s smerovanie ulc, situovanie hradieb, teda niekedy pred rokom 1290. Zaujmavosou tohto zemia je, e vzjomn proporcie jednotlivch parciel a urbanistick charakter nmestia zostali zachovan dodnes. Najstaria zmienka o pvodnom koickom kltore dominiknov je z roku 1303, v registri Bernanda Guidonisa. Zo zaloenm kltora zaala i stavba kostola, ktor si zachoval rz rannej gotiky. V ase ubiehajcich storo bol najm priinenm poiarov v rokoch 1380, spolu s pustoivm morom v 1430 a mesto zniujcim poiarom v piatok 13. aprla 1556 pvodn kltor dominiknov znien a s nm i vznamn psomnosti, priom po poslednej udalosti dominikni mesto opustili. Dnen kltor zaali mnsi op postupne stava v roku 1754 na ruinch pvodnho kltora. Prevan as kltora postavili z prostriedkov vekodunch patrnov. 1 Stavalo sa najm do roku 1760, ale pokraovalo sa aj po vysvten kltora v roku 1767.2 Prestavba predstavuje dnen dvojpodlan objekt tvoren hlavnm vchodnm krdlom, ukonenm krtkym severnm krdlom s prienym dvorovm krdlom napjajcim sa uprostred dispozcie kltora. Krtke jun krdlo sa opiera o gotick severn stenu dominiknskeho kostola, s ktorm je na oboch podlaiach prepojen. Harmnia a symetria architektonickho slohovho rieenia sa prejavila nielen na fasdach ale i v dispozcii. Kltor m pdorysn tvar T s ulinm krdlom situovanm do Msiarskej ulice. Je iastone podpivnien a prekryt sedlovou strechou s valbou po stranch. Dvorov krdla maj sedlov strechu s murovanm ttom. Krdla tvoria kontrukn aj dispozin dvojtrakt s miestnosami radenmi pozd priebenej chodby. Priestory s zaklenut pruskmi klenbami. Hlavn vstup zvraznen portlom, situovan v stredovej osi fasdy je z Msiarskej ulice. Z dvorovch krdel je umonen vstup do zhrady a dvora arelu. Hlavn trojramenn schodisko s drevenmi nstupnicami a balustrovm zbradlm sa nachdza v prienom dvorovom krdle, tesne za miestom napojenia na hlavn krdlo. V junom ukonen ulinho krdla je vedajie toit schodisko.
Charakteristick pdorys kltora. Ulin krdlo je orientovan na vchod do Msiarskej ulice __________________________________________________________________________________________
84
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Kltor v histri viackrt zail internovanie rehonkov a adaptciu na rzne funkcie (spka pre armdne ely /1603-4/, sklad potravn, sklady koickch obchodnkov s vlnou, neskr prenajat ako obchody /1874/, zriadenie projeknch priestorov /1950/, hudobn kola /1964/ a i.). Po navrten dominiknskemu rdu v roku 1990 slil k obnoveniu rdovho ivota Dominiknskeho konventu. Bol podroben alm stavebnm pravm, s cieom uspsobi budovu na bvanie s primeranm modernizovanm. Stavebn rieenia zameran na odstrnenie loklnych problmov nepriniesli oakvan zlepenia. Vlastnkom a zrove uvateom kltora zaal objekt vrazne signalizova svoje nedostatky a poruchy. Jednm z najvraznejch bola nadmern vlhkos interirovch priestorov, nedoliehajce okenn vplne, na ktorch sa prejavovali plesne, nevyhovujce vykurovanie a absencia hygienickch vybaven ako i alie drobn nedostatky. Vlastnk sa pokal niektor z chb (porch) vyriei, avak zmeru vdy chbal koncept. Predovetkm absentovala analza a prprava, ktor by umonila poznanie jadra problmu a jeho skutonmu vyrieeniu. Vlastnci Dominiknsky konvent po niekoko ronej komunikcii prijal mylienku celkovej obnovy kltora. Pre vlastnka to znamenalo zabezpei a vybra tm odbornkov a realiztorov, ktor by zabezpeili celkov prpravu obnovy kltora a v neposlednej miere i dostatok financi na naplnenie tejto vzvy. Vlastnci prehodnotili technick stav a vybavenos vetkch budov arelu. Zaiatkom roka 2006 dominikni podali na Krajsk pamiatkov rad v Koiciach iados o celkov obnovu kltora. Zmer vlastnka bolo zabezpeenie dstojnch podmienok na ubytovanie lenov dominiknskeho konventu a vytvorenie priestorov na jeho pastoran innos. Novo vyuitm malo by podkrovie kltora, kde boli navrhnut ubytovacie a prevdzkov priestory a s tm spojen vytvorenie novho komunikanho jadra, ktor by umonilo ich sprstupnenie. Sasou navrhovanch zmien bolo oistenie historickho objektu od nevhodnch zsahov a nehodnotnch prstavkov a prlepkov a prprava rekontrukcie resp. retaurovania historicky cennej substancie a jej doplnenie v nevyhnutnom rozsahu hodnotnmi novotvarmi, ktorch architektonicko-vtvarn rove bude zodpoveda architektonickm hodnotm kultrnej pamiatky. Za elom poznania celkovho historickho vvoja, urenia pamiatkovch hodnt a spracovania nvrhu na obnovu bol autormi Ing. arch. Ivanom Gojdiom, Mgr. Sylviou Paulusovou, Akad. arch. Jozefom Duchoom do decembra 2006 spracovan pamiatkov architektonicko-historick a umelecko-historick vskum. Vskum bol jednm z vchodiskovch platforiem, na zklade ktorej bolo mon pripravi architektonick tdie a vyleni hodnotn prvky pre retaurovanie. Sbene s realizovanm tohto vskumu vlastnk zabezpeil spracovvanie pamiatkovho archeologickho vskumu. Sksen projekn tm architektonickej kancelrie Bouda a Masr, zabezpeil okrem spracovania architektonickch tdi a alch stupov projektovej prpravy i spracovanie Odbornho posudku stavu a priny zavhania Ing. Jozefom Bakom PhD., ktor doporuil rieenie sancie kltora, predovetkm pouitm sananho omietkovho systmu a zvenm izolanch opatren. Sasou prpravnej dokumentcie spracovanej pred obnovou bol Posudok na skutkov stav krovu s cieom posdi typ, stupe a rozsah pokodenia drevench prvkov krovu, vrtane nvrhu na vmeny, opravy a chemick oetrenie drevench prvkov krovu v objekte dominiknskeho kltora. Posudok kvalifikovane posdil skutkov stav drevench prvkov krovu, nedetruknmi i detruknmi metdami preveril stav a zisoval mieru biologickho pokodenia hubami a hmyzom ako aj existenciu deformci, trhln a inch defektov mechanickho pokodenia. Osobitnou skupinou bolo retaurovanie, ktor zaalo realizciou retaurtorskch dokumentcii Nvrhov na retaurovanie ulinch fasd, vstupnho portlu a vybranch interirovch prvkov. Jednotliv dokumentcie poda pecializcie spracovali retaurtori evidovan v Komore retaurtorov. Najvm zsahom, po stavebnej strnke, bolo odstrnenie vetkch nevhodnch novodobch prstavieb k dvorovm fasdam ulinho krdla a deliacich prieok s hygienickmi zzemiami v chodbovom trakte. Obnova v tomto prpade mala za cie prinavrti pvodn dispozciu kltora, ktor aj bol naplnen. Pre zabezpeenie prstupu do podkrovia a vytvorenie bezbarirovej komunikcie bolo na severnej asti dvorovej fasdy realizovan jednoduch teleso novho komunikanho jadra s centrlne umiestnenm vahom s presklenm plom. Tento presklen prvok je novodobm reprezentantom architektonicky jednoduchej strohej hmoty, ktor nepotla ani nenadrauje historick hmotu. Dopa ju isto z funknho hadiska. Vytvorenm novho komunikanho jadra boli vylen zsahy do reprezentatvnych priestorov kltora.
__________________________________________________________________________________________
85
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Dvorov fasda kltora pred obnovou. Na przem prstavby
Dvorov fasda kltora po obnove, s priznanm novm komunikanm jadrom
Zobytnenm podkrovnch priestorov nedolo k zmene krovu ani tvaru strechy. Krov bol v plnom rozsahu poda potreby oetren, zachovan a prezentovan v novovytvorench priestoroch. Nov podlahy boli realizovan suchm spsobom, bez nutnosti vytvrania elezobetnovch vencov. Stren krajina zo zachovanmi komnovmi telesami (aj nefunknch), bola doplnen o straten historick prvky plechov vikiere. Tie sme nali pri podrobnej ohliadke objektu a trvali sme na ich prinavrten. Spracovate projektovej dokumentcie poiadavku akceptoval. Tto podmienka nepriamo ovplyvnila i dispozin lenenie podkrovnch priestorov. Hlavn komunikan chodba tak vznikla na strane smerujcej do ulice a smerom do dvora s orientovan izby. Izby presvetlen novodobmi vikiermi takto zskali zrove intimitu a ticho.
Historick kovov svetlk, ktor slil ako podklad pre vyhotovenie kpi
Interirov prvok v izbch mnchov hygienick zzemie, ktor je sstreden do skrine.
Chodba dvorovho krdla s obnovenmi arkdami.
Kad izba zskala i nov hygienick zzemie, ktor bolo rieen osobitnm spsobom. V izbch s vloen skrine, ktor sstreuj sanitan predmety: sprchovac kt, toaletu a umvadlo. Skria sa zatvra posuvnmi presklenmi dverami (matn sklo). Kostru skrine tvor oceov rm z jklovch profilov s vonkajm obkladom stien a stropu doskami Fundermax. Vntorn obklad je z impregnovanho sdrokartnu s keramickm obkladom. Zvisl leat rozvody boli veden v trasch bvalch komnovch prieduchov. Pre dosiahnutie dispozinej istoty s oproti skrini z hygienickm zzemm situovan pdorysne tvarovo a objemovo zhodn atnky. Pri obnove suternnych priestorov, konkrtne pri odstraovan nevhodnch omietkovch vrstiev, robotnci nali starie vpenn omietkov vrstvy s odtlakami po debnen. Omietky boli pamiatkovm architektonicko-historickm vskumom doskman a zdokumentovan. Po celkovom plonom odkryve sa zistilo, e omietky s vo vemi dobrom technickom stave. Ich materilov skladba vyhovuje i po strnke zabezpeenia sananho systmu a tak s v plnom rozsahu zachovan a prezentovan v priestore suternu pod ulinm krdlom kltora. V suterne je zachovan a prezentovan i as gotickho ohradovho mra pvodnho kltora. Jeho prezentcia si vyadovala spracovanie osobitnej projektovej dokumentcie ( v roku 2009 __________________________________________________________________________________________
86
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
spracoval: Ing. Duan Hruovsk), nakoko podloie mra bolo vyven nad podlahou suternu a tvorili ho v prevanej miere pieskov a lov vrstvy. Mr bol takto vystaven riziku pdu. as mru pri stavebnej innosti aj spadla. Ostvajca as vrtane vpovednch hodnt zostala zachovan, priom podloie bolo spevnen monolitickm betnom oddilatovanm od historickch kontrukci. V suterne sa obnovilo priame prevetrvanie suternnymi okienkami vystenmi v sokli ulinej fasdy. Jednou z najvch vziev pre Dominiknsky konvent bolo zabezpeenie a realizovanie retaurtorskch prc. Je nutn skontatova, e retaurtorsk dokumentcie u v vode boli nepostaujce a viackrt dopan. Ulin fasdu s jednoduchm klasicistickm vrazom doposia povaujeme za nedokonen a nepln a to vrtane vstupnho portlu, sokla a vonkajch okennch vpln. Pri rieen obnovy sokla fasdy bolo nutn zabezpei vzjomn spoluprcu projekcie a retaurtorov, ku ktorej napriek viacerm pokusom a odbornm usmerneniam pamiatkovho radu nedolo. Napriek prebiehajcemu kolaudanmu konaniu bud menovan prce predmetom alej obnovy. Poda nho nzoru by cieom vlastnka takho vznamnho mestotvornho arelu malo by okrem naplnenia primrnej funkcie kltora obnovy a modernizcie priestorov pre ubytovanie rehonch bratov i prkladn kompletizcia retaurtorskch prc v exteriri i interiri. V rmci retaurtorskch prc pri retaurovan interirovch priestorov boli realizovan i nov nlezy (Nvrh na retaurovanie spracovan v roku 2010 Mgr. art. Petrom Mlchom a Akad. soch. Ladislavom Szkelym). Vemi hodnotnm prnosom, ktor na zem Koc doposia nemal obdoby, je nlez sgrafitovej vzdoby gotickho okna v apside kostola. Tto as exteriru kostola sa po postaven kltora, pribline v polovici 18. storoia, stala sasou interiru bonho schodiska ulinho krdla kltora. Omietkoviny s v havarijnom stave a bude nutn zabezpei ich retaurovanie v o najbliom ase. Dominiknsky kltor, Koice Jun vedlajie schodisko Hypotetick predpoklad sgrafitovej vzdoby celho okna kostola
__________________________________________________________________________________________
87
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vchodn ulin fasda kltora pred obnovou v roku 2006
Ulin fasda kltora po obnove. Rok 2010
Po dokonen retaurtorskch prc, ktor citlivo navrtia pamiatke dveryhodn vraz a prave zhradnch plch, bude mon povaova tto obnovu kltora za spen. Na zver akujem i svojim spolupracovnkom Mgr. Zuzane Varechovej a Mgr. Jozefovi Jarkovskmu, s ktor spolu so mnou dohliadali na priebeh obnovy. Pramene a literatra: 1Pamiatkov architektonicko-historick a umelecko-historick vskum KOICE, KLTOR REHOLE DOMINIKNOV, Autori: Ing. arch. Ivan Gojdi, Mgr. Sylvia Paulusov, Akad. arch. Jozef Ducho, december 2006, str. 99-100: Hlavnm sponzorom bolo pravdepodobne mesto a daje o materilnych daroch pre stavbu kltora(tehly, kame, elezo) sa nachdzaj v protokoloch mestskej rady od roku 1760. Wick Vojtech: Dta k dejinm koickch dominiknov, Koice 1932: 1760 mesto darovalo 40 000 tehl; 1762 mesto radovalo 30 siah (kubickch) kamea; 1763 mesto darovalo cca 112 kg eleza; 1764 mesto darovalo 8 000 tehl; 1766 mesto radovalo 20 000 tehl;
2-
Kontakt: Ing. arch. A. Hrabinsk, Mgr. J. Jarkovsk, Mgr. podatelna.ke@pamiatky.gov.sk, tel.: 055/2455830, 055/2455111
Z.
Varechov,
KP
Koice,
__________________________________________________________________________________________ 88
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. M. Belohorcov:
KLARISKY, URULNKY, KAPUCNI ZMERY A REALIZCIA V KLTOROCH A KOSTOLOCH BRATISLAVY A PEZINKA

elom tohto prspevku je predstavi tri rzne varianty rieenia problematiky zosladenia novch funknch poiadaviek vlastnkov a ochrany pamiatkovch hodnt sakrlnych objektov. Vo vetkch prpadoch bola realizcia odlin od pvodnch zmerov, avak investormi akceptovan. Tieto zmeny boli v prevanej miere vyvolan nutnosou chrni pamiatkov hodnoty objektov v zmysle poiadaviek Krajskho pamiatkovho radu. Bval kostol klarisiek v Bratislave je situovan v zpadnej asti Mestskej pamiatkovej rezervcie na Klariskej ulici. Objekt je nrodnou kultrnou pamiatkou vo vlastnctve mesta Bratislavy a v sasnosti sli na kultrno-spoloensk ely organizovan Bratislavskm kultrnym a informanm strediskom. Kostol je na zpadnej strane stavebne prepojen so tvorkrdlovou renesannou stavbou kltora, ktor dnes vyuva univerzitn kninica. Klarisky, ensk vetva rdu sv. Frantika, boli do Bratislavy povolan krom Ondrejom III. koncom 13. stor. Usadili sa na mieste opustenho kltora cistercinok, ktor odili z mesta v 70. rokoch 13. stor. S vstavbou kltornho jednoloovho kostola pre lenky novho rdu sa zaalo na prelome 13. a 14. stor. Gotick stavebn etapa bola zaven koncom 14. stor. vybudovanm veice na juhozpadnom nro lode kostola. Stavba prela v priebehu 16. 19. stor. viacermi pravami. Zaiatkom 18. stor. bola na junej ulinej strane pristavan sakristia, ktor bola pri obnove v 60. rokoch 20. stor. kompletne asanovan, m dolo k obnoveniu pvodnej stredovekej hmoty kostola. Po zruen rehole klarisiek v roku 1782 sa kltor stal sdlom prvnickej akadmie a gymnzia. V 2. polovici 20. stor. bol interir kostola upraven na koncertn sie. V roku 2003 vznikol zmer obnovy priestorov kostola a vybudovania prevdzkovho a socilneho zzemia pre koncertn sie na mieste v sasnosti zaniknutej prstavby pozd junej fasdy orientovanej do Farskej ulice. Krajsk pamiatkov rad Bratislava v rmci plnovanej obnovy a dostavby pamiatky predpsal vykona retaurtorsk a archeologick vskum, vypracova stavebno-technick posudky a na zklade ich vsledkov projekt. Poas realizcie prprav schvlenho zmeru dolo v roku 2005 ku koncepnej zmene oproti pvodnmu nvrhu umiestnenia prstavby. Na podnety odbornej verejnosti sa uskutonilo rokovanie riaditea Krajskho pamiatkovho radu a primtora mesta s cieom hada aj in monosti uplatnenia zmeru investora. Po realizcii asti archeologickho vskumu v polohe uvaovanej prstavby Krajsk pamiatkov rad Bratislava vypracoval stanovisko s alternatvnym rieenm situcie: v prpade realizcie prstavby v priestore Farskej ulice, vzhadom k vznamnm archeologickm nlezom, dokoni vskum v celom rozsahu stavby, alebo vskum ukoni a predloi nov zmer s alternatvou dostavby, ktor nezasiahne do jestvujcich nlezovch situci. V zmysle tohto rieenia investor zabezpeil spracovanie architektonickej tdie, ktor navrhla alternatvu prstavby pod rovou ternu zhrady na susednej parcele, v tesnej blzkosti zpadnej fasdy kostola, so samostatnm bonm vstupom pre inkujcich v spodnej asti opornho mru z Farskej ulice. Hlavnm zsahom pri tejto alternatve bolo vytvorenie komunikanho prierazu v zadnej stene kostola na rovni przemia a suternu. Projekt podzemnej prstavby bol Krajskm pamiatkovm radom schvlen v roku 2007. Nov architektonick rieenie prstavby situovanej mimo pamiatkov objekt umoovalo celistvejiu a komplexn prezentciu hodnt danej pamiatky, bez zsahov do obvodovho pla, prostredia a stredovekho vrazu architektry kostola. Na ploche plnovanej prstavby a v interiri kostola bol vykonan archeologick vskum, ktor priniesol mnoho pozitvnych vsledkov dokumentujcich vvoj lokality. Za zsadn prnos mono povaova objav neskorolatnskeho opevnenia z 1. storoia pred Kristom v priestore zhrady, zpadne od kostola klarisiek, as stredovekho mru starieho objektu odkrytho v interiri lode a nlez stredovekej stavby repektujcej lniu Farskej ulice. Realizcia prstavby, ktor by mala by ukonen v tomto roku (2010), je sasou komplexnej obnovy pamiatky. V roku 2006 bola ukonen retaurovanie interiru lode, v rokoch 2008-2009 __________________________________________________________________________________________
89
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
bola retaurtorsky obnoven veica a v roku 2009 sa zaalo s prpravnmi prcami na obnove interiru svtyne a fasd klariskho kostola. Retaurtorsk prce a vskumy: Akad. soch. Miroslav ernk, Mgr.art. Ladislav Chamutti s kolektvom, Akad.soch. ubomr Sabo a Akad.mal. Mria uricov Umelecko-historick vyhodnotenie: PhDr. Ivo tassel, Mgr. Magdalna Brzdilov Archeologick vskum: MOP, vedci vskumu PhDr. Branislav Lesk Zodpovedn projektant obnovy a prstavby: Ing.arch. Vladimr imkovi Realizcia stavebnch prc: SARPO a.s.
Nvrh nerealizovanej alternatvy prstavby (vavo) a situcia umiestnenia realizovanej podzemnej prstavby kostola (vpravo). Autor: Ing.arch. V. imkovi
Podzemn prstavba - jun pohad (vavo) a prieny rezopohad (vpravo). Autor: Ing.arch. V. imkovi Kostol a kltor bratislavskch urulnok sa nachdza na Urulnskej ulici v severovchodnej asti Mestskej pamiatkovej rezervcie Bratislava. Komplex je nrodnou kultrnou pamiatkou vo vlastnctve Rmskej nie Rdu sv. Urule, Komunity urulnok v Bratislave. Kltor s kostolom Panny Mrie Loretnskej a sstavou kolskch budov z Nedbalovej a Klobunckej ulice vytvra jednotn urbanistick blok v strede s uzavretm dvorom. __________________________________________________________________________________________
90
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Prv urulnky prili do Bratislavy v roku 1676. Nsledne zaali so stavbou prvej kltornej budovy v susedstve existujceho kostola. Kltor, zsadnejie upravovan a dostavan v 18. stor., predstavuje spolu s kostolom vznamn sakrlny komplex v rmci architektry a urbanizmu mesta, ktor je zachovan takmer v autentickom stave. V roku 2007 podal vlastnk zmer obnovy priestorov kltora a pravy v rozsahu adaptovania jeho podkrovnch priestorov. Krajsk pamiatkov rad Bratislava predpsal pred zaatm realizcie obnovy a pravy pamiatky vykona architektonicko-historick vskum dotknutch ast kltora, vypracova drevrsky a statick posudok stavu drevenej kontrukcie krovu, stavebno-technick posudky a nsledne na zklade vsledkov vskumu a posudkov vypracova tdiu a projekt obnovy a adaptcie objektu. Pamiatkov vskum realizovan v roku 2008 - 2009 priniesol zsadn zistenia ohadom ojedinelosti a rozsahu zachovania sstavy krovov kltora, ktor predstavuj pvodn kontrukcie, pochdzajce od najstarch z roku 1677-88 cez krovy z roku 1707 a po kontrukcie z 18. stor., reprezentujce pouitie vyspelch foriem leatch stolc. Typologick rozdiely v kontrukcii nad jednotlivmi krdlami kltora odraj postupn vvojov zmeny krovovch kontrukci v krtkom asovom obdob. Vzhadom na ich dobr a stabilizovan technick stav bez vraznch pokoden a naruen maj kontrukcie krovov vborn predpoklady na alie zachovanie. Vskum kontatoval, e zmer vlastnka adaptova povaly kltora na obytn podkrovie, teda zmeni dlhodobo pvodn rieenie a funkciu tchto priestorov, by znamenal negatvne zvrtenie perspektvy zachovania kontrukcie krovu aj dvodn predpoklad jej nenvratnho pokodenia naruenm a zmenou klimatickch podmienok drevenej kontrukcie. Vybudovanm obytnho podkrovia by sa zrove obmedzil prstup k pvodnm kontrukcim krovov aj monos preventvnej kontroly ich stavu a okamitej npravy pokoden. Nov vyuitie povaly poda sasnho tandardu a technickch noriem by si vyiadalo pravy a zsahy do alch pvodnch kontrukci do podlh a schodsk, povaly a zmenu pomerov kontrukci stropov poslednho poschodia, a v neposlednom rade osaden strench okien k narueniu pvodnej strenej krajiny, celistvosti priestorov povaly a stropov. Po predloen vsledkov vskumu a po zhodnoten vetkch odbornch podkladov Krajsk pamiatkov rad Bratislava v zvznom stanovisku k pamiatkovmu vskumu rozhodol o nutnosti zachova historick krovov kontrukcie v plnom rozsahu s vylenm zobytnenia podkrovnch priestorov kltora v zujme zachovania ich originality a autenticity. Krajsk pamiatkov rad Bratislava sa stotonil so zvermi vskumu, poda ktorch kontrukcie krovov v bratislavskom kltore urulnok predstavuj predmet pamiatkovej ochrany mimoriadneho vznamu. Vzhadom na vznam kltora a vysok stupe dochovania jeho originlnych pamiatkovch hodnt, v rmci ktorch maj pvodn krovy vnimon hodnotu a z dvodu, e v svislosti so zmerom vybudovania obytnho podkrovia nemono vyli rizik pokodenia a bytku pamiatkovch hodnt, zobytnenie podkrovia povauje za nevhodn a v rozpore so zsadami pamiatkovej ochrany historickch kontrukci krovov. Pamiatkov vskum: PhDr. Zuzana Zvarov, Mgr. Peter Horansk, PhDr. Viera Obuchov a vyhodnotenie, popis krovov Ing. arch. Pavol Ivolt 5/2008 3/2009.
__________________________________________________________________________________________
91
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Pohad na zpadn fasdu kostola s kltorom (vavo) a pdorys strechy kltora (vpravo). Autor: Mgr. Peter Horansk
Krov nad objektom . 3, rove 1(vavo) a rove 2 (vpravo). Autor: Mgr. Peter Horansk Kltorn komplex kapucnov v Pezinku Kostol a kltor pezinskch kapucnov sa nachdza na severnom okraji historickho mesta Pezinok v tesnej nadvznosti na mestsk hradobn systm na Holubyho ulici. Vlastnkom komplexu, ktor je nrodnou kultrnou pamiatkou, je rehoa Kapucnov na Slovensku. Komplex postaven v druhej dekde 18. storoia nesie charakteristick znaky stavieb kapucnskeho rdu (jednoduch dispozcia kostola bez samostatnej vee, tvorkrdlov pdorys kltora s triom). Poas 2. pol. 20. stor. sa udiali najvraznejie zsahy do arelu asancia budovy pvodnho kltornho ochotnckeho divadla a na jej zkladoch stavba utilitrneho objektu ubytovne. Napriek neskorm zsahom predstavuje pezinsk kltor s kostolom Najsvtejej Trojice typologicky ist barokov kapucnsku stavbu s vysokm stupom zachovania pvodnch historickch kontrukci a detailov. V roku 2007 sa zaalo s prpravou obnovy pamiatkovho sboru, ktor si vyiadal jeho celkov stavebno-technick stav vrtane arelu, poznaenho zastaranosou technickho vybavenia, havarijnm stavom strenej krytiny, pokodenm asti krovov, zavlhnutm muriva. Pred zaatm samotnej realizcie obnovy bol na zklade poiadaviek Krajsk pamiatkov rad Bratislava realizovan architektonicko-historick, umeleckohistorick a retaurtorsk vskum, vypracovan drevrsky a statick posudok stavu drevenej kontrukcie krovu, posudok zavlhnutia a zasolenia murv a projekt komplexnej obnovy pamiatky. Na zklade zisten __________________________________________________________________________________________
92
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
pamiatkovho a retaurtorskho vskumu, uskutonenho v roku 2008, dolo k objasneniu stavebnohistorickho vvoja a definovaniu pamiatkovch hodnt stavby, jej sast a arelu. V rmci prpravy obnovy kltornho komplexu a celkovej koncepcie vyuitia arelu vznikla z iniciatvy vlastnka v roku 2008 idea vytvorenia zzemia pre psobenie Frantiknskeho intittu ako modernej formano-vzdelvacej intitcie s archvno-knininmi, vzdelvacmi, komunikanmi, prekladateskmi a edinmi aktivitami, spojenmi s dejinami a ivotom frantiknskych rehol v medzinrodnom kontexte. Objekt intittu mal zrove sli na ubytovanie pre jeho nvtevnkov. Prvm zmerom investora bolo umiestnenie priestorov pre psobenie intittu do podkrovnch priestorov kltora, ktor s nevyuvan a s tvoren pvodnou barokovou kontrukciou. Po zhodnoten jednak historickch, stavebno-technickch, prevdzkovch ako i architektonickch svislost, bolo rozhodnut o umiestnen tchto aktivt mimo pvodn objekt kltora. Tm vznikla monos realizcie obnovy kltora bez vraznch zsahov do jeho pvodnej architektry a na druhej strane umonila prirodzen odlenenie funkci intittu od prevdzky kltora. Nvrh novostavby tak pota s asanciou existujceho novodobho objektu charity, ktor architektonickm vrazom i umiestnenm v dotyku s hlavnm objektom komplexu je nevhodnm zsahom do tohto historickho sboru. Frantiknsky intitt je prezentovan ako jednoduch hmota s troma nadzemnmi podlaiami s jasnm odlenenm od historickch objektov. Novostavba je koncipovan na princpe kontrastnho spjania sdobch vrazovch prostriedkov s bohatstvom pvodnej historickej truktry. V exteriri sa uplatuje kombincia betnovch plch s otvorenou fasdou, do kltornej zhrady prekrytou predsadenm drevenm rotom. Krajsk pamiatkov rad Bratislava schvlil predloen projekt novostavby v priestore zhrady na mieste ubytovne - panelku a kontatoval, e kvalitn architektonick rieenie novostavby a jej situovanie v areli kltora je oproti architektonickej hmote existujcej utilitrnej panelovej stavby pre dan historick prostredie kltornho komplexu prnosom. Obnova plnovan do viacerch etp ma ukonen prpravn fzu spracovan s vskumy, stavebno-technick posudky, projekt obnovy kltora, arelu a novostavby, a realizovan 1. etapu pamiatkovej obnovy obnovu striech a krovov objektu kostola a kltora. Pamiatkov vskum: Mgr. Elena Sabadoov, PhDr. Veronika Novkov, Ing.arch. Andrej Botek Retaurtorsk vskum: Mgr.art. Tom Molnr, Mgr.art. Peter Hrachovsk, Prof. Akad.mal. Vladimr radnek Projekt obnovy a novostavby v areli NKP: G-atelir, s.r.o.
Existujca situcia (vavo) a nvrh (vpravo). Autor: Ing. arch. Jlius Rybk
__________________________________________________________________________________________
93
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Krdlo kltora s asou nadvzujcej stavby domu charity (vavo) a vizualizcia novostavby intittu. Autor: Ing. arch. Jlius Rybk
Vizualizcia novostavby intittu. Autor: Ing. arch. Jlius Rybk Prezentovan ukky s prkladmi kultivovanho prstupu pri obnove a pravch kultrnych pamiatok, aj ke sa pvodn zmery vlastnkov a investorov neuplatnili v plnej miere, vbec alebo len v modifikovanej podobe. V prpade kostola klarisiek dolo k dobudovaniu sakrlneho objektu, ktor nie je v exteriri vbec vnmaten, m sa podarilo chrni ist architektonick vraz stredovekej stavby kostola; hodnoty historickho krovu v prpade kltora urulnok boli jednoznane uprednostnen pred poiadavkami investora; nov modern stavba s jednoznanmi architektonickmi hodnotami v areli kltora kapucnov nahradila nefunkn utilitrnu panelov stavbu, priom repektovala a kultivovane dotvorila historick sakrlny komplex. Pouit dokumentcia a literatra: 1. 2. 3. Branislav Lesk: Vskum v areli klarisiek v Bratislave. In: Pamiatky a mze 2/2008, s. 18-21 Ing. arch. Jlius Rybk: Projekt obnovy a dostavby arelu kapucnskeho kltora v Pezinku, 2/2008 PhDr. Zuzana Zvarov, Mgr. Peter Horansk, PhDr. Viera Obuchov, Ing. arch. Pavol Ivolt: Bratislava, Urulnska ul. . 3, . 5, kltor urulnok, pamiatkov vskum, 2008 2009
Kontakt: Mgr. M. Belohorcov, KP Bratislava, marta.belohorcova@pamiatky.gov.sk, tel.: 02/20489831 __________________________________________________________________________________________

94
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. M. Vdovikov:
BENEDIKTNSKY KLTOR NA SKALKE A JEHO VYUITIA D SA RUINA ZMYSLUPYLNE VYUVA ?

