Syn.: Salix rugosa Schleich. ex Ser., Salix iserana J. Presl et C. Presl, Caprea aurita (L.) Opiz
České mená: vrba ušatá (Presl 1819), jíva ušatá (Opiz 1852), vrba ušatá (Dostál 1950, Kubát 2002)
Slovenské mená: vrba úškatá (Reuss 1853), vŕba ušatá (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Salicaceae Mirbel – vrbovité / vŕbovité
Rozšírenie: Takmer celá Európa, s výnimkou krajného severu a juhu Európy, na východ zasahuje až do sibírskej oblasti. V rámci Česka a Slovenska rozšírená na celom území. Zriedkavejšia je v nížinách.
Ekológia: Osídľuje prevažne kyslé, na minerály chudobné pôdy. Často rastie na vlhkých až rašelinných lúkach, pri odvodňovacích kanáloch, na prameniskách.
Opis: Ker 1–2 m, v zatienení aj nad 4 m vysoký, guľovitého tvaru, s tenkými, hustými konármi; kmieniky s priemerom až 5 cm. Borka hladká, svetlosivá. Jednoročné konáriky spočiatku často chlpaté, neskoršie lysavejúce; dvojročné a staršie konáre po odlúpnutí kôry s nápadnými lištami. Púčiky vajcovito kužeľovité, mierne sploštené, červenohnedé, niekedy až žltohnedé, spočiatku riedko chlpaté, neskôr holé, listové púčiky 2–3 mm dlhé, kvetné až 5 mm dlhé. Prílistky obličkovité až polosrdcovité, neskoro opadavé. Stopka listov 3–7(–10) mm dlhá. Čepeľ listov obrátene vajcovitá až podlhovasto obrátene vajcovitá, silno vráskata, na okraji nepravidelne hrubo až vyhryzovane zúbkatá, často zvlnená, na vrchole často von vyhnutá až skrútená, 30–50(–60) × 15–30 mm veľká, na líci tmavozelená, takmer holá, na rube sivozelená, roztrúsene chlpatá, s výrazne vyčnievajúcou žilnatinou, so 6–10(–11) pármi bočných žíl. Jahňady elipsoidné až úzko elipsoidné, 10–25 × 5–15 mm veľké, samičie sediace, užšie, s malými chlpatými listeňmi listového tvaru. Podporné listene na vrchole čiernohnedé, dlho chlpaté; nektáriová žliazka 1. Tyčinkové kvety s 2 tyčinkami, nitky na báze chlpaté. Piestikové kvety so stopkatým piestikom; semenník pritisnuto chlpatý; čnelka nezreteľná, blizny priame, celistvé. Tobolky chlpaté, v každej chlopni 5–7 základov semien.
Ohrozenie a ochrana: V Maďarsku je Salix aurita zákonom chránený druh.
Poznámka: Druh je variabilný najmä v tvare a veľkosti listov a type vzrastu. Zakrpatené rastliny s malými listami sa hodnotia ako S. a. f. microphylla Andersson. Kry so široko obrátene vajcovitými listami až takmer okrúhlymi sa hodnotia ako f. rhomboidalis Wimm.
Foto: Vladimír Kĺč, 1. 6. 2011 (Slovensko, Lysá nad Dunajcom, Nokle); Alena Vydrová, 9. 5. 2020 (Česko, Čechy, Šumava, Knížecí Pláně).