Čau Pavle,
tak Štedrý večer sme prežili. Asi so šťastím. Sedím si v úplnej pohode a v kraťasoch
na terase a čítal som si vaše noviny. Máš tam rubriku
Foto měsíce a je tam
Ferocactus lindsayi.
Kedysi tie semená doviezol Toni Hofer. Mňa lindsaye fascinovali
od vekov. Už v 1990 som doviezol semená. Malo to číslo okolo MZ 0182, či podobne.
Neskôr som mal ešte jedno číslo. Výrazne vyššie. Medzičasom prebehlo viac ako
dvadsať rokov. Stále sú to miláčikovia. Sedia si v kvetináčoch 25 cm. Na zimu
som ich zo skleníka brával do bytu na okno. Na sucho. Nechcel som riskovať
stratu takých veľkých rastlín, aj keď veľkosť toho obra na obrázku v prírode za
našich životov nedosiahnu…
Po tej zime pri okne sa dlhšie rozbiehali. Prišlo letné horko a vyštartovali do
rastu. Na jeseň, keď dokvitajú ariáky, nasadia lindsaye puky. Veľa pukov. Na tom
okne puky jeden po druhom zasychajú. Takto zaschne aj ten maličký púčik na
publikovanej fotke.
Na prelome zimy 2017/18 sa mi po toľkých rokoch podarilo úspešne okefovať dve
rastliny, ale urobili len jeden plod. Aj túto jeseň to bol koncert pukov. Ak sa
nemýlim, dával som ich na prezimovanie k Alimu a jedna mala 14 pukov. Vraj časť
z nich sa zväčšuje. Možno bude Alino úspešnejší. Je to o teple a slnku. Len tak
o láske k lindsayom. V Atlase si mal moju fotku kvitnúcej rastliny. To som ich
mal so sebou v Keni a tam mi to na záhrade kvitlo.
So želaním pohodového roku 2019 zostávam so synovskou láskou,
Milan Zachar
Po přečtení Milanova psaní jsem se rozhodl, že se zeptám Aliho (prof. RNDr.
Alexander Lux CSc.), jak se daří těm ferákům, co si Milan nechal u něj
přezimovat. A tak mu píšu:
Ahoj milý Ali,
Právě jsem přečetl Milanovo psaní. Jeho slova na mne působí velmi mile, a
mluvila by ke mně stejně důrazně i tehdy, kdyby mi v krvi nekolovalo pár odlívek
výtečného henessy, jež si mohu dovolit díky rozmařilosti a snad i láskyplné
náklonnosti Ježíška. Velmi živě si dovedu představit Milana, lebedícího si
v ratanovém křesílku pod teploučkým brazilským nebíčkem, jak se mu po čtení
našich novin znovu rozhořela láska k těm krásným rostlinám, jež obývají ono
žhavé údolí. Nakazilo mne to, i já jsem znovu zahořel, velmi se mi osvěžila
paměť a já znovu, s krví tekoucí po mých lýtkách se vidím, jak se deru do stráně
k oněm mimořádně krásným kytkám.
A tak se chci obrátit na Tebe, jestli můžeš naše povídání doplnit fotkou
momentální podoby těch kytek a poupat, jestli můžeš k tématu doplnit svoje
poznatky, resp. pocity, neboť i ony jsou pro čtenáře důležité.
S přáním mimořádně úspěšného roku 2019 zůstávám s otcovskou láskou
K mému překvapení mi Ali téměř obratem napsal hezké povídání:
Fero prišiel na návštevu
Prišiel ku mne na návštevu Fero a zostal aj na sviatky. Fero, Franto je prezývka
pre Františka. Neviem, či poznáte príslovie, že hosť a ryba na tretí deň smrdí.
Každopádne to tento prípad nebol. Skôr by sa asi hodilo príslovie ktoré poznám
v češtine: Host do domu, bůh do domu. Ten Fero je Ferocactus lindsayi, asi
posledný v prírode nájdený a potom dovezený ferokaktus (1964).
Opis uverejnila Helia Bravo v roku 1966. Pochádza z obmedzenej
oblasti pri Rio Balsas na pohraničí štátov Michoacan a Guerrero, v okolí
priehrady Infernillo. Je to príznačné meno – znamená varič, infierno je peklo a
táto lokalita bude niečo medzi tým.
 |
|
Ferocactus lindsayi PP 1157 na
lokalitě Infernillo, Michoacan, Mx.
|
Ja som rastliny v prírode nevidel, zato v zbierke Milana Zachara
áno. Mal ich, ako inak, na čestnom mieste, akurát že v zime sa vždy sťahovali zo
skleníka kamsi na okno do jeho bytu. V skleníku bolo chladno a feráky tvrdohlavo
chceli kvitnúť práve medzi novembrom a januárom, čo občas aj vyšlo, ale peľ
nebol šťastný. A tí, čo sa tešili na semená tiež nie, nič z nich nebolo.
V zime som ich obvykle stratil z dohľadu a videl som len fotky. Pekné, veď v týchto
Kaktus-novinách sa práve objavila jedna z nich ako foto mesiaca. Milan potom zas
raz kamsi odcestoval a usúdil, že bude pre tie veľké a kvetu schopné rastliny
lepšie, keď sa presťahujú ku mne do skleníka. Mal som z toho trochu zmiešané
pocity. Staré rastliny sa všeobecne ako starí ľudia neradi sťahujú. Sú
konzervatívne a niektoré aj ufrflané, začnú sa sťažovať na zimu, málo svetla,
málo či veľa vody, tvária sa čudne. Občas chytia akési fľaky, vzduch je v zime
plný vírusov a baktérií, a katastrofa môže nastať hocikedy. No ale títo traja
ferovia nezaváhali. Potešili sa 12-15 °C v mojom skleníku, keď bolo naozaj
chladno, a 25 °C keď zasvietilo zubaté zimné slniečko, a v mojom strešnom
kráľovstve sa Fero pustili do kvetu.
 |
|
Ferocactus lindsayi MZ 182 v kultuře
|
November, december, postupne sa otvárali ďalšie a ďalšie kvety. Či budú aj plody
a semená? Neviem, čosi sa tam rysuje, ale výsledok je ešte nejasný. Tak sa
zatiaľ aspoň potešte ďalším adeptom na titul Vianočný kaktus.
Všetko dobré v novom roku.
Ali Lux.
Nu, a abych já taky něco dodal – tak také přeju všem
všechno dobré do nového
roku.