Je znme, e na zem dnenho Slovenska bolo postupne od vasnho stredoveku a po rok 1526 zaloench vye 100 kltorov. Okrem svojho primrneho duchovnho poslania - pestovania kresanskej zbonosti a jej renia medzi laickm obyvatestvom plnili aj niekoko alch vznamnch funkci. Okrem nezanedbatenho vplyvu na hospodrstvo reginu, v ktorom sa nachdzali, zsadnm spsobom zasahovali aj do viacerch oblasti sdobho kultrneho ivota. Rehole zakladali koly, zaoberali sa vedou, svojou naviazanosou na matersk kltory eurpskeho vznamu zabezpeili postupn transfer aktulnych architektonickch i umeleckch trendov aj na nae zemie.60 Kltory boli nenahraditenmi ritemi vzdelanosti, literatry, hudby i vtvarnho umenia. Nie nadarmo prirovnal ppe Honorius III. (1225) kltor vo svojom liste ku ...krse rajskej zhrady, zasadenej nebeskou mdrosou, aby mohla prebva medzi umi.61 A prve na tento ich ak meme poui v sasnosti vemi populrne slovo multikultrny odkaz chce upozorni aj nasledujci prspevok. Lokalita Skalka nad Vhom, neodmyslitene spojen s jednou z najstarch legiend z uhorskho prostredia o ivote sv. Andreja Svorada a sv. Beadika Benedikta (+1012), sa nachdza asi 8 km severovchodne od Trenna. Maurova legenda o sv. Svoradovi Andrejovi a sv. Beadikovi Vita sanctorum heremitarum Zoerardi confessoris et Benedicti martyris je povaovan za najstariu zachovan latinsky psan stredovek przu, opisujcu prostredie Nitry a Trenna.62 Sv. Svorad aj sv. Benedikt boli prkladmi mnchov pustovnkov, napriek tomu, e boli v zkom prepojen so zoborskm benediktnskym cenobitnm kltorom sv. Hypolita. Pvodn typ mncha bol vak prve pustovnk samotr, priom takto monasticizmus sa objavil a rozvinul najprv vo vchodnom Egypte.63 Jednou z charakteristickch t eremitnho spsobu ivota bol ustavin boj s diablom a pokuenm, no taktie nevedn a nezdrav sperenie vo vynachdzan asketickch cvien, ktor tak zave dostvali vstredn charakter.64 Ich cieom bolo dosiahnu celkov apatiu ako podmienku spojenia sa s Bohom v modlitbe a tan Biblie.65 Tto rtu pustovnenia a a drastickej snahy o o najintenzvnej spiritulny zitok s Bohom mono vemi vstine njs aj v ivote sv. Andreja Svorada, ako to bezprostredne opisuje Maurova legenda: ...Po dennej prci doprial (Sv. Andrej Svorad,) telu tak odpoinok, e ho skr mono nazva trznenm a trpenm ako odpoinkom. Haluz zbaven dubov klt toti ohradil plotom a cez tento plot zo vetkch strn povral ostr tstie. Sm sediac na klte ako na sedadle na osvieenie tela uil tak polohu, e ke jeho telo , premoen spnkom , sa naklonilo na ktorkovek stranu, ostrm tstm poranen bolestivo precitlo. Okrem toho kldol si na hlavo dreven korunu, na ktor zo tyroch strn veal tyri kamene, aby ke sa ospal hlava naklonila na ktorkovek stranu , udrela sa o kame... Prepojenie s benediktnskym kltorom na Zobore, ktor fungoval ako typ cenobitnho kltora komunity mnchov ijcich poda konkrtnej regule a v podriaden predstavenmu - je v prpade skmanej dvojice svtcov premietnut v alom dleitom prejave ich ivota. Cenobitn benediktnske kltory pestovali
BALEGA, A.: Textov as. In: KOSOV, K. (ED.): Katalg vstavy stredovek kltory a ich osudy na Slovensku. Pamiatkov rad Slovenskej republiky. Bratislava 2008. s. 1 61 ORIKO, .: Paradisum Plantavit. Recenzia. In: Roenka SMG 2001 Bratislava, s. 197 199. 62 JUDK, V.: Maurova legenda Vita sanstorum heremitarum Zoeradi confessoris et Benedicti martyris. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997. 63 KOMOROVSK, J.: Svt Svorad a Benedikt v eremitskom hnut. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 32 38. 64 Tamtie, s. 32. 65 Tamtie, s. 32. __________________________________________________________________________________________
60
95
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
aj fyzick prcu sprevdzan modlitbou.66 Na zklade tejto skutonosti je dobre znme ich heslo Ora et Labora. Na uzavretie tohto strunho vstupu do problematiky eremitnho ivota sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta treba okrem u spomenutho prepiatho asketizmu a dleitosti manulnej prce spomen posledn dleit dvod ich svtoreenia, a to Benediktovu martrsku smr a poetn v Maurovej legende spomenut zzraky vykonan oboma eremitmi. Strune z archeolgie lokality : Najstarie dejiny lokality Skalka nad Vhom, chpanej v irom priestorovom vymedzen, dokladaj nlezy z archeologickch vskumov. Prv bdatelia sa o toto miesto zaujmali u koncom 19. storoia a vo vkopoch sa neskr pokraovalo v prvch dvoch dekdach 20. storoia. Strun prierez vye sto rokov zhromaovanch poznatkov mono interpretova na zklade poslednch publikovanch zisten archeolgov Milana Hanuliaka a Tamary Neporovej. Archeologick lokalita nazvan poda svojho vzhadu Chochel je vzdialen necelch 800 m od dnenho arelu benediktnskeho optstva smerom k miestnej asti obce Skalka nad Vhom Skala. Nlezy z tejto polohy dokladaj tunajie najstarie osdlenie. Vo viacerch publikovanch tdich sa lokalite Chochel venuje M. Hanuliak.67 Ako uvdza, o osdlen danej polohy rozhodla predovetkm jej prirodzen obranyschopnos. 68 Osdlenie lokality z obdobia paleolitu je neurit, avak v eneolite s u priamo jeho doklady, a to zo strednho eneolitu v obdob bdenskej kultry okolo polovice 3. tiscroia. Neskr je tu doloen osdlenie zo starej doby bronzovej maarovskou kultrou, nsledne v obdob neskorej doby bronzovej luickou kultrou.69 Stopovo bolo zachyten aj osdlenie zo strednej doby latnskej, vystriedan vraznm neskorolatnskym osdlenm pchovskou kultrou s dckymi prvkami a nsledne neskorormskym osdlenm z konca 4. storoia.70 Zo stredovekho obdobia bol na lokalite zachyten jeho vasn a vrcholn sek. K zmene charakteru tamojieho osdlenia dochdza v 12. 13. storo , kedy tu u bol pravdepodobne vybudovan prv objekt sakrlneho typu. Zrove vsledky starch vkopovch prc a revzneho vskumu z rokov 1995 1996 objasnili existenciu vrcholnostredovekho kostolnho cintorna v severovchodnej rovinatej asti lokality.71 Sakrlny objekt, odkryt archeologickm vskumom (1995) na vyvenine Chochel, poda doterajch poznatkov bdatelia zarauj v mikroregine pravobreia Vhu medzi najstarie stavby tejto kategrie. Dispozine predstavuje jednoduch nepravideln tvorcov jednolodie, orientovan zo SZ na JV, a teda je o 43 odklonen od tradinej osi V-Z. Lo je na juhovchodnej strane ukonen plytkou do priestoru mierne vyklenutou oblkovou apsidou. Z junej strany sa ete k obvodovmu mru lode primknaj dva vstupky. Vskumom boli zisten len dva najspodnejie riadky muriva zloen z drobnch lomovch kameov spjanch maltou.72 Absencia akhokovek kamea v okol, pomerne poetn zastpenie kovovch predmetov ako napr. klincov v blzkosti stavby a truktra odkrytho muriva vyvodzuj predpoklad, e sakrlny objekt bol z vej asti vybudovan z dreva.73 Vm problmom doteraz zostva datovanie kostola, nakoko jeho dispozcia je pre romnske obdobie vnimon. Doterajie archeologick nlezy nasveduj tomu, e sakrlny objekt bol na lokalite postaven skr ako sa tu zaalo pochovva.74 Po podrobnejej analze zskanch poznatkov M. KOMOROVSK, J.: c.d. (v pozn. 4), s. 33. HANULIAK, M., Archeologick stav SAV v Nitre: Vsledky archeologickho vskumu v Skalke nad Vhom a ich vzah k benediktnskemu optstvu. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 16 27; HANULIAK, M.: Vasnostredovek sakrlna stavba zo Skalky nad Vhom. In: Velk Morava mezi vchodem a zpadem. Spisy Arch. stavu AV R Brno 17, 2001, s. 155 168. 68 HANULIAK, M.: Vsledky archeologickho vskumu v Skalke nad Vhom a ich vzah k benediktnskemu optstvu. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 16. 69 NEPOROV, T.: Stredovek cintorn na Skalke. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 22 27. 70 HANULIAK, M.: c.d. (v pozn. 9), s. 16. 71 HANULIAK, M.: Vasnostredovek sakrlna stavba zo Skalky nad Vhom. In: Velk Morava mezi vchodem a zpadem. Spisy Arch. stavu AV R Brno 17, 2001, s. 155 . 72 HANULIAK, M.: c.d. (v pozn. 9), s. 17. 73 HANULIAK, M.: c.d. (v pozn. 12), s 156. 74 HANULIAK, M.: c.d. (v pozn. 9), s. 19. __________________________________________________________________________________________
67 66
Bardejov
24. - 25. august 2010
96
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Hanuliak predostrel aj monos existencie kostola u vo vekomoravskom obdob t.j. v 9. 10. storo.75 Kee neskr, ako to dokladaj aj psomn pramene z rokov 1208 a 1224, bol v druhej tvrtine 13. storoia v nealekom areli benediktnskeho optstva dobudovan sakrlny objekt preduren aj na liturgick ely obyvateov okolitch obc, stratila sakrlna stavba na vyvenine Chochel svoj vznam.76 K poznaniu stredovekho vvoja lokality Skalka nad Vhom vznamnou mierou prispela aj T. Neporov. Vo viacerch svojich tdich sa podrobne venuje tunajm nlezom z 12. 14. storoia.77 Nadvzuje aj na spomenut archeologick vskum, spracovan M. Hanuliakom, a to v svislosti s objavenm zkladov kostolka. Kontatuje, e urit cirkevn centrum tu existovalo u v 12. storo a na jeho tradcich vyrstla cirkevn intitcia optstvo rdu benediktnov. Na zklade mincovch nlezov denrov Ondreja II., Bela IV. a tefana V. datovala cintorn na Skalke rmcovo do 12. a 13. storoia. Pri vyhodnoten cintorna vychdzala T. Neporov aj z analzy hrobovho inventra a charakteristiky pohrebnch obradov. Napriek tomu, e sa nezachovali opisy hrobov, odkrytch vkopmi na zaiatku minulho storoia, na zklade rozloenia hrobov na ploche cintorna zarauje uveden lokalitu do rmca stredovekch radovch cintornov, ktor zaali vznika v 11. storo. Tmto kontatovanm sa potvrdzuj aj vyie predloen zvery M. Hanuliaka o existencii cirkevnej obce v lokalite Skalka nad Vhom - Chochel u pred psomnmi pramemi doloenm kostolkom a nsledne benediktnskym optstvom na Vekej Skalke. Pre ahiu orientciu v nasledujcej asti prspevku povaujem za vhodn presne zadefinova niekoko geografickch oznaen. Pod nzvom Skalka v sasnosti rozumieme rovnomenn obec Skalka nad Vhom (miestne asti Skala, Skalsk Nov Ves, jazd), horsk masv Skalka s kltornm komplexom na Vekej Skalke a Kostolom sv. Benedikta a Vetkch Svtch na Malej Skalke.78 Z hadiska stavebno historickho vvoja mono historicky dleit priestor pri obci Skalka nad Vhom, okrem vyie spomenutej archeologickej lokality Chochel, rozdeli na dve hlavn asti. Prvou z nich je objekt ptnickho kostola na tzv. Malej Skalke, zasvten Sv. Benediktovi a Vetkm Svtm. Poda citovanej Maurovej legendy vznikol na mieste, kde zbojnci zhodili telo zavradenho Sv. Benedikta do Vhu. Asi 1 km smerom na sever od tohto miesta sa nachdzaj zvyky benediktnskeho optstva s jaskyou, tradine povaovanou za pvodn pustovu sv. Andreja Svorada Benediktovho uitea, dnes pozmenenou na kaplnku.79 Benediktnske monasterium je z literatry znme aj ako kltor jezuitov, priom pod takmto nzvom je evidovan aj v strednom zozname pamiatkovho fondu SR. Ptnick t.j. aj v sasnosti na tento el vyuvan kostol na Malej Skalke je situovan pri ceste vedcej z Trenna do obce Skala ako solitr na vyvenej ploine, ktor je sasou vpencovho brala vybiehajceho k rieke Vh. Kostol je orientovan tradine svtyou na vchod a vstupom na zpad. Od cesty vedie k zpadnmu vstupu do kostola novodob betnov schodisko. Na druhej strane cesty teda zpadne od kostola je do svahu vybudovan taktie novodob Krov cesta. Predchodcom dnenej stavby bola kaplnka sv. Doroty, postaven okolo roku 1520 (1528) Jurajom Thurzom. Jezuiti, ktor tu psobili od roku 1645 a vznamnou mierou ovplyvnili al stavebn vvoj kostola, ho spomnaj aj s patrocniom Nanebovzatia Panny Mrie, nakoko sa tu u od 17. storoia konali pte da 15. augusta pri prleitosti rovnomennho marinskeho sviatku.80 V nasledujcich storoiach preiel kostol viacermi pravami. Napr. v roku 1660 je doloen nov plastick dekorcia interiru, poas obnov v rokoch 1713 a 1745 bola pristavan dvojica barokovch ve, zsadne pozmeujcich charakter zpadnho prieelia kostola. K prvej novodobej renovcii kostola dolo v roku 1924 a neskr ete v roku 1951. Okrem u spomenutej marinskej pte sa tu tradine konva alia v de kanonizcie sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta 17. jla, rovnako ako v kltore na Vekej Skalke..
75 76
HANULIAK, M.: c.d. (v pozn. 12), s. 165. Tamtie, s. 20. 77 NEPOROV, T.: c.d. (v pozn. 10), s. 22. 78 NEPOROV, T.: vod. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Regionlna bibliografia. Zost.: STROHNEROV, . HALUSKOV, E., Trenn 1996, s. 3. 79 O 800 m alej na sever sa ete nachdza u vyie spomnan archeologick lokalita Chochel z nlezom sakrlneho objektu. 80 PAULUSOV, S.: Aktualizan list nrodnej kultrnej pamiatky. Rmskokatolcky kostol sv. Benedikta a Vetkch Svtch, 2004. Archv KP Trenn; BUKOV, M.: Skalka Milostiv kostol sv. Andreja Svorada a Beadika, jubilejn rok 2000. Skalka nad Vhom 2000. __________________________________________________________________________________________
97
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Kostol na Malej Skalke je pozdnym jednolodm s pretiahnutou polkruhovo ukonenou svtyou na vchode. Po stranch svtyne na severnej aj junej strane v mieste triumflneho oblka, s v exteriri pristavan dva menie priestory na pribline tvorcovom pdoryse. Na zpadnom konci lode je murovan empora a predsie zvieran dvojicou hranolovch ve. V stredovej osi zpadnej fasdy je nika, kde je umiestnen socha patrna kostola - sv. Benedikta. V exteriri je kostol v sasnosti po obnove fasd, striech (vmena strenej krytiny za tvrd plen, vmena klampiarskych vrobkov a vmena plechovej krytiny na veiach), okennch a zvukovch otvorov, ktor prebiehali postupne v rokoch 2005 2006 a s presne zdokumentovan v archve Krajskho pamiatkovho radu Trenn. Obnova fasd s pozmenenm predolej farebnosti repektovala ich architektonick lenenie a tukov dekr vo forme poetnch ambrn, liznovch psov a rmcov. Kombincia bielej a lomenej ltej farby v sasnosti viac diferencuje jednotliv vzdobn prvky a tm podporuje ich itatenos viac, ako jej predol verzia. Arel kltora benediktnov, resp. jezuitov na Vekej Skalke m komplikovanejiu objektov skladbu a stavebno historick vvoj vbec. Prvou psomnou zmienkou o kostolku sv. Benedikta, postavenom niekedy koncom 12. storoia na mieste psobenia oboch pustovnkov je listina nitrianskeho upana Toma adresovan nitrianskemu biskupovi z roku 1208. alie archivlie dokladaj, e kltor pri tomto kostolku zaloil nitriansky biskup Jakub I. r. 1224.81 V roku 1328 potvrdil vetky privilgia optstva Karol Rbert z Anjou. O osudoch Skalky v obdob husitskch vprav psomn pramene mlia, ale mono predpoklada, e vaka svojej polohe a ochrannmu systmu slila v 30. rokoch 15. storoia ako strne miesto a ochrana pre obyvateov z okolia. Zmienky o optstve pochdzaj a z obdobia po Mohskej bitke, kedy Skalka neodolala nporu cisrskych vojsk. V roku 1528 generl Ferdinanda Habsburskho Katzianger dobyl Treniansky hrad aj mesto, mnchov na Skalke rozohnal a majetok optstva pouil na old pre vojsko. Formlne optstvo alej existovalo, no skutonm obratom v ivote stagnujceho kltora bol rok 1630. Do radu opta bol menovan Jn Pyky, neskor nitriansky biskup, ktor na prosbu ostrihomskho arcibiskupa Juraja Lippayho daroval optstvo s kltorom a kostolkom v roku 1644 jezuitom, o rozhodnutm potvrdil aj panovnk Ferdinand II.82 Sasne s dleitmi historickmi udalosami dolo aj k zsadnm architektonickm premenm vo vvoji kltornho komplexu na Vekej Skalke.. Prv stavebn etapa zaha obdobie fungovania benediktnskeho optstva a mono ju pribline vymedzi rokom 1224, kedy bolo optstvo zaloen a rokom 1528, kedy na Skalke sdlilo cisrske vojsko a mnsi boli rozohnan. Pravdepodobne v tomto obdob zaali na Skalke s opevovacmi prcami, v rmci ktorch v priebehu 16. storoia dobudovali objekt vysokej strnej vee. Druh etapa zaha stavebn innos jezuitov v 17. a 18. storo. Trenianski jezuiti zskali optstvo v roku 1644. Ako vyplva z kroniky tohto rdu, kltor jezuiti renovovali od zkladov v rokoch 1667 1669, a po svojom usaden sa v Trenne. alie stavebn pravy realizovali v rokoch 1712 1713 po nsledkoch kuruckch vojen. V roku 1717 po niekokch rokoch prc najm na interirovom vybaven kltora , rozsiahlo renovovali kostolk sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta. Osadili na nov kupolu a v tom istom roku zrtili star pokoden strnu veu a vystavali nov, ktor vynievala nad celm kltorom. Taktie postavili nov, vysok mr, ktor chrnil kltor zo strany od Vhu a podopreli ho silnmi operkmi. V roku 1735 osadili 180 kamennch schodov, ktor viedli od cesty k brne kltora. Posledn opravn prce tu jezuiti vykonali v roku 1768, kedy vetky budovy svojho kltora pokryli novou strechou. Po zruen jezuitskho rdu pripadol majetok optstva a tm aj kltor ttu. Ke sprvu kltora kvli nemalm nkladom na jeho obnovu odmietli trenianski piaristi, bol cel arel pridelen k farnosti Skalka nad Vhom.83 Zaiatkom 19. storoia si kltor prenajal grf Pavel Szapry. Dal pokry kostolk novou indovou strechou. K najvm staviteskm aktivitm na Vekej Skalke v 19. storo patrila oprava kostolka sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta, ktor v rokoch 1852 53 uskutonil treniansky farr udovt Strek. V roku 1922 v snahe sprstupni kostolk pre procesie iadal farsk rad v Skalke ttny refert na ochranu pamiatok o finann vpomoc k zamanm pomerne rozsiahlym opravnm prcam, no k ich realizcii na kltornch budovch nakoniec nedolo.84 PACHANSK, K. HLAVKOV, M.: Skalka kltor. Historicko archvny vskum. Bratislava 1993, s. 1, T 319, Archv Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti. 82 PACHANSK, K. HLAVKOV, M.: c.d. (v pozn. 22), s. 4. 83 Tamtie, s. 10. 84 Tamtie, s. 12. __________________________________________________________________________________________
81
98
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Architektonick premeny kltora na Vekej Skalke z hadiska pamiatkovej starostlivosti: Arel benediktnskeho kltora je situovan na skalnom zrze, na ostrohu v masve Bielych Karpt, vybiehajcom do dolia rieky Vh. M pribline obdnikov tvar s rozmermi 40 x 30 metrov a jeho integrlnou sasou je vpencov bralo s jaskynnmi dutinami. Skaln masv zrove tvor prirodzen ochranu kltora z juhovchodnej strany. Z ostatnch troch strn bolo monasterium chrnen murovanm opevnenm.85 Dnen stav celho kltornho komplexu mono vo veobecnosti oznai za ruinlny s realizovanmi nevyhnutnmi sananmi prcami najm na opevnen a s rekontrukciou trojice dominantnch objektov trojpodlanho objektu kaplniek, vyvenej baty a vonkajieho mru trojpodlanej niekdajej vstupnej budovy. Za brnou kltora sa po pravej strane zachovali zvyky pravdepodobne vstupnch a hospodrskych budov.86 Nad spomenutou vstupnou chodbou a na najvyie poloenom mieste na skale pri juhozpadnom opevnen stli obytn budovy, ktor uzatvrali obdnikov vntorn ndvorie. Z neho vedie vstup v podobe jednoduchho gotickho portlika do pustovnckej jaskyne.87 Jedinou v sasnosti funknou stavbou v areli je trojpodlan objekt kaplniek, ktor je chodbou spojen aj s jaskynnou pustovou. Spodn kaplnka objektu je zasvten Boiemu Hrobu, stredn Panne Mrii a vrchn sv. Andrejovi Svoradovi a sv. Benediktovi. Stavba sa svojou juhozpadnou a z asti aj juhovchodnou stenou opiera o skaln bralo, a preto je jej architektonick forma prispsoben lenitosti a profilu ternu. V zsade maj vetky tri podlaia objektu obdnikov pdorys, no s vybudovan z murv odlinho charakteru v svislosti s chronologickm postupom ich vzniku spodn kaplnka je najstaria, vrchn najmladia. Stavebn jadro spodnho podlaia s Bom Hrobom je s najvou pravdepodobnosou mon povaova za pvodn sakrlny priestor kltora.88 Doterajie vskumy objektu odhalili v severozpadnom mre kaplnky existenciu sekundrne pouitch asti gotickho okna a portlu, ukonench lomenmi oblkmi. Portl aj okno s v sasnosti zamurovan a fragmentrne s kamenn palety a ostenie s itatenm plovm motvom odprezentovan na nanovoomietnutej severozpadnej fasde objektu. Je vemi pravdepodobn, e patrili k portlu pvodnej kltornej kaplnky.89 Na toto podlaie s marinskou kaplnkou vedie z exteriru novodob vstupn otvor prstupn takisto novodobou zastreenou elezobetnovou rampou so schodiskom. Na najmladom vrchnom podla s kaplnkou sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta priniesol iastkov architektonicko historick vskum taktie niekoko zaujmavch zisten. Priestor je zaklenut barokovou polygonlnou kupolou, uprostred otvorenou esuholnkovm okulom laterny. V interiri predmetnho podlaia sa naiel aj sekundrne zamurovan kamenn kvder s ranorenesannm rozvilinovo voltovm maovanm ornamentom. Na zklade zisten architektonicko historickho vskumu bol vznik vrchnej kaplnky datovan do obdobia krtko pred rokom 1528. Strune je potrebn spomen aj pustovncku jaskyu v podobe kukatej chodby dlhej vye 30 metrov. Vstupuje sa do nej z vntornho ndvoria kltornho arelu cez gotick portlik, vytvoren v skalnej stene, v doterajch psomnch prameoch datovan okolo roku 1300.90 Do jaskynnej chodby sa d vojs aj vekm preklenutm otvorom z kaplnky sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta. Z hadiska prav jaskynnej chodby stoj ete za zmienku sasn podoba podlahy, vytvorenej dlabou zo sekundrne pouitch tehiel z run arelu, priom medzi nimi mono njs aj prklady tzv. signovanch tehiel. Z prevane ruinlnych zvykov konventu sa ete vymyk barokov tvorhrann bata, postaven v najvyom bode arelu iastone na zvykoch svojej starej stredovekej predchodkyne. Bata je trojpodlan, bez stropnch kontrukci okrem krovu nesceho stanov strechu. Objekt je v sasnosti nanovo omietnut. Na jeho vstupnej severovchodnej fasde sa pri vskume odkryli zvyky neskorobarokovch omietok, s liznovmi rmcami a so zvykom starieho ervenho nronho kvdrovania na severnom nro.
91 85
GAJDOOV, I.: - PAULUSOV, S.: Kltor na Vekej Skalke vskum a obnova. In: Pamiatky.a mze, 3/1997, s. 41 44. 86 Tamtie, s. 41. 87 GAJDOOV, I.: - PAULUSOV, S.: c.d. (v pozn. 26), s. 41. 88 PAULUSOV, S.: Aktualizan list nrodnej kultrnej pamiatky. Kltor na Vekej Skalke, .2004 Archv KP Trenn. Bez znaenia strn. 89 Tamtie, bez znaenia strn. 90 Tamtie, bez znaenia strn. 91 Tamtie, bez znaenia strn. __________________________________________________________________________________________
99
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
V sasnosti je vntorn ndvorie kltornho arelu rieen niekokmi nzkymi ternne vyrovnanmi terasami s upravenm trvnatm porastom. Novodob vsadba zelene, ktor je tu uplatnen, nie je vemi vhodn, no napriek tomu je okrem kritiky potrebn poznamena, e arel je udriavan dobrovonkmi v istote, s upravenou trvou a ternom, bez napadanho lstia a pod. Me tak funkne sli veriacim poas prleitostnch sviatonch om, ale aj ako miesto iv kultrnymi podujatiami, i ako irokej verejnosti prstupn pamiatka z hlbokm historickm odkazom. Pri poslednej obnove boli prezentovan aj ruiny barokovch objektov v predpol kltora, vo svahu medzi hlavnou cestou a chodnkom vedcim ku vchodu do arelu. Okrem nich boli zabezpeen zvyky kamennho schodiska strmo stpajceho k vstupnmu portlu kltornho arelu. Aj tto as bezprostrednho kltornho okolia je v sasnosti ternne upraven s vsadbou zelene a doplnen o drobn dreven mobilir uren pre odpoinok nvtevnkov. U desaroia trvajcu problematiku obnovy kltornho komplexu na Vekej Skalke mono chronologicky zosumarizova nasledovne. V 70. rokoch minulho storoia bol stav najm mru nad cestou natoko havarijn, e vypadvanie kameov zaalo ohrozova ivoty okoloidcich. Taktie nestrenos a von prstup do komplexu spsobovali narastanie myselnho pokodzovania najm objektu kaplnky. Preto sa koncom 80. rokov pristpilo ku komplexnej sancii arelu.92 Pred zaatm obnovy v rokoch 1990 1991, sa v kltore uskutonil prv stavebno - historick prieskum. Nsledne po zaat staticko - zabezpeovacch prc na najhavarijnejch murivch zaali v roku 1991 pracovnci vtedajieho Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti aj s hbkovm pamiatkovm vskumom, no kvli poiatonmu rchlemu tempu odstraovania statickch porch sa vskum nepodarilo rozvin v adekvtnom rozsahu. Obnova bola realizovan sesterskou firmou pvodnho dodvatea (Stavebn hu Frdek Mstek) STATIKSTAV, s.r.o. Trenn. Ilo predovetkm o staticko - zabezpeovacie prce realizovan etapovito v zvislosti od naliehavosti zsahov v jednotlivch astiach arelu. V rokoch 1991 1993 sa zopnutm tiahlami, domurovanm a zakrovanm stabilizoval najviac detruovan severovchodn hradbov mr, v rokoch 1995 1996 sa zabezpeovali alie seky opevnenia, priom prce dosahovali vysok technick a remeseln kvalitu.93 Postupne nasledovali alie sanan prce priom k jednotlivm etapm je v archve Krajskho pamiatkovho radu Trenn niekoko projektovch dokumentci. as z nich vyhotovil STATIKSTAV s.r.o. Trenn a PROFIX s.r.o. Bystice pod Hostnem, a to v roku 1996 k statickmu zaisteniu zpadnho nroia obvodovho opevnenia, v roku 1997 k sancii juhozpadnho obvodovho mru a obrannej baty vrtane vmeny jej strenej krytiny. Na zver ete treba zmieni aj posledn a pravdepodobne nie vemi astn pravy z rokov 2004 a 2006, kedy sa zrealizovalo prekrytie vstupu do kaplnky Panny Mrie (2. podlaie objektu kaplniek) a sancia opornho mru a okolitho ternu prstupovej cesty vedcej k vstupu do kltornho arelu. m dnes ije legendami opraden kltor na Vekej Skalke a ptnick kostol na Malej Skalke: Z hadiska cestovnho ruchu mono vyzdvihn, e aspo poas dvoch letnch mesiacov jl august je zabezpeen sprstupnenie pamiatky pre verejnos (mimo tchto mesiacov po telefonickej dohode s Rmskokatolckym farskm radom v obci Skalka nad Vhom), a to aj so sprievodcom. Priestor na okraji hlavnej cesty v mieste zaiatku chodnka vedceho ku kltoru je upraven ako odpovadlo. Jeho sasou je dvojica informanch tab o optstve a miesto s drobnm drevenm mobilirom, uren pre oddych. Take napriek cestnej premvke si tu me nvtevnk nachvu vychutna atmosfru miesta. Negatvom vak zostva fakt, e len mal as verejnosti dychtiacej po novch poznatkoch vie o monosti navtvi tto lokalitu aj s lektorom a bolo by ju vhodn v tomto smere spropagova viac nadregionlne. Doteraz najvraznejm spoloensko kultrnym podujatm organizovanm v areli kltora na Vekej Skalke okrem tradinch pt 17. jla, je vtvarno literrne sympzium s nzvom ORA ET ARS Skalka, ktor sa po prvkrt konalo v roku 2008. Zastnili sa ho vtvarnci a literti nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraniia z Poska a eskej republiky. V druhom ronku pribudli aj umelci z Maarska a v poslednom tohtoronom sa k zastnenm krajinm pripojila aj Rusk federcia. Mono spomen aspo niekoko mien spomedzi astnkov, a to Rudolf Dobi, Stanislav tepka, Daniel Hevier i Jozef Vydrnk. Vetky doterajie ronky sa konali pod patrontom Mesta Trenn, Trenianskeho samosprvneho kraja, s finannou podporou Ministerstva kultry Slovenskej republiky a v neposlednom rade s podporou Rmskokatolckej cirkvi Farnos Skalka nad Vhom.
92 93
GAJDOOV, I.: - PAULUSOV, S.: c.d. (v pozn. 26), s. 41. Tamtie, s. 44. __________________________________________________________________________________________
24. - 25. august 2010
Bardejov
100
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Samotn tvorenie astnkov sympzia prebieha v plenri, a to v priestoroch Malej a Vekej Skalky. Poas siedmich dn sa umelci navzjom zoznmia a prakticky konfrontuj svoje sksenosti v maliarskom, sochrskom i literrnom odbore. Zrove maj monos zoznmi sa s histriou Skalky, ivotom v Trenne i v regine strednho Povaia. Dokonen diela zastnench umelcov me irok verejnos vidie in situ v areli kltora poas konania tradinej pte na slvnostnej vernisi 17. jla, spojenej s kultrnym programom. Nsledne bvaj vtvarn prce prezentovan poas letnch mesiacov v Mestskej galrii v Trenne. Reprzy vstav sa uskutonili postupne i v alch mestch napr. Ilava, Povask Bystrica, Nitra, Bratislava, Uhersk Hradite a i. K vstave je nsledne vydvan aj katalg, v ktorom mono njs charakteristiku tvorby vetkch zastnench umelcov a fotodokumentciu z priebehu sympzia. Tento rok k nemu pribudla aj pecilna literrna prloha s nzvom OKNO. Cieom vetkch zastnench je, aby sa sympzium stalo tradinm podujatm, ktor prispeje k zviditeneniu a propagcii vznamu Skalky a jej odkazu nielen na Slovensku, ale aj v rmci medzinrodnej kultrnej spoluprce. Zver: Smutnou skutonosou bva, e tak ako sa postupne v ase vytratili niektor mnske rehole, ich materilne dedistvo v podobe kltornch architektr sa postupne men na ruiny a ivot ich opa rovnako ako ich opustili ich obyvatelia. Napriek neustlemu prekonvaniu vetkch znmych skal pamiatkovej starostlivosti, medzi ktormi je astokrt problematick komunikcia s vlastnkmi pamiatok, prlin iniciatva v ich skrovan alebo nepochopenie zmerov a projektov obnovy, ke je vsledkom plne odlin realizcia, je neahk dopracova sa k pozitvnym vsledkom. Existuje pravdepodobne len vemi mlo prkladov, kedy sa opusten, u niekoko storo chtrajce monastick architektry podar udriava k spokojnosti odbornej aj laickej verejnosti. Zrove v snahe o objektvny pohad na problematiku nemono oakva, e ruinlne pamiatky sa napriek vynaloenmu siliu vdy podar zachova ako nedotknuten zakonzervovan exponty sakrlneho umenia in situ svojho prirodzenho prostredia. Preto cesta citlivo a inteligentne pripravovanch kultrnych i prleitostnch duchovnch podujat, akm je aj sympzium ORA ET ARS v kltornom areli Vekej a Malej Skalky pri Trenne, mu upevni kladn vzah k samotnej pamiatke aj zo strany vieho laickho publika. Podujatie tohto typu m aj edukatvnu funkciu pre mladch ud, kee napr. prezentovanho sympzia sa zastuj aj tudenti strednch kl ako dobrovonci pri organizanch prcach, alebo ako aktvni vtvarnci. V tomto konkrtnom prpade s to tudenti Strednej umeleckej koly v Trenne, ktor sa podieaj na vytvoren umeleckej fotodokumentcie a audiovizulnych zznamov celho podujatia a tie slvnostnej vernise. Umeleck diela maliarske i sochrske, pozia a eseje, duchovn hudba poas slvnostnej vernise v priestoroch viac menej autentickho architektonickho kltornho prostredia, spoznvanie histrie bezprostrednm kontaktom s jej hmotnmi dkazmi a rozirovanie vedomost nentenm spsobom, v tom vetkom mono njs paralelu so ivotom a innosou benediktnskej rehole. Zrove v laickej, no dobrovonej prci bez oakvania odmeny pri priebench udriavacch prcach mono vidie odkaz na benediktnsky postoj k fyzickej prci. Ora et Labora a Ora et Ars pre zchranu kultrno historickej pamiatky!
Nkres archeologickej polohy Chochel, ptnick kostol na Malej Skalke a benediktnske optstvo na Vekej Skalke, archv MUDr. Horvtha __________________________________________________________________________________________
101
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
. Pozdiovsk, Pohad na ruiny benediktnskeho optstva na Vekej Skalke zo severovchodu, 50. roky 20. stor. Archv Trenianskeho mzea
Pohad na arel benediktnskeho kltora na Vekej Skalke zo severu s prstupovm chodnkom, 2010, Archv autorky
Situcia, benediktnske optstvo na Vekej Skalke, Paulusov, S., AL NKP, Archv KP Trenn
Pohad na zpadn fasdu ptnickho kostola sv. Benedikta a Vetkch Svtch na Malej Skalke z roku 1967, Archv Trenianskeho mzea
Pohad na zpadn fasdu ptnickho kostola sv. Benedikta a Vetkch Svtch na Malej Skalke, 2010, Archv autorky
Konyokiho kresba z 2. polovice 19. storoia ruina a pdorys ptnickho kostola sv. Benedikta a Vetkch Svtch na Malej Skalke, Archv P SR
__________________________________________________________________________________________
102
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Skaln bralo s gotickm portlom vedcim do jaskyne - pustovne sv. Andreja Svorada, pohad zo severozpadu z vntornho dvora kltora na Vekej Skalke, 2010, Archv autorky
Pohad na juhozpadn hradobn mr s objektom strnej baty a strieovmi otvormi, kltor na Vekej Skalke, 2010, Archv autorky
Daniel Hevier v lohe umelca - vtvarnka poas sympzia v areli kltornho komplexu Vekej Skalky, 2010, Archv autorky Literatra:
Oblka katalgu z vtvarno - literrneho sympzia ORA ET ARS Skalka 2010
BALEGA, A. In: KOSOV, K. (ED.): Katalg vstavy stredovek kltory a ich osudy na Slovensku. Pamiatkov rad Slovenskej republiky. Bratislava 2008, s 1. BZOV, Z.: Nlezov sprva Skalka kltor. Stavebn hu Frdek Mstek. 1990. BUKOV, M.: Skalka Milostiv kostol sv. Andreja Svorada a Beadika, jubilejn rok 2000. Skalka nad Vhom 2000. GAJDOOV, I.: - PAULUSOV, S.: Kltor na Vekej Skalke vskum a obnova. In: Pamiatky .a mze, 3/1997, s. 41 44. GNTHEROV MAYEROV, A.(ED.): Spis pamiatok na Slovensku III, Skala, Bratislava 1969, s. 100 101. HALAA, J. ZREBEN, A.: Skalka strun turistick sprievodca. Trenn 1968. HANULIAK, M.: Archeologick stav SAV v Nitre: Vsledky archeologickho vskumu v Skalke nad Vhom a ich vzah k benediktnskemu optstvu. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 16 21. HANULIAK, M.: Vasnostredovek sakrlna stavba zo Skalky nad Vhom. In: Velk Morava mezi vchodem a zpadem. Spisy Arch. stavu AV R Brno 17, 2001, s. 155 168. __________________________________________________________________________________________
103
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
ORA ET ARS Skalka 2009. Katalg z 2. ronka vtvarno literrneho sympzia. Trenn 2009. ORA ET ARS Skalka 2010. Katalg z 3. ronka vtvarno literrneho sympzia. Trenn 2010. Katalg ORA ET ARS Skalka 2010 literrna prloha OKNO. Trenn 2010. NEPOROV, T.: vod. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Regionlna bibliografia. Zost.: STROHNEROV, . HALUSKOV, E., Trenn 1996, s. 3. NEPOROV, T.: Stredovek cintorn na Skalke. In: Skalka pri Trenne. Miesto legiend a pt. Zbornk z vlastivednho seminra 23. mja 1996, Trenn 1997, s. 22 27. ORIKO, .: Paradisum Plantavit. Recenzia. In: Roenka SMG 2001 Bratislava, s. 197 199. PACHANSK, K. HLAVKOV, M.: Skalka kltor. Historicko archvny vskum. Bratislava 1993. T 319, Archv Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti. PAULUSOV, S.: Aktualizan list nrodnej kultrnej pamiatky. Rmskokatolcky kostol sv. Benedikta a Vetkch Svtch, 2004. Archv KP Trenn. Aktualizan list nrodnej kultrnej pamiatky. Kltor na Vekej Skalke, 2004 Archv KP Trenn. Poakovanie za trpezliv konzultcie pri spracovan poznatkov z oblasti archeolgie patr archeologike Krajskho pamiatkovho radu v Trenne Mgr. Daniele Nipovej.
Kontakt: Mgr. M. Vdovikov, KP Trenn, podatelna.tn@pamiatky.gov.sk, tel.: 032/2451827 __________________________________________________________________________________________

