Syn.: Hippochaete variegata (Schleich.) Bruhin – cídivka různobarvá
Čeľaď: Equisetaceae DC. – přesličkovité / prasličkovité
Rozšírenie: Boreálny druh s rozsiahlym cirkumpolárnym areálom. V Európe má ťažisko výskytu v Škandinávii a v alpskej oblasti, súvislý výskyt pokrýva aj územie Islandu, Britských ostrovov a Karpát. Roztrúsene sa vyskytuje v Pyrenejách, severnom Francúzsku, v krajinách Beneluxu, v strednej Európe a v pobaltských republikách. Na východe na Urale, odkiaľ výskyt pokračuje v poddruhu E. v. subsp. jesupi celou Sibírou až na Ďaleký východ. V Arktíde sa vyskytuje na Špicbergoch, v Grónsku, na ostrove Jan Mayen. Ďalej výskyt zaberá celú severnú časť severoamerického kontinentu, kde na západnom pobreží vrátane Aljašky rastie v poddruhu E. v. subsp. alaskanum.
V Českej republike veľmi vzácne, napr. v Polabí, v Těšínskej pahorkatine a v dolnom Podyjí, v súčasnosti asi na 10 lokalitách, viaceré z nich sú sekundárneho pôvodu. Na Slovensku hojne predovšetkým v severnej časti územia, vo vnútrokarpatských kotlinách (Liptov, Spiš) množstvo lokalít.
Ekológia: Vyskytuje sa na slatinných rašeliniskách s vysokým obsahom báz, na miestach s nízkou konkurenciou iných rastlín, na penovcových prameniskách, na brehoch (aj sekundárnych) jazier vzniknutých napr. po ťažbe štrku. Vyžaduje vlhké, vápenaté, piesočnato-hlinité pôdy predovšetkým v podhorí, vzácne zasahuje výskyt do horského stupňa.
Opis: Trváca rastlina s bohato rozkonáreným, čiernym a lesklým podzemkom vysoká 10–30(–40) cm. Nadzemné byle vždyzelené, vystúpavé, husto trsnaté, tmavo sivozelené, 2 mm v priemere, nerozkonárené alebo na báze s 1–2 konárikmi, internódiá 1–3 cm, so 7–9(–12) úzkymi rebrami. Centrálna dutina dosahuje 1/4–1/3 priemeru byle. Pošvy krátke, lievikovité, najmä horné so širokým čiernym pásikom, zuby priame, krátke, neopadavé, voľné, ostité, široko blanito obrúbené, bazálna pošva konárikov veľmi krátka, čierna, dlhšia ako prvé internódium. Strobily vajcovité, na báze zahalené najvyššími pošvami, končisté.
Ohrozenie a ochrana: V Čechách veľmi vzácny druh, na Slovensku relatívne hojný. Ohrozuje ho najmä sekundárna sukcesia – zarastanie lokalít konkurenčne silnejšími druhmi a náletovými drevinami. Ako všetky druhy rašelinísk je prasličkovka pestrá ohrozená aj odvodňovaním a ďalšími negatívnymi zásahmi na lokalitách. V ČR je zaradená medzi silne ohrozené (C2b), zákonom chránené druhy (§1), na Slovensku medzi potencionálne ohrozené (NT) druhy, je zákonom chránená. Rovnako v Maďarsku a Poľsku.
Poznámka: Na sekundárnych stanovištiach (napr. dná opustených lomov) dokáže rýchlo vytvoriť rozsiahle, takmer čisté porasty, po niekoľkých sezónach však konkurenčne slabá prasličkovka ustupuje a z lokality môže aj úplne vymiznúť.
Foto: 1. 6. 2005 (Slovensko, Spišská Magura) a 31. 5. 2006 (Slovensko, Nízke Tatry).