Hrady v Bratislave v Starom Meste

Bratislavský hrad, hrdo sa týčiaci nad Dunajom, je považovaný za jeden z našich národných symbolov. Navštíviť naše hlavné mesto by malo byť povinnosťou pre každého a hrad nie je výnimkou. Nie vždy však bola jeho minulosť ružová.

Hrad leží na hradnom vrchu, ktorý je považovaný za najjužnejší výbežok pohoria Malé Karpaty. Nachádzal sa tu významný strategický bod, brod, vďaka ktorému získal hrad dobré spojenie aj s druhým brehom Dunaja.

Na hradnom vrchu prebývali prví obyvatelia už pravdepodobne pred 4500 rokmi, to sa však nepodarilo dokázať. Kamenné stavby na hradnom vŕšku stáli už v priebehu 9. storočia. Stála tu dokonca aj murovaná bazilika. S hradom sa však stretávame až v roku 907, kedy niesol názov Pressalauspruch. Došlo k zániku Veľkej Moravy a hrad sa stal významným pohraničným hradom.

Bratislavský hrad bol vystavený tvrdým nájazdom Tatárov. Odolal im v roku 1241. Napriek úspechu hradu sa vtedajší kráľ Belo IV. rozhodol zlepšiť súčasné opevnenie. Zameral sa hlavne na posilnenie západnej strany hradu odkiaľ očakával najviac nájazdov. Bola postavená veľká obytná veža a aj obranná veža, dnes známa ako Korunovačná veža.

Hrad prešiel viacerými výraznými zmenami, jedna z najväčších začala počas panovania Žigmunda Luxemburského, ktorý sa dostal k vláde v roku 1387. Dôvodom bolo hroziace riziko Husitských nájazdov. Vybudovaný bol nový dvojposchodový palác.

Keď sa stala Bratislava centrom celej krajiny, bolo potrebné hrad znovu renovovať.  Udialo sa tak v rokoch 1552-1560. Hrad dostal dve nové krídla a zrekonštruované boli aj jeho vnútorné priestory.

Možno si to v súčasnosti nedokážete predstaviť, no dlhé stáročia mal hrad len dve poschodia a dve veže. Súčasné kontúry začal hrad nadobúdať až počas vlády rodu Pálffyovcov, kedy bolo dobudované tretie poschodie a zvyšné dve veže v rokoch 1635 až 1639. Zlaté obdobie hradu pretrvávalo aj počas panovania Márie Terézie, no po jej smrti v roku 1780 hrad postupne upadal. Bol už nepotrebný a stal sa z neho seminár. Študoval tu okrem iných aj Anton Bernolák a Juraj Fándly. Ani tento seminár nemal dlhú trvácnosť. Hrad získala v roku 1802 armáda, ktorá si v ňom spravila kasárne. V roku 1811 hrad zachvátil strašný požiar, ktorý z neho spravil ruinu. Následne hrad dlhé roky chátral a dôstojnej rekonštrukcie sa dočkal až po roku 1953. Najnovšiu rekonštrukciu absolvoval len prednedávnom a o jeho temnej minulosti už niet ani chýru ani slychu.

Na záver jedna zaujímavosť. Myslíte si, že hrad má tvar štvorca? Omyl! Mnoho ľudí si to myslí, no nie je to pravda. Skutočnosť je taká, že každý hradný múr ma inú dĺžku. Múry merajú 85,20 metrov, 85,17 metrov, 77,15 metrov a posledný má necelých 60 metrov. Rôzna je aj ich šírka. Návštevu hradu si doprajte, okrem stálej expozície Slovenského národného múzea ponúka tento národný symbol neopakovateľný výhľad na Staré Mesto, Petržalku ako aj na hlboké vody Dunaja.

Najideálnejšie sa je ubytovať v blízkosti hradu v Starom meste. Nájdete tu luxusné hotely alebo štýlové penzióny. Lacnejšie ubytovanie ponúkajú okrajové časti mesta, kde nie je núdza o množstvo privátov a apartmánov na prenájom. Bratislava má desiatky krásnych miest a to prvé, ktoré by ste mali navštíviť je Bratislavský hrad.

Kriváň či Bratislavský hrad. Čo majú spoločné? Oba sú považované za naše národné symboly. Predstavíme Vám ďalší z nich. Je ním hrad Devín, pyšne sa týčiaci na vysokom skalnom brale.

Nachádza sa niekoľko kilometrov západne od nášho hlavného mesta Bratislavy. Pod hradom sa nachádza obec Devín. Z hradného brala je prekrásny výhľad na široké okolie, na blízke rakúske pohraničie a hlavne na sútok dvoch veľkých riek, Moravy a Dunaja.

Hradný vrch vynikal svojou strategickou polohou hlavne vďaka sútoku dvoch spomenutých riek. To využili Kelti a neskôr aj Rimania. Rímska ríša a jej hranica sa dostala až ku rieke Dunaj a práve na hradnom vrchu si vybudovali svoje sídlo. Neskôr na neho nadviazali starí Slovania.

Hradný vrch mal významné postavenie aj počas slávnej Veľkej Moravy. Bolo tu obranné hradisko. O hrade ako takom hovoria prvé písomné zmienky z roku 1223. Jeho podobu je však mimoriadne ťažké určiť, nakoľko hrad bol niekoľkokrát dobytý, zbúraný a znovu vystavaný. Začiatkom 14. storočia prešiel mnohými zmenami svojich majiteľov. Stal sa kráľovským hradom a aby bol pohodlnejší pre svojich obyvateľov, bol postupne prebudovávaný do gotického štýlu. Napriek tomu nestrácal svoju obrannú vojenskú funkciu, nakoľko ležal na ohrozovanej Uhorskej hranici.

Roku 1635 sa hrad dostal do rúk Pálffyovcom z Ardedu. Počas obdobia ich panovania hrad prekonal protihabsburgské povstanie a aj povstanie Františka II. Rákocziho. V neskoršom období už kvôli stavu hradu nebolo reprezentatívne v ňom prebývať, rovnako nespĺňal požiadavky novodobých pevností. Z toho dôvodu sa hrad stal skladom a slúžil na hospodárske účely. Začiatkom 19. storočia sa Bratislava a časť Záhoria dostala do sporu s francúzskymi napoleonskými vojskami. Napriek tomu, že s nimi uzavreli prímerie Francúzi hrad v roku 1809 vyhodili do vzduchu.

Postupom času sa z Devína stával čoraz viac symbol štátu a spomienka na Cyrila a Metoda. Roku 1932 sa zhotovila kúpnopredajná zmluva medzi rodom Pálffyovcov a štátom, následne v roku 1935 došlo k prevzatiu hradu. V roku 1961 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Ak sa Vám majestátna silueta hradnej zrúcaniny páči tak veľmi, že ju chcete mať každé ráno nad hlavami, nie je nič jednoduchšie. Samotná obec Devín ponúka mnoho privátov a chát, ktoré uspokoja aj náročnejších. Pokiaľ Vám neprekáža dochádzanie ku hradu, tak zvoľte čosi iné. Ubytovanie v jednej z častí Bratislavy, ako napríklad Karlovej Vsi či v samotnom Starom meste. Do Devína to je len kúsok a k dispozícií máte všetko od jednoduchých turistických ubytovní, cez rodinné penzióny až po najluxusnejšie hotely. Devín poznali už najznámejší šľachtici a králi boli jeho krásou očarení. To budete aj Vy, ak sa rozhodnete pozrieť na svet z hora. Z hradu Devín.