104
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. E. Semanov:
HISTORICK ZELE PRI SAKRLNYCH STAVBCH

Historick zele predstavuje architektonick a vegetan kompozciu, ktorej vstavbov materil je predovetkm rastlinn, teda iv a ako tak je nestly, zanikajci, ale obnoviten. Defincia je iastonou citciou lnku 2 Florentskej charty. Slovensk republika je pri ochrane kultrneho dedistva viazan medzinrodnm dohovorom - Bentskou chartou o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkovch sdiel. Veobecn ochrana je doplnen pecifickou Florentskou chartou o ochrane historickch zhrad veobecne historickej zelene. V tomto kontexte je deklarovan aj ochrana historickej zelene v zkone .49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkovho fondu. S prihliadnutm na hlavn tmu konferencie, ktorou je ochrana a obnova sakrlnej architektry je mon poveda, e historick zele je doprovodnm prvkom tchto stavieb a spolupodiela sa na vstavbe ich arelov. Z tejto vzby vyplva zkladn vchodiskov postult ochrany a obnovy historickej zelene pri sakrlnych stavbch a v sakrlnych areloch a to jej kompozin podriadenos dominantnmu postaveniu vlastnej sakrlnej stavby. Z kompozinch foriem jej prinle akcentovanie celku, akcentovanie architektonickho detailu, rmovanie nstupov, scelenie jednotlivch prvkov do harmonickho celku, hmotovoobjemov vyvenie v priestore, ale hlavne celkov estetizcia okolia architektry. Pri pozornom pretan defincie historickej zelene si musme uvedomi, e historick zele nie je len vegetanou, ale aj architektonickou kompozciou. V tomto kontexte do ochrany historickej zelene patr: a) v architektonickej asti kompozcie Dispozin schma - pdorysn usporiadanie plonch a priestorovch truktr, komunikanho a vodnho systmu, prvkov drobnej architektry a ostatnho stavebno-technickho vybavenia. Spravidla je vymedzen oplotenm a pdorysn usporiadanie sa odvja od vstupov a umiestnenia centrlnej stavby, ktor je takto neoddelitenou sasou dispozinej schmy. Oplotenie pln mr kamenn, omietan, novodob na podmurovke, plotov dielce, pletivov a k nim patriace brnky, brny, vstupy... Komunikan systm - sie chodnkov, malch odpovadiel a ostatnch stavieb urench pre akkovek pohyb a sprstupnenie celej sadovnckej pravy. Vodn systm zaha vetky prrodn a stavebno-technick zariadenia majce vzbu na prtomnos vody fontny, picie fontnky, vodn struky, potiky aj naturlne vodn toky. Prvky drobnej architektry - laviky, kre, jaskynky, zastavenia krovej cesty, hroby, nhrobnky, in umeleck artefakty, informan tabule... Ostatn stavebno-technick vybavenie osvetlenie arelov, ilumincia a prvky technickej infratruktry. b) vo vegetanej asti kompozcie Plon porastov truktra predstavuje prevane bylinn pokryv reprezentovan trvnikovmi plochami, lnymi spoloenstvami, bylinno-drevit pdopokryv, kvetinov zhony a in plon sadovncke formy. V princpe ide o vegetan prvky dosahujce vku cca 0,5 0,8 m v zvislosti na vekosti plochy. Priestorov porastov truktra je dan rozmiestnenm solitrnych drevn a porastovch skupn, priom pod drevinou rozumieme nie len stromy ale aj krky. Pre pochopenie podstaty ochrany a obnovy historickej zelene je nevyhnutn poukza ete na jeden moment a to na pojem momentlneho vekovho tdia vo vvojom procese zelene, ktor svis s jej pecifickou podstatou. Kee jej zkladnm vstavbovm materilom je materil rastlinn, bez naej vle podliehajci prrodnm zkonom, je potrebn zdrazni podstatn princp, e rastlinn materil je zo svojej podstaty obnoviten. Zkladn hmotn podstata vegetanej asti kompozcie t.j. plon a priestorov porastov truktra je preto v porovnan s ostatnmi kultrnymi pamiatkami obnoviten bez straty originality. Vemi zjednoduene povedan kad sadovncka prava bezprostrednho okolia historickej stavby je vlastne historickou zeleou v istom svojom vekovom tdiu. Zelen vzdelvacie okienko ns m posun do pozcie, aby sme sa rozlili s romantickou predstavou o historickej zeleni, ktor v podvedom prevanej viny predstavuje len prtomnos majesttnych __________________________________________________________________________________________
105
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
starch stromov v sakrlnych areloch. m sa tie zbavme atavizmu redukovania ochrany a obnovy historickej zelene len na ochranu starch stromov. Zo irej kly prav okolia sakrlnych stavieb a sakrlnych arelov zahrnutej do spolonho pomenovania historick zele priblim problematiku ochrany a obnovy historickej zelene v areloch kostolov ako architektonickch objektov bez ohadu na ich konfesijn prslunos. Vvoj, zmeny a dnen prstup v architektonickej asti kompozcie predstavuje uplatnenie novodobch stavebnch materilov, priom v pdorysnom usporiadan sa v princpe vea nezmenilo. Do oplotenm vymedzenho arelu sa vstupuje brnkovmi vstupmi, ktor s so vstupmi do kostolov prepojen spevnenmi chodnkmi s rozrenm spevnenm - nstupnou plochou nadvzujcou na jednotliv vstupy. Po obvode architektry pribudli zke odkvapov chodnky, ktor asto svisia s vybudovanm odvzduovacch kanlov ako opatrenia na eliminciu vzlnania pdnej vlhkosti do stavebnej kontrukcie. Hroby, nhrobnky, kre, jaskynky, krov cesty a in s sasou arelov tie bez podstatnch zmien v dispozinom usporiadan. Zmeny vak nastali v uplatovan novodobch stavebnch materilov, priom pri vetkch architektonickch prvkoch ide o uplatnenie irokej materilovej kly od pvodnch prrodnch a po novodob. Oplotenia predstavuj zachovan kamenn neomietan mry s riadkovm ukladanm na sucho, omietan mry s korunou z kamea, inda, kridle, betnu, ale aj celoplone oplechovanou a po novodob kamenn mry, podmurovky s plotovmi dielcami a rznomaterilovmi vplami, ale aj pletivov oplotenie so stpikmi kovovmi alebo betnovmi. Brnky s dreven alebo kovov v celej kle tvarov od najjednoduchch, neutrlnych, slohovo istch a po ornamentlne prezdoben. Chodnky a ostatn spevnen plochy s asto reklamnm ptaom trhovej ponuky, zanc prrodnm kameom a koniac vetkmi typmi, tvarmi, spsobmi ukladania a aj farebnosti. Obdobne sa umiestuj iluminan reflektory, stpy osvetlenia, ale aj ELI skrinky, vodomery, kanalizan poklopy... Architektonickej asti kompozcie v bezprostrednom okol sakrlnej stavby v sasnosti nepriznvame primeran vnos, aj ke ich estetick vzhad predstavuje hodnotu, ktor je spolutvorcom historicity tangovanho miesta. Vo vegetanej asti kompozcie historickej zelene dolo k najvm zmenm a tieto sa nedaj prehliadnu. Dolo a priebene dochdza k celkovej zmene vrazu arelu a jeho exterirovho napojenia na urbanizovan krajinu. pravy v poslednom polstoro nabrali smer diametrlneho kontrastu vo vzbe na historick architektru. Najvraznejie je premena signalizovan zmenou priestorovej porastovej truktry. A sme pri naom strome zakdovanom reprezentantovi historickej zelene. Iste je samozrejm, e zkladn stavebn materil sadovnckej kompozcie vnmame najviac. Minimlne v hmote a objeme m v priestore svoju vnos Zmeny v prave okolia prebiehali aj v priebehu existencie sakrlnych stavieb. Km okolie najstarch sakrlnych objektov (romnske a gotick stavby) malo len plon porastov truktru, teda povrch bol tvoren bylinnm pokryvom (zaburinen trvnik), renesancia priniesla vsadbu jednho stromu. V neskorom obdob sa vysdzali stromy dva ako symetrick vsadba lemujca hlavn vstup. Barok priniesol ku kostolom rmovanie vetkch vstupov, solitrne stromy, stromov skupinky, ale aj alejov vsadby lemujce prstupov komunikcie. Klasicizmus doplnil stromov dreviny po celom obvode sakrlnej stavby, avak v primeranch vzdialenostiach s dostatonm ivotnm priestorom pre kad drevinu. Vdy to vak boli na naom zem dreviny listnat a prevane domceho pvodu, z cudzokrajnch tie, ktor sa domcim drevinm podobali. Obdobie prelomu 19. a 20. storoia prinieslo sentimentlny nvrat k prrode a zahustenie porastov, priom u sporadicky sa vyskytli vo vsadbch aj ihlinat dreviny. V obdob secesie zaali prevlda v novch vsadbch ihlinat dreviny. Druh polovica 20. storoia priniesla do sakrlnych arelov nov rozmer a to jednoznan preferovanie ihlinatch drevn. udov tvorivos sa sstredila na radov vsadby cudzokrajnch tuj, ktor sa ahko pestuj, z ktorch nepad lstie, s stlozelen, znaj akkovek rez.. Dsledkom tohto obdobia s tujov hradby, ktormi je architektra prekryt. A tak na naom zem nie s vnimkou ani stredovek sakrlne arely obklopen drevinami pochdzajcimi z inch kontinetov a na naom zem introdukovanmi a v 20. storo. Problematiku je mon zoveobecni a vimnime si ju z troch aspektov, i vbec uplatni nejak priestorov vegetan truktru (drevinu), v akej polohe dispozcie ju situova a ak vber rastlinnho druhu uprednostni. Je potrebn zdrazni, e urujcim postultom posudzovania a prstupu k prave okolia sakrlnych stavieb je doba vstavby a slohove obdobie podstatnch zmien v jej architektre. Tm je dan aj princp prav jej bezprostrednho okolia. Prvm aspektom je prtomnos priestorovch vegetanch prvkov pri historickch stavbch. Ak v gotike mal sakrlny arel aj obrann funkciu a v jeho architektre nedolo __________________________________________________________________________________________
106
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
k podstatnm zmenm nem tu miesto iaden strom. Ak renesancia priniesla do arelu jeden strom, smerujme obnovu prav okolia renesannej stavby k tomuto vrazu. Ak barok zasiahol do irieho okolia a priniesol aleje aj napojenia na krajinu, obnovme tento princp pri prave okolia barokovch stavieb. Ak klasicizmus vyuval vegetan prvky ako akcenty, zopakujme to aj my. Ak filozofick nvrat k prrode v 19. storo priniesol do sadovnckych prav idealizovan krajinoobraz, zachovvajme ho. Ak zaiatok 20. storoia vyuval stroh priestorov tvary a preferoval farebnos a ornament v dispozcii, zopakujme to. Ak koniec 20. storoia priniesol cudzokrajn dreviny k novej sakrlnej architektre, smerujme aj pravy jej okolia v rovnakom duchu. Len nerobme paulne vetky sakrlne arely rovnak! V svislosti s uplatovanm princpu, e vlastn architektra a prava jej okolia m by slohovo jednotn, o je podstatou smerovania danho pamiatkovm zkonom, je potrebn upozorni ete na jeden relny moment a to na platnos zkona o ochrane prrody a krajiny, ktor sa dotka zsahov do porastovej truktry v okol sakrlnych stavieb. Z hadiska zujmov ochrany pamiatkovho fondu nie je cieom anulova zkonn ochranu kadho stromu rastceho mimo les. Cieom je prestavba porastovej truktry a obnova historickej zelene na zklade poznania jej vvoja v slade s jej architektonickm tlom ako doklad obdobia, v ktorom nie len vznikli, ale aj sa menili a adaptovali na zmenen uvatesk podmienky i mdne spoloensk trendy. Prestavba historickej zelene nemus by radiklna, me by postupn, ale u dnes sa pre kad arel mus zadefinova cieov kompozcia a priebenmi zsahmi do porastovej truktry u teraz meme natartova a zaa napa a postupne dosiahnu harmonick, slohovo itaten a kompozine vyven vrazov jednotu sakrlnej architektry a prav jej bezprostrednho okolia. Na zver u len kontatovanie, e podmienkou nartnutho prstupu je poznanie, uvaovanie v irch svislostiach, multiodborov spoluprca a vzjomn repektovanie vetkch zainteresovanch zloiek, od vlastnka, laickej verejnosti, miestnej samosprvy a po pecializovan ttnu sprvu, ktorej odborn argumenty mu najviac posun kvalitu obnovy historickej zelene do cieovho tdia.
Kontakt: Ing. E. Semanov, KP Preov, eva.semanova@pamiatky.gov.sk, tel.: 051/2452824 __________________________________________________________________________________________

107
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. A. Dobruck, Atelir Dobruck:
OBNOVA A VYUITIE KLTORNCH ZHRAD

Funkcia kltornch zhrad: lohou zhrady vo veobecnosti je podpori funkciu objektu, ku ktormu urit zhrada patr. Kltorn zhrada teda patr ku kltoru a mala by podporova kltorn ivot. Ak teda kltor je uzavret arel uren pre komunitu mnchov, potom zhrada kopruje potreby tejto komunity. Ak ivot v kltore sa riadil poda uritch regul danej rehole, potom i zhrady boli ovplyvnen stanovenmi regulami. Denn reim bol v kltoroch pomerne prsny a tie prca v zhrade mala stanoven as v priebehu da. Za vzorov pln kresanskho kltora aj so zhradami sa povauje pln benediktnskeho kltora v St.Gallen,
Pln rieenia kltornho komplexu v St. Galene ktorho usporiadanie zhrad sa uplatnilo vo vine kltorov. Kltorn komplex a zhrady boli obnoven a v roku 1983 bol zapsan na zoznam kultrneho dedistva UNESCO. Pln obsahuje tyri typy zhrad 1. zhrada v krovej chodbe (claustrum), 2. zeleninov zhrada (hortus), 3. bylinkov zhrada (herbularius), 4. ovocn sad, ktor bol zrove cintornom. Toto rieenie sa stalo akmsi nepsanm princpom tvorby kltornch zhrad, ak to podmienky dovoovali. Kltory tak maj zhrady s rznymi funkciami itkov, pobytov a meditan. Rajsk dvor funkciu komunikanho centra a meditanej zhrady, preto bol znane zdoben, a to bylinkami, oltrnymi kvetmi i mabami. Niektor kltory si zachovali bylinn povrch (frantiknsky kltor v Hlohovci), in uprednostnili spevnen povrch (frantiknsky kltor v Skalici). Rajsk dvor mal prevane tvorcov pdorys a zva uprostred bola umiestnen studa alebo fontna. Rajsk dvor bol priestor pre posilnenie viery a spolupatrinosti mnchov. itkov zhrada (zeleninov) mala produkn funkciu. Pestovali sa tu rzne druhy zeleniny a koreniny. Mnsi mali povinnos pracova v zhrade, ich prca bola nevyhnutn, ak si mali zabezpei dostatok potravn a sebestanos. Prcu mnsi pokladali za urit spsob meditcie. Ich zhrady boli asto ukkovo upraven a na princpe jedna hriadka pre jeden druh. O tom sved tie napr. zhrada v St.Galene, ale i pri frantiknskom kltore vo Vckalbrucku a pod.
Zeleninov zhrada pri frantiknskom kltore v rakskom Vcklabrucku __________________________________________________________________________________________

108
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Najv vznam v stredovekch kltoroch mala bylinkov zhrada. Pestovanie lieivch byln bolo pre kltory nosnou innosou. V obdob 8.-13.storoia nastal najv rozmach kltornej medicny, priom mnoh vtedajie poznatky boli aktulne do a do 19.storoia a sasn veda potvrdzuje vedomosti mnchov. Zklady kltornej medicny poloil sv.Benedikt, ktor presadzoval mylienku, e staros o chorch mus by prvorad povinnos mnchov (Mayer a kol., 2004). Tento princp vyvolal vlnu nadenho skmania rastln a ich inkov pri chorobch. Bylinkov zhrada zahala predovetkm rzne druhy lieivch byln, a to najm domcich. Izolovane sa vak pestovali niektor lieiv druhy rastln, pretoe boli jedovat. Vaka pestovaniu lieivch byln asto boli pri kltoroch zakladan hospice (Skalica), prpadne nemocnice v blzkosti kltorov (Kuks), ale tie suiarne byln sa postupne menili na laboratri a lekrne (poval kltora, prpadne in hospodrsky objekt). Mnsi z lieivch rastln vyrbali i rzne prpravky (maste, tinktry, elixry, neskr, npoje...). Tm narastal vznam a vplyv kltorov medzi umi. Mnsi jednak vyuvali poznatky zskan tdiom, experimentlnou innosou, ale v stredoveku sa nebrnili ani poznatkom od pohanov. Produkcia lieiv a starostlivos o chorch si vyiadali obchodovanie, administratvne prce, ale i diplomaciu, aby si zachovali spoloensk postavenie a vplyv. Postupne sa cez tto innos kltory zosvedovali, o u v stredoveku vyvolvalo v niektorch kltoroch nevu a snaili sa lieitestvo obmedzi, a v roku 1130 koncil v Clermonte duchovenstvu aktivity v lekrstve zakzal (Mayer a kol., 2004). To malo vplyv i na stratu prestneho postavenia kltorov. K vznamnej obnove kltornej medicny optovne dochdza a v obdob baroka, kedy nastal jednak nvrat k starovekm poznatkom, jednak dolo k novm experimentom najm s dovezenmi bylinkami, do mdy prili chemick zleniny (ortu, me ai.) a tie dolo k rozreniu vedomost vaka misionrom na nov zemia, kde vznikaj potom nov kltorn lekrne. Kltorn medicna tak dala zklady novmu odboru farmcii. Okrem uvedench zhrad boli pri kltoroch hospodrske plochy a objekty. Ku kltorom asto patrili priahl pozemky ornej pdy, pasienky, sady, vinice, chmenice, lesy ale i hospodrske objekty domcimi zvieratami, vrobn prevdzky (napr. vnne pivnice) a chovn rybnky (najm cistercini). Napr. trnavsk jezuiti mali v Bielom Kostole vilu Albanus, ku ktorej patrilo 700 ha dubovho lesa medzi B.Kostolom, Ruindolom a riekou Parn. Les bol vyrban v rokoch 1854-1855 a zostalo z neho len torzo. V Skalici ku kltoru karmelitnov patril asi 12 hektrov ovocn sad, ktor je v danej lokalite i v sasnosti. V rakskom Vcklabrucku frantikni do roku 2007 vlastnili pomerne rozsiahle pozemky na okraji mesta, ktor darovali v roku 2006 mestu s podmienkou, e im mesto zabezpe kvalitn sadovncku pravu zostvajcich plch. Kltory boli strediskami vzdelanosti a experimentovania. Kltorn zhradnci tie experimentovali, skali rzne technolgie pestovania drevn a byln, achtili itkov druhy rastln (farr Fndly vyachtil jablo bez okvetnch lupienkov), robili zbierky rastln formou herbrov (mnch Cyprin z ervenho Kltora) i formou ex situ, ie zakladali zbierkov plochy byln a drevn v exteriri. Zbierky v zahrani boli niektor uchovan (univerzitn botanick zhrada v Amsterdame) alebo obnoven (St.Galen, Reutberg i Seligenstadt), alebo celkom zaniknut (slovensk kltory). Mnsi tie radili sedliakom pri pestovan rznych itkovch drevn, lieivch byln, korenn, zeleniny i ovocnch druhov a rili zhradn kultru a kltorn medicnu. V tomto smere je potrebn spomen u zaniknut kltor bratov milosrdnch v Kukse, ktor oetrovali chorch v tamojej nemocnici, o bola ich prvorad loha. V obdob baroka tu bol vybudovan vek komplex objektov s katieom, nemocnicou, lekrou, kpemi, kninicou a s parkom. Zvyky komplexu s v sasnosti prstupn verejnosti. Princp vyuvania kltornch zhrad sa ani stroiami ani lokalizciou kltora prli nemenil. K padku vplyvu kltorov asi v celej Eurpe dochdza od konca 19.storoia, kedy kltory zaali strca svoj vplyv v spolonosti. Na tomto stave mala znan podiel nastupujca vedecko-technick revolcia, ktor umonila vy ivotn tandard jednoduchm uom a mala tie znan podiel na odlive pracovnej sily (hospodra) z krajiny do miest. Tm sa zrove zaala zmena ivotnho tlu a zmena hodnotovho rebrka loveka, donedvna veriaceho kresana. O vstup do kltorov nebol zujem. al der kltornmu ivotu zasadil nastupujci reim, najm vak rok 1950, kedy dolo k zmernmu odsunu mnchov z kltorov, k plieneniu ich majetku, k likvidcii zhrad, k zabratiu cirkevnch pol, vinc, lesov... (rozoranie kltornej zhrady v Skalici, apod.) Mnoh mnsi a mnky prili v minulom reime o svoje kltory i rehon domy a boli presvan z miesta na miesto. Napr. Spolonos dcr kresanskej lsky sv. Vincenta de Paul (Vincentky) v Nitre psobila asi na tyroch miestach, km zskala ako nhradu za rehon dom v Ladcoch pvodn budovu Agrokomplexu v Nitre. ia, ani objekt, ani zhrada neboli a nie s vhodn pre rehoncky ivot. Pri takejto manipulcii s obyvatemi kltorov len ako bolo mon objekty a ich zhrady kontinulne __________________________________________________________________________________________
109
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
udriava, i obnovova. Kltory tie u nedisponuj tak vekmi majetkami ako kedysi. Ich innos sa sstreuje na charitu a k obnove kltornch zhrad dochdza len vemi pozvona, ak vbec. V rmci predkladanho prspevku predstavujeme niekoko kltorov doma i v zahrani, ktorch zhrady sme hodnotili na zklade vybranch kritri. Vybran kltorn zhrady z rznych krajn EU: Kltorn ivot na miestach, kde nebol preruen, napriek meniemu potu rehonkov predsa len pokrauje a nadvzuje na predchdzajcu innos. Tomu zodpoved i stav zhrad. Na ostrove Lesbos v Grcku je najvia koncentrcia kltorov a mnchov na obyvatea Grcka. ij tu pomerne tradinm spsobom ivota, pretoe vaka pobytu na ostrove s pomerne izolovan od sveta. tyri kltory na ostrove maj svten vodu z pramea, ku ktormu chodia ptnici i turisti nabra si tto vodu, pi ju, modli sa a liei sa. Vina kltorov je pravoslvnych. Jeden z mla kresanskch kltorov na ostrove Lesbos je kltor Mont Aghiou loannou Theologou sa nachdza nealeko zpadnho pobreia ostrova asi na najvyom bode ostrova a stal sa tak urbanistickou dominantou na ostrove. Kltor pochdza zo 4.storoia, dnes v om ij u len tyria mnsi, ktor len s nmahou udriavaj na skalnatom kopci mal polka, kde pestuj itkov rastliny (rajiny, tekvice, melny ai.). Na miniatrnych terasch je umiestnen hospodrska budova (sklad), studa a cintorn. Zdrojom ich prjmu v poslednom obdob je najm sakrlna turistika. Tomuto faktu prispsobili svoj interir, v ktorom vytvorili vstavn priestory a panely, kde do vitrn umiestnili rzne relikvie, vzcne rukopisy, odevy, apod. Avak po kltore nie je dovolen sa vone pohybova. Okrem vstavnch miestnost s ostatn priestory pre nvtevnka nedostupn. Zmena podmienok mala vplyv i na exterir. Pred kltorom je vytvoren vyhliadkov terasa, rajsk dvor je kamenn a excentricky je v om situovan druh studa vykopan do brala. Kltorn zhrady nahradili okrasn rastliny v kvetinoch (hortenzie), ktor s umiestnen po obvode rajskho dvora pri arkdach, kde maj aspo trochu tiea. Z mlo poetnch drevn sa pod kltorom nachdzali figovnky, olivovnky a borovice pnie. Z okrasnch druhov mnsi pestuj len hortenzie a krupn. Tento kltor poskytuje asi najaie podmienky pre ivot mnchov. Kltor napriek tomu sli prevane svojmu pvodnmu elu a zachovva si tradin prvky i z hadiska exteriru.
Kltor Mont Aghiou loannou Theologou v Grcku Kltor v Novch Hradoc v R sa pvodne volal kltor sv. Petra a Pavla. Kee dlhodobo mal problm s potom rehonkov, v roku 2006 sa kltor i so zhradami odstal do sprvy Rodiny Panny Mrie a premenovali ho na Kltor Boieho milosrdenstva. Vaka tomu sa chtrajci kltor zachrnil, zrekontruoval. ivot v kltore je pomerne ul, mnsi organizuj pre obyvateov mesta i turistov rzne akcie, pte, biblick tanie, pripravuj na predaj drobn suvenry, kltor prenajma as interirov na ubytovanie, o mu zabezpeuje urit prjem. Spolu s rekontrukciou kltora prebiehala i rekontrukcia zhrad. Obnoven bola rajsk zhrada i itkov zhrada v bezprostrednej blzkosti kltora, avak ovocn sad v stri pri kltore sa obnovuje len postupne. Rajsk dvor je rieen jednoducho (zatrvnenie s nzkym ivm plotom z krupnu), tradine s fontnou uprostred. itkov zhrada m centrlnu kompozin os __________________________________________________________________________________________
110
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
ukonen sochou Panny Mrie. as tejto osi tvor pergola, popod ktor sa prechdza do bylinkovej asti zhrady. V jednej asti je umiestnen nov sklenk, v druhej je zelenina a oltrne kvety. Kltor spolu s kostolom sv.Petra a Pavla tvoria as nmestia a kostol zostal tradinou urbanistickou dominantou mesta. Oba objekty s zapsan v zozname nrodnch kultrnych pamiatok vrtane zhrady a s verejnosti prstupn. Kltor teda pln svoju pvodn funkciu a rovnako zhrady s rekontruovan v tradinom duchu.
Kltorn zhrada frantiknov v Novch Hradoch hlavn kompozin os Kltorn zhrady v Litomyli: u za vldy Karola IV. bolo v Litomyli zaloen biskupstvo a augustinsky kltor. Jeho pozostatky s zachovan do sasnosti. Kltorn kostol bol postaven v roku 1380 a dnes nesie nzov kostol Povenia sv. Kra. Na opanej strane zmockho kopca je piaristick chrm Nalezen sv. Ke s piaristickou kolou. Mezdi tmito dvoma sakrlnymi objektami bola kltorn zhrada. as patrila piaristom a pestovali v nej okrasn i itkov rastliny, as tvoril cintorn. V roku 2000 bola realizovan sa na rekontrukciu kltornch zhrad. Autormi rekontrukcie s krajinn architekti Sendler, Babka a Kvt, o sochrsku vzdobu sa postaral O.Zoubek. Kltorn zhrady sa vaka rekontrukcii zmenili na park v strede mestskej pamiatkovej rezervcie. Rieenie parku je vemi modern, avak repektuje hradby i chodnky okolo hradieb, vyuva koiare, z ktorej je vytvoren retauran zariadenie, jeho zklad tvor trvnikov plocha, m sa umouj vestrann vhady na mohutn barokov objekt kostola Nalezen sv.ke. Tradin vodn prvok kltornch zhrad zskava podobu bazna s fontnou, po okraji ktorho sa nachdza 5 plastk O.Zoubka. Vsadby tvoria najm ovocn stromy v rohoch trvnikov tak, aby umoovali vhady na mesto pod zhradami. Trvalkov vsadby s najm popri hradbch. Dominantou zhrad je modern altnok, ktor m zrove i funkciu vyhliadkovho miesta. V zhrade je mnostvo laviiek na oddych, mnoh s pri opornom mre, z ktorho cez reproduktory sa rinie do priestoru klasick hudba. Za kamennm oplotenm a nedostupn zostva as zhrady pri kostole Poven sv.ke. V roku 1999 bol zmock arel spolu s oboma kostolmi a s kltornou zhradou zapsan do zoznamu svetovho kultrneho dedistva UNESCO. Zhrady pritom nekopruj pvodn historick mapu z roku 1800, ale vnaj do priestoru nov prvky, modern poatie a nov funkciu.
Kltorn zhrada v Litomyli s funkciou verejnej zelene __________________________________________________________________________________________

111
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Kltor Monte Oliveto Maggiore: miesto na vstavbu vybral u v roku 1313 mnch Bernando. Vstavba kltora bola zahjen v roku 1393 a dokonen bol v roku 1526. Ide o benediktnsky kltor, ktor je iastone prstupn verejnosti. Prstupn je len as, v ktorej je kostol a vnna pivnica. Kltor je situovan na skale so strmm svahom vo vke 273 m.n.m.. Na strmch svahoch s lesy, pod svahmi sa nachdzaj rozahl kltorn pozemky pasienky, sady a vinice. Blzko vinc s tie prevdzky na vrobu vna, ktor potom zrej v kltornej pivnici. Hrozno sa pestuje modr a m vrazn, korenist chu, o je typick pre odrody v oblasti Chianty. Kltor sa preslvil vlastnm druhom vna. Kltor plnil pvodne i funkciu obrannej pevnosti. Do kltora sa vstupuje cez vysut most. Ku kltoru od obrannej vee vedie dlh, kukat cesta cez ihlinat les, popri bazne s vodou, okolo kaplnky, cez lesopark a ku kostolu. Okrem vna je kltor znmy freskami od Paolo Novelliho, ktor s namaovan na stench pod arkdami rajskho dvora a zobrazuj svetsk ivot sv. Benedikta i jeho krst a ivot rehonka. Kltor je znmy tie zachovanou kninicou a niekdajou lekrou, ktor s tie zdoben nstennmi mabami. Lekre u len dokumentuje niekdajie lieitestvo, v kltore sa v sasnosti lieiv byliny nepestuj. Rajsk dvor je spevnen, v jeho strede je studa. itkov zhrady a sady nie s nvtevnkom bene prstupn. Je mon kontatova, e kltor je funkn, zachoval si svoje tradin hodnoty, spsob ivota, atmosfru. Okrem bylinkovej zhrady si zachoval vetky typy zhrady a tie kltorn majetky, z oho v sasnosti profituje.
Rajsk dvor v kltore Monte Oliveto Maggiore zdoben po obvode freskami Vybran kltorn zhrady na Slovensku: Kltorn ivot na Slovensku sa obnovuje len vemi pomaly, pretoe o medzi mladmi umi nie je vemi zujem. Kltory tak alej chtraj, na ich obnovu nem silu ani spolonos, ani cirkev, ani sami mnsi a mnky. Komunity kltorov s mlopoetn, napr. v Holi je 5 premontrtov, vo frantiknskom kltore v Hlohovci s tyria mnsi, v novom kltore rovch sestier v Nitre je 7 mnok, vo frantiknskom kltore v Skalici nie s mnsi a kltor dali do dlhodobho prenjmu mestu. Uveden stav m vplyv i na kltorn zhrady. Najvznamnejm komplexom na Slovensku je komplex premontrtskeho optstva v Jasove, postaven v barokovom tle, ktor je od roku 1970 nrodnou kultrnou pamiatkou. Zaloenie komplexu sa datuje okolo roku 1170. Pvodn kltor bol zrejem dreven. Rozvoj kltora podporil kr Bla IV. Hladn kltor bol niekoko krt prestavan. Za eskoslovenskej republiky rd rozvjal predovetkm konternplatvnu a pastoran aktivitu, ie uzavrel sa a kontakt s okolm minimalizoval. Od toku 1950 do roku 1990 bol kltor mnchmi opusten, ale bol v om umiestnen socilny stav. Po nvrate premontrtov do kltora sa postupne zaal komplex rekontruova. Takmer znien, zarasten boli i zhrady. Ich rekontrukcia bola nevyhnutn. Meditan (okresn) zhrada je lemovan pozoruhodnou dvojitou tvarovanou stenou z hrabu, doplnen je ornamentlnou vsadbou z krupnu v barokovch ornamentlnych tvaroch. Po pravej strany meditanej zhrady je tepnica a ovocn sad, po avej strane zeleninov zhrada. Pre pestovanie itkovch druhov pvodne slila barokovo-klasicistick oranria. Ku kltoru patril i prrodne-krajinrsky park, sstava rybnkov z roku 1421, mlyny a lesy pri toku Teplica, ale i alie objekty a prevdzkarne. Dnes kltor sli svojmu pvodnmu elu a je tie prstupn verejnosti. Rehon dom Spolonosti dcr kresanskej lsky sv. Vincenta de Paul (Vincentky) v Nitre: budova bvalho agrokomplexu je 5-poschodov budova pyramidlneho tvaru, ku ktorej bola Spolonosou __________________________________________________________________________________________
112
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
pristavan kaplnka a nadstavan boli spoloensk priestory pre aktivity rehonch sestier. Prevan as arelu tvor spevnen plocha, ktor v minulosti bola parkoviskom, nstupnou plochou do objektu a ihriskom pre vybran porty. Odstrni spevnen plochy nie je pre rehon sestry mon, ale ani vyui ich nevedia. Arel je od cesty oddelen kompaktnou vsadbou tuj, ktor tvoria pozadie soche sv. Luizy de Marilac zakladateky Spolonosti dcr kresanskej lsky sv. Vincenta. Plochy zelene sa nachdzaj a za objektom rehonho domu. V malikom a stiesnenom priestore si sestry za pomoci jenho architekta vytvorili krov cestu s vsadbami okrasnch drevn a s malm ovocnm sadom. Do priestoru ete prdu asom alie objekty centrlny kr a lurdsk kaplnka, ale u i teraz je uveden priestor vyuvan na meditcie a cti v om neskonal snahu rehonch sestier o vytvorenie si meditanej zhrady v nevhodnch podmienkach. Pestovaniu lieivch byln a itkovch druhov rasltn sa sestry nevenuj, pretoe ide o vekom starie sestry. Zhrada je sce pomerne upraven, ale vzhadom na podmienky nie je a asi ani nebude rieen v slade s tradinou pravou kltornch zhrad.
Ukka pravy krovej cesty pri bvalej budove Agrokomplexu, dnes rehon Kltor najsvtejej trojice sluobnc ducha svtho ustavinej poklony v Nitre: je to nov kltor, ktor bol dokonen v roku 2008. Autorom kltora je architekt Dulk z Nitry. Kltor bol vysvten v jni 2009. Prilo sem 8 rdovch sestier zo zahraniia Tieto rehon sestry ved prsny kltorn ivot a tomu zodpoved i rieenie arelu kltora. Arel je rozdelen na vstupn as a uzavret as. Verejnos m prstup len do vstupnej asti. Zhrada o vmere 0,7 ha je prstupn len rdovm sestrm. Obklopen je vysokm nepriehadnm betnovm mrom a m realizovan sie chodnkov. Centrlna kompozin os je veden v smere priehadu od vchodu do kltora smerom na nitriansky hrad s biskupstvom. V centre zhrady bude neskr osaden fontna. Plocha zhrady je zatia prevane len zatrvnen. Pri objekte kltora je zaloen mal itkov zhrada a okolo oplotenia s prv vsadby okrasnch druhov, najm oltrnych kvetov. Zo zhrady je tie vhad na Zobor i na rehon dom Spolonosti dcr kresanskej lsky sv. Vincenta, ktor je v tesnej blzkosti kltora. Dodvatesky boli realizovan pravy vo vstupnej asti arelu. ia, pravy neplnoval odbornk. pravy s poplatn sasnej sadovnckej tvorbe a nerepektuj tradin rieenie ani tradin sortiment rastln vo vsadbch a ignoruje sakrlnos arelu. prava psob cudzorodo, nevkusne a nepln ani hygienick funkciu, pretoe netvor izolan bariru od rchlostnej komunikcie. Zkladom pravy je kamenn (trkov) pole, v ktorom s vysaden okrasn rastliny, zva zkrsky. Zhradu za kltorom si rieia rdov sestry zrejme sami a draz klad na oltrne kvety. Zhrada je vak prli vek, aby ju dokzali samotn rdov sestry bez pomoci vybudova a sfunkni. Kltor frantiknov v Skalici: Kee kltor zskalo mesto Skalica do dlhodobho prenjmu, nie s ani kltor ani zhrada vyuvan pre potreby rehonkov. Rajsk dvor je v sanosti spevnenou plochou, excentricky je na om umiestnen studa. Pred likvidciou kltora roku 1950 bol rajsk dvor vysaden, uprostred dvora bola fontna, okolo dvora bol iv plot z krupnu, vo dvore boli vsadby okrasnch, oltrnych rastln. Tie kltorn zhrada v roku 1950 zanikla, bola rozoran a plocha bolo odovzdan do uvania Technickm slubm mesta. Dnes je v kltore umiestnen Zkladn umeleck kola, koncertn sla, vroba tradinch trdelnkov a najvie priestory zaber ttny archv. V priahlch budovch je vinotka, avak ide o skalick vna veobecne, nie produkovan mnchmi. V zhrade je len zatrvnen plocha a plocha spevnen. Zhrada pln funkciu spoloenskho priestoru, konaj sa tu koncerty, mal
24. - 25. august 2010
__________________________________________________________________________________________
Bardejov
113
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
spoloensk akcie, skromn akcie, skalick dni apod. Mesto uvauje s dvoma spsobmi vyuitia zhrady: priestor pre deti detsk ihrisko, ale tie si nechalo vypracova tdiu na vytvorenie meditanej zhrady, ktor by slila najm uom hadajcim kud teda uom starm a tudentom. Ktor variant bude mesto nakoniec preferova uke as. Zver: Nasledujca tabuka dokumentuje problematiku kltornch zhrad u sledovanch kltorov. Z tabuliek vyplva, e kltorn zhrady v zahrani si uchovali viac typickch prvkov a v sasnosti slia svojmu pvodnmu elu, pretoe kontinuita ivota v nich nebola preruen. Na Slovensku je opak pravdou. D sa tvrdi, e na sasnom stave kltorov a kltornch zhrad sa vrazne podpsal rok 1950 a nasledujce roky, v ktorch sa kltory zmerne likvidovali. A dnes vidme, e ani po 20-ronom nvrate mnchov do kltorov nemali tto silu uvies kltorn zhrady do pvodnho stavu. o teda so zhradami? Rekontruova ich? Obnovi? Adaptova? Konzervova (ak je o)? Kad z uvedench spsobov by bol lepm rieenm, ako ich necha alej nevyuit, i chtrajce, alebo im upiera ich identitu a popiera ich prslunos ku kltorom. Kltorn zhrady s predsa kultrnym a prrodnm dedistvom ns vetkch a nie len prslunkov cirkvi. Z tohto pohadu prijatene bola rieen kltorn zhrada frantiknov v Chebe, ktor sa stala prstupnou, tichou, meditanou zhradou pre vetkch obyvateov Chebu.
Rekontrukcia kltornej zhrady frantiknov v Chebe

tradin vyuvanie kltornch zhrad XXX XX 0 XXX XX X X 0 kontinuita vyuvania zhrad pre potreby kltora XXX XXX X XXX X X X 0 tradin prvky v kltornch zhradch XXX XX X XXX XXX 0 X 0
Vybran kltorne zhrady Kltor Mont Aghiou loannou Theologou Kltor Boieho milosrdenstva, Nov Hrady Kltorn zhrady v Litomyli Kltor Monte Oliveto Maggiore Komplex premontrtskeho optstva v Jasove Rehon dom Vincentiek v Nitre Kltor najsvtejiej trojice v Nitre Kltor frantiknov v Skalici
Krajina Grcko R R Taliansko Slovensko Slovensko Slovensko Slovensko
prtomnos rdu i rehole v kltore XXX X 0 XXX X XX XXX 0
prstup verejnosti do zhrad X X XXX X X XX 0 XXX
__________________________________________________________________________________________
114
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vybran kltorne zhrady Kltor Mont Aghiou loannou Theologou Kltor Boieho milosrdenstva, Nov Hrady Kltorn zhrady v Litomyli Kltor Monte Oliveto Maggiore Komplex premontrtskeho optstva v Jasove Rehon dom Vincentiek v Nitre Kltor najsvtejiej trojice v Nitre Kltor frantiknov v Skalici
Prtomnos meditanej zhrady X XX 0 XX X 0 0 X
Prtomnos itkovej zhrady X XX X XXX XXX X X X
Prtomnos bylinkovej zhrady 0 X 0 XX X 0 0 0
Prtomnos ovocnho sadu 0 X X XXX XX X X 0
alie kltorn pozemky k dispozcii 0 0 0 XXX XXX 0 0 0
alie kltorn prevdzky k dispozcii 0 X 0 XXX X 0 0 0
Nae kltory s bez dostatonch finannch prostriedkov a rekontrukcie zhrad s znane nkladn. Kltory, ktor mu disponova a vyuva svoj majetok, maj viu perspektvu prekonania sasnej krzy a nedostatku rehonkov i mnchov vo svojich radoch. Kltory sa stvaj tak uritmi ekonomickmi jednotkami, ktor predvaj svoje produkty, prenajmaj svoje priestory verejnosti a kombinuj svetsk a cirkevn ivot. Kltory na Slovensku s odkzan na podporu ttu. (Ne)Solventnos kltorov sa potom odra i pri rieen zhrad, v kvalite ich drby, v krajinno-architektonickej prave, ozdobnosti, krse. Krsa je pominuten a preitok krsy je len krtkym okamihom. Avak prve takto preitky robia ud lepmi a s pri meditcii vemi dleit. Z nho prspevku sn vyplva, e pekn momenty treba jednak tvori a potom tie preva. Kltorn zhrady na Slovensku zatia maj ku krse ete dlh cestu. Zchrana kltorov je predmetom dlhodobho procesu, ktor nadvzuje na historick vvoj kltora v novch spoloensko-ekonomickch svislostiach. Tto prca bola podporovan: SPU v Nitre a bola projektom VEGA 1/0618/08 Monosti a spsoby revitalizcie vidieckych sdiel v podmienkach Slovenska. Literatra: 1. Pavltov, M., Ehrlich, M. a kol.: Zahrady a parky jinch ech. Spolenost pro zhradn a krajinskou tvorbu a NEBE, 2004, ISBN 80-902910-6-5 2. tipk, P.: Kltorn zhrady na Slovensku. Diplomov prca, FZKI SPU v Nitre, 2005 3. Mayer, J.G., Uehleke, B., Saum, K.: Tajomstv kltornej medicny. IKAR, 2004, ISBN 80-551-0728-9
Kontakt: Ing. A. Dobruck, Atelir Dobruck, s.r.o., Nitra, adobrucka@gmail.com, tel.: 0905505665 __________________________________________________________________________________________
115
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. V. Sobota:
PREZENTCIA POZNATKOV O VVOJI KLTORNEJ ZHRADY V JASOVE

Sasn kltor premontrtov bol vybudovan v barokovom slohu v rokoch 1750 a 1766 poda projektu viedenskho stavitea A. Pilgrama koickm staviteom A. Salzgeberom. Stavba kltora vznikla na mieste zbranej stavby opevnenho kltornho hradu, ktor mal v 15. storo vek vznam a bol v moci husitskch vojsk Jna Talafza. Pvodn barokov zhrada vznikla v polovici 18. storoia severne od kltora. Mala obdnikovit pdorys a bola rozlenen na menie tvorcov plochy achovnicovito usporiadan. tvorcov plochy boli ohranien niou krovitou zeleou. Po bokoch (z vchodnej a zpadnej strany), sa dodnes zachovali dvojit hrabov steny, udriavan v prsnom tvare pravidelnm rezom do vky cca 4 m. V sasnosti patria k najstarm prvkom zhrady a mu ma okolo 250 rokov. Centrlne nimi prechdzaj chodnky. V stench boli rozmiestnen jednotliv vstupy do centrlnej asti zhrady cez vystrihnut klenby. V severnej asti oddeovali zhradu dva tvrkruhovit hrabov iv steny od kvetinovej asti pri sklenku. Dominantu junej asti okrasnej zhrady tvoril centrlne situovan rondel z lp (Tilia cordata), strihan do kupolovitho tvaru z vystrihnutmi vstupmi na vetky svetov strany. Torzo z rondelu sa zachovalo doteraz, stromy s neudriavan a prerasten. Hrabov stena oddeovala z vchodu a zpadu okrasn zhradu od itkovch zhrad. Z vchodu to bol ovocn sad kobercovito vysadench ovocnch druhov v pravidelnom spone a zo zpadu zeleninov as pestovan na tvorcovch zhonoch. Zo severu uzatvral zhradu rokokovoklasicistick sklenk, v ktorom bola zimn zhrada a slil aj na hospodrske ely. Pvodn barokov zhrada, tvoren achovnicovito usporiadanmi tvorcami sa dodnes nezachovala. Prebudovanie zhrady do sasnej podoby sa realizovalo a neskr, pravdepodobne koncom 18. a zaiatkom 19. storoia. Prebudovala sa len stredov as kltornej zhrady, po stranch ostali itkov asti, kde sa pestovali pvodn odrody ovocnch drevn. Pozostatky starch sadov boli zachovan a do konca 20. storoia. Okrasn as situovan v strede parku, ktor sa zachovala do sasnosti, pozostva z ornamentlnych buxusovch zhonov, ktor dopaj solitry tisov ervench (Taxus baccata) a buxusov vdyzelench (Buxus sempervirens) pvodne strihanch do guovitch tvarov. Plochu rozdeuje jeden pozdny chodnk a dva priene chodnky na es obdnikovitch tab. Na kadej tabuli, okrem poslednch dvoch, je samostatne umiestnen ornamentlny buxusov zhon, symetricky po stranch stredovej osi. Posledn dve tabule v severnej asti parku boli v 19. storo anglicizovan, priom boli jednotliv stromy smerne rozmiestnen po oboch stranch. Do sasnosti sa zachovalo len ich torzo vo forme prestrlych previsnutch jaseov (Fraxinus excelsior Pendula), ginkga dvojlalonho (Ginkgo biloba) a sofory japonskej (Sophora japonica). V 19. storo zaal vznika v okol kltora aj prrodno-krajinrsky park. Tvor ho zbierka domcich a introdukovanch drevn. Vsadba sa realizovala nepravidelne vysadenmi solitrmi a solitrnymi skupinami, ktor striedali von trvnat plochy. V sasnosti je ponechan tto as parku na samovvoj, priom sa nadmerne zahusuje. S tohto dvodu drba pozostva z prerezvok a prebierok, priom nhradn vsadba sa na przdne miesta realizuje najm domcimi drevinami a ich kultivarmi. Zo sortimentu pvodne vysadench drevn sa zachoval napr. pred kltorom mohutn exemplr sekvojovca mamutieho (Sequoiadendron giganteum), vysok okolo 40 m, platan javorolist (Platanus x ecerifolia), magnolia Soulangeova (Magnolia soulangiana) a in. Hodnotu parku umocuje malebnos okolitej prrody, s hlbokmi lesmi a poetnmi vodnmi prvkami jazera a jazierka, ktor slia zrove aj ako chovn rybnky. V sasnej dobe sa realizovala aj obnova ornamentlnych buxusovch zhonov, ktor mali przdne vypadnut miesta a boli prestarnut. Obnova bola spen, nanovo sa zaloili buxusov ornamentlne zhony na tch istch miestach ako pvodn a v sasnosti ich tvor cca 50 cm vysok iv plot. Ostan guovit solitry buxusov a tisov by bolo potrebn zmladi a prinavrti im pvodn guovit tvar. Taktie bude potrebn obnovi rondel lp v centrlnej asti, ktor mali pvodne kupolovit tvar zo tyrmi priechodmi. Otzkou ostva obnova poslednch dvoch tab v severnej asti parku, ktor boli v 19. storo anglicizovan. Pvodn stromy dovaj, preto jednou z monost je ich ponechanie na doitie a prinavrtenie barokovej podoby v tejto asti zhrady, ktor pozostvala najm z bohatch kvetinovch zhonov. Literatra: Textov as: Archv optstva Premontrtov v Jasove __________________________________________________________________________________________
116
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Fotografie:
Karel Vik: Kltorn zhrada v Jasove, 1935 Archv optstva Premontrtov v Jasove Ing. V. Sobota, KP Koice
Kontakt: Ing. V. Sobota, KP Koice, podatelna.ke@pamiatky.gov.sk, tel.: 055/2455824 __________________________________________________________________________________________

117
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
PhDr. P. Baxa, Jana Makov-Kubkov:
KOSTOANY POD TRBEOM KOSTOL SV. JURAJA 3. KAPITOLA OBNOVY

V 50. rokoch 20. storoia sa Kostol sv. Juraja v Kostoanoch pod Tribeom dostal do dezoltneho stavu a hrozila mu asancia. Vaka obianskej odvahe miestnych farnkov postavi sa na odpor ttnym orgnom, ktor ignorovali ich iadosti o shlas s opravou sa kostol podarilo zachrni. iveln oprava kostola, a dodatone sledovan a riaden pamiatkovmi orgnmi, na druhej strane vyvolala pouitm nevhodnch materilov nov problmy, ktor sa prejavili a v dlhodobejom horizonte. Kostol postupne zavlhol a nevhodn cirkulcia vzduchu medzi akou hmotou historickej asti kostola a ahkou tehlovou kontrukciou novej prstavby zaala negatvne psobi na predromnske nstenn maby odkryt v 60. rokoch 20. storoia. as sa podpsal na zlom stave exterirovch fasd, ktor upozornili na nevyhnutnos venova znovu kostolu pozornos, na ktorom sa podpsala puristick metda pamiatkovej obnovy. Po takmer 40 rokoch sa zujem odbornej verejnosti a pamiatkovch orgnov vrtil do Kostolian pod Tribeom, ku kostolu sv. Juraja a jeho mabm diplomovou prcou P. Paulinyho z Fakulty architektry STU Bratislava, ktor bola prvm komplexnm pohadom na jeho pamiatkov obnovu a prezentciu. V obdob rokov 2000 - 2003 sa uskutonilo niekoko iastkovch expertz (posdenie vlhkosti objektu M. Pchov, statika V. Koht, geologick pomery V. Gajdo, J. Vlko, K. Rozimant, R. Pateka). Na zklade vskumu M. Bnu sa uskutonila obnova exterirovch fasd a vstupnho portlu smerujca k nznakovej rekontrukcii predromnskej a neskororomnskej povrchovej pravy stredovekej asti kostola. V asti vee dolo zatia k provizrnej nznakovej rekontrukcii stredovekej podoby s dielou prezentciou zamurovanch romnskych okien. Prstavbe zo 60. rokov 20. storoia sa nevenovala iadna pozornos, rovnako sa nerieil katastroflny stav nstennch malieb. Prce na kostole mali iastkov charakter, ich postup limitovan finannmi prostriedkami, sa zastavil. Roku 2005, na iados duchovnho sprvcu Farnosti Ladice a starostu obce Kostoany a na zklade zmluvy medzi Pamiatkovm radom SR a Archeologickm stavom Akademie vd R sa v kostole zaal angaova slovensko-esk vskumn tm pod vedenm P. Baxu a J. Makovej Kubkovej. Jeho primrnym zujmom bol revzny vskum malieb, ktor mal prinies objektvne informcie o ich skutonom fyzickom stave a o monostiach ich zchrany. V roku 2006 sa sprvca Farnosti Ladice, I. Psen a starosta obce Kostoany pod Tribeom I. Hok snaili zska finann prostriedky na obnovu kostola zo znmych Nrskych fondov. Pre tento el spracoval v stiesnench asovch podmienkach kolektv projektantov pod vedenm J. Gregorovej v ateliri G+G projekt Bratislava projektov dokumentciu, ktor sa stala neskr vchodiskom alch projeknch prc. U vtedy bolo zrejm, e pre pamiatkov obnovu kostola chbaj dostaton informcie o stave objektu. Vzhadom na to bola vytvoren kompletn geodetick dokumentcia kostola, vetkch jeho ast, vrtane fotogrametrie nstennch malieb. Na u nadviazal prieskum malieb v rznych svetelnch spektrch. V spoluprci s laboratriom Alma, spolonm pracoviskom Akadmie vtvarnch umen v Prahe a stavu anorganickej chmie Akadmie vied R, bol podan a realizovan projekt na nedetruktvny materilov prieskum malieb a technologick a umeleckohistorick vskum veden retuartorom T. Bergrom a J. Makovou Kubkovou, na ktor nadviazal retaurtorsk vskum ttnych retaurtorskch atelirov v Levoi. Ukzalo sa, e od 60. rokov maby, ktor vplyvom prostredia znane zdegradovali, maj prekvapujco nepovimnut mimoriadnu hodnotu a e vsledky sce komplexne ale tmou zko zameran vskum ich situciu nevyriei. Pvodne pecifick zmer zska objektvne informciu o stave a spsobe zchrany nstennch malieb, sa zmenil v nevyhnutnos komplexnho vyhodnotenia prostredia v ktorom sa nachdzaj. Dostupn analzy tepelno-technickho stavu kostola neboli dostaton. Monitoring vlhkosti a teploty prli krtky a necielen. Pochybnosti o navrhovanch rieeniach odvlhenia kostola viedli k spracovaniu expertzy J. ervenkom, ktor identifikoval zkladn problmy mikroklmy kostola a navrhol spsob jej regulcie. Ukzalo sa, e okrem nevhodnej kontrukcie podlahy a stropu negatvne psob z tepelno-technickho hadiska ahk prstavba, ktor plne men prirodzen ventilciu interiru. Prieben monitoring zameran na konkrtne otzky mikroklmy interiru priniesol nevyhnutn informcie na definovanie jednotlivch krokov stavebnch prav kostola. __________________________________________________________________________________________
118
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
V roku 2008 boli dovtedy zskan poznatky o Kostole sv. Juraja prezentovan na seminri v Nitre a o rok neskr publikovan v Monumentorum tutela 21. Sbene s dokumentciou a vskumom tepelno-technickho stavu Kostola sv. Juraja pokraoval v roku 2009 a 2010 revzny archeologick a stavebnohistorick vskum, ktor mali doplni poznatky o objekte a vytvori dostaton priestor pre rozhodovanie Krajskho pamiatkovho radu v Nitre o spsobe jeho pamiatkovej obnovy. Krajsk pamiatkov rad rozhodol na tomto zklade, e Kostol sv. Juraja by mal by pamiatkovo obnoven v duchu romnskeho slohovho vrazu z druhej pol. 13. storoia ako dominantnho s poznanm mladch vvojovch vrstiev metdou nznaku. Prstavba a jednotliv novodob prvky interiru by sa mali riei architektonicky a umeleckovtvarne formou kontextulneho, prpadne neutrlneho novotvaru. Postupne sme si uvedomovali, e mme pred sebou na jednej strane objekt, ktor bol v dobe svojho vzniku na vysokej stavebnej i umeleckej rovni, ktor bol funkn po dobu takmer jednho tiscroia a ktor v sebe vrstv pam celej Kostolianskej doliny. Na strane druhej bol ako pokoden vloenm a pridanm nevhodnch hmt krdiel kruchty a novodobej prstavby, esteticky a klimaticky nevyhovujcou podlahou a stropom. Diskusia, ktor prebiehala s pamiatkovmi orgnmi a zloitos celkovho rieenia rekontrukcie stavby priviedla vlastnka a investora prc na mylienku architektonickej sae. V podobe zbornku Monumentorum tutela 21 sme mali v ruke zkladn materil pre podklady k takejto sai, ktor mala riei nielen dnes rozporupln vsledok oprv 60. rokov, ale aj pomc v rozporoch medzi potrebami vlastnka a investora a nrokmi pamiatkovch orgnov. Pre vlastnka bola naprklad plne neprijaten poiadavka na asanciu novodobej prstavby bez nhrady. Vlastnk v spoluprci v 0bianskym zdruenm Hilbertinum Spolenost Kamila Hilberta zorganizoval vyzvan jednokolov architektonick sa, v rmci ktorej oslovil p pikovch slovenskch a eskch atelirov. Jeden sa po obdran podmienok sae svojej asti vzdal. Vyhlasovate zskal v jli tohto roku tyri nvrhy z atelirov BKP Bratislava od architektov Paka a Kusho, AP atelieru Josefa Pleskota z Prahy, Novch spiskch dieln od arch. Bujnu a od atelieru Petr Franta Architekti z Prahy. Vetky tyri nvrhy priniesli vznamn podnety pre rozhodovanie o pravch kostola a o vnman historickej pamiatky v kontexte novodobej architektry. Poiadavka vlastnka vytvori nov celistv liturgick priestor na vysokej estetickej rovni s maximlnym repektom k historickm iastiam kostola tak dostala niekoko zaujmavch podb. lohou architekta se tak stalo rieenie interirovej podoby historickch ast kostola a architektonizcia i nhrada novej prstavby. Interir zaaen vloenmi akmi kontrukciami krdiel kruchty, falonm trmovm stropom, podlahou a akm nbytkom sa m sta na jednej strane modernm liturgickm priestorom a miestom stretvania kostolianskej komunity a na strane druhej dstojnm a klimaticky vhodnm prostredm pre a ivot vznamnej vasnostredovekej pamiatky a jej uniktnych malieb. Nvrhy na rekontrukciu vyvolali diskusiu nielen medzi pamiatkrmi a historikmi umenia ale aj medzi liturgikmi. Objavili sa rzne nzory na podobu liturgie, i sa m kona v takto starobylom priestore elom alebo chrbtom k udu, i sa m alebo me posun hlavn liturgick priestor do lode prvej stavebnej fzy. Samostatnm problmom a lohou architektov bola architektonizcia i nhrada prstavby zo 60. rokov 20. storoia. Rieili jednoznan poiadavku investora, ktor z kapacitnch dvodov takto priestor potrebuje. Vo svojich nvrhoch vzdali ctu odvahe kostolianskej kresanskej obci vybudova takto vec v akch 60. rokoch. Chpu ju v zmysle pamti stavby ako posledn vrstvu a logick vystenie potreby komunity, ktor po cel tiscroie kostol ochraovala a vaka ktorej sa me takmto historickm dedistvom tei cel spolonos. Jej asancia by bola vyjadrenm necty k poslednm 40 rokom ivota komunity a vlastne jej oznaenm za bezcenn. Poznmka: Prspevok je spracovan na zklade zbornka Monumetorum tutela 21 z roku 2009. V texte prspevku sme pre zjednoduenie jednotne neuvdzali tituly uvedench autorov.
Kontakt: PhDr. P. Baxa, KP Bratislava, podatelna.ba@pamiatky.gov.sk, tel.: 02/20489825 __________________________________________________________________________________________

119
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. I. Baloghov:
OBNOVA KAPLNKY V STAREJ RADNICI V BRATISLAVE
Hlavn mesto Bratislava ako vlastnk nrodnej kultrnej pamiatky Starej radnice situovanej v pamiatkovej rezervcii pristpil v roku 2008 k realizcii zmeru komplexnej obnovy objektu. Cieom vlastnka ako aj uvatea - Mzea mesta Bratislavy je maximlne sprstupni bval radnin priestory verejnosti, vyleni nov doposia nevyuvan miestnosti pre kultrno-spoloensk podujatia, obnovi interir, aktualizova stle expozcie, prezentova vetky pamiatkov hodnoty objektu, odstrni nevhodn zsahy do pamiatkovej podstaty, modernizova technick infratruktru a zlepi fyzick stav budovy. K zmeru vydal KP BA v roku 2005 rozhodnutie, v zmysle ktorho bol pred zahjenm obnovy spracovan architektonicko-historick a umelecko-historick vskum interirov radninho komplexu s analzou vyhodnotenia predchdzajcich pamiatkovch a retaurtorskch dokumentci, doskmania poznatkov o jednotlivch etapch stavebnho vvoja s nvrhom ochrany, obnovy, primeranej prezentcie, stanovenia metodickch postupov a pecifikovania vhodnho funknho vyuitia objektu. Cieom v sasnosti stle prebiehajcej obnovy je zachova stavebnm vvojom navrstven hmotovo-priestorov koncept, historick kontrukcie, kultrne vrstvy, slohov prvky vo vzbe na celok historickej architektry Starej radnice.
Pdorys 2.NP. In: Architektonicko-historick a umelecko-historick vskum interirov radninho komplexu, kol. autorov, 2005 Stavebn etapa radnice svisiaca s existenciou kaplnky spad do roku 1442. V svislosti so zaklenutm prejazdu bola na 2.NP zpadnho krdla budovy orientovanho do nmestia vybudovan nov radn sie, veda ktorej sa nachdzal zky priestor kaplnky. V renesannej etape v roku 1577 nebola kaplnka funkn, odstrnen bola jej jun stena a v svislosti so zmenou dispozcie, kvli zriadeniu novej radnej siene, bola vybudovan __________________________________________________________________________________________
120
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
nov prieka cca o 3 metre alej junm smerom. V tomto obdob boli s najvou pravdepodobnosou zamurovan niky a svtya kaplnky. Nov radn sie situovan veda vee mala dreven kazetov strop.
Severn stena kaplnky. In: Fiala,1987, str.82 V polovici 60. rokov 20. st. sa pristpilo ku generlnej oprave objektu radnice. Jednm z hlavnch zmerov bolo urenie pozcie zaniknutho priestoru stredovekej kaplnky, ktor sa oakvala na prvom poschod vee. Vskumom interiru vee a bvalej radnej siene, ktor realizovali Ing. arch. Andrej Fiala a akad. mal. Albert Leixner, bola existencia kaplnky exaktne doloen a potvrden v priestore napjajcom sa na hmotu vee junm smerom. Vyhodnotenm nlezovch situci, ktor zsadne zmenili pohad na stavebn vvoj radnice, bola uren metodika pamiatkovej obnovy zameran na architektonick a vtvarn rekontrukciu sakrlneho priestoru a zrove vyzdvihnutie jeho historickho vznamu. V severnej stene vee bolo odkryt priezorov okno so segmentovm zklenkom. Nsledkom renesannej pravy, kedy bola odstrnen as steny pre situovanie novho dvernho otvoru, sa zachovala zo palety okna len jej vchodn as. Vchodne od priezoru bola odkryt sedlia s pravouhlo zalomenmi paletami a v hornej asti ukonen mnkou. Nika sedlie bola poda nlezovej sprvy domurovan z tehl a lomkov, na zklade oho bolo mon doloi jej sekundrnu polohu voi kamennmu murivu vee. V roku 1927 bola omietka nad lomenm kamennm portlom situovanm v severnej stene (pvodn vstup do kaplnky) detruovan v dsledku zvenia portlu vloenm dvoch kamennch blokov do stojok. Priestor kaplnky na vchodnej stene bol odkrvan postupne rozoberanm mladch murv. Za vchodnou stenou miestnosti bola objaven svtya kaplnky, ktorej zadn stena aj s asou klenby bola v ase vskumu znien. Vzhadom na odkryt nlez sa zistilo, e polygonlny zver svtyne vystupoval vchodnm smerom do priestoru chodby (pvodne gotickej ochodze), podlaha svtyne bola vyskladan z tehl. Vskumn sprva uviedla, e odkryt boli aj nlezy osten z troch lomench vysokch okien delench strednm stpikom a kame parapetu. Na osteniach sa zachovali drky po zasklen aj fragment zasklenia. V severnej stene autori vskumu odkryli niku pastofria. Vo vrchole klenby bol objaven kruhov svornk s relifom hlavy sv. Ladislava. Chbajce architektonick lnky apsidy boli objaven v sekundrnych polohch, v murive fasdy orientovanej severne do Kostolnej ulice. Jednalo sa o tri kamenn polychrmovan hlavice prpor, ktor boli v rmci obnovy premiestnen na pvodn miesta. Hlavica s polfigrou anjela odetho v rchu driaceho otvoren knihu symbol evanjelistu sv. Mata, druh s trupom vtka v profile, v pazroch driaceho pergamen symbol evanjelistu sv. Jna a tretia s polfigrou anjela zaodetho v rchu. V sinnosti s objavmi architektonickch prvkov prebiehal retaurtorsk vskum odkrvania jednotlivch vrstiev pvodnej vmaby kaplnky. Vskumom bol odkryt vysok cca 147 180 cm vysok sokel s vyhladenou edou omietkou, tylizovan drapria s ornamentlnym vzorom a plocha s figurlnymi vjavmi paiovho cyklu. Maby boli na povrchu pekovan (kvli ich neskoriemu prekrytiu, pravdepodobne v __________________________________________________________________________________________
121
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
renesancii) a v mieste uloenia kazetovho stropu preruen. V 30. rokoch 20. st. vznikol nad kazetovm stropom kvli osadeniu elezobetnovej kontrukcie cca 130 cm vysok medzipriestor, v ktorom sa zachovali fragmenty stredovekej maby svisiace s vzdobou kaplnky, otlaok vo forme zvislho psu (jun stena kaplnky) a otlaok urujci vku pvodnho trmovho stropu lode kaplnky.
Fragment stredovekej maby nad trmovm stropom. Foto: archv KP BA Sasou pamiatkovho vskumu konca 60. rokov bol nvrh prezentcie priestoru kaplnky a novej radnej siene. Prv variant bol analytick a potal s ponechanm kazetovho stropu s tm, e nebude prezentovan as maby v priestore nad nm. Druh alternatva sa priklala k monosti jeho zdvihnutia a prezentovania malieb v celku, o vak nebolo mon realizova vzhadom na nedostatok priestoru kvli pozcii elezobetnovho prekladu z 30. rokov 20. st. Prezentcia priestoru kaplnky bola navrhnut v troch alternatvach, a to vyznaenm rky priestoru kaplnky v podlahe, vymedzenm priestoru pomocou intalanch prvkov, alebo vymurovanm junej prieky s otvorom. K obnove ucelenho architektonickho priestoru stredovekej kaplnky nakoniec pri poslednej obnove v 70. rokoch u nepristpili. Kazetov strop bol ponechan in situ, a nebola obnoven ani tehlov dlaba s naznaenm pozcie junho mru kaplnky. A do sasnosti bola prezentovan v podobe, ak dostala po poslednej rekontrukcii a retaurovan v 70. rokoch 20. st.
V roku 2008 v svislosti s obnovou interirov a prezentciou stavebnch etp radninho komplexu sa pristpilo aj k obnove stredovekej kaplnky. Zmerom je v o najvej miere prezentova jej autentick podobu zretaurovanm pvodne svislch plch nstennej maby a prinavrtenm jej pvodnej vky a rky v ucelenej architektonickej prezentcii. V intencich stanovenej metodiky bol koncom roka 2009 dreven kazetov strop rozobrat a osaden v sekundrnej polohe vo vchodnom krdle. Tehly uloen na drevench trmoch boli pouit na rekontrukciu podlahy kaplnky. Rozoberanie trmov, na ktorch bol uchyten kazetov strop bolo realizovan postupne, a to ich plenm popri stench, postupnm vyberanm z muriva a nslednm zamurovanm detruovanch stien, s maximlnym repektovanm a ochranou historickch kultrnych vrstiev. V junej stene miestnosti (vybudovanej poas renesannej pravy priestoru) boli torz trmov ponechan in situ ako doklad jednej z vvojovch etp priestoru. Odstrnenm kontrukcie drevenho stropu sa otvorila monos celkovej architektonicko-vtvarnej rekontrukcie stredovekho priestoru.
__________________________________________________________________________________________
122
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Interir kaplnky po odstrnen drevenej trmovej kontrukcie. Foto: Ing.arch. O. Strek
Na mieste junej steny kaplnky odstrnenej v renesannej stavebnej etape bola vybudovan nov murovan prieka, ktor vymedzila pvodn dispozciu. Vzhadom na priestory uvan Mzeom mesta Bratislavy je jun stena kaplnky zrove v pozcii intalanho prvku. elezobetnov preklad z 30. rokov 20.st. bol prekryt ahkm podvesenm stropom.
Priestor kaplnky po retaurovan a architektonickom prerieen. Foto: archv KP BA __________________________________________________________________________________________

123
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
V svislosti s premiestnenm kazetovho stropu bolo mon stredovek vmabu tvarovo a farebne rehabilitova v jej pvodnej vke a pristpi k ucelenej prezentcii gotickch nstennch malieb. Retaurtorsk vskum realizovan v mji 2009 definoval rozsah doposia zachovanch pvodnch omietkovch vrstiev, vtvarnho vrazu stien a detailov po poslednom rozsiahlom retaurtorskom zsahu na prelome 60-tych a 70-tych rokov 20.st. a preukzal monos uplatnenia nlezov v novej koncepcii obnovy interiru kaplnky. Poas retaurovania sa pristpilo k celoplonmu oisteniu povrchov od neistt, k ukotveniu a oisteniu pvodnch stredovekch omietok s vmabou nad odstrnenou drevenou kontrukciou a k doplneniu chbajcich omietok. Spsob retu repektoval posledn retaurtorsk prstup zo 70-tych rokov. Neutrlne plochy boli retuovan tupovanm. Obnovou priestoru kaplnky, ktor nie je v sasnosti ete ukonen, sa rehabilitovali stavebn zsahy stredovekho vvojovho obdobia, ktor s charakteristick, zretene itaten a tm vnimone cenn pre radnin komplex. Architektonicko-historick a umelecko-historick vskum interirov radninho komplexu: Mgr. E. Sabadoov, PhDr. I. tassel, PhDr. V. Obuchov, CSc., Mgr. P. Horansk Retaurtorsk prce a vskumy: Akad. mal. M. Flaugnatti, Akad. mal. V. Mtnik, Akad. soch. V. Vivder, Prof. Akad. soch. J. Porubovi, Ing. T. Machata Projekt obnovy: architektonick kancelria Bouda a Masr, zodpovedn projektant: Ing.arch. I. Masr Pouit literatra: Fiala,A.:Star radnica v Bratislave, Bratislava, 1987 Holk,.: Bratislavsk radnica, BIPS, Bratislava, 1990 Architektonicko-historick a umelecko-historick vskum interirov radninho komplexu, vypracoval Mestsk stav ochrany pamiatok v Bratislave, kol. autorov, 2005
Kontakt: Mgr. I. Baloghov, KP Bratislava, innet.balogova@pamiatky.gov.sk, tel.: 02/20489822 __________________________________________________________________________________________

124
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. P. Glos:
OBNOVA INTERIRU KOSTOLA SV. ANTONA PUSTOVNKA V ERVENOM KLTORE

Stredovek eremitsk kltor z prvej polovice 14. storoia. Kostol sv. Antona Pustovnka zo 14. storoia, obnoven a barokizovan v 18. storo. Obnoven a rekontruovan v 2. polovici 20. storoia. Obnova a retaurovanie interiru ukonen v roku 2006. Kltorn komplex v ervenom Kltore predstavuje v Zamagur - najsevernejej asti Spia - a napokon i v celoslovenskom meradle jedinen pamiatku vrcholnogotickej a sasne aj vrcholnobarokovej kltornej architektry. Nachdza sa na brehu rieky Dunajec, ktor tvor historick severn hranicu Spia s Poskom. Postaven je v prekrsnom prrodnom prostred na okraji Nrodnho parku Pieniny. Prezentuje ojedinel fragmentlne zachovan komplex stredovekho kartuzinskeho kltora zo 14. a 15. storoia, citlivo barokovo upraven, prestavan a doplnen za psobenia kamaldulskho rdu v 18. storo. Komplex kltora sa v svojej zkladnej hmotnej podstate zachoval a do dnench ias. Pozostva zo tyroch ndvor, ktor obopna sstava kltornch i hospodrskych objektov. Jadrom kltora bolo tvrt ndvorie tvoriace prsnu uzatvoren as kltora - klauzru. Okolo vekej krovej chodby (ambitu) bolo rozmiestnench desa mnskych domcov ciel so zhradkami ohradenmi mrmi, sliacich pre celoivotn asketick, od ostatnho sveta absoltne izolovan ivot ptrov otcov. Vek ambit stil do objektu kostola, rajskho dvora a konventu. Okolo ostatnch ndvor boli rozloen rzne hospodrske budovy, stajne, matale, voziarne, dielne, spky, sklady, pekre, pitl s kaplnkou, hostinec a do komplexu patril aj arel vodnho mlyna a pivovar. Posledn radiklna a zsadn obnova arelu kltora prebehla v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storoia, kedy dostal komplex zhruba dnen podobu. Kltor bol rekontruovan pre von i viazan cestovn ruch s vtedy nronejm i tandardnm turistickm ubytovanm, spoloenskmi priestormi, retaurciou so zzemm, rzovitou tzv. Krmou pod lipami, ako aj hospodrskym a technickm zzemm pre sprvu a personl. Do septembra 2001 dlh roky slila znan as arelu v prenjme pre ely koly v prrode mesta Bratislava. Zrcanina vekho kltornho ambitu s domcami mnchov so zhradkami boli po archeologickom vskume iastone prezentovan v torzlnom stave. Spolu s przemm budovy pv. konventu a rajskm dvorom sli dodnes muzelnym elom. Expozcia zaber viac ako polovicu celkovej rozlohy arelu. Najvznamnejm objektom arelu je kltorn kostol sv. Antona Pustovnka.
erven Kltor, celkov pohad na kostol sv. Antona Pustovnka. P. Glos __________________________________________________________________________________________
125
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Predstavuje typ jednoloovho kltornho kostola, zaklenutho iestimi poami rebrovej krovej klenby, s polygonlnym zverom v interiri svtyne, tribnou na zpadnej strane lode, kaplnkou a sakristiou po bokoch svtyne s priestormi archvu a kninice nad nimi. Kostol je zachovan v svojej pvodnej hmotnej podstate a vraze. Interir bol citlivo obnoven, doplnen a vyzdoben za psobenia kamaldulskho rdu tukovou vzdobou, vmabou a hlavnm oltrom v druhej tvrtine 18. storoia. ia, prve interir kostola nebol pri komplexnej obnove arelu, prebiehajcej v 50-60-tych rokoch 20. storoia retaurovan. Preto bol kostol dlhodobo uzatvoren a neprstupn. Vaka finannm prspevkom zo ttneho fondu kultry Pro Slovakia a z prostriedkov U.S.Steel pridelench Pamiatkovmu radu SR uznesenm vldy . 581 zo da 13.7.2005 sa v roku 2006 podarilo ukoni retaurovanie omietkovch vrstiev, tukovej vzdoby a vmaby interiru kostola. Realiztorom prc bol kolektv retaurtorov Oblastnho retaurtorskho ateliru Levoa pod metodickm dohadom Krajskho pamiatkovho radu Preov. asov a historick svislosti erven kltor vznikol zaiatkom 14. storoia na odahlom a pustom mieste v horch na severnej hranici vtedajieho Uhorska na stoku potoka Lipnk s riekou Dunajec. Kltor bol lokovan pri vznamnom brode cez Dunajec ako odno dvadsa rokov starieho kartuzinskeho kltora na Skale toiska v katastri obce Letanovce v Slovenskom raji. 1299 1319 1330 1351 zaloen prv kartuzinsky kltor na Skale toiska v katastri obce Letanovce magister Koko (Kaka, Gallus) z rodu Berzeviczi daruje svoju dedinu Lechnica kartuzinom zo Skaly toiska aby tu zaloili fililny kltor. prv prior Jn zana s vstavbou kltora kltor prestva by fililkou kltora pri Letanovciach (Lapis refugii)
okolo 1360 zaiatok vstavby kostola 1341, 1343, po r. 1454 njazdy husitskch vojsk, toky bratrkov, jiskrovcov kltor spustoen a pokoden po r. 1462 prior Gabriel zana s obnovou kltora 2. pol. 15. stor. za. 16. stor. obdobie duchovnho i hospodrskeho rozkvetu kltora prestavba konventu, pravy a nov zaklenutie refektra, zalenenie mlyna do arelu, severn rozrenie kltora vstavba hospicu, stajn, spok v novom krdle s rebrovo zaklenutm prejazdom a vznik novho ndvoria 2. tvrtina 16. stor. poiatok padku kltora 1545 1563 1567 1569 1625 1699 1704 1711 1746 1747
Bardejov
prepad kltora strami z nealekho hradu Niedzica mnsi opaj kltor a uchyuj sa v Posku kr Ferdinand I. po zsahu spiskho prepota Gregora Bornemiszu kltor ru smrou poslednho priora kartuzinsky kltor zanik aj fakticky kltor a kltorn majetky u v skromnch rukch a takmer 150 rokov strieda majiteov (Gapar Magczi, tefan Tkly, Juraj Horvth z Plava Ferdinand I. daruje kltor a jeho majetky Pavlovi Rkoczimu obdobie zveadenia kltora zvenie a posilnenie obvodovho mru, prava a dostavba zpadnho krdla kltor od Albety Rkocziovej (rod. Erddiovej) kupuje nitriansky biskup Ladislav Mattyasovszky, ktor tu plnuje optovne osadi rehou kartuzinov biskup v zveti kltor dva reholi kamaldulov (E.C.M.C. Eremita kamaldulensis montis koronae) poiatok barokovch stavebnch prav ukonen barokov obnova a vzdoba interiru kltornho kostola vysvtenie obnovenho kostola
24. - 25. august 2010
1724 (1726) kltor poven na optstvo
__________________________________________________________________________________________ 126
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
1750 1754 1782
prstavba vee ku kostolu v polohe u nefunknho malho ambitu a rajskho dvora obnova vstupnho krdla, zvenie kltora o severn ndvorie s pivovarom, vozovou, stajami, a pod., vstavba severovchodnho krdla v II. ndvor rozhodnutm cisra Jozefa II. kltor zruen. Majetky pripadaj nboenskmu fondu (Fundus religionis). Kltor zameran a graficky zaznamenan Jozefom Mattyasovszkm, prsanm geometrom Spiskej upy cisr Frantiek II. daruje kltor aj s majetkami novovzniknutmu Grckokatolckemu biskupstvu v Preove, ktor kltor vyuva iba hospodrsky kltor upad a chtra po poiari s objekty kltora neobvan
1820 1907
po r. 1918 arel prenajma Klub slovenskch turistov a lyiarov v Preove menie opravy objektov, provizrne zastreenie objektov, zriadenie nocahrne
erven Kltor, interir kostola. Archv P SR. Mencl 1936 1952 1966 celkov obnova, konzervcia, rekontrukcia a adaptcia objektov a priestranstiev kltora mimo kostola 1984 1985 retaurtorsk prieskum interiru kltornho kostola 1987 statick zabezpeenie kostola a jeho klenbovho systmu, oprava zastreenia 1999 2003 - zaiatok retaurovania interiru kostola (ttny fond kultry Pro Slovakia) 2006 ukonenie retaurovania interiru kltornho kostola (finann prostriedky U.S.Steel pridelen Pamiatkovmu radu SR uznesenm vldy . 581 zo da 13.7.2005 na retaurovanie interiru kostola) 28. aprl 2007 slvnostn odovzdanie interiru kostola do prehliadkovej trasy muzelnej expozcie v kltore Retaurovanie nstennch malieb, tukovej vzdoby a kamennch lnkov bvalho kartuzinskeho kltornho kostola v ervenom Kltore94 Symbiza gotickej architektry a barokovej vzdoby interiru kltornho kostola bola prvkrt vne naruen zaiatkom 19. storoia, kedy bola vek as oltrov odpredan do Musziny v Posku.
pouit z asti spolonho materilu prezentovanho pri prleitosti odovzdania obnovenho interiru kostola do muzelnej expozcie (as retaurovanie: ORA Levoa, Mgr. E. Spalekov, Akad. soch. L. Szkely 2006) __________________________________________________________________________________________
94
127
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Retaurovanie interiru kostola si vyadoval predovetkm stav jeho vzdoby, ktor bol havarijn. Pod zl stav interirovej vzdoby sa podpsal tie celkov stav a vne pokodenia objektu.
erven Kltor, pohad do interiru kostola: Melantrich 1938 Kltorn komplex po vraznej rekontrukcii v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storoia nadobudol pvodn obrysy, poslednm a u dlh roky neprstupnm, ale najviac zachovanm objektom vo svojej pvodnej podobe, bol kostol. Preto cieom retaurtorskej akcie bola zchrana a o najrchlejie sprstupnenie kltornho kostola. Retaurtorsk prieskum: Prv retaurtorsk prieskum a nvrh na retaurovanie pamiatky vypracovali v roku 1985 ttne retaurtorsk ateliry Oblastn retaurtorsk atelir Koice (erven Kltor nstenn maba a tukov vzdoba bvalho kartuzinskeho kltornho kostola. Retaurtorsk as spracoval Akad. mal. J. Reovk, umelecko-historick as Z. Benekov, prom. hist.). V roku 1999 bol zrealizovan aktualizovan a doplujci retaurtorsk prieskum maliarskej a tukovej vzdoby interiru a tie kamennch lnkov kltornho kostola, ktor vykonali retaurtori Pamiatkovho stavu Oblastnho retaurtorskho ateliru v Levoi Akad. soch. L. Szkely a Radim ech. Na zklade vsledkov tohto vskumu bol vyhodnoten stav interirovej vzdoby nasledovne: Nstenn maby: Fyzick stav nstennch malieb celho objektu bol v znane havarijnom stave. Jednalo sa najm o silne zdetruovan omietkov vrstvu v spodnej asti bola znien aj pvodn gotick omietkov vrstva, v inch plochch obidve barokov vrstvy.
erven Kltor, kostol, iluzvny baldachn a anjelom po retaurovan. ORA Levoa __________________________________________________________________________________________
128
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Do stavu omietkovej vrstvy zasiahli hlavne statick poruchy objektu kostola, v ase pre zaatm retaurovania stabilizovan. Stav omietky a farebnej vrstvy bol rzny severn stena bola zdevastovan cca na 80%, jun stena bola zachovalejia s pribline 60% devastciou. Rozdiel v zachovanosti bol aj v oboch barokovch vrstvch nstennej maby. Posledn neskorobarokov vrstva bola zachovan sce bez premalieb, avak so znanm bytkom maby oproti pvodnmu rozsahu maliarskej vzdoby. Pod touto vrstvou sa nachdzala prv barokov vrstva len v miestach okolo bonch oltrov a tvoril ju maovan baldachn okolo oltrneho nadstavca medzi oknami. V inch partich sa prv barokov fza neobjavila. Z hadiska technickho stavu bola najpevnejia gotick vpenn omietka, ktor bola zachovan len vo fragmentoch a miestami bola odchlen od steny. Bolo potrebn rozsiahle spevnenie a injektovanie celej podkladovej vrstvy. Dve vrstvy barokovej omietky boli silne zdetruovan a tie si vyadovali rozsiahle spevnenie. Samotn nstenn maby boli miestami sprkovaten. Na zklade predchdzajceho prieskumu a aktualizovanho, resp. doplujceho retaurtorskho prieskumu bolo mon stanovi tri etapy vzniku maliarskej vzdoby: 1. 2. 3. Gotick vrstva (okolo roku 1360): steny lode, klenba lode, sakristia a kaplnka neboli farebne rieen, boli bielo len, v druhej vrstve boli zvraznen rebr klenby lode sivo-okrovou farbou. Barokov vrstva do roku 1746: v tejto vrstve bola stena okolo bonch oltrov na severnej a junej strane lode zdoben maovanm baldachnom. Ostatn plocha stien vrtane klenby bola bielen. Neskorobarokov vrstva (1747-1781): v tejto fze dolo k razantnmu prehodnoteniu vzdoby kostola a cel klenba aj bon steny dostvaj vekorys tukov a maliarsku vzdobu. Na klenbch sa tto vrstva aplikovala priamo na pvodn gotick omietku, na severnej a junej stene bolo uroben pekovanie a natiahnut bola nosn omietkov vrstva pre tuko a nsledn mabu. Tto vrstva ostala najviac zachoval, preto aj retaurtorsk zsah bol zameran na prezentciu tejto fzy vzdoby kostola.
erven Kltor, kostol, tukov vzdoba klenby, stav poas retaurovania. P. Glos tukov vzdoba kostola: tukov vzdoba ako aj rebr klenieb neskorobarokovho charakteru vtvarnej vzdoby interiru kltornho kostola. Dekoratvna tukov vzdoba pokrva tekmer cel plochu klenby lode, horn as severnej a junej steny a okennch paliet. Vo vzdobe prevlda motv rohu hojnosti, kvetu, psky, kartue, zrkadla, rokaja a rozety, komponovanch do trojuholnkovch a obdnikovch pol klenby, stien, lunet a paliet. V rmci pol sa motvy opakuj v zrkadlovom obraze s malmi obmenami. Retaurtorskm prieskumom sa zistilo, e dekoratvna tukov vzdoba klenbovch pol bola nanan na husto pekovan, predkreslen gotick omietku. Z 50% tto vrstva absentovala a zvyok bol uvonen od podkladu s viditenmi prienymi prasklinami po celom povrchu. tuko je modelovan in situ bez __________________________________________________________________________________________
129
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
odlievania. tukov vzdoba stien, okennch paliet a lunet je rovnako ako tukov vzdoba klenieb modelovan in situ na predkreslen pekovan omietkov vrstvu, v tomto prpade barokov.
erven Kltor, kostol, rebr a tukov vzdoba klenby, stav poas retaurovania. ORA Levoa Omietkov vrstvy aj tuko boli uvonen od podkladu, tukov vrstva bola znane zdevastovan, na mnohch miestach len fragmentlne dochovan. Absencia tuka bola cca 60% a zvyok bol uvonen od podkladu, resp. aj s podkladom. Od poslednho prieskumu v roku 1985 sa stav pokodenia vrazne zhoril a v ase zaiatku retaurtorskch prc ho bolo mon povaova za havarijn. Prinou pokodenia bola predchdzajca permanentn vlhkos objektu. Retaurtorsk zsah bol aktny a realizovaten, pretoe dekoratvne prvky tukovej vzdoby boli v podstate zachovan do takej miery, e bola mon spen rekontrukcia chbajcich ast pomocou predkreslenia jestvujcich motvov na kartny z analogickch prvkov a dochovanch podkresieb. Kamenn lnky: Retaurtorsk vskum kamennch lnkov bol zameran na klenbov rebr klenby lode, kaplniek a empory s dvojicou podpornch pilierov, alej vstupn portl a portly kaplniek a kamenn lnky presbytria najm na gotick sedliu, stenov vklenkov pastofrium, a lavabo. Vetky kamenrske prvky pochdzaj z gotickej stavebnej fzy objektu kostola. Pieskovcov rebr klenby lode sa nachdzali vo vemi zlom stave, pvodn hmota bola poznaen predchdzajcim zatekanm a neustlou vlhkosou. Kamenn hmota bola zvetran, spojivo kamea vyplaven a dochdzalo k fliovitmu odlupovaniu hmoty v povrchovch vrstvch. V kamennej hmote boli vrazn hbkov aj povrchov praskliny, miestami bola absencia hrn a profilcie tak vrazn, e prechdzala a do amorfnch tvarov a takmer v kadom klenbovom poli boli uvonen jednotliv seky rebier. V rovnako havarijnom stave bola aj vrstven polychrmia rebier klenby lode, ktor na mnohch miestach absentovala, zvyok polychrmie bol uvonen od podkladu, sprkovaten a pri dotyku odpadval.
__________________________________________________________________________________________
130
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
erven Kltor, kostol, podklenutie empory pred retaurovanm. P. Glos Kamenn hmota osten, prtov a kruieb okien bola v nepomerne lepom stave, ne klenbov rebr. Kamenn lnky okien boli bez viditench hbkovch praskln, povrchovo zvetran prirodzenou degradciou hmoty asom a psobenm poveternostnch vplyvov, najm na exterirovej strane. Viditen bol predchdzajci sekundrny zsah nevhodn odstrnenie a prekrytie kruby a prtov okien omietkou, cementov tmely, vymenen kruba.
erven Kltor, kostol, kamenn kruba okna. P.Glos Hmota vstupnho zpadnho portlu sa nachdzala v dobrom stave, povrchovo zvetran, s drobnejmi defektmi a zneistenm. Portly vedce z kostola do kaplnky a sakristie nebolo mon preskma, pretoe ich predn strana je prekryt soklovou asou architektry barokovho hlavnho oltra. V relatvne dobrom stave sa zachovali aj ostatn kamenrske prvky v presbytriu vklenkov pastofrium, sedlia, lavabo.
erven Kltor, kostol, zpadn portl kostola. P. Glos __________________________________________________________________________________________

131
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Pri obnove kamenrskych prvkov klenbovch rebier ilo predovetkm o ich konzervciu s maximlnym repektovanm hmoty originlu, tvarov rekontrukciu a doplnenie chbajcej polychrmie. Na oknch a vstupnom zpadnom portli sa javil nevyhnutn zsah aj z exterirovej strany. Priebeh retaurovania: Po ukonen a vyhodnoten retaurtorskho prieskumu bol spracovan Nvrh na retaurovanie, ktor bol posden a schvlen Krajskm pamiatkovm radom Preov. Samotn retaurtorsk prce prpravn fza aj fza retaurovania prebiehali v rokoch 2000-2003 a v roku 2006, kedy boli ukonen. Postup prc bol nasledovn: V prvej etape bola vykonan dsledn sancia jestvujcej omietkovej vrstvy s nstennmi mabami, ako aj omietkovej vrstvy nescej plastick tukov vzdobu v gotickch klenbovch poliach a na bonch stench svtyne a lode kostola, kee stabilita omietkovej vrstvy bola silne naruen opakovanm zatekanm vody z pokodenej strechy v minulosti. Absentovala znan as omietkovej vrstvy a v jestvujcej bolo silne zdetruovan spojivo, ktor bolo potrebn nahradi. Prvm krokom bolo penetrovanie zvetranej omietkovej vrstvy najprv roztokom vpennej vody a po preschnut slabm roztokom Sokratu. Nsledne bol aplikovan injektny roztok na upevnenie omietkovej vrstvy k murivu. Pvodn gotick omietka na vej asti severnej steny u nebola dochovan. Kee na severnej stene lode bola omietkov vrstva hrub 5 8 cm, musela by omietka ete dodatone penetrovan. Nsledne bola medzera medzi omietkovou vrstvou a murivom v hrbke 8 cm do vky asi 20 cm vyplnen omietkovou zmesou spojenou so Sokratom, aby sa zamedzilo niku injektnej malty. Po vytvrdnut omietkovej zmesi bola v dvojtdovch intervaloch aplikovan zrieden injektna malta vo vke cca 10 cm za de, inak hrozilo odtrhnutie podmanej omietkovej vrstvy, nakoko sa injektoval ps dlh 2,5 m. Injektovan seky omietkovej vrstvy boli zabezpeovan pomocnm podpornm leenm. V alej etape sa pristpilo k upevovaniu tukovej ornamentlnej vzdoby a fixcii neskorobarokovch nstennch malieb. Technolgia realizcie tukovej vzdoby v dobe jej vzniku nebola najvhodnejia, pretoe prvky tukovej dekorcie boli realizovan na hladk omietkov vrstvu na predkreslen predlohu, bez akhokovek pekovania, v dsledku oho ornamenty v hrbke 3-5 cm viseli na klenbe a dilatcia medzi stenou a tukou sa pohybovala v rozmedz 1-7 mm. Ornamenty neboli vyhotoven z kvalitnej tukovej hmoty, ale len z omietkovej zmesi vpna a pomerne hrubho piesku, preto aj sdrnos materilu nebola dostaton. Z tohto dvodu bolo potrebn uvonen a ovisnut tukov ornamenty upevni podstreknutm injektnou zmesou a kotvi pozinkovanmi drevoskrutkami. In spsob nebol mon, kee uvonen tukov prvky boli vemi krehk, drobiv a pri odnman by sa lmali. Tento postup sa ukzal efektvny a spoahliv. alou etapou retaurtorskch prc bola rekontrukcia vekho bytku omietkovej vrstvy a tukovej ornamentlnej vzdoby. Najprv bola rekontruovan barokov omietkov vrstva, ktor absentovala najm na severnej stene lode. Omietka bola nakladan vo viacerch vrstvch a nakoniec zatiahnut do finlneho vrazu. Na doplnenie chbajcich prvkov tukovej dekorcie boli zhotoven ablny, poda ktorch bol na omietku predkreslen tvar prvku. Po zakreslen ornamentov na celej ploche klenby a stien kostola bolo rieen statick zabezpeenie modelovanch ornamentov tak, e boli vyhotoven pomocn kontrukcie z navtanch a osadench pozinkovanch drevoskrutiek a tenkho medenho drtu. Na tieto kontrukcie sa aplikovali a modelovali jednotliv dekoratvne prvky z omietky podobnej zrnitosti ako pvodn omietkov hmota. Kee plasticita ornamentov dosahovala miestami hrbku a 5 cm, bolo potrebn omietku naklada postupne po vrstvch po zavdnut predolej vrstvy. Modelcia pvodnch ornamentov je pri pozornejom vnman rozpoznaten od rekontruovanch ast. Rekontruovan bola asi polovica tukovej ornamentlnej vzdoby, v niektorch klenbovch poliach to bolo aj viac. Na farebn scelenie retu bola zvolen technika napodobivej retue, pri podrobnejom skman rozpoznatenej od originlu. Pvodn farebn rieenie podobne ako aj pvodn modelcia, bolo pomerne jednoduch, s pastznymi vrstvami a m alej od presbytria bola maba bola maba jednoduchia a menej preczna.
__________________________________________________________________________________________
132
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
erven Kltor, kostol, tukov vzdoba klenby po retaurovan. P. Glos Kamenn stpy zpadnej empory boli konzervtorsky oetren, nsledne bola rekontruovan omietkov vrstva s farebnou pravou mramorovania. Konzervtorsky bol oetren aj vstupn zpadn portl. Nstenn maby na severnej a junej stene lode boli vytvoren v dvoch obdobiach. Prv barokov vrstva je prezentovan maovanmi baldachnmi po stranch tyroch bonch oltrov. Maba je vemi kvalitn, bola maovan priamo na pvodn gotick omietku. Nebolo mon zisti rozsah dochovania tejto vrstvy, pretoe pri nslednej neskorobarokovej prave bola natiahnut nov omietkov vrstva, na ktor bola aplikovan nov rozren kompozcia maliarskej vzdoby po stranch oltrov, obohaten o figry anjelov pridriavajcich baldachn.
erven Kltor, kostol, maba anjela po retaurovan. ORA Levoa Po oisten boli vetky miesta v omietkach a vo fragmentoch vytmelen. Tieto maby sa nachdzali v minimlnych ostrovekoch omietok a neumoovali scelenie svislho obrazu, preto boli retaurovan ako fragmenty, bez rekontrukcie figr a tvarov. Retu bola aplikovan vo vekej miere neutrlna a tieto fragmenty psobia celkovo kompaktne a vizulne prjemne. alia nstenn maba je situovan na murovanej gotickej zpadnej empore postavenej na dvoch kamennch pieskovcovch stpoch. Tieto maby pochdzaj z prvej barokovej etapy vzdoby kostola. Je to vemi kvalitn maba s rastlinnmi motvmi, ktor sa ani raz neopakuj a boli pomerne zachovan s vnimkou plochy pre severnej stene lode. Tieto asti boli rekontruovan.
__________________________________________________________________________________________
133
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
erven Kltor, kostol, barokov vmaby parapetu empory po retaurovan. ORA Levoa Pod emporou na avej strane a po oboch stranch uzveru presbytria boli objaven pod omietkou dobre zachovan maovan stredovek konsekran kre. Po odstrnen sekundrnych vrstiev boli konsekran kre oetren, spevnen, vytmelen a nakoniec retuovan. Do vky dvoch metrov od podlahy bola po celom obvode kostola aplikovan sanan omietka. Po celom obvode interiru kostola s situovan barokov plastick konsekran kre s plastickm rastlinnm ormovanm, ktor boli taktie zretaurovan. V strede dvoch krov boli osaden dobov kovov svietniky na svieky. Stopa po osaden svietnikov sa nachdzala aj v ostatnch kroch, preto bola realizovan rekontrukcia vetkch svietnikov a vyhotoven boli aj dva viacramenn stojanov svietniky pred hlavn oltr. Do kostola bola tie zaveden elektrointalcia na zsuvkov obvody poda spracovanho projektu. Zkladnm metodickm prstupom k realizcii elektrointalcie bolo prezentovanie kostola ako muzelneho expontu v pvodnom vraze bez viditench stabilnch zariaden elektrointalcie bez svietidiel, elektrickch lustrov, ovldacch prvkov tak ako mohol kostol vyzera v obdob jeho najvieho rozkvetu v polovici 18. storoia. Preto bolo zavedenie elektrointalcie obmedzen na zsuvkov obvody. V prpade organizovania liturgickch, kultrnych i inch podujat je mon pripoji potrebn ozvuenie, osvetlenie, zdroje hudby a in zariadenia na zsuvkov obvody. Na osvetlenie priestoru bud sli svieky umiestnen po obvode kostola. Retaurtorsk prce na vzdobe interiru kostola boli realizovan v etapch aj vo vertiklnom smere. Z akho drevenho leenia sa najprv rieili horn dve podlaia pod klenbou, kde sa nachdzalo pribline 80% z celkovej dekoratvnej vzdoby interiru.
erven Kltor, kostol, retaurovanie v etape po znen leenia. P. Glos Sasne boli konzervtorsky oetren kamenn lnky gotickch okien a doplnen boli chbajce okenn vplne v drevenom rmovan poda existujcich vpln. Nsledne sa rozobrala horn as drevenho leenia a bolo vytvoren svisl znen svisl podlaie, z ktorho boli dostupn nstenn maby, plastick a maliarska ornamentlna vzdoba murovanej zpadnej empory. Po ukonen prc bolo kompletne zdemontovan cel leenie a dokonen bola rekontrukcia plastickch dekoratvnych a kamenrskych prvkov v spodnej asti lode a presbytria kostola.
__________________________________________________________________________________________
134
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
erven Kltor, kostol, klenba po retaurovan. P. Glos V celom interiri kostola mimo maliarskej a plastickej vzdoby je aplikovan biely vpenn nter, ktor bol finlne upraven lazrnou, vemi jemnou vrstvou patiny. Zver: Na zver je potrebn kontatova, e p retaurtorskch sezn v interiri kltornho kostola so silne zdevastovanmi interirovmi omietkami, s vrazne pokodenou a absentujcou tukovou a maliarskou vzdobou prinieslo kvalitn, mimoriadne zaujmav a reprezentatvny vsledok. Priestoru kostola sa podarilo prinavrti charakteristiku barokovej pompznosti vzdoby situovanej v strohom ale mohutnom objekte gotickho kostola.
erven Kltor, kkostol, celkov pohad do kostola po retaurovan interiru. 2010. P. Glos Prce na obnove interiru kostola nie s plne ukonen; na obnovu ak kaplnka a sakristia po stranch svtyne a priestory nad nimi, ako aj exterir objektu. Z autentickho vybavenia kostola sa v ostatnom obdob podarilo retaurova zvesn obraz sv. Bogumila, arcibiskupa z Gniezdna a nadivotn plastiku Kristus na kri. V sasnosti prebieha retaurovanie dominanty celho interiru kostola retaurovanie hlavnho neskorobarokovho oltra sv. Antona Pustovnka od rakskeho sochra Dionza Reismayera a levoskho maliara Jna Reicha datovan rokom 1746.
Kontakt: Ing. P. Glos, KP Preov, pupo@stonline.sk, tel.: 051/2452821 __________________________________________________________________________________________

135
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. P. Hri:
KOMPLEXN OBNOVA REFORMANHO KOSTOLA VEK TA

Tmou prspevku je komplexn obnova reformovanho kostola vo Vekej Tni. Poda znmych archvnych zdrojov a literatry sa vedelo, e najstarie psomn pramene, vzahujce sa na Vek Tu, pochdzaj z 13. storoia. Zmienku v Zempln vrmegye s vrosai o existencii sdla v r. 1067 zatia nim nemono doloi. Najstaria zachovan listina o existencii Tne je z 9. oktbra 1276, ke kr Ladislav IV. povouje Farkasovi, synovi Paschu Emeudskho, ktor nem muskch potomkov, aby zem Thorona dedil po jeho smrti jeho vnuk Alex (alebo Elek), syn Jna a jeho za Michal, syn Ombuda. Z prvej polovice 14. storoia s znme zznamy v spisoch ppeskch desiatkov, ktor sa vzahuj u priamo na kostol vo Vekej Tni a s prvmi znmymi psomnmi sprvami o tomto kostole. V spise z rokov 1332 1337 sa v r. 1335 spomna Egdius farr z Tne, kostol je zasvten sv. Michalovi. Za zmienku stoj i fakt, e v roku 1581 zomrel achtic Juraj Darczi, ktor sa spomna ako spolumajite obce a to preto, e jeho nhrobn kame s npisom sa naiel poas pamiatkovho vskumu pod emporou kostola. V 16. storo patr u kostol protestantom a patr im dodnes. Toko vemi strune o najstarch psomnch zmienkch o Tni (nzov Vek Ta ako pomenovanie starej z dvoch tnianskych osd sa vil a v 15. storo) a o samotnom kostole. Kostol vo Vekej Tni sa nachdza na zem znmej Tokajskej vinohradnckej oblasti a prve to malo rozhodujci vznam pre jeho komplexn obnovu. V roku 2002 sa v svislosti s nominciou slovenskej asti Tokajskej oblasti do svetovho kultrneho dedistva zaala prprava komplexnej obnovy pvodne romnskeho kostola, ktorho dovtedaj stav bol zo stavebno-technickho hadiska pomerne zl, rovnako na nevyhovujcej rovni bola i prezentcia jeho pamiatkovch hodnt. Prve v tomto obdob vznikol na MK SR nov model financovania obnovy kultrnych pamiatok a to program Obnovme si svoj dom, v rmci ktorho sa vskum a obnova tohto kostola pravidelne financuje dodnes. Dnes u mono poveda, e jeho komplexn obnova je v zsadnch rysoch ukonen, naalej sa ete postupne realizuje obnova niektorch detailov a okolia kostola, v svislosti s tm sa i naalej priebene roziruje rozsah poznania pamiatkovch hodnt kostola. Na zklade rozhodnut KP Koice sa v roku 2003 zaali v kostole sbene vykonva archeologick pamiatkov vskum pod vedenm PhDr. Driusa Gaaja z Vchodoslovenskho mzea Koice v spoluprci s Mgr. Petrom Tajkovom z Technickej univerzity Koice a architektonicko-historick pamiatkov vskum pod vedenm Dr. Ing. arch. Jna Krcha, PhD. Nsledn retaurtorsk obnovu kostola vykonval a naalej postupne vykonva retaurtor Mgr. Peter Gombo. V rmci spracovvania prpravnej dokumentcie obnovy bol vypracovan i posudok k vlhkostnej sancii kostola a nvrh sancie autorizovanm stavebnm ininierom Ing. Jozefom Bakom, CSc. Archeologick a architektonicko-historick pamiatkov vskum identifikovali zkladn stavebno-historick etapy vvoja kostola a v rmci nvrhu ochrany, obnovy a prezentcie urili spsob obnovy pamiatkovch hodnt kostola. Mono ich strune zhrn nsledovne: romnska etapa doteraz bola datovan do roku 1254 (Borovszky, Mencl), vskum ju posunul na koniec 12. storoia a to na zklade analgii s romnskymi kostolmi vo Svtuiach a v Karcsi, odvolvajc sa na bullu ppea Urbana III. z roku 1187 o pridelen Karcse rdu stefanitov a skman svislosti kamenrskych detailov s ostrihomskou dielou (Gerevich). Vskum stanovil presn rozsah tejto etapy v zpadnej polovici sasnho kostola a to v podobe lode romnskeho kostola s malou vstavanou veou nad emporou na zpadnej strane, postavenej z tehl formtu 4,5 x 15 x 29 cm. V interiri kostola identifikoval zvyky zkladov zbranej apsidy svtyne a vchodnho ukonenia lode s vaznm oblkom, pod emporou odkryt zvyky romnskej podlahy s maltovmi otlakami tehlovej dlaby tvorcovho formtu i torzom tehlovej dlaby v JZ kte po odstrnen mladieho schodiska na emporu. alej identifikoval pokodenie SV nroia vee po zsahu bleskom 28.6.1909. Pvodn zpadn romnsky portl bol okolo roku 1500 nahraden gotickm a v roku 1834 bol tento nahraden klasicistickm. V junom obvodovom mre romnskej lode boli odkryt tri romnske trbinov okn, z toho jedno cel a dve naruen neskorou gotickou etapou a etapou z roku 1834. Na severnej stene sa odkryli pozostatky zosekanch tehl, ktor slili ako podpora drevenej kontrukcie romnskeho schodiska na emporu. Identifikoval sa i pvodn vzhad romnskych zdvojench okien vo vei kostola so strednm pilierikom a zakonenm dvojicou do seba zapretch tehl. Nstenn mabu v tympanne slepho junho romnskeho portlu literatra datuje do polovice 13. __________________________________________________________________________________________
136
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
storoia, retaurtorsk vskum na severnej stene romnskej lode kostola objavil zvyky nstennch malieb a na pilieroch empory fragmenty konsekranch krov, takisto zvyky dekoratvnej linernej vzdoby vo forme iernych liniek s uzlami a loklne otlaky elezitej ervenej. Vrstva vzdoby je mladia ako samotn murivo romnskej asti. gotick etapa poda vskumu je zachovan v rozsahu zkladovho muriva vchodnej polovice sasnho kostola, vrtane kamenrskych prvkov neskorogotickej sieovej alebo hviezdicovej rebrovej klenby sekundrne zamurovanch v prstavbe nad junm portlom kostola z roku 1936 a in situ zachovanch pozostatkov kamennho ostenia okna v junom obvodovom murive romnskej lode kostola ako aj fragmentov kruby, sekundrne zamurovanch v parapetnom murive empory. V inej asti parapetu empory a pri osten klasicistickho zpadnho portlu s sekundrne zamurovan lnky z gotickho zpadnho portlu. Poda tchto kamenrskych lnkov je etapa datovan na zaiatok 16. storoia. R. 1581 v psomnch prameoch sa spomna krypta alebo hrob a nhrobn kame Juraja Darcziho rozmerov 194 x 86 cm niekde pred vstupom alebo pod emporou kostola. Pravdepodobne je toton s nhrobnm kameom rozmerov 192 x 90 x 40-50 cm, ktor sa vskumom naiel v osi lode pod emporou, stopy po npise na om vak u neboli viditen. R. 1628 pokryt cel kostol novou palubovou podlahou, potvrdenou i archeologickm vskumom a zachytenou na fotografii z roku 1936 pred vtedajou obnovou. R. 1834 datovanie nad klasicistickm zpadnm portlom po odstrnen gotickho portlu, z tejto etapy pochdzalo i schodisko na emporu v JZ kte, vymurovan zo zvykov gotickej kamennej korunnej rmsy, v tej svislosti bolo zruen gotick dreven schodisko pozd junej steny lode na emporu a zamurovan vstup na emporu so zvykami poslednch murovanch stupov gotickho schodiska. Zruen bolo okno na junej stene romnskej lode a zamurovan do roviny vntornej steny, uzatvoren otvor medzi veou a emporou a vytvoren severn vstup do vee z povaly vybranm romnskeho muriva. R. 1909 po zsahu bleskom 28.6.1909 sa novmi tehlami doplnila horn as SZ nroia vee R. 1936 poda projektu architekta Jna Leska z Krovskho Chlmca (projekt sa zatia nenaiel, je mon, e sa nezachoval) a poda uritho metodickho usmerovania V. Mencla sa na gotickch zkladoch nanovo postavila vchodn polovica kostola, gotick zklady sa od nadzemnho muriva oddelili lepenkou. Obnova priniesla i zvan poznatky o romnskej asti kostola. Objavil sa jun romnsky vstup s nstennou mabou v tympanne, zrove sa na jeho ochranu postavila prstavba, v ktorej boli sekundrne zamurovan gotick kamenn lnky. Spod omietok sa odkryli romnske tehlov zuborezy na severnej, zpadnej a junej fasde romnskej asti kostola. Statick problmy sa rieili vybudovanm elezobetnovho stuujceho venca, vertiklne nosnky I profilu, kotven do venca a betnovch ptiek spnali obvodov mry romnskej asti kostola. Nvrh ochrany, obnovy a prezentcie kultrnej pamiatky uvauje so sasnm stavom, ke kostol mono rozdeli na dve asti: zpadn romnsku vemi dobre fyzicky zachovan a vchodn z r. 1936, postaven na gotickch zkladoch. Koncepcia nvrhu obnovy uvauje v romnskej asti prevne s konzervovanm autentickho stavu a prevne retaurtorskmi zsahmi, i u ide o prezentciu zatlanch omietok s renm monochrnnym nterom, s fragmentmi romnskej linernej vzdoby, konsekranch krov a rmovan nstennch obrazov, prezentciu otlakov romnskych schodov na emporu na severnej stene romnskej lode, prezentciu zvykov romnskej tehlovej dlaby v JZ kte pod emporou na pvodnej romnskej nivelete a rekontrukciu obdobnej dlaby v celom kostole s odlenm romnskej etapy paralelnm kladom na strih kr od ostatnej asti s paralelnm kladom na styk kr. Zbran romnska svtya a vchodn obvodov mr s vaznm oblkom s prezentovan v podlahe pdorysom svtyne a zkladov vchodnho obvodovho muriva romnskej lode a na bonch stench romnskej lode v podobe otlakov po odstrnen romnskeho vchodnho obvodovho muriva. Alternatvne bolo mon prezentova romnske trbinov okn v junom obvodovom murive romnskej lode tak, e tieto by boli odkryt a rekontruovan poda ich zachovanch sekov ako aj poda jednho celho zachovanho okna, priom gotick okno, nsledne prekrvajce as z nich by bolo prezentovan in situ len v podobe zachovanch sekov ostenia alebo prezentovanm analogickej slohovej rekontrukcie gotickho okna s pouitm originlnych kamennch prvkov kruieb, jednho celho romnskeho okna a ostatn dve by boli prezentovan len naznaenou ryhou po obvode ich ostenia s ponechanm gotickch zmuroviek. Autor vskumu sa nakoniec v rmci autorskej licencie a po konzultcii s metodikmi KP Koice rozhodol prezentova druh alternatvu. Obdobne alternatvne bolo mon prezentova gotick schodisko na emporu bu len vybranm sekundrnej zmurovky na junej strane parapetu empory a konzervovanm dvoch __________________________________________________________________________________________
137
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
zachovanch tehlovch stupov v murive parapetu empory alebo analogickou rekontrukciou podoby schodiska jeho pokraovanm v drevenej kontrukcii novotvarom. Autor sa obdobne ako vyie nakoniec rozhodol pre prezentciu podoby schodiska s analogickm novotvarom. Zruenm schodiska a stropnho vlezu na emporu z r. 1834 bolo mon prezentova u spomnan pozostatky romnskej dlaby kostola v JZ kte pod emporou, ako aj pozostatky obdobnej dlaby na empore s jej slohovou rekontrukciou v pvodnej romnskej nivelete podlahy na empore. Z hadiska jednotnho a neruivho psobenia analytickej prezentcie odkrytch pamiatkovch hodnt kostola v rmci celkovho vyznenia interiru sasnho kostola bola vchodn as interiru z r. 1936 zjednoten nterom v rovnakom odtieni ako prezentovan omietky v romnskej zpadnej asti. V exteriri zpadnej romnskej asti kostola boli retaurtorskm spsobom odstrnen novodob brizolitov omietky a rekontruovan pvodn romnske ren omietky, tehlov zuborezov vlysy na fasde a okn na vei boli takisto retaurovan do pvodnej podoby. Romnska as exteriru je obdobne ako v interiri odlen od vchodnej asti prevaujcim retaurtorskm spsobom obnovy a konzervovanm, prpadne slohovm rekontruovanm jej podoby, hladk omietky vchodnej asti s farebne zosladen s romnskou asou. Dosia vak obnovou nebolo rieen odstrnenie prstavby z roku 1936 pred junm romnskym vstupom s nslednm vyrieenm ochrany nstennej maby v tympanne portlu, takisto nebolo rozhodnut o spsobe prezentcie kamenrskych prvkov (zvyky gotickch klenbovch rebier, svornkov, osten, korunnej rmsy), pochdzajcich zo sekundrnych zmuroviek, odstrnench pri vskume. Zatia poslednou parcilnou etapou obnovy kostola bolo retaurovanie klasicistickho zpadnho portlu a osadenie slohovej kpie dver z etapy r. 1834, zhotovenej na zklade fotografi pred obnovou z roku 1936.
Kontakt: Ing. arch. P. Hri, KP Koice, hrin.pavol@email.cz, tel.: 055/2455836 __________________________________________________________________________________________

138
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. M. Kalinov:
VZNAM REALIZCIE VSKUMOV SAKRLNEJ ARCHITEKTRY

Zkon . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu a vyhlka MK SR . 16/2003 priniesli pomerne vrazn zmenu do systmu pamiatkovej ochrany na Slovensku.95 Okrem inho stanovili priebeh procesu pamiatkovej obnovy a pecifikovali aj potrebu pamiatkovho vskumu pre obnovu. Vyhlka zrove presne definuje formlne nleitosti a obsah prslunho pamiatkovho vskumu. Cieom tchto prvnych predpisov bolo zabezpei pri obnovch pamiatok monos, aby kadej podstatnej stavebnej prave objektu predchdzalo jeho dostaton poznanie. Toto poznanie objektu m umoni prslun pamiatkov vskum, v ktorom dostatone spracovan vskumn analytick as(zahajca predovetkm analzu vvoja objektu a inventarizan spis hodnotnch prvkov) umon presn pecifikovanie pamiatkovch hodnt a predmetu pamiatkovej ochrany objektu, teda vlastne toho, o treba v danom objekte chrni. A na zklade identifikovania pamiatkovch hodnt je potom spracovan Nvrh na obnovu pamiatky ako sas vskumu, ktor zohaduje ochranu definovanch prvkov a hodnt. Z tohto nvrhu nsledne mus vychdza projektov dokumentcia pamiatkovej obnovy. Cieom tohto postupu je zabrni negatvnym nsledkom stavebnch obnov, v ktorch a stavebn prce odhauj dleit hodnotn sasti pamiatok, no pri tom djde k ich zniku. Cel tento proces je mon pribli na prklade stavebnej obnovy fasd rmskokatolckeho farskho Kostola sv. Ondreja v Ruomberku. Obnova fasd kostola prebehla v roku 2002, teda v roku, ke nadobudol prvoplatnos sasn zkon ale v praxi ete fungoval zauvan star systm obnovy, poda zkona SNR . 27/1987 zb. o ttnej pamiatkovej starostlivosti, v ktorom prslun metodik usmeroval obnovu priamo poas stavebnch prc. Obnova fasd bola teda realizovan bez predchdzajceho pamiatkovho vskumu a z neho vyplvajceho nvrhu na obnovu. O tomto kostole nebol dosia spracovan komplexnej vskumn materil, ktor by sumarizoval jeho stavebno-historick vvoj a pamiatkov hodnoty. V minulosti mu pozornos venovali predovetkm miestni historici96 a iastone bol zdokumentovan kresbami V. Myskovszkho u koncom 19. storoia.97 Bdanm v prslunch archvoch sa podarilo zska plnov dokumentciu zsadnej stavebnej prestavby kostola z rokov 19001902 spracovan Jnom Krnerom, v tomto obdob dominantnm ruomberskm staviteom.98 Z tejto
Uveden prvne predpisy boli novelizovan zkonmi . 479/2005 Z.z. a 208/2009 Z.z.. V sasnosti je platn u aj novela vyhlky MK SR . 253/2010. 96 KOVALEVSK, Mieroslav: Dejiny evanj. a.v. cirkve ruomberskej a niektor dvnejie deje vsadnho mesta Ruomberka, Ruomberok 1898; MEDERLY, K.: Ruombersk kostol v dobe reformcie a protireformcie, Bratislava 1936; MYSKOVSZKY, V.: Litmegye kzpkory pitszeti m emlkei. In: Archeologiai Kzlemnyek, XI, 1877, . 2, s. 9-65; HOUDEK, I.: Historick pamiatky mesta Ruomberok. In: Vlastivedn sbornk Povaia IV. 1961 s.132-143. 97 Klturlis rksgvdelmi Hivatal [rad na ochranu kultrneho dedistva] Budape: Ruomberok - Kostol sv. Ondreja, kresby V. Myskovszkho z roku 1880, 3 ks. Pohad z juhovchodu s pdorysom kostola, kresba zpadnho portlu, kresba krstitenice a dekoratvneho psu nstennej maby. Ev. . K 40156-59. 98 Uveden bdanie v archvoch bolo realizovan ako podklad pre publikciu: Kol.: Nrodn kultrne pamiatky na Slovensku. Okres Ruomberok. Bratislava : Pamiatkov rad SR / Slovart, 2008, s. 90-97; Plny prestavby kostola z r. 19011903: MV SR, A v Byti. Fond Liptovsk upa II. Ev. kr. 201, inv. . 5765. Projektov dokumentcia prestavby kostola od J. Krnera, z r. 1901-1903 s farebnm vyznaenm starho a navrhovanho stavu, situcia, pdorys, prieny rez; MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul, Fond ObN Rbk. Projektov dokumentcia prestavby kostola od J. Krnera. Pdorys, hlavn fasda, jun fasda. 1901-3; MV SR, A v Byti poboka Liptovsk Mikul. Fond ObN Rbk., J. Vindouek: Plny rieenia interirovch obkladov farskho kostola v Ruomberku z rokov 19411942. __________________________________________________________________________________________
95
139
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
plnovej dokumentcie, porovnanm s historickou fotodokumentciou, obhliadkou kostola a historickmi dajmi je mon aspon iastone vydedukova stavebn vvoj kostola.99 Z pohadu urbanistickho vvoja Ruomberka bolo jeho najstarie osdlenie situovan na miernej ternnej vyvenine nad stokom riek Revca a Vh, v areli Katiea sv. ofie. U tu sa na zklade archeologickch nlezov prkostolnho cintorna predpoklad sakrlna stavba. Po prchode nemeckch host v 13. storo vznik paralelne nov osdlenie s centrom na zpadnejie situovanej vinnej terase, priom je na jej vchodnom okraji vybudovan Kostol sv. Ladislava (neskr sasn kostol sv. Ondreja). Po obvode terasy vznik obytn zstavba, ktor je dnenm nmestm Andreja Hlinku. Tto zstavba tvorila najstarie jadro, ktor v roku 1318 zskalo vsady mesta. Kee mesto nebolo opevnen, napriek tomu, e v roku 1405 zskalo prvo opevni sa, fortifikan lohu plnil opevnen arel Kostola sv. Ladislava a Katie sv. ofie ako vysunut administratvne centrum likavskho panstva. V blzkosti kostola vznikol postupne v priebehu stredoveku ucelen opevnen sakrlny okrsok. Podobn opevnen architektonicko-urbanistick usporiadanie sakrlnych arelov v dominantnch polohch s znme predovetkm z banskch miest, ako napr. Bansk tiavnica, Bansk Bystrica, Kremnica, Krupina. Tu v Ruomberku bola sasou tohto sakrlneho okrsku z junej strany kostola, na okraji terasy, budova fary pravdepodobne ete zo 16. storoia a farsk kola.
Ruomberok. Budova starej fary. Pdorys 1. N. P. z roku 1935 a 1938. MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul 100 V blzkosti tohto sboru sa postupnm vvojom sstreovali aj alie budovy, ktorch funkcie vyplynuli zo spoloensko-kultrnych potrieb rozvjajceho sa mesteka, ktor si udriavalo a do 19. storoia vidiecky rz s prevane drevenou obytnou zstavbou. V tchto priestoroch (nealeko dnenho gymnzia) bola krma i jedin verejn studa vykopan pravdepodobne v roku 1690 a zasypan zaiatkom 20. storoia. Na nmest stl aj stredovek pranier, ktor bol v roku 1891 pokoden a neskr odstrnen. Zo severnej strany veda kostola bola postaven jednopodlan tzv. ustrkovsk kria zo 17. storoia, ktor slila od zaiatku 19. storoia ako radnica. V roku 1897 bola nahraden dodnes stojacou novorenesannou radnicou, v ktorej sdlil obecn rad, okresn rad a rmskokatolcka fara. Budova starej fary po premiestnen do novch priestorov v radnici slila od r. 1912 ako mestsk mzeum. No v roku 1938 bola najskr zbran farsk kola a nsledne i samotn star fara. Tento arel sprstupovala sstava schodsk. Z junej strany to boli tzv. kolsk schody, ktor stili pri budove koly - pravdepodobne barokovej. Z vchodnej strany to boli kryt, tzv. Tmav schody a od severovchodu boli tzv. Ruov schody. kolsk schody zanikli pri radiklnej prestavbe okolia kostola zaiatkom 40. rokov 20. storoia. Novm vraznm architektonicko-urbanistickm prvkom sa stalo kolsk schodisko, v hornej tretine vidlicovito rozvetven, dotvoren monumentlnym balustrdovm zbradm Vi : Kol.: Nrodn kultrne pamiatky na Slovensku. Okres Ruomberok. Bratislava : Pamiatkov rad SR / Slovart, 2008, s. 90-97. 100 MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul, J. Uhlr . Martonk: Plny Starej fary v Ruomberku. Sutern, przemie, 1. poschodie, rez. jl 1938. Rozpoet na vntorn adaptciu a opravu r.k. farskho kostola v Ruomberku, jl 1939. __________________________________________________________________________________________
99
140
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
realizovanm poda projektu J. vidroa v rokoch 193839.101 K nemu bolo nsledne v rokoch 19401941 pristavan Mauzleum Andreja Hlinku s priahlmi terasami. Samotn vasnogotick kostol vznikol najneskr na prelome 13. a 14. storoia. Nepriamo to doklad u spomenut prv psomn zmienka o meste v listine z r. 1318, ktor uvdza okrem inho aj prvo slobodnej voby farra. Z tohto objektu sa zachovala predstavan mohutn tvorpodlan hranolov vea, ktor mala ete koncom 19. storoia na zpadnej strane stupkov portl s lomenm tympannom
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja. Kresba zpadnho portlu od V. Myskovszkho z roku 1880. Klturlis rksgvdelmi Hivatal [rad na ochranu kultrneho dedistva] Budape a na treom podla zke zdruen okn so zklenkami v tvare trojlistu. Podobu pvodnej svtyne nepoznme predpoklad sa, e mohla ma rovn uzver, na zklade analgi obdobnch sakrlnych stavieb tohto obdobia v Liptove (Martinek, Kt Ludrov, Liskov a pod.). Kostol sa v historickch sprvach pripomna v 30. rokoch 14. storoia v svislosti s platom farra Mikula. Patrocnium sv. Ladislava je doloen listinou zo 16. 4. 1430. Kostol sa alej spomna v roku 1440 a krtko na to roku 1445, ke okolo neho dal Pongrc zo Sv. Mikula a Starhradu vybudova kamenn opevovac mr ako ochranu pred bratrkmi. Z neho sa zachovala na vchodnej strane za kostolom as s kovou strieou. Vo vedutch Ruomberka zo zaiatku 19. storoia, ako aj na fotografich z konca 19. storoia m kostol stle prevaujci stredovek vzor. Zmenu patrocnia kostola zo sv. Ladislava na sv. Ondreja by mohol doklada neskorogotick zvon z roku 1506, ktor je dosia vo vei, najm pokia by tto udalos uzatvrala zrove vznamnejiu prestavbu. Naznauje ju irok polygonlne uzavret svtya i rozmern dvojpodlan hmota sakristie. Poda V. Myskovszkho sa v interiri i exteriri svtyne nachdzali v 2. polovici 19. storoia pozostatky nstennch malieb neznmeho asovho urenia (stredovek?), ktor nie s doteraz retaurtorsky doloen.
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja. Kresba dekoratvnej nstennej vmaby exteriru od V. Myskovszkho z roku 1880. Klturlis rksgvdelmi Hivatal [rad na ochranu kultrneho dedistva] Budape MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul, ObN Rbk, Vojtech Doner: Nkres pravy kostolnho dvora a schodov v Ruomberku, aprl 1935; MV SR, A v Byti poboka Liptovsk Mikul, ObN Rbk, J. Uhlr a t. Martonk: Plnov dokumentcia Ruomberok oporn mr, marec 1939; MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul, ObN Rbk, J. Uhlr a t. Martonk: Plnov dokumentcia- Ruomberok, rez kolskch schodov. __________________________________________________________________________________________
101
141
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Renesann prestavba kostola sa datuje do roku 1585, po niivom poiari v roku 1583. Dokladala to pamtn tabua, umiestnen nad u neexistujcim junm bonm vchodom, ktor hovorila o tom, e tefan Illeshzy, liptovsk upan so svojou manelkou Katarnou Plffy kostol obnovili a as od zkladov postavili. Svtya i lo boli novo zaklenut renesannou valenou klenbou s lunetovmi vseami, nesenou do lode vtiahnutmi mohutnmi piliermi s pilastrami a profilovanm kladm, m vznikol trojloov pseudohalov priestor. Piliere niesli v bonch lodiach a na zpadnej strane hlavnej lode kruchtov emporu, ktor vznikla zrejme u v svislosti s vplyvom zanajcej reformcie, kee od roku 1611 bol kostol protestantsk. Tento stav kostola je identifikovaten aj na plnoch pdorysu a rezov novodobej prestavby J. Krnera.
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja. Pdorys z projektu prestavby kostola od J. Krnera z roku 1901-1903. MV SR, A v Byti
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja. Pozdny rez. MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul
Prv barokov pravy pochdzaj z roku 1618, kedy nadstavali veu, opatrili ju drevenou ochodzou a zastreili cibuovou baou. V 18. storo pokraovali barokov pravy opravou strechy vee, v roku 1755 pravami v kostole a v roku 1800 po znien strechy kostola poiarom (1797) jej obnovou s pouitm medenej krytiny. Stav kostola v roku 1880 dokladaj kresby a zameranie V. Myskovszkho. K dispozcii kostola v predchdzajcom obdob pribudla z junej strany prstavba predsiene, zo severnej pri sakristii pravdepodobne kaplnka sv. Jna Nepomuckho a v zpadnej asti schodiskov prstavba. V rokoch 19001902 preiel kostol u spomnanou komplexnou prestavbou, poda projektu miestneho stavitea Jna Krnera, s uplatnenm formlnych prvkov novoromnskej architektry. Zachovan plny zahaj pdorys, pozdny a prieny rez kostola, v ktorom je farebne odlen as prstavieb a dve alternatvy rieenia fasd kostola zpadnej a junej. No s tu aj detaily rieen dvernch a okennch vpln.102 Z pdorysnho plnu vyplva, e dispozcia kostola bola symetricky rozren v celej dke pseudohaly o prstavby zo severnej a junej strany ukonen vchodnmi polygonlnymi zvermi. K predstavanej mohutnej gotickej vei bola zrove z juhu pristavan nov niia schodiskov vea, sprstupujca jej 2 n. p. a emporu. Kostol tak zskal dnen atypick dispozciu.
102
Vi pozn. 4. __________________________________________________________________________________________
24. - 25. august 2010
Bardejov
142
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Poda plnov je zrejm, e boli spracovan dve alternatvy rieenia fasd.
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja Nvrh A) na rieenie zpadnej fasdy pri prestavbe kostola poda projektu J. Krnera z r. 1901-1903. MV SR, A v Byti, poboka Liptovsk Mikul
Ruomberok, Kostol sv. Ondreja Nvrh B) na rieenie zpadnej fasdy pri prestavbe kostola poda projektu J. Krnera z r. z r. 1901-1903, MV SR, A v Byti poboka Liptovsk Mikul
V prvej alternatve A) bolo navrhnut rieenie fasd s celoplonm hladkm omietnutm, priom hlavn vea mala by zdraznen armovanmi nroiami a psovou rustikou. Okenn otvory mali ma poda tohto nvrhu nad polkruhovmi zklenkami lomen nadokenn oblky. Obdobne bol rieen aj hlavn zpadn vstupn otvor, nad ktorm malo by kruhov okno. Nov edikulov rieenie mal ma portl vstupu do severnej prstavby. Nvrh fasd z alternatvy B) potal s celoplonou psovou rustikou na fasdach a nroia oboch ve, hlavnej i schodiskovej mali by zdraznen pilastrami. Na hlavnej vei od rovne 3. interirovho nadzemnho podlaia, na schodiskovej vei v celej vke. Okenn a vstupn otvory mali v tomto nvrhu polkruhov zklenky zdraznen polkruhovou profilovanou nadokennou rmsou. Nvrh preberal edikulov rieenie portlu bonho vstupu do severnej asti prstavby z nvrhu A), a uplatnil ho tentokrt vo viacerch vstupoch. Porovnanm s historickmi fotografiami stavu po obnove,
Zpadn fasda kostola v 20. rokoch 20. storoia. Foto: Archv P SR Bratislava, Orbis, . neg. 194 588. __________________________________________________________________________________________
143
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
je zrejm, e nakoniec dolo k realizcii fasd poda nvrhu B) avak s malmi pravami, zohadujcimi aj niektor detaily nvrhu A) ako napr. kruhov okno nad zpadnm portlom vstupu do vee. Fasdy v neoslohovej prave lenen opornmi piliermi boli pri tejto stavebnej prave zjednoten psovou rustikou a novm rmovanm otvorov. Portly zskali edikuly s trojuholnkovmi ttmi, okn boli upraven na polkruhov s psovmi ambrnami. Vea mala realizovan nron pilastre, no bez navrhovanej psovej rustiky a menia schodiskov bola lenen pre zmenu len psovou rustikou bez navrhovanch pilastrov. Tto dostavba kostola svojm rozsahom a najm kvalitou architektonickho zsahu natoko vrazne zasiahla do samotnej podstaty objektu, e sa stala jej neoddelitenou sasou a z dnenho pohadu je ju potrebn hodnoti u ako sas pamiatkovch hodnt objektu. prava fasd z tejto stavebnej etapy by mala by predmetom pamiatkovej ochrany a mal by ju zohadova aj prpadn nvrh na obnovu kostola. Pri nedvnej obnove fasd z roku 2002, ktor bola realizovan bez znalost o uvedench plnoch a bez prslunho vyhodnotenia pamiatkovch hodnt v kontexte so stavebnm vvojom celho objektu dolo k iastonmu odstrneniu rustiky na oboch veiach i alieho architektonickho lenenia fasd (napr. nronch pilastrov).
Zpadn fasda kostola, stav v roku 2007. Foto: autorka Na druhej strane vak poas tchto prc nebola vyuit prleitos preveri predpoklad niektorch plne nezodpovedanch otzok k rozsahu kostola v jeho najstarch obdobiach a k predpokladanej exterirovej vzdobe a je pravdepodobn, e pri stavebnch prcach dolo k jej zniku. Aj ke pamiatkov vskum nemus vdy odhali vetky hodnotn architektonick prvky a detaily objektu, je dleitm zkladom pre stanovenie metodickho prstupu v obnove pamiatky ako celku. Nedostaton poznanie objektu a z toho vyplvajce ad-hoc rieenia pri obnove, mu v konenom dsledku vne pokodi prve to, o je na pamiatke hodnotn a zaujmav a pre o ju povaujeme za pamiatku a o je v podstate nam cieom zachova pre budcnos. Idelny stav priebehu pamiatkovej obnovy popsan v vode tohto prspevku, ktor teoreticky stanovuje aj zkon, v praxi asto krt z rznych dvodov zlyhva. Dleit vak je, e poskytuje urit monosti a zle asto krt prve od ns ako ich dokeme uplatni a ako sa to v konenom dsledku prejav aj na pamiatkach.
Kontakt: Mgr. M. Kalinov, P SR Bratislava, michaela.kalinova@pamiatky.gov.sk, tel.: 02/20464318 __________________________________________________________________________________________

144
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Mgr. P. Harr, Mgr. M. Ulin, PhD.:
ARCHEOLOGICK VSKUM KOSTOLA SV. JNA KRSTITEA V SABINOVE

Na sklonku leta 2005 uskutonil Pamiatkov rad SR Bratislava v svislosti s realizciou podlahovho krenia iastkov predstihov sondny vskum v interiri Rmsko-katolckeho kostola Satia Sv. Jna Krstitea v Sabinove. Cieom vskumu bolo zdokumentova starie rovne povrchov a dlaieb, zachyti prpadn starie fzy kostola a pochovvanie. Poznatky sondneho vskumu boli v auguste 2006 doplnen dokumentciou odkrytch archeologickch situci a nlezov poas prebiehajcich stavebnch prc. Vzhadom k tomu, e predstihov vskum bol limitovan nepretritm uvanm objektu, bolo postupne realizovanch 7 mench archeologickch sond tak, aby neobmedzovali vlastnka nehnutenosti (obr. 1). Drevenmi stupami vyven liturgick as svtyne a sakristia nemohli by v tejto etape skman.
V literatre sa uvdza, e sasn neskoro-gotick trojlodie vzniklo rozrenm pvodnej ranogotickej lode kostola (SPnS III, 74). Vskum tento predpoklad plne potvrdil. Presvedivo to dokazuje zachyten 100 cm irok kamenn murivo v sonde IV/2005 v arkdovom priestore medzi hlavnou a severnou loou kostola. Zaisten bola len jeho zachovan koruna, nakoko pozd oboch lc viedli iv elektrick vedenia. Obvodov severn a jun murivo pvodnej lode bolo neskr odkryt aj pod almi arkdami v roku 2006 vkopmi pre ininierske siete. Nov poznanie priniesla sonda II/2005 situovan pri zpadnej stene hlavnej lode, kde sa vo vzdialenosti 95 cm od zpadnej steny podarilo zachyti pvodn ukonenie ranogotickej lode. Kamenn nadzkladov murivo dosahovalo hrbku 95 cm. SZ vntorn nroie ranogotickej lode bolo odokryt sondou VII/2005, ktor dokazovalo previazanos severnho a zpadnho obvodovho muriva. Pvodn niveleta podlahy bola v hbke a 80 cm pod jestvujcim ternom, na o poukazovali zkladov odskoky. Sonda VI/2005 nepotvrdila stariu zaniknut svtyu. Na zklade stratigrafie je zrejm, e sasn svtya v zpadnej asti kooptovala ranogotick svtyu, t bola neskr preden vchodnm smerom. V junej asti sondy sa podarilo zachyti maltov dlku na rozhran zkladovho a nadzkladovho muriva v hbke cca 40 cm pod jestvujcim povrchom svtyne (obr. 4). Pod maltovou podlahou sa nad neporuenm rastlm piesito-lovitm ternom zachovala vrstva stavebnho odpadu z ias vstavby kostola. Pochdza odtia hnedosiv ikmo zarovnan okraj z hrnca na vntornej strane s nevraznm liabkom, ktor sa materilom hlsi __________________________________________________________________________________________
145
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
do 13. storoia. Niveleta medzi svtyou a loou bola teda znane rozdielna. Prechod do svtyne bol prostrednctvom najmenej dvoch stupov, na o poukazuje aj odstupovan zkladov odskok vaznho oblka v sonde I/2005 v hbkach 50 a 60 cm pod jestvujcim povrchom svtyne. V roku 2006 sa v rozrenej ryhe pri severnej stene svtyne zachytil fragment kamennho muriva vchodnho zveru ranogotickej svtyne. V sakristii na jej severnej stene bola po odstrnen nasolench omietok itaten cezra dokumentujca vonkajie severovchodn nroie starej fzy svtyne. Vskumom tak meme rekontruova pvodn ranogotick dispozciu kostola. V prvej stavebnej etape kostol postrdal veu a sakristiu. Pri datovan vstavby prvotnho kostola sa meme opiera jednak o ojedinel fragment hrnca z 13. storoia, jednak o poznatky vyplvajce s psomnch prameov. Po tatrskom vpde boli v meste Sabinov usaden nemeck hostia. Prv psomn sprva o Sabinove pochdza z roku 1248 v svislosti s dohodou s jgerskm biskupom ohadne desiatkov zo stredoariskch obc. V 13. 14. storo Sabinov spolu s Vekm ariom a Preovom tvoril osobitn Spoloenstvo toryskch miest. Kolektvne vsady udelil mestekm Ondrej III. v roku 1299 (Ulin 1990, 276 278, Knya 2000, 68 -86).
Najstarie sprvy o tunajej farnosti s a v ppeskch registroch z 30-tych rokov 14. storoia. Je pravdepodobn, e farsk kostol bol postaven skr. Doterajie poznatky o vstavbe farskch kostolov vo vsadnch obciach na Spii naznauj, e vek as z nich bola postaven zva od zveru 50-tych po 80-te roky 13. storoia (ry 1986, 26 - 31), teda v rozpt cca 20-30 rokov od intenzvnej kolonizcie po tatrskom vpde. Analogick situciu meme sledova aj v prpade Vekho aria, ktorho vznam bol v tom obdob oproti Preovu a Sabinovu v (Vek ari 1999, 34). Je vak pravdepodobn, e aj v Sabinove a Preove boli postaven sakrlne stavby niekedy na rozhran tretej a tvrtej tvrtiny 13. storoia. Do druhej stavebnej etapy meme zaradi vstavbu vee kostola, na zpadnej strane. Zrejme mohutnos plnovanej stavby bola prinou, e bola stavan samostatne a a po jej dostavbe bola zpadn stena ranogotickho kostola zbran a lo preden k murivu vee o cca 1m. Na vstavbu vee do obdobia zveru 14. zaiatku 15. storoia (SPnS III, 74) poukazuje aj zpadn portl vee, ktor je odvoden od portlu kaplnky sv. Michala v Koiciach Kostol aj po dostavbe vee zostal jednoloov. Dokazuj to aj zachyten situcie v exteriri kostola v roku 2001, ke boli v svislosti so zniovanm ternu na zpadnch fasdach dokumentovan zreten cezry medzi hlavnou loou a bonmi loami. Na pvodn rove ternu poukazoval zkladov odskok zachyten pribline v rovnakej hbke ako u pvodnej lode kostola. Avak pri likvidcii zpadnej steny dolo k rozhodnutiu realizova __________________________________________________________________________________________
146
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
nov podlahu vyie, o naznauje 40 cm vysok ponechan nadzkladov murivo zbranch murv lode. Navenie ternu zrejme sviselo s intenzvnym pochovvanm a tm aj nrastom ternu v exteriri. Do vahy vak prichdza aj snaha o redukciu vraznho rozdielu nivelet medzi loou a svtyou. Nepochybne u v tejto etape je nevyhnutn uvaova s existenciou sakristie. V tesnej blzkosti farskho kostola v roku 1398 zaali aj s vstavbou cintornskej kaplnky Panny Mrie. aliu vrazn prestavbu mono na zklade psomnch sprv kls do zaiatku 60-tych rokov 15. storoia (Knya 2000, 109). Najneskorie v tomto obdob bola pvodn kvadratick svtya rozren vchodnm smerom na sasn polygn a zrove bola pokryt keramickou dlabou pozostvajcou (ako sved zachovan fragment v sonde VI/2005) s diagonlne kladench dladc vsadench do maltovho lka (obr. 3). Pvodn ranogotick pastofrium zo zbranej vchodnej steny bolo sekundrne umiestnen na severn stenu veda vstupu do sakristie. Nov obdnikov pastofrium bolo osaden v severovchodnej stene polygnu. S rozrenm svtyne bola zven aj sakristia kostola. Rozrenm po oboch stranch pvodnej lode vzniklo v zvere 15. storoia sasn trojlodie. Zaiatkom 16. storoia bolo postupne zaklenut pod vedenm majstra Mikula Krompholza vystriedanho majstrom Jnom z Preova. Rokom 1523 je datovan empora s polygonlnymi tordovanmi stpmi. S poslednmi stavebnmi pravami svis aj alie, v porad u tretie veovit pastofrium. Na zaiatku 16. storoia bola u v renesannom vraze dostavan jun predsie so zachovanmi mabami na klenbch. Z rovnakho obdobia pochdzaj severn portl, jun portl a kazatenica prisudzovan Vincentovi z Dubrovnka. Prestavba kostola bola ukonen pravou hornej asti vee, kde vznikla arkdov chodba na kamennch krakorcoch. Pvodn rove ternu je dodnes itaten na prezentovanej pte kazatenice. Rozrenm sondy VII/2005 sa odhalila aj profilovan ptka piliera empory osadenej na kamennom kvdri. Dlaba v trojlod bola zrejme prispsoben dlabe vo svtyni. Pvodn dladice boli zachyten v mladej preskladanej novovekej dlabe. V tomto obdob vznikla aj menia krypta v svtyni, ktorej tehlov klenba bola zachyten sondou I/2005, avak jej vntorn priestor nebol skman (obr. 2). V novoveku (zrejme v 17. storo) vznikla krypta pod hlavnou loou kostola zaklenut dvoma valenmi klenbami dosadajcimi na obvodov steny a dva centrlne situovan piliere. Vstavbou novej krypty bol zruen vstup do starej krypty vo svtyni prekryt pieskovcovou krycou platou v rovni tehlovej dlaby. V tomto obdob boli odhalen aj vetky utopen ptky pilierov empory ako aj zvyky pvodnej ranno-novovekej dlaby. Tto dlaba sa zachovala len v malch fragmentoch pri vaznom oblku, obvodovch stench, pilieroch a pri pvodnom vstupe do krypty. Nepochybne v rovni tejto dlaby boli pvodne osaden dva renesann epitafy njden v sekundrnych polohch poas zniovania ternu (obr. 5). Prv epitaf leal v zpadnej asti hlavnej lode, druh v junej predsieni. Zachovan zvyky podlahy dosveduj, e novovek podlaha bola realizovan v rovni pvodnej neskoro-stredovekej podlahy. S novmi pravami vak sviselo zvenie rovne dlaby vo svtyni kostola, ktor bola uloen cca o 25 cm vyie nad rovou stredovekej podlahy. V sonde I/2005 bol pod vaznm oblkom zachyten tehlov murovan schodk oddeujci prostredn lo od svtyne (obr. 2). Zrejme niekedy v zvere 17. resp. - polovici 18. storoia bola krypta rozren novmi priestormi pod vchodnou asou junej lode s novm vstupnm otvorom na junej fasde. Nad rozrenou asou krypty bola mladia dlaba z nepravidelnch vekch pieskovcovch platn a tehl. Zvyky takejto dlaby boli zachyten aj v junej predsieni kostola.
__________________________________________________________________________________________
147
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Na lku vytrhanej tehlovej dlaby v sonde I/2005 bol njden grajciar Mrie Terzie. Na zklade psomnch prameov meme tento grajciar da do svisu so stavebnmi pravami v kostole v roku 1766 (Knya 2000, 176). Pvodn tehlov dlaba bola nahraden novou, zrejme z pieskovcovch platn, v priestore trojlodia vak pvodn dlaba nebola plne odstrnen. Trojlodie bolo pokryt tenkou vrstvou hlinitej navky, v ktorej sa nachdzali zlomky z hrniarskeho riadu ako aj neskororenesannch a barokovch kachlc. Barokov dlaba vak bola plne zlikvidovan stavebnmi pravami na prelome 19. a 20. storoia. Podlaha z kamennch platn bola zachyten v roku 2001 v exteriri pred vstupom do junej predsiene kostola. Dlaba z pieskovcovch platn bola odhalen aj v priestore sakristie poas vkopov pre ininierske siete v roku 2006. Posledn vraznejie stavebn pravy sa realizovali na objekte v zvere 19. storoia v svislosti s poiarom a nslednom zrten klenby podveia. Betnovmi primrovkami boli staticky zabezpeen zklady vee ako aj oporn piliere trojlodia a svtyne, obnoven vea, realizovan nov krovy a regotizovan okenn a dvern otvory v sakristii. Kostol bol pokryt novou kameninovou dlabou. Tern v trojlod bol vtedy zven mohutnou vrstvou piesku. Archeologick vskum zdokumentoval mimoriadne intenzvne pochovvanie v interiri. Stratigraficky, resp. nlezovm materilom boli doloen hrobov jamy stredovekch hrobov v sondch VI a VII/2005, zsypy novovekch hrobovch jm v sondch II, V a VII/2005. Novovek pochovvanie sa zachytilo sypkm zsypom v junej asti sondy VI/2005. Z asovch dvodov neboli skman v dostatonch hbkach zachovan a tm stavebnmi prcami neohrozen hroby udskch jedincov. Predsa vak vskum priniesol prv primrne doklady o rozsahu, intenzite a superpozcii pochovvania v interiri kostola v obdob stredoveku a novoveku. Rozsahom nevek sondny vskum v interiri kostola sv. Jana Krstitea v Sabinove priniesol nov, kov poznatky o stavebnom vvoji tejto vznamnej stredovekej sakrlnej stavby. Literatra: Knya, P. a kol., 2000: Dejiny Sabinova. Sabinov. SPnS Spis pamiatok na Slovensku. Zvzok tret. Bratislava 1969. Ulin, F., 1990: Dejiny osdlenia aria. Koice. Vek ari mesto a hrad. Vek ari 1999. ry, J., 1986: Dvojloov kostoly na Spii. Bratislava.
Kontakt: Mgr. P. Harr, Mgr. M. Ulin, PhD., KP Preov, pupo@stonline.sk, tel.: 051/2452841 __________________________________________________________________________________________
148
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. M. Janovsk:
SPISK KAPITULA KATEDRLA SV. MARTINA PREZENTCIA PAMIATKOVHO VSKUMU

Vsledky z realizovanho vskumu Katedrly103 u boli viacnsobne publikovan,104 preto tento prspevok sa budem snai viac zamera na potrebu komplexnosti realizcie pamiatkovch vskumov, ktor takto mu prinies nielen celkov pohad na historick svislosti, stavebn vvoj objektu, ale vrazne prispie aj k procesu komplexnej odbornej obnovy objektu. Za najpodstatnejiu skutonos, vzhadom k vsledkom, je potrebn uvies skutonos, e vskum bol realizovan v celom objekte ako v interiri, tak aj exteriri naraz. Tkal sa nielen vlastnej stavby, ale aj mobilirovho vybavenia. Predchdzalo mu podrobn zameranie objektu105, ktor bolo doplnen poas realizcie vskumu. To preukzalo odchlky v dovtedy zobrazovanom osovo smernom pdoryse kostola. Sasne s architektonickm vskumom prebiehal aj archvny a umelecko historick vskum. Archvne materily, ktor boli u v minulosti spracovan a publikovan106, bolo potrebn op podrobi analze z originlnych prameov, nakoko z nich uvdzan zvery odporovali skutonosti, ktor vskum priniesol. Takou sa javila napr. poloha Kaplnky Boieho Tela, uvdzanej doteraz na mieste dnenej pohrebnej Kaplnky rodiny Zposkch, priom jej poloha po preukzan existencie prienej lode automaticky vyplvala v mieste krenia - v rohu medzi vchodnou stenou transeptu a svtyou z junej strany. Vznamnm zdrojom poznatkov boli okrem cirkevnch zznamov, testamentov aj tovn knihy a stavebn dennky (najm z obnovy realizovanej na konci 19. stor.). Za vznamn prnos je potrebn povaova aj zachovan nkresy pdorysov, fasd a rezov kostola z archvu KH Budape, ktor zachytvaj jeho podobu pred neoslohovou prestavbou. Pre definovanie stavebnho vvoja bolo vznamnm prnosom aj dendrochronologick datovanie vzoriek zabudovanho dreva.107 Toto upresnilo ako datovanie debnenia klenby westwerku r. 1224 ( po nvrate Kolomana z Halia a jeho usaden sa na Spii), tak aj dostavbu oboch ve, realizciu krovov, zvonovch stolc, drevench schodov a podlh.
JANOVSK, M.NOVOTN, M.: Architektonicko historick a umelecko historick vskum Katedrly sv. Martina na Spiskej Kapitule. Spoluautori: Adriana Klingov, Peter Glos, ubor Such, spoluprca: Ivan Chalupeck, Frantiek ifk, archvny vskum, Olejnk Vladimr, latinsk preklady. Levoa 2007. Rkp. uloen v Archve P SR Bratislava, Zbierka vskumnch sprv , sign. T 6163 a Archve Biskupskho radu v Spiskej Kapitule (alej skratka AB SK) JANOVSK M. - NOVOTN M.: Najnovie vskumy v Spiskej Kapitule, In: Pamiatky a mze 3/2008, s. 21 - 27. JANOVSK, M.: Katedrlny kostol sv. Martina v Spiskej Kapitule vo svetle novch vskumov. . In: Acta Musaei Scepusiensis 2008, NOVOTN, M (ed.). Levoa 2008, s. 37-70 JANOVSK, M.: Katedrla sv. Martina v Spiskej Kapitule. In: Terra Scepusiensis Terra Christiana 12092009, Spisk hrad, Spisk Kapitula dve centr v dejinch Spia 2009, NOVOTN, M (ed.). Levoa 2009, s. 83-105 JANOVSK, M.: Katedrlny kostol sv. Martina v Spiskej Kapitule. In: Studia Theologica Scepusiensia X, HROMJAK, . (ed.). Spisk Podhradie 2010, s. 179-200
105 106 104
103
Realizovan grafickm oddelenm Pamiatkovho radu SR, 2006-2007 WAGNER, Karol: Analecta Scepusii sacri et profani I., Viede 1773 HRADSZKY, J.: Initia, progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis. Spisk Podhradie, 1901-1902
107
KYNCL, T.: Dendrochronologick vskum dreva katedrlneho kostola sv. Martina v Spiskej Kapitule. Brno 2006, 2007 __________________________________________________________________________________________
24. - 25. august 2010
Bardejov
149
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vskum datoval vstavbu kostola do 1. tretiny 13. stor., m ju zaradil do historickch svislost, spojench so vznikom Spiskho prepostva koncom 12. stor.108 Prv psomn zmienka o prepotovi Adolfovi (pvodom z Merana) pochdza z roku 1209109, avak u od zaiatku 13. storoia bol Spi pod silnm vplyvom rodu Andechs Merano a to prostrednctvom Gertrdy, manelky uhorskho kra Ondreja II., ktor na uhorskom dvore prichlila svojich bratov Eckberta a Henricha110. Prve Eckbert, ktor bol biskupom v Bamberku, dostal del medzi snenmi horami, ktor v roku 1209 predal spiskmu prepotovi Adolfovi pred svojim nvratom do Bamberku. Biskup Eckbert v ase, kedy sa zdriaval v Uhorsku, mal u za sebou zaatie stavby bamberkskho Dmu ( ukonen 1237). alou skutonosou, ktor vrazne poznaila tto stavebn etapu bola existencia Spiskho hradu v bezprostrednej blzkosti Spiskej Kapituly. Hrad, ako aj pozemky Spiskej Kapituly boli vo vlastnctve kra. Vznamn poloha hradu (hranica Uhorska a Maloposka, v blzkosti Halia), ako aj usadenie sa krovia Kolomana, syna Gertrdy a Ondreja II. na Spii, boli dvodom pre vstavbu obytnho palca (Romnsky palc) na Spiskom hrade v druhom desaro 13. storoia111. Rovnak rukopis kamenrov talianskeho pvodu je itaten na oboch stavbch a priniesol na Spi nov architektru. Stavan kostol bol v tvare kra, pdorysne na prvom nadzemnom podla predstavoval dodnes zachovan trojlodie v asti pod organovou emporou, priom zaklenut boli iba obvodov polia (jun, zpadn a severn strana, dnen pole pod organom bolo zaklenut tvarovou kpiou romnskej klenby a v 18. stor. ). Na toto trojlodie sa napjala priena lo, rovnako vysok ako bola hlavn lo (vrtane strednho poa zadnho trojlodia), ktor prechdzala smerom na vchod od prienej lode v rke hlavnej lode (predpokladme jedno klenbov pole) a bola pravdepodobne ukonen apsidou. Zpadn as 2. podlaia (priestor pod veami a pole medzi veami) tvorili tri zaklenut polia, navzjom spojen do jednho priestoru (westwerku) prostrednctvom klenbovch psov, ktorho funkcia mohla predstavova krovsk kaplnku. Tm sa potvrdilo vznamn postavenie Spia v Uhorsku v 13. stor., ktor mohlo predstavova pripravovan krovsk sdlo Arpdovcov. Vyvrtili sa tak doterajie tvrdenia o hlbokej predsieni v przem a empory na 1. poschod. Sasn trojlodie (v minulosti nesprvne oznaovan ako romnska trojloov bazilika) vzniklo a prestavbou v 2. polovici 15. storoia. Stavba kostola sa realizovala v zkom prepojen na krovsk Spisk hrad, kde sasne prebiehala vstavba opevnenia a romnskeho palca. Tieto skutonosti vyaduj nov slohov interpretciu stavby a nvrat k zdrojom nemeckej architektry (Bamberk, Norimberk a Regensburg), ako aj oblasti Andechs Merna, Slavnska (pvod kamenrov). Naznauje to aj komparatvna analza, obsiahnut vo vskume, s navtvenmi sakrlnymi stavbami z tejto oblasti, budovanmi na zaiatku 13. stor., podporen vsledkami z realizovanch pamiatkovch vskumov, ktor sme dostali k dispozcii v Arcibiskupskom archve v Bamberku. Z hadiska potvrdenia svislost stavby kostola, ako aj jeho historickej previazanosti na krovsk rodinu a Spisk hrad, maj znan vznam zistenia z porovnania mlt a omietok z objektu kostola a romnskeho palca na Spiskom hrade.112
108
PIRKO, J.: Zaiatky spiskho biskupstva - Snahy v minulosti a jeho zaloenie .In: GALAN, P. (ed.): Mons Sancti Martini. Ruomberok 1947, s. 21 56. HOMZA, M.: Poiatky kresanstva na Spii. In: Historia Scepusii Vol.I 2009, HOMZA, M. SROKA S. (ed.) Bratislava Krakow 2009 , s. 233-284 Magyar Orszgos Levltr (MOL) DL 68752. Archiv rodu Berzeviczy.
109 110
PROCHZKOV, Nataa: Koloman Halisk na Spii pred rokom 1241, In: Terra Scepusiensis. Stav bdania o dejinch Spia,. HOMZA, M.- GADKIEWICZ, R. (eds.). Levoa, Wrocav 2003, s. 243-249.; HOMZA, M.: Vzahy Spia a Maloposka od roku 1138 do roku 1241. In: tdie z dejn stredovekho Spia. Krakov 1998, s. 63-97. JANOVSK, M.: Architektonicko-historick vskum Spiskho hradu. tdio J+J, s. r. o., Levoa 2008. Rkp. uloen v archve SNM - Spiskho mzea v Levoi. 112 Fyziklnochemick prieskum vzoriek omietok a mlt z Katedrly sv. Martina Spisk Kapitula a z Romnskeho palca Spiskho Hradu. Spracovate: Chemicko technologick oddelenie Pamiatkovho radu SR. Bratislava 2007 __________________________________________________________________________________________
111
150
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Bezprostredne na tieto vskumy bol realizovan archeologick vskum113 , zameran najm na overenie tch predpokladov, ktor architektonicko historick vskum priniesol, ale overi ich vzhadom na nsledne zmeny (zbran kontrukcie) stavebnho vvoja rozrenm kostola do dnenej podoby, bolo mon iba archeologickm sondami pod podlahou. Sasou sa stali aj georadorov meranie a videoinpekcia114, ktor potvrdila existenciu podzemnch krpt a medzistenovho schodiska, vedceho z przemia do priestoru westwerku na 1. poschod zpadnho prieelia. Stavba monumentlneho kostola sved o vznamnom postaven Spia v hraninej polohe v rmci Uhorska. Kostol svojou plastickou kamennou vzdobou v podobe profilcie ptiek zvzkovch pilierov a prpor, bobuovitch hlavc, soklovch, oblkovch kordnovch a korunnch rms, ako aj vtvarnm psobenm obnaenho kamea (dosiahnut striedanm farieb pieskovca a travertnu), vyspelm klenbovm systmom na 1. a 2. NP s lomenmi oblkmi, ho rad k rovnocennm reprezentantom stavebnho vvoja stredoeurpskeho prostredia svojej doby. Vskum definoval aj doteraz nepoznan vrcholn gotick etapu stavby v podobe prstavby junej sakristie a kaplniek z 1. polovice 14. storoia, novho zaklenutia a zastreenia pvodnho kostola. Jej sasou bola aj vzdoba stien interiru nstennmi mabami. Dodnes je z tohto obdobia zachovan nstenn maba na severnej stene pvodnho transeptu Korunovanie Karola Rberta z Anjou, ako aj fragmenty zachovanch nstennch malieb zo zbranch stien v interiri na sekundrne pouitch kameoch z nich v podstre. Tto doteraz nepoznan stavebn etapa sved o vraznom rozvoji Spia v 1. pol. 14. stor., snahe o premenu prepostva na biskupstvo, ako aj o podpore panovnka Karola Rberta. V sasnosti na zklade realizovanch vskumov prebieha u vlastn obnova katedrly, ktor je spojen s prehlbujcimi sa vskumami v podobe doplujcich archvnych, architektonickch, umelecko historickch a retaurtroskch vskumov115. Vzhadom k jedinenosti nlezov boli v prpade obnovy priestoru kninice na 1. poschod obnoven formou tudijnch sond nlezy, prezentujce pvodn romnsky exterir kostola ako vee, tak aj prienej lode, kde je itaten striedanie pieskovca a travertnu v prpade kordnovej oblkovej rmsy vee, armovanie nro, upinovit kordnov rmsa a oblkov korunn rmsa prienej lode. Odkryt bolo aj pvodn trbinov okno, ktor presvetovalo v przem jun lo (obdoba jedinho zachovanho romnskeho okna na severnej fasde nad severnm vchodom). Odkryt je aj pvodn prava stien, ktor bola aplikovan ako v exteriri, tak aj v interiri, t.j. bez omietok s roztieranm vytlanej malty zo kr murrskou lyicou, resp. podrezvanm kr. Sasn, omietan podobu, kostol zskal a po pokoden poiarom, ktor mal za nsledok detrukciu travertnu, a tm pokodenie pvodnej profilcie (po mongolskom plienen v r. 1242 a kumnskom vyplen hodnovernho miesta v r. 1289). Kamenn lnky, pvodne prezentovan bez nteru, sa tak dostali pod omietku alebo boli prekryt nterom. Exterirov, vtvarne pouit pieskovec, bol u vzhadom k svojm nasiakavm vlastnostiam a zlej mrazuvzdornej odolnosti vymenen a nahraden travertnom poas stronch oprv exteriru kostola.
realizovan Pamiatkovm radom SR v Bratislave - KP Preov ( Ulin, M., Harar, P.)., 2008 - 2009 TERRA, s.r.o. Koice, Sprva z georadarovho prieskumu a videoinpekcie v Katedrle svtho Martina v Spiskej Kapitule, Koice 2009 115 Realizuj retaurtori Siv, . a Janto, M., 2008-2010 __________________________________________________________________________________________
114
113
Bardejov
24. - 25. august 2010
151
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Legenda k prlohm: Zoznam grafickej dokumentcie (PDF):
Pdorys kostola sv. Martina Spisk Kapitula romnska etapa 1.NP
Pdorys kostola sv. Martina Spisk Kapitula romnska etapa 2.NP __________________________________________________________________________________________
152
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Zoznam fotografi (JPG): autor: M. Janovsk, I. Janovsk
Zpadn prieelie Katedrly sv. Martina s dvojvem a na 1. poschod s westwerkom
Pohad z juhu do pvodnej prienej lode (transeptu)
3D model romnskej podoby kostola (autor Dzurilla M.) Jun stena junej vee po odkryt pvodnej romnskej vzdoby a jej retaurovan, dnes sa nachdzajca dnes sa nachdzajca v interiri kninice na 1. poschod katedrly
Prezentovan juhozpadn nroie prienej lode, dnes taktie v priestore kninice na 1. poschod katedrly Kontakt: Ing. arch. Magdalna Janovsk, autorizovan architekt SKA, Nm. Majstra Pavla 38, 054 01 Levoa, tel: 0534699333, janovska@stonline.sk, www.janovsky.sk __________________________________________________________________________________________
153
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Doc. Ing. E. Krov, PhD.:
CINTORN ZVONOV VOK BANSK TIAVNICA VSLEDKY VSKUMU

Vznam cintornov v ivote sasnej spolonosti sa na prv pohad me javi ako marginlny, z hadiska rozvoja krajiny a hospodrstva nepodstatn. Tomu zodpoved aj prevaujci postoj verejnch a spoloenskch intitci, ktorm pripad loha sprvy tejto oblasti verejnho ivota. V naich podmienkach sa cintorny vnmaj ako verejn priestor pecifickho vyuvania, ktor je disponibiln vetkm lenom miestneho spoloenstva a kde v slade so zauvanmi etickmi zsadami sa umouje relatvne vek miera individulnej iniciatvy v zujme zachovania pamiatky na zosnulch. Plochy cintornov a organizan prava ich prevdzky patria do prvomoci miestnej samosprvy, ktor ich zabezpeuje ako verejnoprospen sluby. alie sluby, spojen s pochovanm a materilnym zachovanm pamiatky na zosnulch, patria k lukratvnym predmetom podnikania, kde individualizcia prejavov sa v princpe neobmedzuje. No ani sprvcovia cintornov, ani poskytovatelia pohrebnch a postpohrebnch sluieb sa vskumu a prezentcii hodnt cintornov nevenuj. Ako vieme, cintorny (pohrebisk)116 s sprievodnm prejavom kultu mtvych kultu, ktor je sn tak star ako udstvo samo. Oddvna a vo vetkch kultrach patria k spoloenskm pamtihodnostiam, ktor s zmerne vytvran, chrnen i spravovan. Kult zosnulho bol v minulosti vemi siln a zabezpeeniu posmrtnho tdia lenov spolonosti sa po materilovej i vtvarnej strnke venovala mimoriadna pozornos. Cintorny a pohrebisk sa stali miestom spoloenskej cty a repektu, nhrobn architektra bola nedotknuten a riadne udriavan. V prpade novho pouitia tchto zem sa predol spravidla neniili, ale prekryli117. Cintorny sa tak stali bohatm zdrojom informci o ivote a prejavoch (niekedy aj o vnimonch dielach) predolch generci. Bezo sporu plnia funkciu pamiatkovho objektu rzneho spoloenskho vznamu od osobnho cez skupinov, nrodn a medzinrodn. Ako to pri pamiatkach asto bva, postupom asu sa strca sila konkrtnej spomienky, oslabuje a men sa motv potreby ich zachovania. Aj cintorny podliehaj psobeniu asu: zmenou ivotnch spsobov sa strca zretenos odkazovej vpovede, generanm odstupom sa kvalitatvne transformuj hodnotov kategrie vpovednho potencilu z predmetu osobnch spomienok sa menia na neosobn dokument dobovho vvoja spolonosti. Ak vak djde k prerueniu kontaktu spolonosti s tmto zvltnym prejavom jej ivota a k opusteniu pohrebnch lokalt vrtane zniku starostlivosti o ne, dlhodobm psobenm prrodnch i spoloenskch degradanch initeov postupne zanikn mnoh zloky ich vpovednho potencilu. Stratia sa tm exaktn dokumenty historickej pamte spoloenstva, oslab a zanikne emotvna koncentrcia gnia loci. Aj preto v prenesenom vzname pojem cintorn je metaforou spustnutho, zanedbanho, znienho a smutnho miesta. Aby sa nenaplnil tento prenesen vznam, t.j. aby sa zachovali kultrne a emotvne hodnoty cintornov, je treba tieto pecificky urbanizovan plochy a priestory naich obc a miest priebene skma, vyhodnocova a ich hodnoty prezentova. Zachovanie cintornov a starostlivos o ne spolu s prezentciou ich kultrnych Cintorn miesto, kde pochovvaj mtvych, Slovnk slov. jazyka, diel I., s. 171. Pohrebisko je miesto, kde kedysi pochovvali mtvych, starodvny cintorn, napr.: pohansk, staroslovansk, mohylov a pod. SSJ, diel III., s. 172. Obsahov rozdiel spova v asovom horizonte a vo vizulnej prezentcii: cintorn predstavuje asovo mladie a sasn miesto pochovvania, ktor obsahuje zretene vymedzen prpadne aj oznaen hroby. Pohrebisko je asovo starie, v sasnosti u nepouvan miesto na pochovvanie, kde povrchov vymedzenie hrobov asom zaniklo a jeho lokalizcia, orientcia a kompozcia spravidla nie s vizulne vnmaten. Pohrebisk, ako materilne pozostatky predhistorickej (psomne nedoloenej historickej) doby, s predmetom skmania archeolgie. 117 Z inch kultr s znme aj prpady, kedy na obsadench zemiach boli znien aj cintorny, aby sa akoby z mapy spoloenskej pamte vymazali akkovek stopy o osdlen danho miesta inou kultrou. Z nedvneho obdobia je takto prpad znmy z vojna o Nhorn Karabach na Kaukaze. __________________________________________________________________________________________
116
154
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
hodnt patr k neobditenm sastiam spoloenskej etiky a aktvnej pamiatkovej starostlivosti vo vetkch vyspelch krajinch. Ako pecifick loklnu identitu ju zaznamenvaj tie produktov manari cestovnho ruchu, ke ju v podobe atraktvnej zitkovej sksenosti zarauj do ponuky odporanch turistickch trs i miestnych pozoruhodnost. Je samozrejm, e sa to tka len cintornov, ktor s riadne udriavan a ich hodnoty s kultivovane prezentovan. Sasn stav poznania spoloenskho fenomnu cintornov u ns a praxe jeho zvldania poukazuje na izolovanos a torzovitos cielench vskumov, na ich nhodn zameranie, absenciu koordincie i koncepnch prstupov. Plat to rovnako v oblasti vskumu ako aj v praktickej sprve cintornskych arelov. Zriedkav prklady kulturologickho vskumu cintornov (napr. Ondrejsk cintorn alebo cintorn pri Kozej brne v Bratislave) sa vyskytuj v prpadoch, ke kon aktvna funkcia cintorna (ke sa v om prestane pochovva) a vyvstva otzka o s plochou cintorna alej. Z tohto dvodu vznikol aj vskum cintorna Zvonov vok v Banskej tiavnici, kde sa u vye 30 rokov nepochovva: jeho cieom bolo overi podmienky monho zapojenia plch neaktvnych cintornov do programu priestorovho rozvoja lokalt a reginov. V rmci vskumu okrem zistenia faktografickch dt o identifikanch znakoch a obsahu cintorna, alm cieom bolo aktualizova (optimalizova) metodiku identifikcie a komplexnej prezentcie hodnt cintornov, ktor by mohla sli ako nvodov metodick materil aj pre in lokality a overi jej pouitie na konkrtnom prpade. Vchodiskom bolo Metodick usmernenie Pamiatkovho radu SR na hodnotenie objektov cintornov z hadiska nvrhu na zpis do zoznamu pamiatkovho fondu. Analzou tohto dokumentu sa zistilo, e je postaven prli zko pozornos upriamuje na vnimon jednotlivosti (hlavne architektonicky zaujmav objekty), resp. hroby verejne znmych vznamnch osobnost. Nevyaduje sledova a hodnoti aj svislostn vzby ako je napr. celkov kompozcia arelu, jeho priestorov alebo vznamov akcentcia, prtomnos vegetanch prvkov, typologizcia nhrobkov, kvantifikcia materilovho zastpenia a pod. Tie nevyaduje socio-historiografick analzu pochovanch. Tieto faktory sa mu zda odaitmi vzhadom k hlavnej funkcii cintorna (pochovvaniu), no, ako sa ukzalo v modelovom prpade Zvonovho vku v Banskej tiavnici, s to vemi hodnotn a emotvne siln faktory, ktor z hadiska zachovania pamiatky (t.j. umocnenia spomienky) na pochovan osoby znsobuj vnos a ctu cintorna pre pozostalch i atraktivitu pre nhodnch nvtevnkov lokality. Z hadiska znakovej rozoznatenosti s cintorny relatvne jednoduch priestorov a kompozin tvary. Identifikane s na prv pohad itaten a zrozumietn, hoci v rznych krajinch sveta v rznych kultrach nadobdaj rzne formlne prejavy. Napriek formlnej jednoduchosti a prvoplnovej zrozumitenosti cintorny svojou mnohovrstevnou obsanosou predstavuj druh spletitho (viaczlokovho, viacvrstevnho) spoloenskho fenomnu118, ktor si vyaduje pecifick multi-disciplinrny prstup. Z toho dvodu rieitesk kolektv bol zostaven z vskumnkov a expertov vybranch vednch discipln a ich odborov (etnografia, histria, dejiny architektry a umenia, architektra, urbanizmus, tvoba krajiny, geodzia, vtvarn tvorba a Angl. Societal complexity predstavuje mnohovrstevn, spletit spoloensk jav: netrukturovan, dynamick a nestly, ktor sa v ase, priestore a vraze men a ktor m formatvny vplyv na spolonos na rznych rovniach. www.societalcomplexity.org __________________________________________________________________________________________
118
155
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
dizajn), ktor bu skmaj a osvetuj vchodiskov aspekty fungovania fenomnu smrti a jej akceptcie v spolonosti, alebo priamo vstupuj do realizanch procesov ich materializcie a alej sprvy. Vber partnerskch pracovsk bol volen tak, aby zskan vsledky umonili: predstavi koncept systmovho prstupu k zvldnutiu tohto komplexnho spoloenskho javu, spracova operan nstroje vyuiten v procesoch plnovacieho rozhodovania i praktickho riadenia tejto oblasti verejnho ivota miest a obc.
Praktick strnka manamentu cintornov pozostva z viacerch rovn. S to hlavne vyuitenos a organizcia plochy cintorna a zabezpeovanie prevdzkovch a udriavacch sluieb . S nimi bezprostredne svis evidencia hrobov a kontaktov na pozostalch spojen so spoplatovanm realizovanch sluieb. Aj ke evidencia m vrazne ekonomicko-utilitrny el, je mon ju vyui ako zklad identifikanho systmu aj pri vskume, dokumentcii a pri prezentcii kultrnych hodnt cintornov. Dosia sa takto previazanie hospodrsko-sprvnej evidencie cintornov s evidenciou ich kultrnych hodnt nevyuva, ani ju nik neinicioval. Prinou je zrejm nekoordinovanos zujmov sprvcov cintornov s aktivitami pamiatkovej sluby, resp. s inmi intitciami zameranmi na posilovanie kultrneho povedomia. Rieen projekt overuje monos perspektvneho preklenutia uvedenej izolovanosti. Nevyhnutnm krokom pre zaiatok prieskumu i pre al manament cintornov bolo vypracovanie exaktnej meraskej dokumentcie arelu a spracovanie jedno-jednoznanej identifikanej mree cintornov, do ktorej prostrednctvom selnho kdu boli zaznaen a polohovo jednoznane lokalizovan vetky objekty a evidovan javy cintornov. Takto merask a identifikan dokumentcia predstavuje zkladn objektvny vchodiskov podklad pre alie vskumn, nvrhov i riadiace prce. K numerickej identifikcii hrobov a plch sa potom vzahuj vetky alie vskumy, dokumentcie, nlezy a popisy zo pecifickch hadsk zastnench odbornkov. Jednoznan identifikcia umouje nsledn, osobne a asovo nezvisl, prcu alch odbornkov (vskumnkov, projektantov, finannch manarov a pod.), presn evidenciu zmien a udalost, ktor sa v cintornoch perspektvne mu vyskytn, aj prehadn orientan pomcku pre nvtevnkov cintornov. V sledovanom prpade cintornov na Zvonovom vku v Banskej tiavnici bol prieskum vykonan v rozsahu celej plochy arelu vrtane kontaktnho prrodnho okolia, zachyten (zameran a dokumentovan) boli vetky rozpoznaten hroby, (spolu 853 hrobov a hrobovch miest) a 2 objekty zvonc, ktor sa nachdzaj na sledovanch plochch. Neodluitenou sasou prieskumnch i nvrhovch prc bolo hodnotenie a vyuitie prtomnch vegetanch prvkov aj krajinrsky zujmavch vhadovch pozci. Prnos prieskumu (v dostatonom rozsahu a komplexnej truktre) pre al osud cintornov sa prejavuje rmcovo v troch okruhoch kultrnom, technickom a ekonomickom. V okruhu kultrnych efektov vsledky projektu predstavuj prnos v exaktnom poznan a zdokumentovan materilnych prejavov sepulkrlnej produkcie mestskej komunity charakteristickej pre obdobie od polovice 19. storoia do 80. rokov 20. storoia. Prinaj rozrenie poznania vo viacerch pecifickch odbornch oblastiach, ako s najm: charakteristika tradci a zvykov vo vzahu k pamiatke zosnulch v povedom a vnman dnenej populcie miestneho obyvatestva aj vo vzahu k predmetnej lokalite Zvonovho vku, identifikovanie hrobov vznamnch osobnost mesta, uplatnenie umeleckej (vtvarnej) produkcie pre sepulkrlne ely a jej svislost, urbanisticko-krajinrske kompozcie a vzby na sdeln truktru mesta, architektonick spracovanie nhrobkov a zvonc.
Vsledkom vskumu je tie obsahovo rozren (v porovnan s usmernenm P) Informan karta za zbieranie dajov o jednotlivch objektoch cintornov. Dopa ju metodick prruka pre vypanie informanej karty tak, e spolu tvoria efektvny nstroj na zber a vyhodnocovnie dajov vyuiten aj v inch lokalitch a inm personlom. Obsah a daje z informanej karty je informane (prostrednctvom vpotovej techniky) mon previaza s ekonomicko-organizanou evidenciou hrobov, m sa zvi operatvnos aktualizcie dajov __________________________________________________________________________________________
156
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
do takto vytvorenej databzy danho cintorna. Uveden prepojenie dajov formou jednotnej ablny v rmci tohto projektu sa vzhadom na obmedzen rozpoet a limitovan poet rieiteov nerobilo. Na zklade zistenia, e vskumom zisten parametre maj obohacujci potencil vzhadom k hodnotovej kapacite okolitho urbanizovanho prostredia i v rmci celho mesta a roziruj poznatkov mnoinu o Banskej tiavnici ako lokalite svetovho kultrneho dedistva, navrhla sa prava funkcie arelu na spomienkovo-krajinrsky park. Vetky identifikovaten a dosia navtevovan hroby sa navrhnuje ponecha, ostatn neidentifikovaten hrobov miesta (trvou zarasten kopeky bvalch hrobovch hrobov) iastone ponecha (tam, kde to neobmedzuje pohyb nvtevnkov), ostatn sploti a zatrvni. alej sa navrhuje v priestoroch arelu spevni hlavn komnukan trasy i prstup k zistenm historicky alebo vtvarne vznamnejm hrobom, dobudova nov oplotenie, osvetlanie a vstupn brnky, arel vybavi informanm systmom pre nvtevnkov. V polohch zaujmavch vhadovch bodov vybudova laviky a arel komunikane prepoji s nealekm zariadenim verejnho stravovania (penzin pri tadine), z ktorho s tie atraktvne vhady na historick jadro mesta. V technickej oblasti prieben vsledky projektu predstavuj prnos v exaktnom poznan a zdokumentovan materilov a nhrobnkov, resp. inch objektov arelu cintornov. Poetn zastpenie pouitch materilov, ich opracovanie a asov pouitie je dajom, ktor obohacuje poznanie o minulch historickch obdobiach a o k nim relevantnch zauvanch zvyklostiach. Prieskum technickho stavu v tejto skladbe je prnosom do kultrnej oblasti. Stavebno-technick prieskum m vak aj priame praktick vyuitie: zisoval sa aktulny technick stav jednotlivch nhrobnkov, t.j. ich celistvos a sdrnos, stupe a rozsah pokodenia, priny degradcie. Tieto daje s urujcimi kvalitatvnymi kritriami, ktor podmieuj nsledn vobu organizcie a technologickho postupu udriavacch, opravnch alebo obnovovacch prc na nhrobnkoch, resp. v ich okol. Je pravda, e drba hrobov je vecou pozostalch prbuznch, no poznanie aktulneho kvalitatvneho stavu nhrobkov (najm tam, kde hroz havarijn stav) umon sprvcovi preventvne kona v zujme ochrany okolia detrukciou ohrozench nhrobnkov. Na ilustrciu: ako vny problm veobecnej kodlivosti sa zistila neriaden situcia odvodu daovej vody v areli: prstupov cestiky a chodnky medzi radmi hrobov sa v obdob daov menia na vodn toky, ktor zaplavuj prstupov chodnky k hrobom. Tam podmaj zkladov polohy nhrobnkov, niekde aj vymieaj zemn materil spod zkladov. V dsledku podomletia sa nara rovnovny stav obruby hrobov aj nhrobnkov, ktor sa deformuj a nasleduje detrukcia. Pokoden nhrobnky s nebezpen pre nvtevnkov aj okolie, oslabuj vnmanie meditanej atmosfry prostredia, niekedy mu podnieti aj vandalsk dokonenie diela. Zamedzi takmto prinm pokodenia nhrobnkov patr do loh sprvcu cintorna. Nvrhy na konkrtne technick rieenie boli rieen v rmci ideovch tdi architektonickokrajinrskeho a dizajnrskeho rieenia priestorov a prvkov v sledovanch cintornoch.
Okruh ekonomickch a manarskych faktorov priamo vyuva vsledky prieskumu stavebnotechnickho stavu (najm jeho poruchy a nedostatky, ktor treba odstrni), s ktormi pracuje pri organizcii a zabezpeovan prevdzky a drby arelu. Komplexn spracovanie zskanch poznatkov z jednotlivch odbornch prieskumov poskytuje vchodiskov zkladu pre vhadov asov, finann aj obsahov programovanie rozvojovch aktivt, aj na plnovanie drby alebo opravnch zsahov do sledovanch objektov. To nsledne umon zniovanie prevdzkovch nkladov a optimalizciu ich vyuitenosti v irom kontexte funkci a ivota mesta. __________________________________________________________________________________________
157
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Perspektvne lohy na poli manamentu cintornov by sa mali tka prpravy transformcie arelu na nov funkciu poznvaco-kultrneho charakteru. Prtomnos jednoznane identifikovanch historickch, umeleckch, krajinrskych a emotvnych hodnt tohto arelu poskytuje relnu monos zapoji ho do existujcej siete nu-nch trs, atraktvne exponovanch vhadov na mesto, ale aj pohostinskch sluieb (v nealekom Penzine pri tadine). Obohat sa tm ponuka pozitvnych zitkov pre domcich obyvateov aj pre nvtevnkov mesta. Vyiada si to oznaenie vznamnch hrobov a zapojenie poznvacej trasy cintornov na Zvonovom vku do systmu turistickch nunch a poznvacch trs mesta, ale aj vydanie informa-nch materilov o cintoroch a ich hodnotch. alie potencilne ekonomick prnosy takto transformovanej funkcie arelu bud zvisie od marketingovej iniciatvy nielen vedenia mesta, ale aj jeho podnikateskej sfry (napr. formou sprievodcovskch sluieb, vydvania informanch a propaganch materilov a pod.). Priebeh a vsledky projektu pozorne sleduj a oceuj aj obyvatelia mesta. Tento fakt nie je len pocitovm nzorom rieiteov, ale dokumentuj ho vsledky dopytovho prieskumu u obyvateov. Oceuj najm skultrnenie prostredia a viu bezpenos. Na tomto mieste rieitelia projektu vysoko hodnotia aktvnu as a operatvnu sinnos vedenia mesta Bansk tiavnica a jeho odbornch organizci, ktor s rieitemi vemi ochotne a operatvne spolupracovali. Na zverejnen vsledky vskumov obyvatelia mesta aktvne reaguj bu prinanm dokumentov, ktor maj doma, alebo informciami, ktor sa viau k udalostiam alebo osobnostiam pochovanm na cintorne. Ukazuje sa, e projekt prispieva k posilneniu identity lokality i k posilneniu loklpatriotickho povedomia obyvateov. Tm sa formuje dleit kvalitatvny predpoklad na kladn prijatie novej funkcie arelu jeho zapojenm do siete kultrno-poznvacch a edukanch trs mesta. Zverom mono kontatova, e predstaven vskumn projekt m charakter pilotnho projektu aplikovanho vskumu, priom jeho vsledky s priamo aplikovaten do praxe. V prpade zujmu oprvnench intitci a na zklade zujmu zo spoloenskej praxe je mon vstupy projektu po pripomienkovom konan dopracova do formy odporanho metodickho materilu. Prspevok je vstupom grantovho projektu KEGA . 3/6269/08 Historick cintorny v kontexte kultrneho dedistva ich ochrana a rehabilitcia na prklade cintorna Zvonov vok v Banskej tiavnici. Literatra: HUSOVSK, . A kol.: Slovensko, prechdzky storoiami miest a mesteiek. Vydavatestvo Prroda, Bratislava, 1994. ISBN 80-07-00531-5 KAPIINSK, V.: Architektra a smr v terii a praxi. Dizertan prca. Fakulta architektry STU, Bratislava 2009. KOLEKTV: Kultrno-historick a sociologick topografia Bratislavy. Zbornk prspevkov zo seminra. Mestsk sprva pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, 1991 KROV, E.: K priebenm vsledkom vskumu cintornov Zvonov vok v Banskej tiavnici. In: Cintorny v kontexte kultrneho dedistva. Zbornk prednok z medzinrodnej vedeckej konferencie v Banskej tiavnici. FA STU Bratislava, 2010. Rukopis (v tlai). OBUCHOV, V. HOLK, .: Cintorn pri Kozej brne. Albert Marenn Vydavatestvo PT. Bratislava, 2006. ISBN 808891289X. PRIATKOV, A. VAKOVIOV, A.: Examples of Modernism of the sacral architecture in Koice. In: Transaction of the Universities of Koice, /Research reports from the Universities of Koice/, No. 2 / 2008. ISSN 1335-2334. S. 37 43 Slovnk slovenskho jazyka, diel I. Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied, Bratislava 1959 SARDINI, P. L.: Il cimitero protestante detto degli Inglesi in Firenze. Amministrazione del cimitero degli Allori, Tipografia K. S., Firenze 1981 ZVADOV-JANOV, K.: Sebastin Zeller, medirytec z barokovej Bratislavy. In: Ars 2/89, Veda vydavatestvo SAV Bratislava 1989, ISBN 80-224-0055-6. S. 57-70. Kontakt: Doc. Ing. E. Krov, PhD., FA STU Bratislava, kralova@fa.stuba.sk __________________________________________________________________________________________
158
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Ing. arch. G. Hartl:
ADAPTCIA SYNAGG NA IN FUNKCIU

vod Prca sa venuje synagge, prinm jej vzniku, vzname v rmci idovskej komunity, resp. celej spolonosti a premenm vo vvoji tohto typologickho druhu na naom zem. Na dokladovej tdii bvalej neologickej synaggy v Trenne sa sna poukza na problmov okruhy obnovy a prezentcie kultrno-historickch hodnt ich architektonickho dedistva, z pohadu hadania novej funknej nplne. Vznam slova synagga Grcky pvod slova vyjadruje "zhromadenie, spoloenstvo". Je prekladom hebrejskho bejt kneset, dom zhromadenia. Zrove sa v synagge konala vuka. Na tto npl odkazuje pomenovanie bejt ha-midra1, tudova i dom uenia (Newman-Sivan). Synagga teda mohla sli i ako tudova, hoci je bejt ha-midra striktne oddelenou intitciou (De Lange). Dleit funkciu tudovne, i miesta kde sa bda a u, naznauje aj nzov synaggy v jidi - ul (die Schule, kola). Vznik a vznam synaggy K modlitbm a tdiu sa idia schdzali v objektoch i miestnostiach. Dleitos spomnan zhromaovacie miestnosti nadobudli najm po znien II. Chrmu v roku 70 nho letopotu2. idia boli vystaven potrebe nahradi znien Chrm. Prve tto potrebu dokzala naplni synagga, ako miesto, resp. miestnos, kde sa idia schdzali. Nevznikala vak len ako sakrlny priestor, odohrval sa v nej spoloensk ivot komunity. Synagga vzala na seba funkciu "malej svtyne" judaizmu, ale zrove sa vykrytalizovala na centrum nielen nboenskch, ale rovnako aj obecnch zleitost komunity. Zo zaiatku to bol stretvac priestor. Veriaci tudovali svt texty, modlili sa. V tomto centre sa dokonca konali spolon oslavy. Touto mnohoelnosou synagga zabrnila, aby po zniku Chrmu nepostihol idovsk nrod rovnak osud. Zabezpeila pokraovanie jeho nboenskho aj spoloenskho ivota. Synagga vak nenahradzuje Chrm v doslovnom vzname, ani nenahradzuje jeho funkciu. Nahrdza vak jeho absenciu v ivote idovskho nroda. Je miestom pokraovania a odovzdvania tradci a odkazu idovskho nroda alm pokoleniam. Vvoj synagoglnej architektry na Slovensku Na naom zem sa zmienky o prchode idov spjaj s koncom 13. a so 14. storom3. Vytvrali si objekty kl a synagg, asto i ritulnych kpeov, ktor sa nachdzali vo vzjomnej blzkosti a zabezpeovali fungovanie komunity. Halacha, idovsk zkon, podrobne uruje vntorn usporiadanie synagoglneho priestoru, vonkaj vzhad vak nepredpisuje. Synaggy, najm tie menie a na vidieku, mali jednoduch charakter, asto a civiln vraz. Ich cieom nebolo pta pozornos. Synagga nesmela, najm v obdob pred emancipciou idov v 18. storo, prevyova najvyie objekty v obci, spravidla kresansk kostol. Vrazn zmena nastala v 19. storo, najm po plnom nboenskom uznan idov a ich zrovnoprvnen v roku 1867. Synaggy sa zaali otvra okolitmu svetu. Neviazan predpismi, preberali architektonick trendy svojho okolia a reginu. Takto vznikali synaggy najrznejch tlov s vplyvmi najm z Budapeti a Viedne. Vrazn zmeny sa udiali i vo vntri synagg, kedy sa po Reformch a rozvetven idovstva na ortodoxn, neologick a status quo ante prd v 19. storo zmenila liturgia i nroky na interirov vybavenie. Tragdia II. svetovej vojny a nsledn polstoroie totalitnho reimu mali dvojit zniujci efekt na idovsk obyvatestvo a jeho kultru. Km vojnov roky priniesli likvidciu ud, poas alch tyroch desaro komunizmu sa nepretrite zanedbvala ich architektra nevhodnou zmenou funkci a po samotn demolciu. V sasnosti je na zem Slovenska zachovanch iba nieo vye sto synagg a modlitebn, z ktorch u drviv vina nesli pvodnmu elu. Pritom sa predpoklad, e na naom zem jestvovalo a takmer sedemsto centier idovskho spoloenskho ivota (Borsk). Vina zachovanch synagg na Slovensku pochdza z 19. a zaiatku 20. storoia. S dokladom vysokej rovne synagoglnej architektry na naom zem od poprednch tvorcov ako boli Leopold Baumhorn (Luenec, Nitra), Artur Szalatnai-Slatinsk (Bratislava), Peter Behrens (ilina) a mnoho alch. __________________________________________________________________________________________
159
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vaka projektu Synagoga Slovaca4, ktor sa uskutonil v rokoch 2001-2006 ako spolon projekt troch slovenskch intitci, Intittu judaistiky Univerzity Komenskho, Slovenskho nrodnho mzea Mzea idovskej kultry a Fakulty architektry Slovenskej technickej univerzity, je dnes zdokumentovan sasn stav synagoglnej architektry na Slovensku. Na tento projekt navzuj alie aktivity Slovenskho centra idovskho kultrneho dedistva, okrem inho kultrna iniciatva Slovensk cesta idovskho kultrneho dedistvau, ktor je sasou projektu Eurpskej cesty idovskho kultrneho dedistva. Adaptcia synagg na nov funkciu Synagga je znovuobjavenm architektonickm typom sakrlnej architektry, ktor m obzvl v regine strednej a vchodnej Eurpy vemi pecifick postavenie. Po turbulentnch zmench poas jednotlivch historickch obdob prilo takmer k jej zniku v naich podmienkach. Dnes vyvstva potreba jej obnovy a ochrany. Vzhadom na nepriazniv demografiu idovskho obyvatestva je dnes obnova pvodnej funkcie synagg prakticky nerelna. Rovnako tak je nadmieru nron aj ich zkladn drba zo strany idovskch nboenskch obc. Mon spsob, akm zabrni ich aliemu chtraniu, je adaptcia na nov, vhodn funkciu. Pri takejto konverzii je nutn prihliada na tri zkladn problmov okruhy: 1. prezentcia kultrno-historickch hodnt architektonickho dedistva synagg 2. reverzibilita, citlivos a vhodnos retaurtorskch a stavebnch zsahov 3. skromn investor, pravidl trhovej ekonomiky, nvratnos investci Architektonick tdia bvalej synaggy v Trenne Cieom architektonickej tdie adaptcie bvalej neologickej synaggy v Trenne na nov funkciu5 bolo vyriei prve tieto tri hlavn problmov okruhy. tdia preveruje monosti vyuitia existujceho objektu synaggy, ktor vak u desaroia nesli svojmu pvodnmu elu. Sleduje adekvtnos navrhovanej funkcie s prihliadnutm na pvodn charakter a el objektu. Z hadiska ekonomickej sebestanosti sa overuje monos maximlneho vyuitia podlanch plch, vzhadom k (ne)pomeru objemu a podlanej plochy synaggy. Prioritnm ostva hadisko zachovania pamiatkovch hodnt, ich prezentcie a reverzibilita novch kontrukci. Synagga v Trenne je nrodnou kultrnou pamiatkou, vraznm mestotvornm prvkom, nositeom nadmestskho a celonrodnho vznamu. Pamiatka je zaraden do Slovenskej cesty idovskho kultrneho dedistva. Zrove vak nesli svojmu pvodnmu elu. Miestna komunita m pribline dvans lenov, ktor na bohosluby vyuvaj modlitebu susediacu so synaggou. V jli 2010 sa do objektu bvalej synaggy presunula Trenianska mestsk galria. Synagga v Trenne Synagga vznikla v rokoch 1912-13 ako projekt Richarda Scheibnera a Huga Pla. Stavbu realizovala firma Niegreisz-Fuchs. Nachdza sa na trovom nmest (1886 - Gabona tr, 1918 - Illshzi tr), na severozpadnom okraji starho mesta na mieste zbranch hradieb a hradobnej priekopy, v blzkosti Dolnej brny, s ktorou je spojen zkou ulikou na severnej strane. Dnes je vak neprstupn a zamurovan, zo strany Dolnej brny rovnako uzavret. S vedajou stavbou bvalej idovskej koly tvorila niekdajie centrum trenianskej idovskej komunity. Slohovo boli autori inpirovan viacermi tendenciami. Napriek tomu psob realizcia jednotne. Centrlna stavba synaggy je zaloen na tvorcovom pdoryse. Byzantsk a orientlne motvy6 udvaju celkov rz synaggy v podobe gradujcej hmoty, kupoly na tambre a pendantvoch, priahlch ve schodsk. Na zpadnom prieel sa objavuj egyptsk motvy a stpy odkazujce na Jeruzalemsk chrm. Vrazne sa na synagge prejavuj aj postsecesn tendencie - vzba na viedensk secesiu a modernu. Severn prieelie je vrazovo najjednoduchie, kee je v zkej ulike, spjajcej synaggu s Dolnou brnou. Chba myselne vynechan hmota vee schodiska, nebolo by ju v ulike jednoducho vidie. Vo vchodnom ukonen sa nachdza miestnos modlitebne, do ktorej sa vstupuje zo trovho nmestia cez predsunut arkdu. Do dnenho da sli pre potreby trenianskej idovskej komunity. Synagga je vnimon svojm kontruknm systmom. Na vinu ast sa pouil elezobetn, iastone samonosn kontrukcie. Pri tribnach sa vybudovali prievlakov elezobetnov kontrukcie s nosnmi betnovmi stpmi. Kupola a krov klenby s doplnen sieovinou a vyplnen tehlovm murivom. __________________________________________________________________________________________
160
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Vntorn priestor je tvoren predsieou a samotnou slou. Kee ide o neologick synaggu, okrem svtostnku bola vo vchodnej asti pdorysu umiestnen i bima, tac pult. Pvodn nstenn maby boli prekryt bielym nterom. Zachovala sa hodnotn vmaba v kupole a mohutn postsecesn svietidlo. Navrhovan rieenie Cieom dokladovej tdie je ochrana a obnova objektu bvalej synaggy v Trenne a prezentcia architektonickch a pamiatkovch hodnt. Z hadiska finannej nvratnosti investci a efektvneho prevdzkovho vyuitia sme overovali monosti maximlneho vyuitia podlanch plch v pomere k objemu objektu pri adaptcii objektu na nov funkciu. Zmerom bolo vyui objekt na komern a kultrne ely, v optimlnom prpade v sasnej prevdzke. Hlavnou nplou je galria s krtkodobmi expozciami, koncertn sla a obchodn priestory. Vnimon potencil m kupola s okennmi otvormi, v ktorej sme overili vloenie novotvaru a vytvorenie vyhliadkovej kaviarne. Niekoko starch tdi na pde FA STU rieilo zvenie podlanch plch vloenm novch hmt do strednho priestoru, i dokonca vytvrali nov podlaia. Pri zven funknej vyuitenosti objektu sa vak potlal charakter hlavnej sly a zabraovalo sa priehadom do kupoly. Nvrh multifunknho kultrno-komernho centra vyuva transformciu pdorysu a jeho prvkov. V sle je vytvoren teleskopick hadisko (Figueras) umiestnen pod zpadnou emporou. Pdium pred svtostnkom sa vyuva na umeleck a hudobn predstavenia. Zrove s pod bonmi emporami vytvoren expozin panely, ktor funguj na rovnakom teleskopickom princpe. Pri ich zasunut pod bon empory nie je nutn demont expontov, ktor tak vytvraj kulisu pre koncertn slu. Takto je mon v ase vstavy skry tribnu a umiestni panely do priestoru a opane. Minimalizuje sa tm as na transformciu hlavnej sly iba na niekoko hodn, i menej. V jeden de sa tak daj usporiada rzne podujatia. Pri maximlnom prevdzkovom vyuit przemia je zachovan charakter slovho priestoru s vyznenm kupoly a mohutnm lustrom. Sasne je odprezentovan pvodn vmaba v kupole i oblkoch nad galriami. Poschodie s galriami je uren prevdzke kaviarne. Priestory poskytuj vnimon vhady do celej sly. V ase koncertov mu fungova ako hadisko s vym konfortom sedenia. Rovnako poskytuj alie vstavn plochy a priestory. Vraznm zsahom do kupoly je vloenie novotvaru oceovej obrue, ktor vytvra vyhliadkov kaviare. V celomestskom mertku sa vhadmi vyrovnva Dolnej brne, poskytuje pohady na Treniansky hrad, trovo i Mierov nmestie. Obru je po obvode upevnen do tambru, rebrovanie kopruje vzor vmaby v kupole. Stred platformy je przdny, o umouje priehady do kupoly z hlavnej sly a rovnako vytvra celkom nov vnmanie centrlneho priestor z vky. Prstup je vytvoren novm schodiskom z exteriru. Jeho hmota je navrhnut do polohy nikdy nerealizovanho tvrtho schodiska v zkej ulike na severnej strane objektu. Dvody, kvli ktorm autori synaggy schodisko nepostavili (neexponovan poloha v severnej ulike), umouj poui novotvar s minimlnym vizulnym dopadom na celkov hmotov vraz bvalej synaggy. Prepojenie schodiska s novovzniknutou vhliadkovou ploinou vo vntri kupoly vak vyaduje stavebn zsah do tambru s vyuitm a pravdepodobnm zvenm jednho z okennch otvorov ako vstupnch dver. Vhliadkov platforma me fungova nezvisle od vntornho diania v objekte. Poskytuje nevdan pridan hodnotu a nov, uniktne vhady na mesto i dovntra objektu. Zver Kad synagga, aj znien i pretvoren, je pamiatkou na oa, holokaust (Gruber). Kad je vak aj dokladom bohatej kultry idovskho nroda. Zrove je idovsk dedistvo sasou spolonej histrie. Preto je dleit, aby sa aj pri adaptcii synaggy na nov funkciu prihliadalo na jej pvodn el a zachovali sa kultrnohistorick hodnoty ako odkaz pre alie genercie. Aj pri oprvnench poiadavkch trhovej ekonomiky je nutn hada rieenia, ktor pri prispsoben synaggy novej prevdzke nepotr podstatu a kvality objektu a bud nositeom rovnakch hodnt, ako pri pvodnom ele.
__________________________________________________________________________________________
161
BARDKONTAKT 2010
__________________________________________________________________________________________
Poznmky 1) 2) 3) 4) 5) 6) Aby talmudsk uenci podnietili tdium Try, priznvali bejt midra viu posvtnos ako synagge, i ke "dom uenia" normlne slil aj ako dom modlitieb (Newman-Sivan). Mr nrekov v Jeruzaleme je dnes najvia otvoren synagga sveta. viac: KRIVOOV, Janka: Synaggy v Eurpe a na Slovensku. In: Architektra a urbanizmus, ronkXXXVIII, 2004, slo 3-4 Projekt Synagoga Slovaca [online]. 2006 [cit. 2010-07-31]. dostupn: www.slovak-jewish-heritage.org Hartl,G.:Objekt bvalej neologickej synaggy v Trenne: Obnova a adaptcia objektu bvalej idovskej synaggy. Diplomov projekt. Bratislava: Fakulta architektry, STU BA 2009. viac: LUKOV, Elena - POHANIOV, Jana: Nvraty k stredovekej a orientlnej inpircii v architektre synagg na zem juhozpadnho Slovenska. In: Architektra a urbanizmus, ronk XXXVIII, 2004, slo 3-4
Literatra BORSK, MARO: Synagogue Architecture in Slovakia: A Memorial Landscape of a Lost Community. Bratislava: Menorah 2007. ISBN: 978-80-969720-0-5 DE LANGE, NICHOLAS: An Introduction to Judaism. Cambridge:University Press 2006.ISBN: 0-521-46624-5 GRUBER, RUTH ELLEN: Jewish Heritage Travel: A Guide to Eastern Europe. USA, National Geographic 2007. ISBN: 978-1-4262-0046-5 NEWMAN, JA'AKOV - SIVAN, GAVRI'EL: Judaismus od A do Z. Slovnk pojmu a termnu. Praha: Sefer 1998. ISBN: 80-900895-3-4
Kontakt: Ing. arch. G. Hartl, FA STU Bratislava, gabriel.hartl@gmail.com __________________________________________________________________________________________

162

Zbornik Prednasok Bardkontakt 2010 PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Zbornik Prednasok Bardkontakt 2010 PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

BARDKONTAKT 2010

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

JEHO VYUITIA D SA RUINA

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

VOD SAKRLNA ARCHITEKTRA OCHRANA A OBNOVA

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Ing. arch. B. Polomov, PhD. __________________________________________________________________________________________

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

OCHRANA SAKRLNEJ ARCHITEKTRY NA SLOVENSKU V MEDZIVOJNOVOM OBDOB

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

24. - 25. august 2010

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Kontakt: B. Porubsk, P SR archv Bratislava, archiv.pamiatky@gov.sk, tel.: 02/20464385 __________________________________________________________________________________________

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Prof. Ing. arch. P. Psztor, PhD.:

PRIESTOR PRE SASN LITURGIU V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Ing. arch. B. Polomov, PhD.:

VCHODISK OBNOVY SAKRLNEJ ARCHITEKTRY

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Topoany, farsk kostol, stav pred ukonenm 2008

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

IDEA KOSTOLA NA CESTE Z MINULOSTI DO BUDCNOSTI

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Kolano dostavba kostola, exterir

Kolano dostavba kostola, schma pdorysu

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Ing. arch. D. Berec, Ing. arch. L. Berecov:

NOV LITURGICK ZARIADENIA V HISTORICKEJ SAKRLNEJ ARCHITEKTRE

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

Ing. arch. A. Soroinov:

SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKE

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

detail bronzovho relifu na oltri (Jn 1,1)

pvodn interir v roku 1950

Kontakt: Ing. arch. A. Soroinov, Koice, anna.sorocinova@vucke.sk, tel.: 055/7268240 __________________________________________________________________________________________

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER

SILA SLOVA V SAKRLNEJ SYMBOLIKE

GRCKO - KATOLCKY OBRAD

Na poiatku bolo slovo

RMSKO - KATOLCKY OBRAD

PROBLEMATIKA MESTSKCH PAMIATKOVCH CENTIER